Vonku to vonia, a preto si myslím, že dozrel čas na blog. Nedá sa síce povedať, že by nebolo posledné týždne o čom, skôr nebolo ako, alebo skôr nebola odvaha pozrieť tvárou v tvár niektorým veciam a dať ich na papier.
Napísané veci niekedy vyzerajú ešte horšie ako povedané. Je to také definitívnejšie. Pri vyslovení zvuk slov zanikne niekde v minulosti a vy sa môžete opäť tváriť akoby nikdy nezazneli (hoci všetci vieme, že zazneli a naozaj to bude len tvárenie). Pri napísaní slov sa k nim môžete vrátiť znovu a znovu. A to sa mi momentálne nepáči. Preto zámerne nebudem hovoriť o veciach, ktorým ešte stále nechcem dať pečať napísania.
Chcem vám povedať, že ma baví vietor vo vlasoch, aj keď Dorke spraví extra super natupírovaný účes, na ktorý sa ponosuje, a ja sa tiež nakoniec pri pohľade do zrkadla nezdržím úsmevu…
Baví ma slnko, ktoré sa konečne prebije až pod košeľu, zohrieva a nech sa tvárim ako chcem, urobí môj deň krajším, príjemnejším a teplejším.
Baví ma chodník do Kolačína, lebo vždy viem, že na jeho konci čakajú dve možnosti – buď skvelá spoločnosť priateľov na salaši, alebo chladená a príjemná chuť kofoly alebo iného moku v krčme predávaného. Dnes si vychutnám prvé tohtoročné pifo v spoločnosti mojich skvelých kamošiek. To ma baví na živote, že keď človek chce, tak aj tie najbežnejšie a zdanlivo obyčajné veci môžu “chutiť” skvele!
Baví má zelená farba. Akosi abstraktne som cítila, že mi už od polovice septembrea chýbala, ale až keď ju vidím, uvedomujem si, ako veľmi. Ešte aj Jenny to v kombinácii so zelenou akosi lepšie pristane.
Bavia ma moje nové ružové náušnice od Domči, nech si kto chce čo chce vraví, pretože iba ja presne viem, čo znamená to, že ich mám :).
Baví ma nadýchnuť sa jari a len tak vystriedať pravú s ľavou a spraviť ďalší krok… vpred.
Bavia ma novodubnické sakury a zakvitnuté stromy, leb
o ich krása naznačuje, že tu ide o niečo viac, než len o to, čo vidíme očami. Zahľadieť sa do koruny stromu, ktorý je obsypaný kvetmi poteší v každom ohľade.
A hoci je pár vecí, ktoré nechcem napísať, aby sa nestali príliš hrozivo skutočnými, baví ma žiť, hlboko sa spoliehať na to, že môj Boh je so mnou, vložiť všetku svoju malosť do jeho odpustenia, staviť na Neho všetko to, čo mám, v čo dúfam, v čo sa nádejám.
Baví ma veriť viac Jemu ako sebe, hoci to je často riadne náročné. Pretože viem, že On chce pre mňa lepšie, než ja sama pre seba. Ja by som príliš často chcela niečo trochu dobré hneď, radšej než počkať na to najlepšie. Baví ma učiť sa kráčať vo viere s voňavým vetrom v chrbte a zeleným naokolo, so skvelými ľuďmi po boku, s radosťou z obyčajných vecí, ako je spoločné pivo s niekým, prechádzka, výlet, proste čas pre to, čo je naozaj dôležité. Baví ma žiť.
PONUKA :) 
Odoberať aktivity Janka Guričanová. 
