Blog

« Späť

Čo môžem urobiť(?)

Čo môžem urobiť(?)

Akosi veľa je toho okolo nás. Neviem, či to registrujete aj vy, alebo len okolo mňa sa v týchto dňoch zbiera priveľa informácií.

- Občianska vojna v Sýrii. Neľudské prenasledovanie najmä kresťanov v tejto krajine. A naše modlitby. Dúfam - verím, že pomôžu. Modlíme sa naďalej za mier v Sýrii i vo svete a v ľudských srdciach. Zdá sa mi, že viac pre nich urobiť nemôžeme, ale to nie je málo. Naliehavá modlitba zmôže veľa.

- Organizovanie pochodu za život 22.9.2013 v Košiciach. A s tým súvisiace napr. aj hrozivé číslo. Len tento týždeň som sa dozvedela (uvedomila som si), že každý deň na slovensku zomrie násilnou smrťou (pri umelom potrate) 35 nenarodených detí.
To číslo ma zasiahlo. Toľko životov vyhasne každý deň. A dovolím si tvrdiť - zbytočne! A toľko ďalších životov je ochudobnených, trpiacich (matky, rodiny...), pretože aj napriek tomu, čo tvrdia podporovatelia potratov, zabiť plod nie je riešením problému, ale jeho prehĺbením, alebo maximálne tak presunutím na iný, väčší problém.

- Príprava zákonov o tzv. ľudských právach - ktoré podľa skúseností v niektorých krajinách vedú naopak k potláčaniu základných ľudských práv. Mohli sme vidieť, ako sa napr. v Holandsku, Nemecku, Francúzku ľuďom bráni v uplatňovaní práva na život, práva na názor a jeho vyjadrenie, práva na (náboženské) presvedčenie, práva konať podľa svojho svedomia, alebo práva rodičov na výchovu svojich detí... [link], [link]

- Postupné zavádzanie tzv. zdravotnej výchovy [link], [link], [link]. Dlho som odkladala vypočutie tohto videa, zdalo sa mi, že sa v ňom nedozviem nič nové. Ale nakoniec som si našla čas pri varení, a veru, počúvala som s otvorenými ústami. Možno ste už počuli meno Gabriele Kuby. Jej svedectvá z refektára bratislavského františkánskeho kláštora rozhodne stoja za vypočutie [link].

- Pomaličky sa aj k nám vkrádajú mechanizmy na kontrolu rodiny, kontrolu výchovy detí, možno aj obchod s deťmi - s našimi deťmi (pre začiatok v podobe pripravovaného zákona, ktorý by zväčšil právomoci sociálnych pracovníčok [link]).

Nechcem šíriť poplašné správy. A dlho som sa podobným informáciám bránila. Ale podľa toho, čo vidím okolo seba, už mi to tak nereálne nepripadá. Keď vidím, ako sú napr. v Nemecku trestaní rodičia za to, že odmietajú, aby sa ich deti zúčastňovali povinnej sexuálnej výchovy [link, link, link]. Alebo keď sa dočítam, že až 300 000 nórskych detí bolo odobratých svojim rodičom sociálnymi pracovníkmi a vyrastajú v tzv. náhradných rodinách [link, link]. Alebo keď vidím zábery zásahu polície proti ľuďom vyznávajúcim tradičnú rodinu [link, link, link].

Keď som nedávno čítala, že český prezident V. Klaus opakovane vetoval zákon podporujúci náhradnú starostlivosť, najprv som verila potrebe prijať podobný zákon kvôli škodlivosti ústavnej výchovy na dieťa. Iste, niečo na tom je. Ale keď som si nedávno prečítala podrobnú odpoveď V. Klausa [link], vo svetle informácií o tzv. juvenilnej justícii [link, link, link], som mu musela dať za pravdu.


Dnes som mala v úmysle napísať článok o ďakovaní. Ale nemôžem "ďakovať" za maličkosti, ktorými som dnes obdarovaná ja a moja rodina a pritom zatvárať oči pred zlom a hrozbami iných ľudí, alebo iných (budúcich) čias. Nie, nechcem aby tento článok vyznel pesimisticky. Stále mám za čo ďakovať. ďakujem za všetky tie maličkosti, ktoré každý deň dostávam ja (dostávame my) osobne. A tiež za všetky možno zdanlivé drobnosti, ktoré dostávajú iní ľudia - a možno práve tieto zdanlivé drobnosti robia ich, inak ťažký život, znesiteľným.

Zároveň ďakujem za všetky tie veľké veci. Za život. Život každého jedného človeka. Za svet, na ktorom môžeme svoj život prežívať. Ale predovšetkým za lásku. Za ten nekonečný dar, ktorý nás núti niečo robiť. Urobiť aspoň to, čo môžeme urobiť pre to, aby sme pomohli blížnemu.

Či už ide o výchovu svojich detí, o pomoc svojim rodičom. O priateľské  slovo, úsmev, pomocnú ruku, telefonát, list... niekomu, kto ho od nás potrebuje. Možno býva na tej istej ulici. Možno chodí do toho istého kostola, možno sa stretávame na tom istom internetovom portáli, možno sa naše cesty skrížili celkom inak, možno sme sa náhodu stretli na ulici, v električke, vo vlaku, v obchode... možno...

A možno býva na opačnej strane zemegule. A predsa chcem niečo pre neho urobiť. Lebo viem, že je to môj brat / moja sestra. Lebo viem, že trpí a potrebuje pomoc. A ja môžem urobiť aspoň niečo. Čo môžem urobiť ja?

Som vďačná Bohu za to vyrušovanie, ktoré ma nenechá tešiť sa v súkromí zo svojich osobných malých radostí a pri tom zatvárať oči ako pštros pred trápením iných.

Niekedy neviem prakticky pomôcť. Ale vždy môžem darovať aspoň (aspoň?) modlitbu. A cez modlitbu možno nájdem aj ďalšie cesty ako pomôcť. V modlitbe, i v konkrétnej pomoci, moja láska porastie. Som vďačná za modlitbu. A tak dlho mi (znova!) trvalo, kým som si na tento (v istých situáciách jediný, a vždy prvý) spôsob spomenula.

A potom to príde. Nájde sa cesta. Keď je láska, vždy sa nájde aj cesta. Aspoň taká maličká zdanlivo nepriechodná cestička aspoň maličkej pomoci. Možno príspevok na nadáciu, ktorá týmto ľuďom pomáha [napr. yes-we-can - link]. Možno list ministrovi, keď podobných listov príde dosť, snáď budú mať vplyv na nové zákony [link]. Možno šíriť užitočné informácie [trebárs aj blogom]. Možno účasť na pochode, výroba transparentu... Veď ak nás bude dosť, bude počuť náš hlas, hlas ktorý sa ozýva namiesto umlčaných bezbranných...

A možno v niektorej konkrétnej veci to nebude nič hmatateľné. A ostaneme iba(?!) pri modlitbe. Vytrvalá modlitba zmôže mnoho. Aj tí, ktorí pracujú pre pomoc iným potrebujú naše modlitby. Prosme aj za nich. A ďakujme aj za nich.
Aj tí, ktorí sa iba tvária, že pracujú pre dobro iných (áno, mám na mysli našich "milovaných" poslancov) potrebujú naše modlitby. Aj keď o ne možno nestoja. Aby viedli ich kroky. Aby ich chránili pred zlým rozhodnutím. Aby... Prosme aj za nich. A ďakujme aj za nich.

Ale predovšetkým chcem dnes ďakovať za istotu, že nič sa nedeje bez zmyslu. Že Boh je nad všetkým. Nie preto, aby som sa nechala učičíkať v ľahostajnej nečinnosti. Práve naopak - aby som nikdy neupadla do rezignácie. Aby som sa nenechala znechutiť natoľko, že už sa nebudem o nič snažiť. Aby som si neprestala všímať potreby sveta - a potreby konkrétnych ľudí okolo seba - a aby som nikdy neprestala hľadať spôsob, ako im konkrétne môžem pomôcť!

Pre začiatok som sa rozhodla pre niekoľko vecí.

- Modlitba za mier (v Sýrii i vo svete a predovšetkým v ľudských srdciach) sa stáva pre mňa samozrejmosťou.

- Modlitba za nenarodené deti. To číslo, 35 detí každý deň, ma inšpirovalo k záväzku. Každý deň sa chcem za ne pomodliť 35 zdravasov. Za každé dieťatko jeden zdravas. Viac asi momentálne neviem dať, ale aspoň niečo. (Alebo môžem? [link, link]) A už mám v pláne vyrobiť si na tento účel zvláštny "ruženček" - s 35 zrnkami. Potom vám ukážem. :)

- A čo sa týka hroziacich zákonov, ktoré sa tvária, akoby podporovali slobodu v našej krajine, ale v skutočnosti majú byť nástrojom na našu kontrolu... Budem sledovať čo sa deje (joj, politika sa mi fakt sledovať nechce, ale je to potrebné). A budem aktívna. Budem písať, budem vyjadrovať svoj názor, pridám sa k organizátorom odporu proti škodlivým zákonom. Minimálne podpis [petícia: linklink], či účasť na demonštrácii [link, link, link]. Nenechajme si vziať to najcennejšie, čistotu našich detí.
 

Boh je naše útočište (Ž 62, 9)
 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Vďaka Evi. Je to závažné, ale máme nádej. Tiež som bola na prednáške od p. Gabriele Kuby...ani ja som dovtedy nevedela...nemám politiku v obore mojich záujmov...ale musím sa pozerať, čo sa deje, verím, že existuje riešenie, a nádej, aj keď to vyzerá všelijako. Dnes je to komplikované, lebo EU...Upokojuje ma to, že aj v minulosti bolo ťažko a prežili sme ju, lebo pre nás konali iní odvážni ľudia. Teraz je rad na nás, ako povedala Gabriele Kuby, aj ona sa angažuje a nie len v bezpečných veciach... Robme, čo môžeme a Boh vykoná ostatné. Modlitba je veľmipotrebná. Potom je dobré nájsť združenia, ktoré sa angažujú za pravdu v tých veciach a spojiť sa s nimi. už sú hnutia, zatiaľ som našla nemecké, posnažím sa posielať ich nápady a výťah ich aktivít, aby sme mali aktuálne vzory... ako s tým niečo možno robiť.
Odoslané 9.9.2013 23:47.
Vďaka za tvoju iniciatívu.
Pri týchto veciach musím vždy myslieť na kráľovnú Ester. A na list, ktorý jej napísal Mordechaj. "Nemysli si, že unikneš len preto, že žiješ v paláci. Boh ťa azda preto postavil do kráľovského paláca, aby si zachránila náš ľud..." (neviem to presne len parafrázujem obsah, ako si to pamätám)
Musíme tieto veci odovzdávať v modlitbe. A nechať sa viesť. A poslúchať božie vnuknutia - aj keď treba niekedy riskovať. Ester riskovala život, keď vošla ku kráľovi bez pozvania. A zachránila celý národ.
Odoslané 10.9.2013 0:40 ako reakcia na Mária Künzl.
Dievčatá, pridávam sa k vám, denne sa modlím ruženec , a potom, ak mi čas dovolí, osobitný- za každú krajinu na svete jedno zrniečko zdravas a za kontinenty Otče náš....aj keď je krajín oveľa viac ako zrniek na ruženci.
Nezdráham sa podpísať petície zo spoľahlivých zdrojov a písala som i ja list ministrovi Lajčákovi. Náš biblický krúžok sa schádza o pol hodiny skôr a stali sme sa takto aj modlitbovou skupinou . Našou patrónkou je Matka Tereza z Kalkaty. A na najbližšom stretnutí poprosím spolusestry, aby sa tiež zapojili do týchto iniciatív.
Odoslané 10.9.2013 1:28.
O tomto nesmieme mlčať. Som vďačná Evička, že si sa takto prejavila.
Zapájam sa tiež do modlitby ruženca. Pozrite si tieto zábery s Gabrielle Kuby: Kapitola 1: Rodová revolúcia - Gender mainstreaming http://www.youtube.com/watch?v=rZe2jNFO2Bo
Kapitola2: Homosexualita a pornografia
http://www.youtube.com/watch?v=YVFTcgAN9N0
Kapitola3: Sexuálna výchova
http://www.youtube.com/watch?v=vVLPDRdF3-w
Odoslané 10.9.2013 7:41.
Áno, treba byť činnými akýmkoľvek spôsobom. Uvedomujem si, že práve v tom prostredí, kde sa nachádzame, je najbližšie pole našej pôsobnosti, zároveň najpotrebnejšie. Informujme ľudí s ktorými sa stýkame, nerozprávajme sa iba o tom, aké je práve počasie, ale o tom, čo hýbe svetom a našou spoločnosťou. Ľudia sú veľmi málo informovaní, povedala by som, že takmer vôbec...Niekto mi povie, aby som už prestala hovoriť, lebo že sa ho chytá hrôza a bojí sa, že večer nebude môcť zaspať. Hovorím im, ale, že to nie je správny postoj, lebo my musíme poznať protivníka, proti ktorému sa máme vedieť brániť...Nie sme naučení verejne vystupovať v spoločnosti, lebo toto všetko očakávame od politikov, verejne činných osôb a kňazov...Naozaj je čas zapojiť sa do pochodov, do petícií, do horlivých modlitieb v rodinách, byť účastní svätých omší nielen v nedeľu, lebo na dnešnú dobu je to veľmi málo - ale aj cez týždeň, nájsť si čas na sviatostného Krista a konať odprosujúce modlitby k Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Máriinmu. Veľmi dobré je prosiť za záchranu rodín svätého Jozefa - patróna rodiny a archanjela Michala patróna v boji proti Zlu.
Odoslané 10.9.2013 11:38.
Mám nápad... potrebujem vašu pomocemoticon
Odoslané 10.9.2013 13:38 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Mám nápad... potrebujem vašu pomocemoticon
Odoslané 10.9.2013 13:38 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Vďaka Evka V.! Spolu s modlitbami a hovorením o tej problematike je dobré, ale treba viac. Treba skutočne rozšíriť materiál o tom nehoráznom diele, ktoré sa chystá cez zákony...Mám niečo konkrétne na mysli, poradím sa s mojimi okolo mňa, farnosť a zopár schopných ľudí a pôjdeme na to! Musíme zburcovať školy!!! Deti sú v školách! A tie šialené "brožúry" o výchove k sexu už sú tu! Tu bude prvý bod... Ďalej univerzity... a občianske združenia, cirkevné združenia, nech je čo najviac ľudí a organizácií, ktoré to celé svinstvo oznámia každému!!! Nevedomosť a ľahostajnosť sú smrteľné náčinie!!!
Odoslané 10.9.2013 13:45 ako reakcia na Eva Vráblová.