Blog

« Späť

O odpustení

Vieme odpustiť tomu, kto nám ublížil? Vieme vôbec, ako sa to robí?

Ježiš chce od nás, aby sme boli milosrdní, ako je milosrdný náš nebeský Otec. Káže odpúšťať nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. A my ho chceme poslúchnuť. A tak "odpúšťame". Alebo sa o to aspoň snažíme. Pokúšame sa odložiť krivdu niekam, kde nebude vidieť, kde nebude volať po odplate, kde, podľa možnosti nebude ani bolieť. Ale ona sa nechce dať odložiť. Nechce prestať bolieť, nechce nám dať pokoj. Furt bude kdesi zvnútra pichať do nášho srdca a brať nám radosť.

Niektorí kresťania v snahe o dokonalosť - snažia sa získať schopnosť "zabudnúť" na všetko, čo im iní spôsobili - zbavujú sa svojich citov. Zdá sa, že vyhrali. Už sa nezaoberajú krivdami, ktoré sa im udiali. Naučili sa "odpúšťať". Naozaj? Alebo si len nasadili dokonalú nepriestupnú masku. Odložili všetky city. Hnev, ale aj radosť. Aj smútok. Aj... asi si to neuvedomujú, ale myslím, že spolu s citmi a bolesťou ostala kdesi vnútri zamurovaná aj láska.

Nechcem kritizovať, sama som sa dlho snažila o takúto "dokonalosť". Ale napriek všetkej snahe mi nebola dopriata. Bohu vďaka! Nevedela som, že s potlačením pocitu krivdy by som potlačila všetky svoje city. A ja som sa divila, že to nejde!

Samozrejme, že to nejde. Nemôžeme odpúšťať inak, než odpúšťa Boh!

Všetky ostatné pokusy o napodobnenie odpustenia sú len karikatúrou, ktorú sa nám snaží podstrčiť otec klamstva - tá "božia opica".

 

Tak ako to teda je?

Sme stvorení na Boží obraz. Teda takisto ako sám Boh, aj my túžime po spravodlivosti. Potrebujeme spravodlivosť. A pokiaľ sa deje nespravodlivosť, sme nespokojní. To je v poriadku - tak to predsa má aj Boh.

Hovoríme, že je milosrdný. To áno, je. Ale je (aj) spravodlivý. Preto nemohol spasiť človeka bez toho, žeby bolo zaplatené za náš hriech. Preto musel Ježiš prežiť všetko utrpenie, ktoré malo byť následkom nášho hriechu. Preto Ježiš - vezmúc všetku vinu na seba - prežil aj oddelenie od Otca. Pocit osamotenosti bez Božej lásky. Ten istý pocit, ktorý zažíva hriešnnik v pekle.

Pozor, netvrdím, že by Boh prestal svojho Syna milovať. Boh nikdy nikoho neprestane milovať. Hovorím, že Syn, vezmúc na seba všetky dôsledky nášho hriechu prijal kompletný trest za hriech. Za každý hriech. Každý jeden, aj ten najmenší prečin proti ktorémukoľvek Božiemu stvoreniu. Aj najmenšia urážka toho najbiednejšieho človeka bola plne splatená. - Ježišom.

 

Teda aj moja krivda. Áno, aj tá maličká krivda, ktorá sa mi udiala, a ktorá teraz vŕta v mojom srdiečku. Nemám sa snažiť poprieť ju. Nie je treba ju "vymazávať z dejín sveta". Ani vysvetliť. Alebo premaľovať na ružovo, bagatelizovať, vytesniť z pamäte... Nič také. Úplne "postačí", keď si uvedomím, že aj za túto krivdu už bolo zaplatené.

Netreba chystať pomstu. Tá nerovnosť - nespravodlivosť - už bola vyrovnaná. Keď si to uvedomím, už nemusím cítiť krivdu. Áno, stalo sa niečo zlé. Ale za hriech už - bolo zaplatené.

Zaplatil samotný Boží Syn.

 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Píšem to sem (hlavne) pre seba.
Aby som nezabudla. Aby som to tu našla vždy, keď budem mať dôvod odpúšťať (a nebude sa mi dariť).
Odoslané 17.4.2013 8:34.
Evi, škoda, že sme sa nepoznali skôr, bola by si mi ušetrila roky trápenia. Totiž,odkedy som sa stala katolíčkou, bolo do mňa neustále pumpované rôznymi kňazmi: a teraz už musíš byť iná....za každou spoveďou zahodíš jeden hriech......musíš sa snažiť o dokonalosť.....Trápila som sa pre svoje hriechy tak, že som mala šoky, keď som mala ísť s tým istým hriechom na spoveď k tomu istému spovedníkovi....potom mi vyčítali, že nemám dosť pokory, ak migrujem a nechcem sa dať spoznať....málokedy som počula také láskavé slovo, ako si teraz napísala Ty.
Neprajem Ti nedostatky, to nie....ale "žerem Ťa", za to že si normálny človek a pomenuješ veci správnym menom, že sa neskrývaš za nábožné klišé.
Ďakujem.
Odoslané 17.4.2013 9:01.
Myslím, že je na čase aby sme sa naučili naozaj uprimne zo srdca odpúšťať.
Aj keď nám to padne niekedy zaťažko....chceme byť za každú cenu spravodlivý (ukazujeme to svojou tvrdosťou - neochotou odpúšťať).
No treba sa naučiť nie len odpúšťať ale najmä ZABÚDAŤ ( poklesky - chyby druhých, krivdy a atd.).
A musím priznať , je to niekedy veľni ťažké....
Odoslané 17.4.2013 16:03.
Nice! Len tak ďalej. Páči sa mi to.
Odoslané 17.4.2013 16:40.
Ja len takú drobnosť:
"Hovorím, že Syn, vezmúc na seba všetky dôsledky nášho hriechu prijal kompletný trest za hriech. Za každý hriech. " Toto nie je v súlade s katolíckou vierou. Treba si dať na to pozor hlavne v dnešnej dobe. Podľa katolicizmu Ježiš vzal na seba večné tresty - ani náhodou nevzal na seba všetky dôsledky hriechu (napríklad smrť je dôsledkom hriechu, a musíme zomrieť, napríklad očistec je dôsledkom hriechu, a musíme sa očistiť), ale časné tresty zostávajú na nás - preto je očistec, preto sú zásluhy. To lej také upozornenie emoticon
Odoslané 17.4.2013 20:52.
a Ježiš nezomrel? Ako viem, prepichli mu bok po celom dni mučenia a tiekla voda oddelená od krvy. Bol mŕtvy. Dôsledky hriechu myslím myslel tým, že narážal na smrť, ktorú sme mali my postúpiť. Lebo sme boli pohania. A židia boli tí vyvolení a predsa sa aj k nám zmiloval. emoticon
Odoslané 17.4.2013 21:26 ako reakcia na Martin Ragula.
Keby som sa nebol naučil odpúšťať - neviem či by som tu ešte bol.
Tu je moje svedectvo. Tridsať rokov som mal mnou postavenú chatku v Devíne s výhľadom na sútok Moravy a Dunaja s nábytkom z Uľuvu. Pred 3 rokmi prišiel za mnou vzdialenejší sused a mi oznámil.: Aby som sa s pozemku pratal, že ak nie tak mi chatku nechá cigáňmi do troch týždňov rozobrať - lebo on sa stal majiteľom pozemku. Samozrejme, že týždeň som sa veľmi trápil - lebo ja i moje vnúčatá radi do záhradky chodili. V zúfalstve som sa pýtal Pána ako to doriešiť? Pán mi povedal aby som mu to podaroval. Ja som mu to hneď zadarmo nechal aj s nábytkom. Odpustil som mu i požehnal. A dnes som rád, že som takto ľahko túto ťažkú skúšku pre mňa zvládol. Náš Pán nás obdaril inými, ešte lepšími radosťami.
Odoslané 17.4.2013 21:34.
Moc odpustenia

Keď nastanú problémy, trápenia,
a mne už slzy od zúfalstva nestačia,
si to Ty Bože, kto mi pomocnú ruku podáva,
si to Ty Otče, kto mi silu a nádej dodáva.

Ty prijímaš ma s nedostatkami takého aký som,
so všetkými slabosťami i keď hriešny som,
na Golgotskom kríži si nám všetkým odpustil,
ale ja s horkosťou a neodpustením stále zápasím.

Ak neodpustíš tým, čo ti spôsobili bolesť, krivdu,
stávaš sa horším od vinníkov - sám si otrokom hriechu.
Keď Syna Božieho mučili a pribíjali na drevo kríža,
volal: " Otče odpusť im, lebo nevedia čo robia".

Predstav si okolo seba veľa strašných démonov,
navádzajúc ťa, aby si dotyčnú osobu pomstil, nenávidel,
ak s tým súhlasíš - duch zla tomu privolí - bude sa radovať,
a teba postupne do pekelného ohňa nenávisti začne sťahovať.

Keď len troška logicky uvažuješ,
neodpustením si vlastne sám sebe ubližuješ,
má to následky na tvoje duševné a fyzické zdravie,
neskôr na tvoju rodinu a celé tvoje okolie.

Ježiš nás učil a dal príklad ako dobrom premáhať zlo:
"Milujte svojich nepriateľov, dobre robte tým čo vás nenávidia,
žehnajte tým, čo vás preklínajú, modlite sa za tých čo vás potupujú."
Ak tak činíme, stávame sa dedičmi požehnania Božieho.

Ježiš dobre vidí tvoju bolesť, zranenie srdca a sa ťa pýta,:
"Či som ťa neprišiel vyslobodiť z otroctva hriechu, nepokoja,
prečo mi nezveríš svoje hriechy, nenávisť, bolesť, zranenia ???"
Pokľakni, kajaj sa, žehnaj nepriateľom a pros o odpustenia !!!

Ak nevládzeš sa ešte stretnúť s osobou čo ti ublížila,
odpusti jej, odovzdaj ju Duchu Svätému, a za ňu modli sa.
Duch Boží, Duch lásky a milosrdenstva je prítomný vo vás oboch
pros za toho druhého aby mu odpustil náš milostivý, milosrdný Boh.

Predstav si dotyčnú osobu ako jeden druhého objímate,
oslobodzuješ ju z nenávisti, hnevu srdca, čím zviazaný ste,
miluj ju láskou, ktorou oboch miluje náš Pán Ježiš,
a v duchu jej povedz:" aj ty ma uvoľni a ty mi odpusť".

"V mene Ježišovom, mocou predrahej Baránkovej krvi,
zriekam sa ťa navždy duch hnevu, nenávisti, žiarlivosti, pomsty,
odíď odo mňa - nech drahý Ježiš ťa pošle do pekelného ohňa,
aby som slobodný, plný lásky, plný radosti, plný pokoja a dobra".

Nech slnko nad vaším hnevom nezapadá,
preto odpusť čim skôr, kým je ešte čas,
Boh dopúšta, že nám ľudia ubližujú, krivdia,
je to potrebné pre našu zmenu, pre náš rast.
Odoslané 17.4.2013 21:51 ako reakcia na Miloslav Peniaštek.
Aj ja len drobnôstku. Kajúci lotor na kríži- prvý svätý, ustanovený Pánom Ježišom.
"Ešte dnes" bol v Jeho kráľovstve. Za dokonalú ľútosť.
Odoslané 17.4.2013 22:42 ako reakcia na Martin Ragula.
Ahoj Martin tu je učenie ktoré katolícka cirkev neučí a je o tom ako poraziť hriech aby v človeku nepôsobila žiadostivosť ... Ježiš zomrel a každý kto uverí zomrel s ním, zomrela jeho ľudská hriešna prirodzenosť, prímaš to vierou a potvrdzuješ krstom že si mŕtvy pre hriech ale žiješ pre Krista v novom vzkriesenom živote.(Rim 6:2-4) Lebo kde nieje telo (žiadostivosť, hriešna ľudská prirodzenosť) tam nieje hriech
(Jk 4:1)…ale o znovuzrodenom človeku sa píše ... Ktokoľvek sa z Boha narodil, nepácha hriech, lebo Jeho semeno zostáva v ňom; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha. (1Jn 3:9) .... Kresťan už vo viere zomrel (a tí čo sa dožijú Jeho príchodu nezomrú ale sa premenia, ak by Ježiš nezobral celý hriech nemohlo by sa to stať) takisto ak by nezobral celý hriech nemohol by nikto uzdravovať v Mene Ježiš ... O očistci nebudem rozprávať nieje o ňom jediná zmienka v Písme a jeho princíp je nebiblický ... a o zásluhách len toľko, že ľudia sa hádajú na tom jak keby to neviem čo bolo ... veď predsa keď nejaký človek o sebe tvrdí že je futbalista je jasné že hrá futbal a ak futbal hrá čo zvláštne robí veď predsa tvrdí že je futbalista ... Je pán azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? 10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: "Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť." (Lk 17:9-10)
Odoslané 18.4.2013 0:02 ako reakcia na Martin Ragula.
Ach, tohto som sa bála...

Prosím! Tento blog je o odpúšťaní.
Nezabime prosím, siahodlhými diskusiami o vieroučných rozdieloch jeho myšlienku.
Nebránim sa diskusii - ale prosím - niekde inde. Vytvorte si vlastnú tému, alebo ... alebo vám ju môžem vytvoriť aj ja. Ale tu by som prosila len komentáre k téme, ako odpustiť, s akými problémami sa pri tom môžeme stretnúť, ako ich riešiť a pod.

Ďakujem.
Odoslané 18.4.2013 6:20 ako reakcia na Lukáš Snina.
www.mojakomunita.sk/web/letitia.tiba/blog/-/blogs/radsej-tu-ako-tamto-diskusia-p­renesena-z-ineho-blogu
Odoslané 18.4.2013 6:59 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Miroslav: Zaujímavé svedectvo. Neviem, či by som to dokázala. Najťažšie je vždy rozlišovanie, čo naozaj chce odo mňa Pán...
Myslím, že týmto tvojim gestom priniesla tvoja chatka svedectvo - a snáď aj pomoc ku spáse tomu človeku. A ako hovoríš, ty si dostal viac a lepších darov. To je úžasné - tá sloboda, ktorú nám Pán dáva.
Odoslané 18.4.2013 7:04 ako reakcia na Miloslav Peniaštek.
Chceme byť spravodliví - veď aj Boh je spravodlivý. To je v poriadku.
Len problém môže byť v tom, čo si pod pojmom spravodlivosť predstavujeme. Často je to to typicky ľudské - keď mi vzal jednu sliepku, musím ja jemu dve. Ak sa na mňa krivo pozrel, musím sa aj ja na neho... A potom sa zamotáme do pavučín hnevu a neodpustenia.

Ako z toho von? Ľudské city sú stvorené tak, že sme citliví na každú krivdu, nespravodlivosť. Len ak si uvedomím, že aj za túto krivdu (chybu, poklesok) už ježiš zaplatil, potom môžem slobodne z Jeho rúk prijať aj odpustenie voči tomu človeku. Však zaplatil za všetky - moje prehrešky, aj prehrešky môjho protivníka. V Ňom - v Ježišovi môžeme nájsť pokoj, lásku, aj spravodlivosť.
Odoslané 18.4.2013 7:10 ako reakcia na Mária Česáková.
Ďakujem, Irmuška.
A nedostatky - sú potrebné. Inak by sme upadli do toho najväčšieho nedostatku - ktorým je pýcha a spokojnosť so sebou samým. To už by sme Spasiteľa nepotrebovali, keby sme zvládali zbaviť sa svojich hriechov tak ľahko a rýchlo! emoticon
Aj svätý Pavol hovorí "Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. ... Kto ma vyslobodí z tohto hriešneho tela" Vždy budeme mať čo na sebe zlepšovať.
Takže pokojne mi môžeš priať aj nedokonalosti ;-) A hlavne mi popraj, aby som sa nebála ich neskrývať. "Dokonalých" nikto nemá rád. Masku dokonalosti nosili farizeji.
Odoslané 18.4.2013 7:20 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Nuž, Evička, ja si myslím, že iba "uvedomenie, si, že za hriech už bolo zaplatené Ježišom", nestačí. Ten zázrak odpustenia sa naozaj musí uskutočniť v našom srdci. Takéto ponímanie o hriechu, ako som tu neraz čítala na MK sa naozaj v našej Katolíckej Cirkvi nikde nespomina, pretože naša RKC nás učí, že P.Ježiš zomrel za hriešnikov, ktorých máme aj my milovať, ale hriech nenáviďme. Takýto výklad, ako Ty píšeš, že za každý hriech predsa bolo už P.Ježišom zaplatené, môže v človeku vyznieť tak, že máme v nejakom veľkom koši všetky hriechy ako v ponuke a my môžeme hocikedy po nich siahnuť, veď za ne už Pán Ježiš položil svoj život.
Čiže ešte raz: Pán Ježiš zomrel za nás, biednych, hriešnych ľudí a bude nám raz odpustený naozaj každý hriech, - ale! - ak ho z hĺbky srdca oľutujeme. Preto tá Sviatosť pokánia...
Aj prerod odpustenia sa u nás stane iba vtedy dokonalý, ak ho ponoríme do svätých rán Pána Ježiša v tejto veľkej sviatosti sv. spovede, kde mu odovzdám všetok svoj bôľ, hnev a všetko, čo ma spútavalo s daným človekom s pocitom krivdy a tak prosím Pána, aby uzdravil moje srdce, ktoré až po tomto čine aktu Lásky bude naozaj schopné zabudnúť na ublíženie, ktoré mi bolo spôsobené.

Potom sa nemôže stať, že s takýmto odpustením, do ktorého som si zavolala živého Krista, som zamurovala aj lásku, pretože je to práve tá Láska, ktorá pohltí všetko to, čo ma dovtedy spútavalo a naozaj, z hĺbky srdca zabudne na všetko.

O následkoch našich hriechov súhlasím so všetkým tak, ako napísal Martinko Ragula.
Odoslané 18.4.2013 8:29.
Ach, nie!!!!! Po toľkých komentároch je toto vytrhnuté z kontextu a teraz to vyzerá, ako by som Ti tie nedostatky priala ! A ja som to nemyslela tak, ale: buď aká si, hľadaj Božiu lásku a prežívaj ju, deľ sa s nami o ňu a hovor svojim normálnym, ľudským spôsobom a nie ako prekopírovaný katechizmus. Zasa: tým nenapádam katechizmus, mám ho vo veľkej úcte, ale sú ľudia,ktorí sú samý citát. Tak, ako niektorí sektári vytrhujú z celého kontextu Písma to, čo sa im hodí.
Blog bol veľmi pekný a tými komentmi je na nepoznanie znetvorený. Preto som už po prvej odpovedi rozbíjačovi odpovedala, že týmto v tejto diskusii končím - s ním.
Odoslané 18.4.2013 8:42 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Pán Miloslav, týmto skutkom lásky ste zasadili tvrdý úder do nepriateľa, ktorý spútava srdce toho človeka. Neverím, že ho tento Váš milosrdný čin lásky raz neobráti. Zakaždým, čo si tento muž do tej chatky sadne a bude si chcieť oddýchnuť, si uvedomí, čo ste pre neho urobili. Vaše žičenie a žehnanie raz prinesie ovocie Lásky a Milosrdenstva. Pre mňa ste veľkým človekom.
Odoslané 18.4.2013 8:46 ako reakcia na Miloslav Peniaštek.
Joj, nenapadlo mi, že to niekto pochopí ako vytrhnuté z kontextu.
Viem, že mi praješ len to najlepšie. emoticon

Chcela som len poukázať na to, že aj tie nedostatky majú zmysel v živote človeka. emoticon
Odoslané 18.4.2013 9:15 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Mám pocit, že pletieme jedno s druhým.

Ja predsa nehovorím, že môžeme spokojne hrešiť, lebo už bolo zaplatené.
Hovorím, že môžeme spokojne odpustiť - spolu s Ježišom - lebo už bolo zaplatené.

Pravdaže hriech je zlý. A ak si vyberám hriech, vyberám si oddelenie od Ježiša! Akoby som mohla dobrovoľne siahnuť po hriechu, ak ma to oddelí od môjho Milovaného?!

Naopak! Chcem sa s ním spájať. Stále viac! A aj keď krivda bolí - viem, že môj Milovaný Ježiš za ňu už zaplatil - preto - z lásky k Nemu môžem prijať túto Jeho obetu - a vzdať sa môjho "nároku". Pretože predsa už bol vrchovato splatený!
Ak to "stačí" absolútne spravodlivému Bohu - ako by mohlo "nestačiť" mne?
Veď aj mnoho mojich hriechov splatil Pán Ježiš na kríži. Našou úlohou je už len prijať Jeho Lásku.
Odoslané 18.4.2013 9:16 ako reakcia na Eva Vráblová.