« Späť

Ako som chodila s Ježišom

A chcela bysom aj dnes...

Ku napísaniu ma inšpirovala križová cesta Anky Lojekovej,ale tam sa to nehodilo ako komentár.Mala som takých trinásť-štrnásť, keď dievčatá snívajú o chlapcoch. Chodievala som pre mlieko s dvomi dvojlitrovými smaltovanýmikanvicami do susesdnej dediny. Nezľaknite sa, nemala som zjavenia....to nie,ale cestou som počula vnútorný hlas, ako sa mi prihováral Ježiš. V českobratrskej cirkvi som už nebola, v katolíckej ešte nie. Doma sa o takých veciach nesmelo. Ježiš sa ma pýtal na moje záujmy, čo sa mi páči, ako by som chcela žiť, čo by som chcela robiť ako povolanie. A ja som mu pravdivo odpovedala. Keď som mala na duši nejaký b§ôľ, aj o tom som mu rozprávala. Dávno som to odpustila, ale aj takú veľkú slečnu bil otec, a najmä jeho sestry, lebo sa im nedarilo z dedinského dievčaťa vychovať mestskú malú dámu. Mamka musela mlčať, lebo sa ušlo aj jej. Ježiš mi hovorieval: neboj sa,to prestane. A vždy som sa na tieto podvečery tešila. Myslím, že tieto rozhovory boli tou najkrajšou modlitbou v živote.A ani ke´d som zlyhala, nebála som sa,pretože tu bol pre hriešnikov viac, ako pre spravodlivých.

Ježiša som poznala na hodinách evanjelického náboženstva, kam som chodievala so spolužiakmi.V škole sa vtedy neučilo. A pán  farár nám vedel Jeho život tak živo priblížiť, že sa mi to premietalo ako film. Keď mi otecko nedovolil splniť si túžbu stať sa evanjelickou farárkou, rozhodla som sa za každú cenu odísť z domu  a  vyštudovať hocičo, len aby som bola von z tejto tiesnivej atmosféry.

Ale tieto krásne stretnutia prestali. Stala som sa katolíčkou z dvoch dôvodov- chcela som častejšie prijímať Pána Ježiša , a v evnjelickom kostole nebolo možné stretnúť mladých ľudí, zatiaľ čo v katolíckych, aspoň v Bratislave, ich bolo plno a boli i kňazi, čo sa mládeži s rizikom straty "štátnehjo súhlasu" k účinkovaniu  podujali. Len môj život sa trochu zmenil. Neviem, či tempom, či tým, že som už nemalavlastný kútik, v kostole sa modlievalo iba spoločne nahlas pred svätou omšou a cez deň bol máloktorý otvorený. Jedna dimenzia života mi začala veľmi chýbať.

Nemala som núdzu o priateľov s chlapčenskej strany. Ale bola som poriadne prieberčivá.....nevedela som si predstaviť, že by som s manželom ,najbližším človekom nemohla hovoriť o tom, čo mi je najdrahšie. Boli kamaráti v športe, turistike, z tancovačiek. Ale medzi nimi aj takí, čo sa mi smiali, že musím najprv na omšu.....že mám cez dvadsať a odmietam intímnosti...ajediný, čo ´môjho Ježiša bral, zahynul. A tí ostatní "kostolní" chalani radšej "obracali" aapoštolovali neveriace dievčatá.

Preto som vstúpila do inštitútu zasväteného živots. Prežila som pekný život, bohatý na množstvo zážitkov,zaujímavej práce, pekných ciest, kultúru, čítanie......Ale aj zlyhania, a silné. Nie vždy som vnímala, že Ježiš je tu a že ma miluje rovnako ako to trinásťročné dievčatko s kanvami na mlieko.

Nechcem sa chváliť- vlastne nemám čím...Nechcela som byť zaujímavá..... ale až na tejto stránke som sa naučila   opäť "chodiť s  Ježišom" a rozprávať sa s ním tak, ako za mladi. Napriek tomu, že mám veľa povinných modlitieb. A ja som tak nesmierne vďačná, že to opäť prišlo,že som sa musela podeliť. Ďakujem  predovšetkým Jemu, lebo od Neho všetko vychádza, ale aj Vám,priatelia toľkých rôznych názorov a smerov v evanjelizácii a budovaní Božieho kráľovstva.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Jarmila Semanová
To naozaj, Maruška ? Naozaj Ti MK je tou, prostredníctvom ktorej zase k Tebe vraví Ježiš a aj Ti načúva ?
Odoslané 25.3.2012 16:38.
A prečo by nebola? :-)))))))))))))))))))))))))) (neviem, kde sa tu kupujú smajlíky!)
Odoslané 25.3.2012 18:12 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Áno, môžem svoje vnemy porovnať s inými a povedať, čo si myslím a od nikoho nedostanem po ústach. Akurát, že mi z času na čas niekto zdúchne. Ale to je jeho problém. <><
Odoslané 25.3.2012 19:13 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Ďakujem za možnosť nahliadnuť do vašej minulosti.
Rada čítam o cestách viery. Je nádhera počuť ako nás pútnikov sprevádza Ježiš.
Ja som sa však na MK nenaučila " chodiť ".
Prečo?
Odoslané 25.3.2012 19:33 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Ďakujem za povzbudivé svedecstvo tvojej cesty viery.
Pripájam sa, že MK je pre mňa tiež povzbudivá realita, kde sa dá vyjadriť svoj názor a to hlavne o Bohu, lebo v reálnom živote sa o Bohu dá hovoriť, len vynimočne. Hneď ťa každý upodozrieva, že si Jehovov svedok, lebo medzi veriacimi RKC sa to "nenosí".
No mám nádej a vidím, že sa to mení.
Ja sama by som pred troma rokmi nebola schopná reagovať na otázky, ktoré sa tu nastoľujú, lebo mi chýbalo poznanie. Mala som vieru, no poznanie bolo na úrovní novorodenca. Preto som sa rozhodla a už tri roky intenzíne študujem, síce sama , no ja to volám "študium života". Nepotrebujem žiadne Bc, Mgr., mojou Cestou, Pravdou i Životom sa stal Kristus.
Odoslané 26.3.2012 7:14.
Najkrajší titul je "sv". a ten nemusí byť verejný, dostaneš ho za vernosť Pánovi aj keď Tvoja sochanebude na nijakom oltáriani sväté obrázky nebudú predávať. Alebo ktohovie? :-))))))))))))))))
Odoslané 26.3.2012 7:26 ako reakcia na Agnesa Kalafutová.
citim a myslim si, ze to o com pises je Room of one`s own: to miesto, kde sme sami so sebou a s Bohom. tento priestor kazdy zivotne potrebuje a predstavujem si ho tak, ako ty "chodenie" s Jezisom, hoci ti, co nas na anglickej literature o tom ucia, to tak nemyslia (alebo, mozno... aj ano) :-)
Odoslané 26.3.2012 18:48.
Vzdávam chválu svojmu Bohu, že sa ťa, Mária, dotkol svojou láskou. Veľmi pekné vyznanie. Žehnám ti radosť a pokoj s Pánom.
Odoslané 17.1.2013 12:30.
Pekné, Mária Irmuškaemoticon Ďakujem za tvoje vyznanieemoticon
Odoslané 17.1.2013 15:38.
"som sa naučila opäť "chodiť s Ježišom" a rozprávať sa s ním tak, ako za mladi."
Krásne. Vďaka za otvorenie svojho vnútra, Irmuš. emoticon

Ja som sa zase (znova) naučila "chodiť s Ježišom" najmä vďaka vďačnosti. Vždy keď niekam idem (zvlášť, ak je to niečo ťažké, čoho sa obávam a nechce sa mi do toho), viem, že tam nejdem sama, ale ideme spolu. A tak sa Mu prihovorím - Vďaka, že ideš so mnou, že nemusím ísť sama... a už si tak spolu "švitoríme" ;-)
Odoslané 17.1.2013 23:10.