Jerusalem IV. Via dolorosa

 

Premietam

na plátno svojej pamäte

púť mojichtiet

spred polstoročia.

Chodili,

kľakali,

spievali,

videli zastavenia

modlili sa,

dotýkali sa múrov

krížovej cesty.

A dnes z nej takmer

ani dlažby nieto....

Tak, ako predavači v chráme

i tuto kričia o dušu

tí dnešní.

Je prítmie.

A pozor na veci!

tu sa i kradne

z vrecák i brakom.

Modlitba...ťažké umenie.

Len Ježišove kroky vnímam

pomedzi kamene

ľahostajných sŕdc.

Už zas voľáky zločinec?

Len Matka, Veronika, zopár žien

a Šimon z Cyrény.

Kým z pásov kože krv sa leje

po bičovaní, ....

hrubý veniec z tŕnia.

Potiaľto, Pane, vládzem rozjímať

kým nevyruší muezín.

A z diaľky čujem:

"Na kríž s ním"!