« Späť

Zasvätení vo svete alebo tretia cesta.

Zasvätení vo svete alebo tretia cesta.

Už sa tu v minulom roku o tom písalo , po nedostatočnom záujme sme stránku zrušili, ale požiadavka obnoviť ju sa obnovila. Nájdete ju na mojom profile. Nejde o "lov"- povolanie musí byť vždy od Boha- ale o odpovede,

Máme do roka dva-tri dni, kedy sa v zvýšenej miere modlíme za "kňazské a rehoľné" povolania.Ak je modlitba úspešná, vidno onedlho výsledok...mladý človek z našej obce sa hlási do seminára, vo vyššom ročníku smie nosiť reverendu, potom sa stane diakonom a nakoniec má vysviacku a v našej krajine aj okázalé primície. Dievča sa na dva -tri roky z obce vytratí, a po tejto dobe príde na týždeň -dva domov oblečená do habitu a má na sebe závoj. Nuž, toto pozornosti neujde. Na poslednej diecéznej synode u nás, ale aj v iných diecézach vzišla požiadavka, aby sme sa miesto rehoľných povolaní modlili za duchovné povolania, čo je trošku širší pojem. Sem patria aj muži a ženy, ktorí bývajú v domoch, podobných kláštorom, venujú sa nejakému apoštolátu, a môžu-ale nemusia mať sľuby. Alebo naopak- členovia nežijú v spoločnom dome, ale buď vo svojich rodinách alebo v bytoch sídlisk a majú sľuby, takej istej hodnoty ako sú záväzky evanjeliových rád. Niektoré sú duchovne pod správou nejakej rehole- ale nie sú to ani "tretie rády", iné sú úplne autonómne, majú špiritualitu nejakého svätca. Oba tieto druhy vykonávajú nejaké povolanie a ich okolie zväčša o nich nevie. Sú podriadené diecéznemu biskupovi alebo aj priamo Svätému stolcu. Vytvárajú malé spoločenstvá a schádzajú sa v určených intervaloch na duchovnej obnove a raz do roka na duchovných cvičeniach. Majú aj duchovné vedenie, ale spovedníka si môžu zvoliť sami. Niektoré tieto svetské inštitúty sú známe a o ich členoch sa vie- napr. väčšina kresťanov na Slovenskú pozná Inštitút Krista veľkňaza, kde sa venujú núdznym a bezdomovcom a zázemie majú v modlitbách na určitých miestach, kde prebieha na ich úmysly nepretržitá adorácia. Iné inštitútu sú rezervované tak, že ani najbližší príbuzní nevedia, že ich blízky v rodine patrí do niektorého inštitútu. Je to veľmi výhodné tam, kde sa kňaz alebo rehoľná sestra nedostanú, alebo ich prijímajú s veľkým odstupom. Niektoré sú tak niekde v strede: možno povedať dôveryhodným ľuďom, ale iba o sebe! Nemožno povedať napríklad, že tam patrí aj moja priateľka, pokrvná sestra, známa.... Motívom býva to, že žena túži po zasvätení, ale vie, že je potrebné v zamestnaní a prispievať nezamestnaným v rodine. Dosť častým motívom je doopatrovanie rodičov, ak ich nechceme dať do starobínca, a tiež povolanie, kde možno evanjelizovať svojským spôsobom a bola by pre cirkev i spoločnosť škoda zanechať ho: lekárky, umelkyne,poslankyne a členovia či členky pracujúce v politike alebo sociálnej sfére, v masmédiách. A úplne ojedinelými príslušníkmi sú zasvätené panny, ktoré žijú zasvätené jednotlivo a svoje sľuby skladajú do rúk diecézneho biskupa, alebo máme na Slovensku aj kňazov-pustovníkov. Zasvätený život má teda široké spektrum možností. Základné informácie podáva stránka KBS, na jej stránke treba kliknúť na mužské alebo ženské rehole, a sekulárne inštitúty, sú tam vymenované aj hnutia pre laikov akéhokoľvek stavu. Nakoľko však ani tam nie sú podrobnosti- základné informácie podá tam uvedená kontaktná osoba, na prípadné otázky mám dovolené odpovedať aj ja. Takže s úsmevom zakončím: ak niekto nenosí habit či kňazskú košeľu, je slobodný a správa sa kresťansky a odmieta to, čo ku kresťanskému životu nepatrí, ešte to nemusí byť sektár. Teším sa na Vaše otázky.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Veľmi potrebné informácie!!!
cesty sú rôzne ale cieľ ten istý!!!!
Odoslané 22.4.2013 9:04.
Odoslané 22.4.2013 20:08.