« Späť

Zostala som sama na ceste

Toto je pribeh o tom co sa stalo z Mongyei Konyak z Indie.

                                  Zostala som sama na ceste

 

    Toto je príbeh o tom čo sa stalo Mongyei Konyak z Indie.

Moji rodičia nasledovali Ježiša. Keď moji bratia, sestry a ja sme boli deti, moji rodičia nás učili ako nasledovať Ježiša. Ale keď som bola teenager nesúhlasila som s tým, čo hovorili. Namiesto toho som si vybrala robiť nesprávne veci, ako pitie a taktiež tvrdých nápojov.

 

Nemám oči?

Deň mojej poslednej skúšky v deviatej triede pre mňa všetko zmenil. Ako som ja a moji kamaráti išli do školy, od zadu prichádzal chlapec na bicykli. Bol na ceste do školy príliš skoro. Vytáčal po celej ceste. Volali sme na neho čo sa deje? Nemáte oči? Hej ty nezbedný chlapec!. Chlapec rýchlo utiekol. Potom čo sme skončili, jeden z mojich priateľov povedal ´´čo sa stalo s tvojou nohou?´´ Pozrela som sa na zadnú časť mojej nohy a zistila som, že to bolo ťažké zranenie. Chlapec musel sa trafiť keď sme na neho kričali. Bol som tak šokovaný, že som sa nemohol ani pohnúť. Povedala som mojim priateľom, ´´ čo máme teraz urobiť´´? Ale oni išli s vedomím, že ak sa zastavia pri mne, zmeškajú na skúšku.

 

Bol to pre mňa koniec

Tak som zostal sám na kraji cesty. Nevedela som čo robiť. Je to asi deväť kilometrov z môjho domu do školy a ja som bol ešte len na pol cesty. Cítila som sa, akoby všetko bolo väčšie ako ja. Plakala som, ako som myslela na tú skúšku. Cítila som bolesť v nohe. Bolo to veľmi zlé. Na koniec som si spomenul, čo mi moji rodičia rozprávali o Bohu a plakávali k nemu. Povedala som, ´´Pane, ktorý je spôsob pre mňa – ospravedlniť sa a nasledovať ťa, alebo zomrieť?´´ Hodina prešla. Potom prišiel muž na rikši. Ja som ho nepoznal, ale on ma vzal do nemocnice. Nemal som peniaze, aby som si zaplatil liečbu, ale ten muž my s tým veľmi pomohol. Mal som sedem stehov v nohe. Keď som sa dostal domov, moji rodina a priatelia sa zišli, aby poďakovali Bohu zato že ma zachránil. Uraz na mojej nohe ma nechal premýšlať o živote. Spýtal som sa Ježiša Krista, aby mi odpustil a aby ma vrátil k nemu a od mojich rodičov ma učil. Povedal som, že Boh bude robiť všetko počas môjho života. Je to už tri mesiace a s mojou nohou je to už lepšie. Ale vedel som, Boh chcel túto nehodu aby mi ukázal jeho lásku. Teraz mám priateľa ktorý je vždy pri mne-Ježiš Kristus.

 

 

Zdroj: Prelozene z anglictiny (Soon210)

 

Ďalej
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
To je tvoje svedectvo? Asi nie. Skôr mi to pripadá ako preklad (strojový?) nejakého zahraničného textu. Hodilo by sa uviesť zdroj a aspoň základné info.
Odoslané 18.3.2013 8:36.
Boh sa nám môže dať spoznať v každej situácii, nemusí to byť hneď niečo tak vážne, ako toto zranenie... Môže a robí oveľa jednoduchšie "znamenia" prítomnosti. Nie iba, ale aj - cez bolesť. Napr. stačí, že človek nemá priateľov, lebo sa možno nedokáže zblížiť s ľu´dmi, alebo im jednoducho nerozumie a Pán je už tu a dáva nám na vedomie, čo môžeme urobiť aj ako. Ak sa stíšime, započúvame sa do ticha svojho srdca, môžeme zachytiť jemný náznak jeho hlasu... Vďaka za blogemoticon
Odoslané 18.3.2013 9:45.