Michal TimkoMichal TimkoTelo a krv. Chlieb a víno.Michal Timkohttps://www.mojakomunita.sk/web/miso-timko/blog/-/blogs/telo-a-krv-chlieb-a-vino2012-05-07T08:28:05Z2012-05-07T08:25:10ZTelo a krv. Chlieb a víno.
<br>
S klamstvom na perách zvieram kŕčovito chladnú rukoväť.<br>
Kdesi v hĺbke srdca sa ozýva tichý výkrik bolesti.<br>
Výkrik tak desivý a tak mohutný vo svojej tichosti, žeby sa i samému Satanovi zježili všetky chlpy, ak by nejaké mal.<br>
Výkrik, čo túži po vypočutí. Prosba, čo túži po naplnení.<br>
Prekričal som ho vlastným hlukom svojej pýchy a zaťatosti. Svojej slabosti a zbabelosti.<br>
Udrel som opäť a krv mi striekla priamo do tváre.<br>
Ja a On uprostred nekonečnej nekonečnosti. Stojím pred ním, no i tak som slepý a pritom sa pýšim svojím zrakom. Ja, človek, čo som ukrižoval režiséra, lebo hru si viem vraj napísať i sám.<br>
Vyrýval som znaky perom na papier. A jediné čo som zatiaľ dokázal, bola veľká čierna škvrna uprostred kedysi tak bieleho listu.<br>
<br>
Kdesi v hĺbke srdca sa ozval výkrik.<br>
Už nevládzem. Púšťam kladivo, ktoré dunivo dopadá na zem a ja za ním. Bojím sa, že ho opäť zodvihnem.<br>
<br>
Ležím pri Jeho nohách a stále Ho nevidím???<br>
<br>
Volanie kdesi hlboko <br>
<br>
EFFATHA!!!Michal Timko2012-05-07T08:25:10ZLekcia pokory a kamikadzeMichal Timkohttps://www.mojakomunita.sk/web/miso-timko/blog/-/blogs/lekcia-pokory-a-kamikadze2012-04-24T18:30:29Z2012-04-24T18:29:29ZUjo Uhaľ má veľa včiel. Kedysi ich bolo cez 30 úľov, ale teraz veľmi ochorel a niektoré z nich dal susedovi. Toľko včiel, to chce i veľa vody. Kedysi som si myslel, že také malé včielky vodu asi ani nepijú, a keď už, tak len idilicky kvapky rosy. Je ich však asi toľko, že prvá polka spotrebuje všetku rosu a zvyšok chodí, pardon - letí, k našej bráne farmy, cez ktorú nám tečie neupravený potok.
</br>
Tento rok ma ešte neštipli. Dodnes.
</br>
Neviem čím to je, ale v noci museli asi pretancovať celú noc a dnes boli agresívne kvôli skorému vstávaniu. Proste si zatváram bránu a hneď som vedel podľa bzučania, že niečo im sedí na nose. Rozpumpovali si to do vlasov, odkiaľ som ich rýchlo vyhnal, no jedna mi uviazla na hornom viečku pravého oka. Nepríjemná bolesť. Musel som ju z toho oka vytrhnúť. Pritom mi však jej žihadlo zostalo na prste a ako som si chytal ešte oko a líce, tak som si prirobil ďalšie dve bodnutia, ale na to som prišiel až neskôr, taže ma to vtedy netrápilo.
</br>
No čo už. Hnoj sa sám nevyhádže.
</br>
Musím sa priznať, neviem či to nie je zlé, ale niekedy sa v týchto chvíľach vyžívam. Niežeby som bol nejaky sado-maso, nevyhľádavam ich, ale keď sú tu, tak chcem bojovať. Skrz spoznávanie svojich hraníc ako človek z tela, z veľmi jemnej tkaniny, sa snažím nemo aspoň nahliadnuť na nekonečnosť Boha. Ale bez prijatia vlastnej maličkosti a určitej nemohúcnosti, sa to nedá. A práve tá choroba a to zranenie dokážu človeka nasmerovať týmto smerom. Pokiaľ samozrejme nenastane tretí Newtonov zákon : akcia-reakcia. Našťastie som to tým včelám nešiel vrátiť.
</br>
Pri pohľade do zrkadla som sa proste musel smiať, i keď "cez slzy", pretože ma kvôli oku smiech bolel. Spuchlo do veľkosti maďarskej redkvičky, čo mamka kúpila na raňajky. Neviem, či to boli práve maďarksé, ale ujo, čo bol meriať okná, tvrdil, že sú veľké ako tie maďarské. Face antitutilkový by sa dalo povedať.
</br>
Ako som nakladal hnoj do fúrika, spomenul som si pri tej bolesti oka na Thomasa Mertona. Minulý ťýždeň som si pár krát náhodne otvoril jeho knihu Jonášovo znamenie a to akurát práve na zápisky z dní, keď bol chorý. Mal pravdu. Na chorobe je najhoršie to, že furt myslíte na ňu. Vaše myšlienky sa točia len okolo choroby, bolesti a zdravia vášho tela. Takže bojový plán číslo jeden : zameriavať svoje myšlienky skrze bolesť na podstatu. Prvý pokus : Mission Failed. Druhý pokus - no už je to lepšie.
</br>
A vtedy prichádza tá chvíľa. Ja, veľký človek, a skolila ma včielka. Nuž čože som, že na mňa pamätáš? Kto som a Kto si Ty, že ma objímaš? Nech pôjdem kamkoľvek, aj tam ma milujše. Nech spravím čokoľvek, stále ma miluješ.
Lekcia pokory a milosť.
</br>
Kapitulovať netreba pred chorobou, ale pred Bohom.
</br>
</br>
Nuž, nakoniec som asi nenapísal to, čo som pôvodne asi chcel, ale nevadí. Len som sa chcel podeliť o dnešný deň. Prajem Vám dobrú noc (jak pozerám na hodinky) a krásny zajtrajšok. Boh je silnejší.Michal Timko2012-04-24T18:29:29ZČo ty na to?Michal Timkohttps://www.mojakomunita.sk/web/miso-timko/blog/-/blogs/co-ty-na-to2012-04-16T12:45:45Z2012-04-16T12:40:01Z"Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju Ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach." Matúš 6, 13-16
</br>
Veľmi povzbudivé slová. Dobre sa to číta i počúva.. ale ťažšie žije. Michael Quist vo svojej knižke "Rozprávaj mi o láske" práve píše o tej priepasti. Priepasti medzi poznaním a skutkovou realitou. Často krát nadobúdame pocit, že tá naša priepasť sa len rozširuje. Nezúfajme!
</br>
Neprišiel som teraz blogom riešiť problémy na našej duchovnej ceste ani poučovať, ba ani povzbudzovať. Len by som vás, ktorých to zaujme, chcel pozvať.
K čomu?
</br>
K projektom. Konkrétne k dvom projektom: "Pekné billboardy" a "Sakrálne umenie SLovenska". Tie názvy nie su finálne, ale to je momentálne nepodstatné. Pokusím sa v ďalších riadkoch načrtnúť vám tieto projekty, ich vízie, ambície a tak.
</br>
Projekt "Pekné billboardy" sa snaží reagovať na dve skutočnosti.
</br>
Za prvé, stačí sa obzrieť. To čo sa z tej kopy papierov valí, nie je správne a pekné. A deti to vidia, mládež to vidí. Existuje mnoho obdobných múdrostí ako :"Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem kto si." Pointa? To čo prijímame, mení náš charakter. Má to na nás vplyv.
Na slovensku sa ku kresťanstvu hlási vyše 80% obyvateľov, ale cítiť to? Počuť naše väčšinové hlasy v bežnom živote, mimo kostolov? Kde je usmernenie, kde je povzbudenie, kde je odpustenie?
Ja viem, teraz som zakúsol do inej témy a zopár billboardami sa toho veľa zmeniť nemusí, ale je to hlas. Ľudia potrebujú povzbudenie, potrebujú nádej, potrebujú lásku! Tá oblasť rekalmy a billboardov je dlho v tme - vnesme tam svetlo. Veď je nás 80% percent.
Za druhé, pociťujem medzi ľudmi skepsu, chaos, beznádej a celá doba sa kamsi ponáhľa, ale nikto mi nevie povedať kam.
</br>
Naše billboardy by mali prinisť úsmev, radosť, povzbudenie, lásku, nádej. Ak máš nápad sem s ním. Ak si grafik, designér, maliar, či máš skúsenosti s tlačou, skús pomôcť. Ak vieš hociako inak pomôcť, ozvi sa.
</br>
Ako to realizovať? Prvotný plán bol oslovovať spoločnosti, ktoré vlastnia billboardy, či by nám na určité obdobie túto plochu nedarovali. Možno science fiction, ale verím, že na SR sú ešte podnikatelia, ktorí zostali ľudmi. Možno by sa dačo takto dalo. Inak ešte skúsiť granty. Hľadať sponzorov a dať sa vidieť - venujem sa grafike a tvorbe webu, čiže toto by som vedel rozbehnúť.
ďalej nepíšem - koho zaujme, bude sa pýtať.
</br>
Projekt "Sakrálne umenie Slovenska", alebo "umením k Bohu", alebo "Krása spasí svet" má tiež dvojakú víziu.
Prvou je zmapovanie sakrálneho umenia na slovensku čo sa týka od kostolov, cez katedrály až k maľbám, liturgickým predmetom, kaplnkám a ruinám kostolov. Predstava zahřňa predovšetkým vytvorenie webového portálu, na ktorom budú všetký informácie kategorizované, ľahko prístupné. Ku každému kostolu či objektu popis histórie a zaujímavostí s fotografiami a označením na mape a kontaktom na príslušnú faru či cirkev.
Druhou je spájanie, odhaľovanie a spoznávanie. Projekt ma napadol tak, aby sa zapojilo každé spoločenstvo, či farnosť. Aby hľadali, fotili, zisťovali, pýtali sa a spoločne spoznali svoj kostolík a podelili sa s informáciami s ostatnými. Myslím, že to môže byť dobrý spôsob ako sa dostať bližšie k druhým a bližšie k Bohu - veď celé sakrálne umenie je práve o tom. O spájaní človeka s Bohom. O jeho (prirodzenej) túžbe po Bohu.
Myslím, že by to mohlo mať mnoho pozitívnych kultúrnych, výchovných a duchovných charakterov.
Okrem webového portálu som myslel aj na knihu(y).
</br>
Ako to realizovať? Pfuuu. Chce to zapojenie samotnej Cirkvi (a Cirkví) pretože najlepšie by bolo, keby do jednotlivých farností prichádzalo oslovenie k projektu skrze kňazov alebo lídrov spoločenstiev. Možno som mal písať priamo arcibiskupovi :D Treba premyslieť a makať. Hocaké nápady, postrehy, pripomienky a pomoc je výtana.
</br>
Tak čo vy na to?
</br>
No a na chvíľku ma nebude asi nič škrabať. Vykročil som a oslovil. Teraz čakať.
</br>
Ak vás to oslovilo, prosím vás o modlitby, a kto sa chce pridať, nech sao zve :)
</br>
kontakt: timko.miso@gmail.comMichal Timko2012-04-16T12:40:01Z