"Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. Ježiš im povedal: "Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo." Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ." Mt 19, 13-15

V jeden piatkový večer som navštívila svojích priateľov v detskom tábore v Sp. Belej. Po krásnom programe nasledovala modlitba a modlitby príhovoru. Animátori sa začali modliť za tieto malé deti. Bolo neuveriteľne silné pozorovať tieto malé deti vo veku asi 9 - 15 rokov ako Duch Sväty koná v ich malých srdiečkách. Ako každému dievčatku vraví, že je tou najkrajšou princeznou a každému chlapcovi otvára oči a pozýva ho do Božej armády. 

Ježiš miluje deti zvláštným spôsobom a požehnáva ich, pretože On neprišiel na svet ako všemožný kráľ ale predsa ako chudobné dieťa. Preto aj Boh od nás očakáva, aby sme nasledovali Jeho Syna a správali sa ako deti, ktoré neustále potrebujú pomoc od svojho Nebeského Otecka. " Voláme sa Božími detmi a nimi aj sme" 

Byť ako deti v duchovnom živote znamená čosi oveľa viac  ako len nejaká zbožnosť. Zahrňa to v sebe úprimnosť, pokoru, odovzdanosť, učenlivosť, neobmedzenú dôveru a život bez pretvárky. Mnohí dnes žijú bez Boha lebo neobjavili v sebe zmysel Božieho detstva. Sme predsa deťmi mocného a láskavého Boha !!! Naším oteckom je Boh . Čo môže byť viac. Musíme sa len snažiť nájsť cestu a bežať do jeho otvoreného náruča.

Deti sú skotočnou budúcnosťou zajtrajška , pretože v nich je niečo čo možno "my dospelí" sme mnohokrát už stratili - nekonečná dôvera . Preto sa ešte stále môžeme často učit aj my od nich a prijat Ježiška do svojho otvoreného srdiečka .