« Späť

Veríš?

Veľakrát si všímam samu seba ako povrchne odpovedám na otázku môjho náboženstva. Na otázku či som kresťanka, vždy odpoviem áno, som. No viem, že takýto postoj nestačí.

Zamýšľam sa nad tým, čo znamená byť opravdivým kresťanom, a to nielen kresťanom chodiacim do kostola, no predovšetkým kresťanom žijúcim a vyvýjajúcim sa vo viere.

Pred pár dňami som pozerala film Do you believe?, určite mnohým známy. A práve vtedy som dostala vnuknutie napísať tento blog.

Mnohokrát sme veriacimi hlásajúc ako chodíme do kostola, zapájame sa do akcií usporiadaných cirkvou, ako dávame peniaze na charitu. Samozrejme, treba aj to. Raz som čítala myšlienku v ktorej sa hovorilo: "Nehovor o Bohu ľuďom ak nechcú, ale ži tak, aby sa pýtali. "

Keby mi niekto položil otázku či verím v Ježiša Krista ako v jediného Spasiteľa sveta, myslím si, že tak, ako aj všetci veriaci, odpovedala by som áno. Avšak keby mi niekto položil otázku či by som dokázala zanechať všetko a ísť za Ním, určite by som nad svojou odpoveďou dobre popremýšľala. A práve v tom spočíva naša viera. Veľakrát si myslím, že Pána Boha akoby škatuľkujeme. Šak Pane Bože teraz nie, ešte som mladý, ešte mám čas. Vieš Pane ale keď to je také trapné, ostatní sa mi budú smiať, vieš teraz nie ale niekedy potom. No možno vtedy keď nebudem mať dobré obdobie. Šak ja viem, že ty si milosrdný, že ty mi pomôžeš..

Takže drahý Ty, ktorý práve čítaš, pozývam Ťa nebáť sa prehlbovať svoju vieru. Skús si dať záväzok pravidelného čítania Svätého písma, neviditeľnými skutkami milosrdenstva, cvičením sa v pokore. Aby keď nastane onen deň, nebál si sa zanechať všetko čo máš a povedať: "Hľa Pane, tu som, pošli mňa."

Komentáre