« Späť

Pocta slúžiť

Pocta slúžiť

Tá chvíľa bola pre mňa vzácna. Prišiel si za mnou a ďakoval, no nechápala som. Vzápätí som bola šťastná. Uvedomila som si, že skrz moju službu, ktorú prinášam Pánovi, sám Pán koná. Žasla som. Koľkokrát som to chcela vzdať, no nedokázala som. Hoci si len 1 človiečik z viac ako 7 miliárd, viem, že to stojí za to! Ďakujem Ti za svedectvo. :)

Kráčala som ku schodom držiac mamku za ruku. Vyšli sme hore schodišťom a mierili k organu. Mala som 8 rokov. Bála som sa. Sedela tam pre mňa cudzia žena, ktorej mamina povedala, že chcem skúsiť spievať žalmy. Nepamätám sa na prvú skúšku a ani na prvý moment kedy som sa postavila pred ambonu. Stres som nejak neriešila, nebrala som to príliš vážne.

V týchto začiatkoch prišla moja prvá výzva. Spievať na mojom prvom svätom prijímaní aleluju. Ten deň si živo pamätám. Kráčala som v bielych šatách a vedela som, že moji rodičia sú na mňa hrdí. 

Čas plynul a pomaly som prichádzala do puberty. Uvedomovala som si jedine to, že začínam mať stresy pred každým žalmom. Nie som schopná spočítať na prstoch koľko trapasov sa mi stalo. Niekedy som bola úplne mimo tóniny, inokedy preskočila riadok, inokedy som to nevydržala a odišla skôr ako bolo treba. Prichádzala som domov s plačom. Koľkokrát som si povedala, že s tým končím...

Čo som najmenej čakala, ľudia v mojom veku sa mi začali posmievať. Spievaš falošne. Ty vlastne čo tu chceš? Nikdy som nepočul horší spev, než tento. Išli mi prasknúť bubienky. A napriek tomu ma mamina vždy posmeľovala. Hovorila mi, že to mám hodiť za hlavu, nedalo sa.

A zrazu nastal ten prelomový bod. Vedela som, že hoci nie som dokonalá, no bola som stvorená na to, aby som mohla Pána chváliť spevom.

Dnes mám 16 rokov a ďakujem každému, ktorý ma povzbudil, hoci len troma slovíčkami. Keby mi dnes niekto povedal také slová aké som počúvala v minulosti, zasmiala by som sa. Akí sme my ľudia hlúpi. Druhých posudzujeme za výkony, no sami by sme to nikdy neurobili. 

Dnes viem, že mám veľkú príležitosť chváliť Otecka skrze službu žalmistu. Veľakrát je ťažké len nespievať žalm, no hlavne modliť sa ho. Veľakrát je ťažké povedať si neboj sa, keď viem, že je to veľká zodpovednosť. A čo sa týka mojich stresov, myslím si, že tak skoro sa ich nezbavím. Nedá sa to opísať slovami aké stavy vtedy človek zažíva. Keď sa nemôže zhlboka nadýchnuť, keď nevie kedy má ísť k ambone, keď si myslí, že nemá hlas, keď má "hrču" v hrdle, keď sa bojí či nespadne, či mu nebude treba kýchnuť.

Ale napriek tomu sa snažím bojovať. Viem, že to, čo robím, nie je mojou zásluhou, ale zásluhou nášho Pána.

Drahý priateľu, určite si bol stvorený na to, aby si mohol chváliť nášho Otecka. Možno momentálne zažívaš stavy, kedy si hovoríš, že s tým končíš, možno si myslíš, že nie si vo svojej službe dobrý. Ver mi, Pán si Ťa vyvolil. Nech Ťa nikdy neodradia kamaráti, reči ľudí, alebo Ty sám z toho, čo konáš. Pretože raz sa Ti to vráti tisícnásobne. Možno nie si dobrý sám, ale si dobrý s Ním.

 

Ďalej
Komentáre