Blog

« Späť

Neprestajne a za všetko ďakujte Bohu, za všetko.

Pochovával som dvojtýždňové bábätko.

Na začiatku pohrebu som bol svedkom, ako matka sa nevedela a nechcela rozlúčiť so svojim dieťaťom. Stála pri truhle. Nevedeli sme čo robiť.Tak sme čakali, nič iné, ako čakať, sa nedalo. Po nejakom čase, dvaja z príbuzných matku chytili za ramená a nasilu ju odtrhli od truhly a pohreb sa mohol začať.

Pol roka tá matka nebola v  kostole. Obviňovala Boha zo smrti svojho jediného dieťatka.

 Po pol roku prišla za mnou.

Radostne mi oznamovala, že jej pred tým neveriaci manžel sa od pohrebu dieťatka obrátil, je veriaci a on teraz ju ťahá k Bohu. Pochopila, že Boh tomuto ich dieťaťu dal  významnú úlohu, veľké poslanie. Zachrániť dušu svojho pozemského otca. Matka po pol roku pochopila, akú veľkú a krásnu úlohu malo vykonať jej maličké dieťatko. A teraz spolu s manželom ďakujú Bohu za toto ich dieťatko i za veľkú lásku Boha k ním.

...toto odznelo na nedeľnej kázni.

Áno, je to možné, aby milujúca pozemská matka ďakovala Bohu za požehnanú smrť svojho milovaného vytúženého jediného dieťaťa. Bohu nič nie je nemožné.Naše cesty sú ďaleko od jeho ciest... znovu sa potvrdilo, že čo Boh činí, dobre činí.

 ...nech to vyzerá na prvý pohľad akokoľvek.

Bože vďaka ti, za všetko.

Komentáre
4 blogy za den.. slusny vykon emoticon Dakujem za silny pribeh.
Odoslané 25.4.2012 9:10.
...a to je ešte len ránko božie...
Odoslané 25.4.2012 9:47 ako reakcia na Štefan Hrbček.
Aj môj dedko vždy jednoducho vravel "pros, ale dvakrát toľko ďakuj" Keď sa moja mamka dostala nečakane do nemocnice bol som na ceste do Medžugoria. Prosil som o pomoc. A tam odznela prekrásna modlitba, aby sme nežialili. Máme aj nebeskú matku. Prišiel som domov v úplnej pohode. Mamka bola ešte v nemocnici jej stav sa zlepšil. Za to sa však nezlepšili vzťahy s niektorými rodinnými príslušníkmi.
Vyčítali mi, že výlet je pre mňa viac ako starosť o vlastnú matku. A zložila ma úplne otázka nevlastného syna môjho brata. AKO VYZERÁ TÁ TVOJA PANNA MÁRIA? Nezmohol som sa skoro na žiadnu odpoveď. Len som sa ho opýtal, či má mamku. Odpovedal hrdo ÁNO a ja zase hrdo, že asi takto tá moja PANNA MÁRIA. Preto aj ja ĎAKUJEM za uzdravenie mojej mamky. ĎAKUJEM aj za tohto 11 ročného chlapca, ktorý chcel spoznať našu nebeskú Matku.
Ale hlavne ďakujem za všetko BOHU!!!
Odoslané 25.4.2012 21:20 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
veľmi smutné, no na druhej strane krásne. Ďakujem.
Odoslané 26.4.2012 20:56.