« Späť

Pápež podnikateľom z Fokoláre: Ekonomika spoločenstva prekoná skartovanie ľudí

Pápež podnikateľom z Fokoláre: Ekonomika spoločenstva prekoná skartovanie ľudí

Vatikán 4. februára - Svätý Otec dnes prijal v Aule Pavla VI. vo Vatikáne vyše tisícku podnikateľov, účastníkov stretnutia o tzv. „ekonomike spoločenstva“, ktoré organizuje hnutie Fokoláre. Medzi účastníkmi zo 49 krajín bolo zastúpené aj Slovensko.
Stretnutie s 25-ročnou históriou sa koná v dňoch 1. – 5. februára v Castel Gandolfe. Projekt sa zrodil z podnetu zakladateľky hnutia Chiary Lubichovej v máji 1991 v Sao Paole v Brazílii. Jeho základným cieľom je prostredníctvom vytvárania spoločenstva na všetkých úrovniach podniku vykoreniť chudobu a sociálnu nespravodlivosť vo svete, a tým prispieť k budovaniu takého ekonomického systému a ľudskej spoločnosti, kde podľa vzoru prvej kresťanskej komunity z Jeruzalema „nikto medzi nimi nebol núdzny“ (Sk 4,32-34).
Ekonomika spoločenstva je systém, ktorý chce ponúknuť alternatívu k súčasnej ekonomike. Ide o to, aby sa podnikatelia so svojím ziskom rozdelili nielen so zamestnancami, ale aj s tými, ktorí trpia núdzu. Podľa slov medzinárodného koordinátora podujatia Luigiho Bruna, „pravým poslaním ekonomiky je podelenie sa.“
Svätý Otec sa vo svojom príhovore osobitne zameral na potrebu udržiavať si správny postoj k peniazom a na požiadavku prekonať systémovo vytváranú chudobu. Do tretice napokon zdôraznil podnikateľom ochotu k sebadarovaniu ako základ ekonomiky spoločenstva. Najprv rozobral nebezpečenstvo, aby sa peniaze nestali bôžikom:
„Peniaze sú dôležité, hlavne ak chýbajú a závisí od nich jedlo, škola, budúcnosť detí. Avšak stanú sa božstvom, ak sa z nich stane cieľ. Lakomstvo, ktoré nie náhodou patrí k hlavným nerestiam, je hriech modlárstva, pretože naše správanie podriadime zhromažďovaniu peňazí. (...)
Keď kapitalizmus urobí z hľadania zisku svoj jediný cieľ, riskuje stať sa modlárskou štruktúrou, určitým druhom kultu. „Šťastena“ je stále viac novým božstvom určitého typu finančníctva a najmä systému hazardu, ktorí ničí milióny rodín vo svete, a proti ktorému sa vy oprávnene staviate. Tento kult modlárstva je náhradka za vnútorný život. Jednotlivé produkty (auto, mobil...) zastarávajú a  opotrebúvajú sa, ale ak mám peniaze alebo konto v banke, môžem si hneď kúpiť ďalšie, podliehajúc ilúzii, že víťazím nad smrťou.
Je teda pochopiteľná etická a duchovná hodnota vášho rozhodnutia dať zisk do spoločného. Najlepší a najkonkrétnejší spôsob ako neurobiť z peňazí božstvo je podeliť sa o ne s inými, zvlášť s chudobnými, alebo umožniť študovať alebo pracovať mladým, víťaziac nad pokušením modlárstva pomocou spoločenstva. Keď sa delíte a dávate váš zisk, konáte skutok vysokej duchovnosti. Týmito skutkami dávate na vedomie peniazom: vy nie ste Bohom, vy nie ste pánom. A nezabúdajme na tú vysokú filozofiu a vysokú teológiu, ktorú naše staré mamy vyjadrovali slovami: „Diabol vstupuje cez vrecká“. Nezabúdajme na to!“
Ďalším bodom Svätého Otca bola otázka prekonania systému vytvárajúceho chudobu. Najprv poukázal na pozornosť, aká sa v Biblii venuje chudobným, sirotám, vdovám, ľuďom vyraďovaným zo spoločnosti tých čias. Pápež František pokračoval:
„Dnes sme vynašli ďalšie spôsoby starostlivosti o chudobných, ako im dať najesť, dať im vzdelanie, a niektoré semienka z Biblie sa rozvili do podoby organizácií efektívnejších než tie staré. Dôvod daní patrí tiež k takejto solidarite, ktorá sa neguje daňovými únikmi a vyhýbaním sa plateniu daní, čo sú – ešte skôr ako samotné nezákonné činy – prejavy popierania základného zákona života: vzájomnej pomoci.
Ale – a to sa nikdy nehovorí dostatočne – kapitalizmus pokračuje v produkovaní skartovaného „odpadu“, ktorý chce potom zachraňovať. Základný etický problém tohto kapitalizmu je vytváranie „odpadu“, aby  sa ho potom snažil skryť alebo sa oň postarať tak, aby ho už nebolo vidieť. Jedna z ťažkých foriem chudoby civilizácie je strata schopnosti vidieť svojich chudobných, ktorí sú najskôr vyradení a potom ukrývaní.
Lietadlá znečisťujú atmosféru, ale malú čiastku z ceny letenky použijú na vysadenie stromov, aby vyvážili časť škôd, ktoré spôsobili. Spoločnosti prevádzkujúce hazard financujú kampane na liečbu závislých hráčov, ktorých oni tvoria. A v deň, keď zbrojovky budú financovať nemocnice na liečbu detí zmrzačených ich bombami, systém nadobudne svoj vrchol. Toto je pokrytectvo!
Ekonomika spoločenstva, ak chce byť verná svojej charizme, nemá len liečiť obete, ale má vytvárať systém, v ktorom bude stále menej obetí a perspektívne už vôbec nebudú. Pokiaľ ekonomika vytvorí čo len jednu obeť a pokiaľ bude čo len jedna osoba skartovaná, spoločenstvo sa ešte neuskutočňuje, radosť všeobecného bratstva ešte nie je úplná.“
Po týchto slovách pápež František poukázal na výzvy smerom k budúcnosti. Zdôraznil najmä potrebu zamerať sa na zmenu pravidiel ekonomicko-sociálneho systému. Na obraze Ježišovho podobenstva o milosrdnom Samaritánovi vysvetlil, že nestačí dodatočne ošetrovať zranených, ale prv než by človek padol do rúk zbojníkov treba „poraziť štruktúry hriechu, ktoré produkujú zbojníkov a obete“:
„Podnikateľ, ktorý je iba dobrým samaritánom robí len polovičku svojej povinnosti: stará sa o obete dneška, ale nezmenšuje počet tých zajtrajších. Pre spoločenstvo je dobré napodobňovať milosrdného Otca z podobenstva o márnotratnom synovi a očakávať doma synov, pracovníkov a spolupracovníkov ktorí schybili, a objať ich a oslavovať s nimi a pre nich – nezablokovať sa v meritokracii (systéme zásluhovosti), ktorej sa dovoláva starší brat a mnohí, ktorí v mene zásluh popierajú milosrdenstvo. Podnikateľ spoločenstva je pozvaný urobiť všetko, aby aj tí, ktorí pochybia a opustia svoj domov, mohli dúfať v zamestnanie a v dôstojnú mzdu, a nestali sa odkázanými na jedenie spolu s prascami. Žiaden syn, žiaden človek, ani ten najodbojnejší, si nezaslúži žalude.“
Pápež František napokon zdôraznil, že Božie kráľovstvo nestojí na kvantite, ale na kvalite. Poukazujú na to symboly, ktorými to vyjadril Ježiš: malé stádo, lampa, minca, baránok, perla, soľ či kvas, ako aj slová prorokov o znamení dieťaťa, Emanuela a o vernom maličkom zvyšku. Svätý Otec to vyjadril aj formou výzvy:
„Nemusíme byť mnohí, aby sme zmenili náš život: stačí, aby soľ a kvas nestratili svoju podstatu. Veľká práca, ktorú treba zvládnuť, je usilovať sa nestratiť „aktívny princíp“, ktorý ich oživuje: soľ nerobí svoju službu tým, že by rástla na kvantite - naopak, priveľa soli urobí cesto presoleným -, ale tým, že uchováva jeho „dušu“, jeho kvalitu. Zakaždým, keď si jednotlivci či národy, ba dokonca i Cirkev mysleli, že budú zachraňovať svet nárastom počtov, malo to za výsledok štruktúry moci, zabúdajúc na chudobných. Našu ekonomiku zachraňujeme, ak zostávame jednoducho soľou a kvasom: je to náročná práca, pretože všetko behom času zvetráva. Ako zaistiť, aby sme nestratili aktívny princíp, „enzým“ spoločenstva?
Keď neexistovali chladničky, na uchovanie chlebového kvásku sa podaroval susedke kúsok z vlastného vykvaseného cesta, a keď bolo treba znovu robiť chlieb, dostali ho zase na oplátku. Spoločenstvo nie je iba rozdeľovaním, ale rozmnožovaním dobier, vytváraním nového chleba, nových dobier, nového Dobra s veľkým písmenom. Živý princíp Evanjelia zostáva aktívny jedine ak ho darujeme. Ak si naopak žiarlivo nechávame všetko iba pre seba, splesnivie a hynie. Ekonomika spoločenstva bude mať budúcnosť, ak ju podarujete všetkým a nezostane iba vo vnútri vášho „domu“. Darujte ju všetkým, a najprv chudobným a mladým, ktorí sú tými, čo ju najviac potrebujú a vedia zúročiť prijatý dar! Aby ste mali život v hojnosti, treba sa naučiť dávať: nie iba zisky podnikov, ale vás samých. Prvým darom podnikateľa je jeho vlastná osoba: vaše peniaze, hoci sú dôležité, sú príliš málo. Peniaze nezachraňujú, ak nie sú sprevádzané darom osoby. Dnešná ekonomika, chudobní, mladí, potrebujú predovšetkým vašu dušu, vašu úctivú a pokornú bratskosť, vašu chuť žiť, a až potom vaše peniaze.
Kapitalizmus pozná filantropiu, ale nie spoločenstvo. Je jednoduché darovať časť ziskov, bez objatia a dotknutia sa osôb, ktoré dostávajú tieto „omrvinky“. Naopak, aj čisto len päť chlebov a dve ryby dokážu nasýtiť zástupy, ak predstavujú podelenie sa s celým naším životom. V logike Evanjelia, ak sa nedaruje všetko, nedáva sa nikdy dosť.
Tieto veci vy už robíte. Ale môžete sa viac podeliť so ziskami, aby ste premohli modloslužbu, zmenili štruktúry na predídenie vytváraniu obetí a skartovaniu; väčšmi darovať váš kvas na vykysnutie chleba mnohých. „Nie“ ekonomike, ktorá zabíja, nech sa stane „ánom“ takej ekonomike, ktorá dáva žiť, pretože sa delí, začleňuje chudobných, používa zisky na vytváranie spoločenstva.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar

Komentáre