« Späť

Pápež sa pred sviatkami stretol s Rímskou kúriou: Reforma nie je iba naoko

Pápež sa pred sviatkami stretol s Rímskou kúriou: Reforma nie je iba naoko

Vatikán 22. decembra – Tesne pred Vianocami sa Svätý Otec tradične stretol s členmi Rímskej kúrie, aby im v závere kalendárneho roka poďakoval za ich celoročnú službu a zaželal im k sviatkom. V pomerne rozsiahlom príhovore sa Svätý Otec zameral na duchovný odkaz Vianoc ako umenšenie sa Boha z lásky k človeku. Ako povedal, „Vianoce sú sviatkami milujúcej pokory Boha“, ktorý prevracia na ruby ľudské kalkulácie.
Kardinálom pápež ďalej predložil vodiace kritériá reformy Rímskej kúrie. Okrem iného pripomenul, že reforma nie je iba niečím naoko, neznamená jednoducho výmenu ľudí, ale ich neustálu konverziu, čiže obrátenie. Je potrebné „priviesť členov Kúrie k tomu, aby sa obnovovali duchovne, ľudsky a profesionálne“. Niektoré prejavy odporu voči reforme môžu byť podľa Svätého Otca aj zdravé a užitočné a zasluhujú si, aby sa im venovala pozornosť. Nutnou podmienkou tohto procesu je modlitba, čo pápež opakovane zdôraznil.  
Medzi dvanástimi požiadavkami, čiže vodiacimi kritériami reformy, menoval osobné obrátenie, pastorálne obrátenie, misionársky kristocentrizmus, racionálnosť, funkčnosť, kráčanie s dobou, úspornosť, subsidiaritu, synodalitu, katolicitu, profesionalitu a napokon postupnosť v procese rozlišovania.
Pri zásade profesionality pápež František hovoril o potrebe permanentnej formácie personálu dikastérií, aby sa neupadlo do rutinného fungovania.  Zvlášť zdôraznil nevyhnutnú potrebu skoncovať s praktikou označovanou ako „promoveatur ut removeatur“, čiže spôsob odsunúť nevyhovujúceho človeka jeho povýšením na iný post. „Toto je rakovina“, poznamenal navyše pápež František.
Pápež František tiež pri tejto príležitosti zrekapituloval vykonané inštitucionálne kroky v procese reformy Rímskej kúrie. Vymenoval  18 dôležitých pápežských aktov počnúc zriadením Rady kardinálov v apríli 2013 až po nedávnu reorganizáciu niektorých dikastérií.
Na záver Svätý Otec osobne pozdravil stiskom ruky každého z prítomných. Boli medzi nimi aktuálni i emeritní členovia Rímskej kúrie, ako aj predstavitelia zastupiteľstiev Svätej stolice v rámci nunciatúr. Ako vianočný darček každému podaroval výtlačok najnovšieho talianskeho prekladu knihy „Postrehy pre liečenie chorôb duše“ od autora z konca 16. storočia Claudia Acquavivu (1543-1615), ktorý bol generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej. -jb-
Preklad častí príhovoru Svätého Otca
„Kontemplujúc tvár dieťaťa Ježiša svätý Augustín prehlásil: «Nesmierny v božskej prirodzenosti, maličký v prirodzenosti sluhu» (Sermo 187,1: PL 38,1001). Tiež svätý Makários, mních zo 4. storočia a učeník svätého Antona pustovníka, pre opísanie tajomstva Vtelenia pripomína grécke sloveso smikruno, čo znamená urobiť sa maličkým, akoby zredukovať sa až do minimálnych medzí: «Počúvajte pozorne: nekonečný, nedosiahnuteľný a nestvorený Boh pre svoju nekonečnú a nevýslovnú dobrotu si vzal telo a chcem povedať, že sa nekonečne umenšil zo svojej slávy» (Hom. IV,9: PG 34,480).
Vianoce sú teda sviatkami milujúcej poníženosti Boha, Boha, ktorý prevracia poriadok toho, čo je logicky predpokladané, poriadok toho, čo je povinné, dialektické a matematické. V tomto prevrátení je celé bohatstvo Božej logiky, ktorá otriasa obmedzenosťou našej ľudskej logiky (por. Iz, 55,8-9). Romano Guardini píše: «Aké prevrátenie všetkých hodnôt dôverne blízkych človeku – nie iba ľudských, ale aj božských! Naozaj tento Boh prevracia všetko, čo si človek osobuje, že to vybuduje sám od seba» (Il Signore, Milano 1977, 404). Počas Vianoc sme pozvaní povedať „áno“, s našou vierou, nie Vladárovi univerza a tiež nie najušľachtilejším ideám, ale práve tomuto Bohu, ktorý je ponížený milovník.
Blahoslavený Pavol VI. na Vianoce v roku 1971 prehlásil: «Boh mohol prísť oblečený v sláve, v nádhere, v moci, vyvolať strach, tak, že by sme zatvárali oči od úžasu. Nie , nie! Prišiel ako najmenší z ľudí, najzraniteľnejší, najslabší. Prečo toto? Preto, aby sa nikto nehanbil sa k nemu priblížiť, aby nikto nemal strach, aby  ho všetci mohli mať nablízku, mohli sa k nemu priblížiť, aby nebolo žiadneho odstupu medzi nami a Ním. Zo strany Boha to bola snaha uponížiť sa, zostúpiť do hlbín v nás, aby mu každý, opakujem každý z vás, mohol tykať, mohol mať k nemu dôveru, mohol sa k nemu priblížiť, mohol sa cítiť, že je v Jeho myšlienkach, že je ním milovaný... Milovaný Ním: pozrite, že sú to veľké slová! Ak rozumiete tomuto, ak máte na pamäti toto, čo vám hovorím, pochopili ste celé kresťanstvo» (Homília, 25. dec. 1971)
(Pokračovanie...)
(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-

zdroj:

Pre MK Rastislav Mečiar