Danica Sedláčková

Tábor 2003 - Celý tento čas

2012-08-20T14:22:45Z

Tiež mi Boh po 3 rokoch veľmi jasne ukázal, že život s ním nie je o pocitoch a zážitkoch. V žiadnom prípade! Je to o viere, o tom, čo hovorí Božie slovo. Nie čo hovoria moje pocity, ľudia, reklamy, kňazi, svet. Aj cez nich Boh hovorí, ale všetko treba konfrontovať s Bohom, s jeho slovom. Stávalo sa mi totiž, že som bola zmietaná sem a tam – pocitmi, názormi rôznych ľudí. Je to hrozné a zraňujúce, keď je človek nestabilný, zmietaný všetkým.

Boh sa mi tiež predstavuje novým spôsobom. Nie ako policajt, ktorý čaká a dozerá na mňa a každý priestupok zapisuje a tresce. NIE! Taký náš Boh nie je. On ponúka úžasnú slobodu. Či sa rozhodne tak alebo inak, rešpektuje ma a hlavne MA MILUJE V KAŽDEJ CHVÍLI. Jeho láska sa nezmenšuje mojím zlyhaním alebo nezväčšuje tým, že robím dobré veci. Uvedomujem si, že nás pevne rešpektuje a neobmedzuje a tak nám pomáha slobodne a s radosťou sa ním nechať viesť. WOW! Ja sa Boha už nebojím, ale ho viac milujem. Lebo toto (rešpektovať naše rozhodnutia, nepodmieňovať lásku) dokáže len málo ľudí, čo poznám. Zväčša som prežívala strach zo straty človeka, kvôli mojim rozhodnutiam.

Bože, nikto nie je ako Ty. Mám sa čo učiť od tak milujúceho Otca. Mám Ťa veľmi rada.

E, 19 rokov

Tábor 2003 - Ja som prežil obrátenie

2012-08-14T13:08:32Z

Pred rokom som sa dostal do krízy viery, ktorá bola spôsobená prevažne tým, že v našom spoločenstve pri modlitbe všetci niečo cítia, no ja nie. Keď sme sa začali modliť, tak to vyzeralo tak, že všetci boli o päť minút už hlboko v Božej prítomnosti, modlili sa v jazykoch, spievali, dvíhali ruky a ja som sedel a ešte som len začínal chváliť. A preto som v modlitbe v spoločenstve nenachádzal silu pre môj duchovný boj a tak do môjho srdca vstúpil hriech, z ktorého som bol zúfalý a ktorému som vždy opäť podľahol. Časom som sa na radu E. začal viac venovať osobnej modlitbe a Písmu, ale aj tak som Bohu denne venoval tak maximálne 25 minút. Na naše stretká som chodil len z povinnosti a stále som sa tešil, až pôjdem domov. Aj CD-čka chvál na mojej polici upadli do zabudnutia a venoval som sa svetskému životu. Navonok som bol stále ten istý R, ale vnútri to bola púšť.

Ako sa však približovali prázdniny a s nimi tábory, vedel som, že so sebou musím začať niečo robiť. Na modlitbách som sa snažil viacej zapájať, no nijako zvlášť mi to nepomohlo. Potom prišiel júl a sním obrovský duchovný útlak, spôsobený rodičmi. Moji rodičia sú takí, že vôbec nevidia, koľko práce doma urobím, ale len tú, ktorú neurobím. Potrebujú ma mať stále k dispozícii, pretože ma musia „naučiť niečo robiť“. A to aj za cenu toho, že nepôjdem na stretko alebo tábor.

Nakoniec som sa však dostal na prvý tábor pre rodiny z Azylového domu, kde som bol vedúci. Nočné modlitby boli pre mňa obrovskou duchovnou obnovou, no stále som vnímal, že nie dostatočnou. Keď som sa vrátil domov, diabol na mňa neuveriteľne silno a priamo zaútočil. Keď som sa vracal, bolo to s predsavzatím, že budem činiť pokánie (rodinu som totiž odovzdal Bohu).

Hneď prvý deň som doma upratal všetko až na jednu vec, ktorú mal spraviť môj otec. Výsledkom bola prednáška, ktorá sa neobišla bez nadávok a mien ako „nepodarený, nevychovaný“ a tiež konštatovaním, že „sa zo mňa stáva pekný hajzel a že som predtým taký nebol“. Ďalší útlak bol aj taký, že som nevedel, či mám na druhý tábor vôbec ísť, či je to Pánova vôľa. Ale nakoniec som predsa len šiel.

Druhý tábor bol nabitý modlitbou, ktorá mi nesmierne pomohla a tiež prednáškami, cez ktoré som si mohol uvedomiť chyby, ktoré robím a tiež prisľúbenia, ktoré mi Boh dáva. Rozhovory, moji priatelia, s ktorými si najviac rozumiem... Jednoducho so si užíval slová „Aké je milé, keď bratia žijú pospolu“. Bol to úžasný čas, no deň pred modlitbami za vyliatie Ducha Svätého a nové Turíce začal diabol s obrovskými pokušeniami a útokmi. Tie útoky mnohých zasiahli, no ja som sa večer nakoniec cítil od nich úplne slobodný a Pán ma v tom utvrdil slovami „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“, ktoré som si otvoril predtým, než som išiel spať (Rim 8,31-39). Na druhý deň tesne pred modlitbami to bol útok, že sa mi nechce, že by som sa mal ísť vyspať, no na modlitby som šiel.

Modlil som sa a vyzývali nás k živej modlitbe ako vo večeradle pred 2000 rokmi. Mal som spievať na mikrofón. Tak teda do toho, zatvoril som oči a úplne som sa uvoľnil. Nakoniec Duch Svätý prišiel na mňa v tom istom čase, v tej istej chvíli ako na všetkých ostatných. To bolo pre mňa povzbudenie. V ten večer v mojom srdci Pán konal a uzdravoval a ja som druhý raz vnímal, že Boh je tu prítomný. Boh si ma cez tieto prázdniny úžasne viedol tak, aby som ho mohol pocítiť. Vnímam to tak, že to mala byť posila do budúceho času, keď budem stáť opäť bez pocitov pred Pánom. Lebo je to predsa o viere, nie pocitoch.

R, 16 rokov

Tábor 2003 - Ani neviem,

2012-08-06T16:45:55Z

Toto bolo najlepšie miesto, kde som bol. Ale mal som jeden problém, lebo my evanjelici sa trochu ináč modlíme. Títo ľudia sa modlili srdcom s veľmi veľkou láskou. Strašne som túžil modliť sa ako oni, ale nerozumel som všetkým slovám.

Bol som už na evanjelickom tábore, ale to sa nedá porovnať s týmto táborom. Tento rok som mal ísť tiež, ale som rád, že som sa dostal práve na tento tábor. Teším sa, že sa znova stretneme.

Tento tábor bol pre mňa dar od Boha, viem to. Keď sa za mňa modlili, preniklo ma také úžasné teplo, ktoré som v živote nepoznal. Viem, že Boh prišiel do môjho srdca.

Boli sme ako jedna veľká rodina. Spoznal som veľmi dobrých kamarátov, zároveň som v živote nevidel tak úžasného človeka a kňaza, je to Boží muž.

Rozmýšľal som, čo mi dalo toto spoločenstvo. Spoznať Boha, aký naozaj je, náš Boh, ktorého odteraz budem milovať celým srdcom. A tým aj končím toto svedectvo. Boh je všetko a kto tomu verí, má všetko bohatstvo sveta.

T, 18 rokov

Tábor 2003 - Svedectvo

2012-08-01T16:18:06Z

Ja som Boha prežívala povrchne, predtým než som prišla do spoločenstva. Brala som povinnosť chodiť do kostola, vôbec sa mi nechcelo čítať Písmo. Moja babka bola veľmi zbožná, vždy mi dávala sväté obrázky, ale ja som ich vždy hodila do šuplíka, niekedy som ich pripla na moju nástenku, aby ľudia videli moju nábožnosť a aby babka mala radosť, keď k nám príde. Veľakrát mi dávala i nábožné knihy, ale ja som nikdy žiadnu neprečítala, lebo ma to vôbec nezaujímalo. Mala som vlastný život. Mamička nás už od narodenia viedla do kostola, ale my so sestrou sme sa tam iba hrali, aj keď sme už boli väčšie.

So sestrou sme si strašne nadávali. Nadávať som začala v piatich rokoch a keď som mala osem, nadávala som veľmi škaredo. Bola som strašne výbušná povaha, ukrývala som v sebe veľký hnev. Niekoľkokrát som sa svojej o štyri roky staršej sestre vyhrážala, že ju zabijem, naháňala som ju s nožom po celom byte. Postupom času som sa snažila nadávať menej, ale hnev vo mne stále pretrvával.

Asi pred rokom ma mamička zaviedla po prvý raz do nášho spoločenstva. Odvtedy sa môj život stále mení, cítim, že Boh je stále so mnou, pri mne. Hnev odchádza, Boh mi ho berie. Mám v sebe pokoj, necítim potrebu rozčuľovať sa, a lepší sa i môj vzťah so sestrou, ktorá sa tiež obracia k Bohu. Občas sa síce pohádame, ale verím, že i to Boh zmení.

Pán je naozaj úžasný a robí veľké veci v mojom živote. Chválim ho, že mi zobral tie nádavky a teraz prežívam odpor k hrubým výrazom. Chválim Pána, že pre každého z nás má pripravenú vlastnú cestu. Život s ním je nádherný.

Tu, na tomto tábore, som spoznala Pána o niečo viac. Spoznala som tú úžasnú silu, akou k nám hovorí. Cítila som, že keď mi pri modlitbe niečo „padne“ na jazyk, čo nie je odo mňa, že to proste musím vysloviť nahlas. Pán prehovára k ľudu a volí si k tomu ľudí, od ktorých by to nikto neočakával, bojazlivých, medzi ktorých patrím aj ja, ale včera mi Boh ukázal, akú veľkú silu má modlitba vyslovená pred všetkými nahlas, niekedy plačem, alebo mi behajú zimomriavky po chrbte, tak je to silné.

Nehovorím, že Pán si vyvolil mňa, ale včera som jasne pocítila, ako sa mi do úst vlievajú jeho slová. Veľmi ďakujem za tento tábor, kde si veľa ľudí upevnilo svoju vieru. Veľmi som sa tu zblížila s Bohom, aj keď mám ešte svoje chyby, stále sa úpenlivo modlím a prosím Boha, aby mi ich zobral. Pán nám berie naše slabosti, ale nie všetky naraz. My sa musíme stále učiť a modliť. Nastane čas, keď zostúpi k nám, a zjaví nám svoje kráľovstvo. Amen.

M, 16 rokov

Tábor 2003 - Pane Ježišu,

2012-07-19T20:08:10Z

Pane Bože, ja Ti veľmi ďakujem za všetko, čo si ma doposiaľ naučil. Bolo veľa chvíľ, kedy som bola úplne na dne, kedy som sa ľutovala, kedy som Ťa nepočúvala, odvrátila som sa od Teba. Robila som ľuďom (mojim najbližším) len to najhoršie, čo som kedy mohla urobiť, bola som sebecká, a ešte mnohokrát som. No Ty si mi to všetko odpustil. Bože, ja Ťa za to veľmi milujem. Veď Ty si mi dal novú nádej, nového ducha, dal si mi aj novú, pevnejšiu vieru. Vieru, ktorú diabol tak ľahko nepremôže. Konečne počujem Ducha Sv. a som veľmi šťastná. Len mi je veľmi ľúto, keď ho niekedy neposlúchnem. Ty vieš, ako ma to v tej chvíli bolí a Teba určite tiež! Ale moja slabosť je ešte stále veľmi veľká a preto Ťa prosím o ešte viac Božej sily.

Ježišu, Ty sa vyznáš v ľudských slabostiach. Veď aj Ty si bol človekom a pôsobil si na tejto zemi, ktorú stvoril Tvoj Otec.

Pane, Ty nám dávaš stále zakúšať Tvoje dary. Vedieš nás krôčik za krôčikom, premieňaš naše srdiečka. Ty si stále pri nás. Keď sme šťastní, raduješ sa s nami, a keď plačeme, plačeš s nami. Ty nám berieš každú bolesť a neprávosť, ktorá bola spáchaná na nás. Učíš nás milovať všetkých našich bratov a sestry, ale aj našich nepriateľov. Pane, je teraz veľmi túžim po Tebe. Som hladná a smädná, tak ma prosím napoj a nasýť. Napriek tomu všetkému cítim Tvoj pokoj a lásku, cítim Tvoje objatie. Postupne mi dávaš novú silu, aby som toto všetko načerpala do ďalších bojov. Bojov, ktoré budú zasa o niečo ťažšie, ale Ty budeš stáť pri mne, budeš so mnou, v každej situácii a budeš ma pevne držať a povedieš ma. A ja sa nebojím, pretože Ti verím.

Ty si moja Istota. Vyhlasujem, že Ty si víťaz! Ďakujem za celý tento kurz a tábor, ktorý bol pred ním. Naučila som sa veľa nových vecí, ktoré potrebujem pre službu, ktorú mi jedného dňa ukážeš. Ďakujem za Tvojho Ducha Sv., ktorého nám zosielaš, ktorý nám dal a stále dáva jednotu a lásku v spoločenstve a vo vzťahoch k ľuďom. Ľudské vzťahy sú veľmi zložité, ale Ty si poslal na zem Ježiša, aby nás učil a vykúpil svojim krížom.

Bože, konaj mocne v životoch všetkých ľudí a spas tento krutý svet. Amen.

M, 16 rokov

Čo urobil Duch Svätý v mojom živote 5 - V, 32 rokov

2012-07-14T06:07:12Z

Modlil som sa stále viac a cítil som, ako sa v nej všetky bremená uvoľňujú. Ešte nikdy som také niečo nezažil, ale jasne som to cítil. O chvíľu začala plakať aj ona. Potom sme sa všetci objímali a prežívali veľkú radosť. Vďaka Bohu za všetko, čo urobil v našich životoch. Vďaka za Jeho veľkú lásku k nám. Vďaka za to, že sa Ježiš obetoval za naše hriechy.

Môj život sa zmenil. Veci, ktoré boli predtým dôležité, sú zrazu zbytočné. Teším sa na každé stretnutie s Pánom vo svätej omši, v modlitbe. Veci, ktoré sa mi nechceli robiť, teraz robím s radosťou a všetko to venujem Bohu. Cítim stále Jeho prítomnosť. Dokonca aj v práci počas stresu a hluku.

Cez deň sa teším na večerné chvály, ktoré ma napĺňajú pokojom a láskou. Modlíme sa ich spolu s manželkou každý večer. Čas, keď sa modlíme, uteká veľmi rýchlo. Predtým sme sa nemodlili tak dlho a teraz sa nám to zdá málo. Už nemám strach otvorene rozprávať o Bohu. Postupne sa učím načúvať, čo mi hovorí Duch Svätý. Niekedy je to ťažké rozlíšiť, ale naozaj to funguje.

Uvediem malý príklad. Bol som ráno u manželkinej sestry, aby som zobral jej dcéru do školy. Zrazu som cítil, aby som jej povedal, že Boh je živý a že ju veľmi miluje. Stále som pochyboval, či jej to mám povedať, až som jej to nakoniec nepovedal. Počas dňa som to počul viac krát. Keď som išiel po obede pre dcéru, povedala mi, že sa musíme zase zastaviť u nej. Jej dcéra si zabudla v škole dáždnik. Až keď som tam išiel druhý krát som si uvedomil, prečo tam zase idem. Znovu som počul ten hlas. Chvíľu som pochyboval, ale nakoniec som jej to povedal. Myslím, že z toho mala veľkú radosť, bola prekvapená a ja tiež.

Taktiež cítim veľkú lásku aj k ľuďom, ktorých chovanie sa mi nepáči, alebo ktorí mi v minulosti nejako ublížili a ja som im nevedel vo svojom vnútri stále odpustiť. Teraz mám viacej času aj na čítanie svätého písma. Chcel by som túto radosť odovzdať všetkým. Niekedy bývam smutný, keď to druhých vôbec nezaujíma. Bohužiaľ ich je väčšina. Neveria tomu, o čom im rozprávam. Keď ich niekam pozývam, nikdy nemajú čas, pretože veľa svojho času venujú zbytočnostiam, ktoré považujú za dôležité. Za týchto ľudí sa modlíme, a verím, že aj oni raz dostanú takú veľkú milosť a budú sa chcieť otvoriť. Ale sú aj takí, ktorých to zaujíma, a z tých mám veľkú radosť. Ak je človek otvorený, určite si časom nájde svoju cestu k Duchu Svätému.

Zatiaľ neviem, aké plány má so mnou Pán, ale budem sa za to modliť, aby mi ukázal cestu, ako mám pokračovať ďalej. Jeho slovo má moc a učí nás, čo máme robiť.

Ďakujem Bohu za všetko to, čo koná dnes vo svete. Ďakujem za ľudí, ktorí sa mu otvorili a nechali ho cez seba pôsobiť na iných. Vďaka nim som ho mohol spoznať aj ja. Pane, prosím Ťa, urob si aj zo mňa svoj nástroj a Ty riaď môj život.

Čo urobil Duch Svätý v mojom živote 4 - V, 32 rokov

2012-07-06T16:21:55Z

Po obede boli ešte ďalšie dve prednášky : „ Čo robí Duch Svätý dnes “ a „Očakávame príchod Ducha Svätého “. Medzi prednáškami sa spievali chvály. Na záver boli modlitby za obnovu Duchom Svätým a modlitby za účastníkov stretnutia. Tí, čo mali dar jazykov, sa modlili za tých, ktorí mali záujem o modlitbu a vkladanie rúk. Počas týchto modlitieb sa stále spievali chvály.

Moja manželka najskôr nemala odvahu ísť dopredu. Nakoniec sa odhodlala a modlili sa aj za ňu. Počas týchto modlitieb cítila Boží dotyk a Duch Svätý sa vylial aj na ňu. Ja som sa tiež za ňu veľmi modlil a túžil som, aby ju oslovil Duch Svätý. Bol som šťastný, keď som videl jej radosť a jej slzy ľútosti.

Potom som išiel aj ja. Začali sa za mňa modliť a ja som sa tiež modlil. Túžil som po stretnutí s Duchom Svätým a stále som sa za to modlil. Snažil som sa vyprázdniť celé svoje vnútro. Videl som všetko zlé, čo bolo v mojom vnútri a bránilo mi, aby som bol otvorený. Všetky starosti tohto sveta, všetok čas, ktorý som premárnil zbytočnosťami. Túžil som len po tom, aby som sa toho všetkého zbavil a uvoľnil miesto Duchu Svätému. Stále som sa za to modlil a túžil som po Duchu Svätom.

Hovorili mi nejaké proroctvo, ale ja si z toho vôbec nič nepamätám. Najskôr mi začali tiecť slzy a ja som cítil, ako ma Boh veľmi miluje. Už mi vôbec nevadilo, ako vyzerám pred ostatnými. Prežíval som stretnutie medzi Bohom a mnou. Okolie som vôbec nevnímal. Postupne som si začal uvedomovať svoje hriechy a veľmi som ich ľutoval. Nakoniec som sa úplne rozplakal a stále som cítil, ako ma Boh veľmi miluje.

Potom sa prestali za mňa modliť a ja som si išiel kľaknúť bokom. Stále som sa modlil, plakal a radoval. Nepamätám si, ako dlho som tam ešte kľačal, ale pre mňa to bola iba chvíľka. Prežíval som prítomnosť Ducha Svätého a obrovskú radosť. Keď som vstal, tak sme sa s manželkou objali a začali sme plakať obidvaja.

Čo urobil Duch Svätý v mojom živote 3 - V, 32 rokov

2012-07-02T17:02:00Z

Prvé prekvapenie bolo, že skôr než som jej povedal o tom, že chcem ísť na seminár, ona sama mi to navrhla. Videla leták, že sa také niečo organizuje a pýtala sa ma, či tam nechcem ísť. Druhým prekvapením bolo, že keď sme to ponúkli manželkinej mame, ona s tým súhlasila. Aj keď mala od takého spôsobu modlitby určitý odstup, zrazu sa v nej niečo zmenilo. Takže nakoniec som išiel na seminár so svojou svokrou.

Na seminári boli veľmi dobré prednášky: Božia láska k nám, Duchovný boj, Odpustenie ako prameň uzdravenia, Uzdravenie zranení z detstva. Náš obzor sa rozšíril a veľa vecí sme videli zase trochu inak. Nakoniec nám povedali, že to bola iba príprava a všetko ostatné záleží len od Ducha Svätého a od nás samých, ako sa otvoríme Duchu Svätému.

Pretože som nechcel byť dlho preč od rodiny, nemohol som ísť na dlhší seminár. Ponúkli mi knihu evanjelizačný seminár od Ernesta Sieversa Život v Duchu. Je to príprava na vyliatie Ducha Svätého. Tento seminár trvá osem týždňov. Na každý týždeň je tam prednáška na určitú tému o Duchu Svätom. Na každý deň v týždni tam je odkaz na čítanie zo Svätého písma. Je tam veľa vecí dobre vysvetlených a začal som rozumieť Svätému písmu úplne inak. Texty, ktoré som poznal, ma začali oslovovať novým spôsobom. Túto prípravu sme si robili s manželkou spolu. Ja som prežíval stále veľkú radosť a ona svoj nepokoj, ale napriek tomu sme sa modlili stále ďalej. Pripravovali sme sa spolu na ekumenický deň, ktorý mal motto : „ Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť novými jazykmi “ ( Sk 2,4 ). Konal sa 29.5.2004 v predvečer Turíc.

Čo urobil Duch Svätý v mojom živote 2 - V, 32 rokov

2012-06-29T07:25:42Z

Ľudia, ktorí sa väčšinou nepoznali. Každý hovoril o sebe a svojom spoločenstve a navzájom sme sa spoznávali. Tu som prvý krát pochopil, čo je to zdieľanie, a ako k nám môže hovoriť Duch Svätý cez iných. Stretnutie trvalo dva dni a každý deň bola aj svätá omša. Večer z piatka na sobotu sme sa rozprávali dlho do noci. Tu som osobne spoznal ľudí, ktorí zažili vyliatie Ducha Svätého a dostali jeho dary. Dar modliť sa v jazykoch alebo dar proroctva.

Rozprávali o tom, ako to zmenilo celý ich život. Ako sa zmenili ich priority a vzťah k Bohu, k modlitbe a ostatným ľuďom. Veľmi ma to oslovilo a začal som túžiť po Duchu Svätom. V sobotu som bol na rozhovore. Poradili mi, aby som sa modlil k Duchu Svätému, aby mi ukázal cestu, ako ďalej napredovať.

Na stretnutí animátorov sa nič výnimočné nestalo, ale môj život sa zmenil. Keď som sa vrátil domov, stále som túžil po modlitbe a prežíval som vo svojom vnútri veľkú radosť. Predtým som sa modlil určité naučené modlitby a niekedy aj modlitby vlastnými slovami. Pri modlitbách som býval roztržitý, dlho mi trvalo, než som sa sústredil. Zrazu sa to zmenilo a všetka roztržitosť bola preč.

Spieval som každý deň chvály a dlho som sa modlil. Vždy som cítil, ako ma Boh veľmi miluje, a že je pri mne. Dokonca aj modlitba viacerých nahlas súčasne ma začala oslovovať a cítil som pri nej radosť a živú Božiu prítomnosť. Všetky modlitby a slová, ktoré hovorí kňaz pri svätej omši, mali nový zmysel. Všade sa hovorí o Duchu Svätom a ja som si to nikdy neuvedomoval.

Celý deň som sa tešil na večernú modlitbu a na každé stíšenie sa a stretnutie sa s Pánom. Tieto stretnutia ma napĺňali pokojom a radosťou. Nevadilo mi, že som spával o dve hodiny menej, aj keď som predtým potreboval spať osem hodín denne. Prežíval som v srdci veľkú radosť, ale nedokázal som o nej rozprávať iným. Mal som problém o tom rozprávať iným a povedať svoj názor. Napriek tomu sa začali diať v mojom živote nové veci.

Čo urobil Duch Svätý v mojom živote 1 - V, 32 rokov

2012-06-25T21:02:32Z

O rok neskôr nás kňaz pozval na prvé stretnutie spoločenstiev, ktorý sa konalo 6.septembra 2003. Stretnutie začalo pesničkami, chválami na oslavu Boha. Pesničky sa mi veľmi páčili, ale k modlitbám, ktoré sa medzi pesničkami modlili, som mal nedôveru. Dovtedy som sa s takým spôsobom modlitby nestretol. Najskôr sa modlili jednotlivo jeden po druhom a dvíhali pritom ruky. Potom dvíhali ruky aj počas pesničiek a niektorí s nimi mávali, ako by tancovali.

Cítil som sa nepríjemne a nevedel som, čo si mám o tom myslieť. Neskôr sa modlili všetci naraz, každý svojimi slovami, dokonca niektorí aj v iných jazykoch. Bolo to počuť ako hukot davu. Bolo to niečo nové a bariéry, ktoré som mal v sebe mi bránili urobiť niečo podobné.

Po chválach bola prednáška o Duchu Svätom a o jeho pôsobení vo svete. Hovorili o daroch Ducha Svätého a o zázrakoch, ktoré koná Duch Svätý aj dnes. Rozprávali, aby sme sa nebáli otvoriť Duchu Svätému a počúvali jeho vnuknutia. Aby sme sa nebáli robiť to, čo práve cítime a čo nám Duch Svätý hovorí. Po prednáške pozvali spoločenstvá dopredu a postupne sa všetci modlili vždy za jedno spoločenstvo. Nevedel som, ako sa mám modliť, tak som sa modlil iba jednoduché modlitby. Keď sa modlili aj za mňa, niekto z nich mi povedal proroctvo pre mňa, ktoré mu Boh zjavil. Bol to zvláštny zážitok a stále som nevedel, čo si mám o tom myslieť. Potom bola svätá omša a po nej agapé na fare. Odvtedy chodím na stretnutia pravidelne a môj život sa začal postupne meniť.

Na stretnutí, ktoré bolo v decembri, som mal zvláštny zážitok. Počas chvál, ktoré spievali mladí, som pocítil ľútosť nad svojimi hriechmi. Chcelo sa mi plakať, ale bránil som sa. Obával som sa, ako budem pred ostatnými vyzerať a snažil som sa to v sebe potlačiť. Nepodarilo sa mi to a nakoniec som sa rozplakal. Tvár som si zakryl rukami, aby ma nikto nevidel. Cítil som, ako ma Boh veľmi miluje. Videl som všetko to, čím som Bohu a svojim blížnym ublížil. Po desiatich minútach to prešlo a ja som sa rýchlo poutieral, aby ma nikto nevidel. Potom pokračoval môj život ďalej, tak ako predtým, ale cítil som veľkú túžbu po spievaní chvál. Tešil som sa na každé stretnutie a na nový spôsob modlitby, ktorý ma začal oslovovať.

Tábor 2002 - Cítili sme sa úžasne

2012-06-23T20:18:47Z

Keď sme to spravili, tak sme sa všetci presunuli do veľkej miestnosti, v ktorej sa ľudia buď smiali alebo plakali, zavolali nás do stredu miestnosti. Neviem, ako je to možné, ale z ničoho nič som začala plakať.

Zistili sme, že sa nás dotkol Duch Svätý. Všetci sa za nás modlili. Po krásnej modlitbe sme išli spať. Keď sme vstali, cítili sme sa úžasne. Už viem, aké je to, keď sa ma dotkne Duch Svätý.

Teraz sa cítim o moc lepšie, každý deň sa chcem modliť. Už chcem, aby sa ma Duch Svätý stále dotýkal. Stále sa cítim lepšie a lepšie. Najradšej by som si to zopakovala ešte raz. Dúfam, že sa to stane. Z, 12 rokov

Tábor 2002 - Túžba po Pánovi

Na začiatku tábora mi to ani moc nedochádzalo, ale v jeden večer sme spolu všetci začali volať Ducha Svätého. Bol to veľmi krásny pocit, pocit lásky a úplnej prázdnoty od starostí. Modlitbou chvál sme úplne oslavovali nášho Pána. Bolo to niečo super, čo som ešte nikdy v živote nezažila.

Nechcem Pána nikdy viac stratiť, chcem ho mať vždy pri sebe a chcem, aby som jeho dotyk stále cítila viac a viac, pretože Boh je stále pri mne. Môžem sa mu zveriť so všetkým, či je to dobré alebo zlé. On odpúšťa všetko. Viem, že on je všade, kde som ja. Že ma požehnáva, aj všetkých okolo mňa. A, 12 rokov

Tábor 2002 - Príval radosti

2012-06-15T20:44:41Z

A pretože jedinečnosť Božej lásky spočíva v tom, že nám dáva lásku veľkých možností, aj dnes môžem zažívať nové a nové veci v duchovnom živote. Na tomto tábore mi dal možnosť modlitby v spoločenstve mnohých mojich priateľov. Táto modlitba ponúka mnoho nových možností. I v tejto modlitbe mi Boh ponúkol rovnováhu radosti, lásky a pokoja. V tom je zmena oproti minulým rokom.

V stredu ráno sme mali veľký zážitok Božej lásky. Mnoho mojich priateľov, ktorí predtým Boha nepoznali, teraz objavili Jeho lásku, keď si ich povolal za služobníkov. Tým Boh znásobil moju radosť z modlitby.

Novinkou pri modlitbe boli aj chvíle, keď z tých troch darov radosti, pokoja a lásky, prevýšil jeden z nich. Jednu chvíľu boli v úplnej rovnováhe, inokedy moja duša vybuchla v prívale radosti, keď sa nedalo robiť nič iné, len sa smiať. Raz zasa prevýšil Boží pokoj a človeku sa nechcelo ho prerušiť. Inokedy zasa som pocítil obrovskú lásku, ktorú som chcel veľmi rozdávať a nemohol som robiť nič iné, než objímať ľudí okolo seba.

Tento tábor bol vlastne posilnením mojej viery a pokory. R, 15 rokov

Tábor 2002 - Môj pocit

Raz v noci sme sa v tábore začali modliť. Vtedy som pocítila, že som sa stretla s Pánom. Bolo to úžasné. Plakala som, ale vo vnútri som sa chcela smiať – stále mi tiekli slzy. Celý tábor ako prechádzka s Pánom. Každý deň sme chválili spoločne Pána. Milujem Pána – pomáha mi, dáva mi lásku. Všetci vedúci v tábore nám deťom dávali lásku a spoločne pochopenie. Pán nás naučil ospravedlňovať sa ostatným, neubližovať svojim priateľom, ale naopak im pomôcť vyriešiť ich problém a chápať ich. A, 12 rokov

Tábor 2002 - Skúste a presvedčte sa

2012-06-11T20:30:46Z

Boh je naozaj náš úžasný Ocko. Na tomto tábore mi Boh dal prežiť svoju nesmiernu lásku. Môj Ocko ma hladil, On ma objímal. Je to niečo úžasné. Ocko sa skloní nad svoje dieťa, aby ho objal a dal mu všetku lásku, ktorú má. My nie sme schopní milovať a odpúšťať, ale keď prežijeme, že Boh nás miluje a odpúšťa nám každý hriech, čo vyznáme, potom je nemožné, aby sme nerobil to isté. Keď mi jeden chlapec trucoval a zdal sa byť nezvládnuteľný, skoro som naňho začal kričať, ale zrazu som ho objala a on zostal stáť bez pohybu a plakal. Stáli sme ticho a mne srdce horelo a horí láskou k nemu. To nerobím ja. To robí Boh.

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán. A On naozaj je dobrý Pán. E, 18 rokov

Tábor 2002 - Ježiš je a žije

Jedného dňa sme sa modlili, bol to utorok a bol to môj najkrajší deň, kedy som zistila, že Ježiš je a žije a dáva nám veľa lásky. Prišlo to tak, začala som sa modliť k Duchu Svätému, aby prišiel ku mne, aby ma naplnil svojou láskou. Duch Svätý naozaj prišiel a obdaril ma láskou, dal mi lásku, ktorú som od nikoho ešte nedostala. V ten večer som bola veľmi šťastná, že som zistila, ako nás Boh obdaril. On je Boh, ktorého milujeme, On vie, čo chceme, On vie, čo si myslíme, On vie všetko, čo mu chceme povedať. Rada sa s Bohom rozprávam, rada mu hovorím veci, ktoré ma naozaj trápia. J, 12 rokov

Tábor 2002 - Výnimočný tábor

2012-06-06T06:01:56Z

Keď sa ma Pán dotkol, bola som veľmi šťastná a stále sa mi chcelo smiať, hoci moje vnútro azda plakalo. Po tomto všetkom som sa cítila posilnená na duši i na tele, cítila som ohromnú radosť a lásku voči všetkým vôkol mňa. Zvláštne je tiež to, že predtým som bola strašne unavená a najradšej by som si hneď ľahla spať. No potom zo mňa opadla akákoľvek únava a do srdca mi prenikol pokoj a šťastie.

Šťastie! Koľko som sa len narozmýšľala, čo to vlastne je pravé šťastie. Význam tohto slova býval v minulosti často zahalený neviditeľným, no hustým závojom. Vždy sa mi zdalo, že šťastie odo mňa bočí. Aká som len pyšná a sebecká! Dnes viem, že šťastní sme vtedy, keď milujeme druhých, pomáhame im, zaujímame sa o nich a prijímame ich aj s chybami. Aký šťastný musí byť človek, ktorý verí v Božie milosrdenstvo a odpustenie a ktorý vždy počúva hlas svojho srdca. Lebo práve v najtajnejšom, najskrytejšom kúte nášho srdca sídli tá ohromná Láska, ktorá ma meno Boh. K, 18 rokov

Tábor 2002 - Buďte trpezliví

2012-06-01T05:15:20Z

Zajtra odtiaľto odchádzame domov. Tam, kde sú krčmy, diskotéky, chalani .... neteším sa. Zažila som nádherný týždeň medzi úžasnými ľuďmi v Božej prítomnosti. Videla som ako deti, ale aj dospelí zažívajú Boží dotyk, ako plačú, smejú sa, ako padajú pod silou modlitby.

Bože, prečo sa všetkých dotýkaš a mňa nie? Chcem, aby si prišiel, pýtam si Ťa a ty nič! Nazlostene som otvorila Bibliu, kde stálo: Modlite sa o pokoj, buďte trpezliví. Boh ťa miluje a stále pri vás stojí. Na druhý deň som. poprosila o osobnú modlitbu. Po nej som všetko pochopila – medzi mnou a Bohom stála prekážka, ktorú som hneď v ten večer odovzdala Bohu, musela som sa vzdať niečoho, čo bolo pre mňa veľmi ťažké. Preto ku mne Boh nemohol prísť – kvôli tomuto bloku, ktorého som sa nebola schopná vzdať po dlhú dobu. A práve modlitba mi pomohla zrieknuť sa toho. Verím, že sa ma Pán dotkne, až uzná za vhodné. Do tej doby... Modlite sa a buďte trpezliví. B, 18 rokov

Tábor 2002 - Cit k Bohu

Keď sme sa večer zhromaždili vo veľkej miestnosti, začali sme sa modliť k Bohu. Vtedy som sa cítila, akoby som sa vznášala, akoby sa moja duša premenila na niečo iné. Stretla som sa Bohom a cítila som sa ako v raji. Bolo to nádherné. Chcela by som to zažiť ešte raz. T, 14 rokov

Svedectvo zo spoločenstva - 2002.

2012-05-26T06:18:33Z

Bolo mi vtedy ťažko na duši kvôli staršej dcére, ktorá tento rok maturuje na gymnáziu. Odišla z cesty, po ktorej sa kráča k Bohu, nechcela sa učiť, počúvať mňa a manžela. Mala som už dlho pocit, že padá do priepasti. A ja som nevedela, ako ju zachrániť. Ako príčinu tohoto padania som považovala momenty pár rokov dozadu, keď som ju brávala zo sebou do kostola a ona sa postupne začala brániť, že ju to tam nebaví, že sa tam nudí.

Manžel, ktorý je evanjelik, ale veľmi vlažný, namiesto toho, aby ma podporil, začal pred ňou na mňa kričať, nech ju nasilu neťahám do kostola, nech ju nechám na pokoji. Dcéra to hneď využila a odvtedy to s ňou už išlo. Prestala ma brať ako autoritu, Boh pre ňu prestal existovať. Manžel tiež sem-tam viedol s ňou dialógy o tom, či Boh existuje alebo nie. Spomínal jej všetky vedecké publikácie, ktoré negovali existenciu Boha. Takýmto spôsobom zahasil aj ten najmenší plamienok viery u nej.

Toto všetko prebehlo v mojej mysli vtedy - na začiatku februára 2002, keď sa začali za mňa modliť. Zrazu mi prišlo strašne ľúto. A začala som plakať, plakala, plakala a plakala. Cítila som sa, ako keď som bola malá a moja mama a otec hladili a fúkali moje rozbité kolená, hlavu, no proste boľavé miesta. Nemohla som sa v plači zastaviť. Po chvíli ma zalialo krásne teplo a pokoj. Ako keby ma bol prenikol teplý zlatý lúč...

Na ďalšie stretnutie už išla so mnou aj spomínaná staršia dcéra. A odvtedy chodí každý pondelok. Do kostola ešte nechodí ale už si plánuje ísť na spoveď.

A manžel? Ten sa tiež zmenil. Začal chodiť každú nedeľu do evanjelického kostola. Ľudia si tam s ním po skončení omše podajú ruku, porozprávajú sa s ním, ba dnes ho pozdravila už aj pani farárka a nechala ma pozdravovať. Manžel je maximálne spokojný.

Ešte som sa ho nepýtala, či nemá pocit, že mal takto prejavovať svoju vieru už od narodenia staršej dcéry. Neviem, či by mi odpovedal. Viem len jedno. Že Boh je dobrý, odpúšťa všetkým a príde tam, kde ho zavolajú. Ja som ho zavolala a on prišiel do mojej rodiny a práve tam, kde chýbal. Vďaka a chvála mu.

B, 44 rokov

Tábor 2002 - Najkrajší zážitok

2012-06-06T05:49:42Z

Pretože Boh nepomáha tým, ktorí majú dobrú náladu a radujú sa, ale tým, ktorí trpia. Za tými prichádza Boh, lebo vie, že potrebujú jeho pomoc. Keď som prišla do prvého kresťanského tábora, myslela som si, že to bude nuda a moc som v Ducha Svätého neverila, ale teraz sa všetko zmenilo.

Chválim Pána a vôbec som to nikdy nerobila. Boh ma zmenil v dobré dievča, ale aj vnútorne. Ja ďakujem Pánu Bohu, ktorý ma zmenil na inú osobu – prvý raz som tomu nemohla uveriť, ale teraz chápem všetko. Som pravá kresťanka, ktorá chváli Pána Boha. Je to nádherný pocit, keď si poviem ako som neverila v Boha a teraz ho chválim a chcem sa k nemu modliť. D, 13 rokov

Tábor 2002 - Boj o mňa

Prvý krát som sa stretol s Pánom Bohom na Húškach. Dievčatá sa za mňa modlili a ja som cítil, že Pán Boh bojuje s našim nepriateľom. Mal som pocit, že mám dve srdiečka: jedno srdiečko mi hovorilo, že mám byť zlý a druhé, že mám robiť dobre. Nemohol som uveriť, že satan a Pán Boh o mňa bojujú.

Na druhý deň sme boli v kostole, miništroval som na sv. omši a trochu som to pomotal, a tam mi Pán Boh povedal, že sa to viac nestane a satan ma pustil. Potom som mohol chváliť Boha a bolo to super. J, 14 rokov

Tábor 2002 - Musím sa zdvihnúť

2012-05-16T14:24:05Z

Vtedy som sa začala modliť, aby všetko zlé išlo preč, lebo to nebolo od Pána. Obviňovala som v duchu iných, ale problém bol vo mne. V tom sa na zem zrútila jedna z tých, (podľa môjho názoru), ktorí nevyzerali zanietene na Ježiša, ktorá počas piesní a chvál znudene sedávala na stoličke a na ňu sa zrazu vylial Duch Svätý.

Vtedy som pochopila, že ak ja niečo chcem, len a len ja sa musím zdvihnúť a ísť si to pýtať. A tak som sa pridala k modliacim, a už o chvíľu som cítila tú obrovskú a úžasnú lásku od nášho nebeského Otca, nevedela som, či sa mám smiať a či plakať, nakoniec ma zachvátili salvy smiechu, kedy som mala obrovskú radosť. Vedela som, že som milovaná, a že aj ja milujem.

Vzývanie Ducha Svätého pokračovalo spoločne so všetkými deťmi. Nedá sa opísať ten úžasný pocit, ktorý som mala, keď som videla asi 20 ľudí, i detí, ako plačú, ako sa smejú, plačú a padajú na zem. V ten večer som bola ako omámená. Bolo okolo mňa toľko lásky, tej pravej, trpezlivej, dobrotivej, ani nikdy nezarmucujúcej lásky, ktorou nás Pán v ten požehnaný večer obdaroval. Nechcem nikdy Pána Ježiša opustiť, a veľmi prajem aj vám, aby sa vás Pán Boh dotkol. Verte, je to úžasné. H, 18 rokov

Tábor 2002 - Milý Ježiš!

2012-05-14T06:30:00Z

Cítila som veľkú radosť, že si k nám prišiel a zároveň som plakala a ľutovala svoje hriechy. Ty si mi podal pomocnú ruku. Zbavil si ma mojich hriechov a pomohol si mi odpustiť. A teraz som veľmi šťastná, spokojná a s čistým štítom som vykročila novou cestou. Cestou poznania a lásky ku Tebe, Pane! M, 15 rokov

Tábor 2002 - Najprv som váhala, ale potom som sa odvážila

Čo som zažila s Bohom, to sa nedá opísať. Bol to najkrajší pocit na svete, keď sa Vás Pán dotkne. Je to ako keby ste boli smutní a On vás pohladil a povedal neplač, si pekná taká, aká si.

Všetka bolesť odišla a bolo mi tak dobre. Veľmi som plakala. Myslím, že by každý mal mať rád nášho Pána Boha. On by dal každému toľko lásky. Pretože keď zostúpil, tak mi dal najviac lásky, ako nikto iný. Mám nášho Pána rada. M, 12 rokov

Tábor 2002 - Ako ma Boh oslovil

2012-05-26T07:56:54Z

Mňa oslovil Boh skrze tých, ktorí ho milujú. Najkrajší zážitok mám asi nie z hier, aké som zažila na iných táboroch a už som na ne zabudla, ale z chvál Boha. Na tento určite nezabudnem. Boli sme od dvanástich rokov do dvadsať osem - chlapci i dievčatá. Išli sme po ceste - a držali sa za ruky. Išlo auto: jeden na konci reťazca "vyrazil, nasadil turbo" na kraj cesty, roztiahli sme sa po okraji cesty a vedúci vymyslel, že ba sme mali evanjelizovať šoféra v aute. Ale mali sme na to asi len dve sekundy. Vymyslela sa teda veta: "Ježiš Ťa miluje!" Všetci sme ju kričali.

Po tomto tu cítim, že o tom musím niekomu povedať - i viacerým: šťastným, či nešťastným, lebo poznám takých, čo ani v dobrom vzdelaní a práci zmysel nevidia. Tu Pán ukázal, aké ľahké je si odpustiť a že každý človek nie je ostrov. Je niekto, o koho sa Pán veľmi zaujíma a každý je niečím výnimočný...

M, 17 rokov