« Späť

Výlet Vysoké Tatry 2018

Ako obyčajne, náš výlet začal ráno v skorých hodinách na vlakovej stanici v Košeci. Odchod vláčika niektorý takmer zameškali, ale keď pán sprievodca zamával na odchod, už sme všetci sedeli vo vlaku a s očakávaním nového dobrodružstva sme vyrazili smer Vysoké Tatry. Ani sme netušili ako rýchlo nám ubehla cesta a už sme boli v Poprade, kde sme spolu s inou skupinkou cirkevnej mládeže okupovali (bolo nás asi cez 60) 40-miestny autobus. Ale ako sa vraví, dobrých ľudí sa veľa zmestí a tak s družnou náladou a plným autobusom sme sa vydali smer ubytovanie v Novej Lesnej. Trošku nás prekvapila skromnosť nášho ubytovania, ale veľmi rýchlo sme si zvykli a na druhý deň sme tam boli už ako doma :-). O naše prázdne brušká sa po príchode na ubytovanie a vlastne po celý čas výborne postarala Janka Čepáková a tak s dobrým pocitom v žalúdku sme išli obzrieť aquapark v Poprade. Dokonca sme z vlakovej stanice našli skratku, takže ani dážď na spiatočnej ceste nás moc neprekvapil. V aquaparku sme sa cítili doslova ako ryby vo vode a najviac nás tešilo hromadné skákanie do vody :-). Keďže sme na tomto výlete neboli iba my z Košece, veľmi rýchlo sme sa večer skamarátili s dievčatami z farnosti Bolešov a spoločne preskakovali v hrách nejednu prekážku. Na druhý deň sme rýchlo vstali, zhltli raňajky a rýchlym krokom v miernom dáždiku sme naskočili do autobusu, ktorý nás zaviezol do Levoče na misijnú púť detí. Vystúpili sme dole v meste Levoča a cestou k bazilike Navštívenia Panny Márie sme plnili rôzne úlohy a doplňovali našu originálnu vlajku. Pri bazilike sme neskôr naberali ďalších síl a spoločne sa zúčastnili na svätej omši, ktorá bola zároveň poďakovaním pre našich koledníkov za ich službu vo farnosti. Večerný program sme zakončili nefalšovanou diskotékou, občerstvenie bolo podávané v našom vlastnom minibare, kde Vinea tiekla prúdom :). A tak sa pomaly priblížila nedeľa, kedy sa nám ráno vôbec nechcelo vstávať, ale keďže nás ešte čakal zaujímavý program, podarilo sa nám zobudiť aj najväčších spáčov a so zbalenými ruksakmi sme sa pobrali smer Poprad, kde sme zažili neobvyklý krst a ochutnali výborný obed. Po ňom bola už len krátka prestávka a návrat domov. Za každou takouto akciou sa nás, organizátorov mnoho ľudí pýta, či sa nám chce organizovať takéto podujatia alebo či to má zmysel. Na túto otázku sa mi vynorí iba jediná odpoveď – obrázok našich detí, ako vždy radi chodia koledovať v čase Vianoc či pomáhať napríklad aj čistiť zanedbané hroby na cintoríne vrámci Detského činu pomoci alebo chodiť ráno či večer na sväté omše miništrovať. Viem, u mnohých je to samozrejmé ale v dnešnej dobe, to je veľmi výnimočné. Preto aj touto cestou by som sa im chcela poďakovať za ich službu vo farnosti a za každý okamih strávený s nimi. A samozrejme, chcem  sa poďakovať zo srdca všetkým našim „veľkým“ deťom – animátorom, ktorí nám pomáhajú po každej stránke pri každej našej akcii či už je to víkend v Tatrách, letný tábor alebo stretká detí na fare. Všetkým patrí veľká vďaka a zo srdca im vyprosujem Božie milosrdenstvo do každého ich dňa.

 

Text a foto: Monika Porubčanová

Tu môže byť aj tvoj príspevok!

Nezáleží na tom či je to modlitba, poďakovanie, básnička, úvaha alebo niečo iné.  Ak chceš pridať príspevok, tak nám ho prosím napíš a my ho zverejníme. Vďaka!