Novinky

« Späť

25. nedeľa v Cezročnom období – (C)

25. nedeľa v Cezročnom období – (C)

Liturgický a cirkevný kalendár týždňa: nedeľa, 22. septembra – 25. nedeľa v Cezročnom období, (z); sv. Emerám, biskup a mučeník. pondelok, 23. septembra – Pondelok 25. týždňa v Cezročnom období; sv. Pio z Pietrelciny, kňaz, spomienka, (b); sv. Línius, pápež. utorok, 24. septembra – Utorok 25. týždňa v Cezročnom období, (z); Panna Mária de’Mercede; sv. Bystrík, mučeník; sv. Gerard, mučeník. streda, 25. septembra – Streda 25. týždňa v Cezročnom období, (z); sv. Kleopas. štvrtok, 26. septembra – Štvrtok 25. týždňa v Cezročnom období, (z); alebo sv. Kozma a Damián, mučeníci, ľubovoľná spomienka, (č). piatok, 27. septembra – Piatok 25. týždňa v Cezročnom období; sv. Vincent de Paul, kňaz, (b). sobota, 28. septembra – Sobota 25. týždňa v Cezročnom období, (z); alebo sv. Václav, mučeník, ľubovoľná spomienka, (č); alebo sv. Vavrinec Ruiz a spoločníci, mučeníci, ľubovoľná spomienka, (č); alebo Panny Márie v sobotu, ľubovoľná spomienka, (b).

Nedeľa: v Nitrianskej diecéze slávnosť titulu katedrály.

Utorok: v Banskobystrickej diecéze výročie posviacky katedrálneho chrámu sv. Františka Xaverského.

Streda: 20. výročie biskupskej vysviacky Mons. Tomáša Galisa, žilinského biskupa.

Sobota: 41. výročie smrti Božieho služobníka pápeža Jána Pavla I.

25. nedeľa v Cezročnom období (C)

Kniha proroka Amosa (Am 8, 4-7)

Autor oslovuje tých, ktorí šliapu po chudákovi a nivočia bedárov v krajine, ktorí čakajú, kedy prejde novmesiac, aby mohli začať predávať obilie, otvárať sýpky, zmenšovať mieru, zvyšovať cenu a používať falošné váhy, kupovať úbohých za peniaze a bedára za pár sandálov a predať aj smeti z obilia. A vraví, že Pán nikdy nezabudne na nijaký ich skutok.

Autor tejto knihy – Amos – bol maloroľníkom chovajúcim zvieratá a pestujúci figovníky. Z tejto práce bol božím rozhodnutím povolaný do kráľovstva Izrael, konkrétne do bohatého mesta Samária. Tam, vidiac mnoho neprávostí a nespravodlivostí páchaných tamojšími mocnými, začal kázať, čím kritizoval tamojšie pomery vo vyššej spoločenskej vrstve, ktoré boli nespravodlivé voči chudobným a pokorným žijúcom v Samárii. Aj keď Amos žil osem storočí pred Kristom, za vlády kráľa Jeroboama II., jeho slová sú vysoko aktuálne aj dnes. Veď keby sme ich čítali bez znalosti toho, kto ich napísal, asi by sme mali dojem, že popisuje súčasnosť. Veď sa tu hovorí o podvodoch, nečestnosti, klamstvách, podplácaniu a dokonca úžere. Toho všetkého sme aj my všetci svedkom aj v dnešných časoch. V slovách Amosa Pán hrozí za tieto nespravodlivosti krutým trestom. Za slovami teda stojí naliehavá požiadavka počúvať konečne Božie slovo a prinášať ho nielen slovom, ale aj vlastným skutkom a príkladom do života svojho i každého, ktorý s nami zdieľa životný priestor. Vezmime si z toho príklad aj pre seba, brat/sestra, počúvajme pozorne každé Božie slovo a žime s ním každú minútu svojho života. Potom príde aj zaslúžená odmena rovnako, ako prichádza trest za previnenia. Buďme tými, ktorých bude čakať to prvé.

Prvý list Timotejovi (1 Tim 2, 1-8)

Svätý Pavol v liste Timotejovi žiada svojich súčasníkov, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, aby všetci mohli žiť pokojný a tichý život vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. Lebo je to milé pred Bohom, ktorý je jeden a Jeho prostredník pred Bohom a ľuďmi – Ježiš Kristus – vydal seba samého ako svedectvo v pravom čase. Vyjadruje tu svoju vôľu, aby sa muži na každom mieste modlili a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok,

Timotej, rodák z Lystry, patril k blízkym a dôverným spolupracovníkom sv. Pavla. Ten v tomto svojom Pastorálnom liste ponúka pokyny pre pravý kresťanský život. Zdôrazňuje spoločnú modlitbu, pričom spomína vyznanie viery v jedného Boha a súčasne aj jediného sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi – Ježiša Krista. Z textu cítiť túžbu po svornosti v kresťanskej komunite i medzi ľuďmi, o ktorú apoštol Pavol vo svojom živote tak veľmi usiloval. Pavol akceptoval, že v živote musia byť aj králi či iní mocní a popri nich bežní ľudia. Rovnako ale chápal, že tieto úlohy a pozície rozdeľuje Boh a oni sú teda na svojich miestach z Jeho vôle, preto je správne za nich sa modliť. Skúsme aj my, brat/sestra, takto vnímať rozdelenie sveta, a je jedno, či hovoríme o politickom rozdelení, situácii na pracovisku alebo inom, a pokorným prijatím tohto usporiadania, modlitbou a svojimi skutkami napomôcť harmónii života v tomto usporiadaní.

Evanjelium podľa Lukáša (Lk 16, 1-13)

Lukáš spomína správcu slúžiaceho u bohatého človeka, ktorého obžalujú z rozhadzovania majetku svojho pána. Ten, keď pochopil, že sa mu jeho služba končí, zavolá k sebe jeho veľkých dlžníkov a dovolí, aby jeden namiesto 100 kadí oleja, ktoré dlhuje jeho pánovi, upravil úpis na 50, druhému namiesto 100 meríc pšenice povolí napísať 80. Pán potom pochváli správcu za jeho opatrnosť. Lebo kto je verný v najmenšom, zostane verný aj vo veľkom. Je potrebné robiť si priateľov z nespravodlivej mamony, aby sme boli prijatí do večného príbytku. Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom, preto nikto nemôže slúžiť aj Bohu aj mamone.

Dnešný úryvok sa nedá vysvetliť jednoducho. Podobenstvo v ňom uvedené patrí k najkontroverznejším v Písme. Správca obvinený z nepoctivého nakladania s jemu zvereným majetkom využije čas, kým sa správa o jeho práci dostane na verejnosť, a nielenže ešte sa viac obohatí, ale svojím prístupom k dlžníkom pána si ich zaviaže voči sebe, aby sa v budúcnosti mohol spoliehať na ich priazeň. Prekvapuje, že takýto prístup Ježiš pochváli a dá za príklad iným. Možno by sme si v tejto súvislosti mali všimnúť kreativitu správcu, ktorý sa v prekérnej situácii vynašiel . Rovnako ako slovné spojenie „nespravodlivá mamona“, teda niečo, čo dáme chudobným ako almužnu a tým si ich získame. Za to sa nás títo po skončení života zastanú pred Bohom, aby sme boli prijatí do večného príbytku. Zároveň si máme voliť medzi službou pravému Bohu a službou peniazom. Správcova opatrnosť je dôležitým prvkom tohto textu, ktorý ju ďalej rozvíja v tom zmysle, že nemožno rovnako slúžiť aj Bohu a j mamone. Lebo ak jednému slúžime, druhé odmietame. Potrebujeme si uvedomiť, že všetko, čo tu na zemi máme, nevlastníme, ale z vôle Boha sme iba toho správcami. Nemáme sa teda naväzovať na majetok, ktorý v nás odpútava od Boha a pozemského cieľa nášho života. Významné je aj upozornenie, že kto je verný v maličkostiach, je verný aj vo veľkom. Lebo aj vzťah k väčšiemu množstvu peňazí ale napr. aj moci, sa zdravo buduje iba postupne: najprv od menšieho a až postupne k tomu veľkému. Všetky tieto otázky môžeme otočiť aj voči sebe, brat/sestra: aký mám ja vzťah k svojej práci, inštitúcii, v ktorej ju robím, ako sa správam v prípadných funkciách, ktoré som dostal a moci, ktorá s nimi súvisí? Ako nakladám s peniazmi, ktoré dostávam? Ako sa správam a zaobchádzam s ľuďmi, ktorí sú mi v práci k dispozícii? Ako a v prospech koho/čoho využívam svoje právomoci? Pamätám na to, že raz ma za všetko toto bude Pán posudzovať? Uchádzam sa každým svojím slovom a skutkom o Jeho priazeň už teraz?

Ruský spisovateľ Nikola Vasiljevič Gogoľ napísal (okrem iného) aj satirickú komédiu Revízor. Námet získa od Puškina a paroduje v nej vtedajšie pomery v cárskom Rusku. Po jej zverejnení musel dokonca opustiť Rusko, lebo začal byť považovaný za nepriateľa štátu. Hlavnou postavou je petrohradský úradník Chlestakov, ktorý je omylom považovaný za revízora očakávaného osadenstvom malého provinčného mestečka, pretože je mladý, šikovný a prejavuje sa márnivo. Vytvára dojem, že má kontakty v najvyššej spoločnosti. Ľudia sa k nej začnú správať veľmi ústretovo, a tak Chlestakov vďačne prijíma ubytovanie, berie úplatky vysoko postavených miestnych úradníkov, dokonca jednu devu požiada o ruku. Na deji nie je podstatné, že napokon všetkým unikne. Z pohľadu našej dnešnej témy je vhodné spomenúť, ako sa ľudia úporne snažili získať si priazeň človeka, od ktorého čakali zhovievavosť. Aj my, brat/sestra, dúfame v zhovievavosť nášho Pána pri poslednom súde, snažíme sa však tak, ako malomeštiaci v cárskom Rusku, predchádzať si Ho dobrým životom? Akokoľvek negatívni malomeštiaci v cárskom Rusku, nemohli by nám byť príkladom aspoň v úsilí o priazeň u niekoho, koho pokladali za dôležitého pre seba samých? A čo my, snažíme sa s podobným úsilím o priazeň u Toho, ktorý je cieľom nášho života? Nespoliehame sa na vedomie, že však na to je ešte čas?

Obrázok: nepoctivý správca a dlžník s úpisom (www.youtube.com)