Muži

Pokora: perla mužskej identity

2020-12-22T04:43:50Z

Srdce mi plesá v Pánovi, v mojom Bohu rastie moja sila. Otvorím si ústa proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z tvojej pomoci. Luk silákov sa zlomil, slabí sa opásali silou. Tí, čo boli sýti, dávajú sa prenajímať za chlieb, no tí, čo hladovali, už nepoznajú núdzu. Neplodná rodí mnoho ráz a tá, čo má veľa detí, vädne. Pán dáva smrť i život, uvádza do ríše smrti a vyvádza naspäť. Pán dáva schudobnieť, ale aj zbohatnúť, ponižuje aj vyvyšuje.
Dvíha z prachu bedára a zo smetiska povyšuje chudobného. Usádza ho medzi kniežatá a dáva mu trón slávy. (1 Sam 2, 1b-e. 4-5. 6-7. 8a-d)

My, kresťanskí muži, odchovaní na rôznych prednáškach, formačných seminároch a knihách od Johna Eldredgea, radi počúvame o tom, že sme milovanými synmi, bojovníkmi a radi sme sa sýtili psychologickými archetypmi mužnosti. To všetko je potrebné a keby sme týmto neprešli, len veľmi ťažko by sa dalo ísť ďalej. Sme na ceste mužnosti a chceme pokračovať v raste. Našim cieľom v mužskej identite je byť mužom podľa jeho Božieho srdca. Našim vzorom môže byť kráľ Dávid a cieľom byt mužom ako Ježiš. Chceme ísť ďalej a vytrénovať najdôležitejšiu vlastnosť: pokorné srdce.

Celým nášim mužským adventom sa pretkávajú myšlienky o pokore, ktorá je kľúčovým atribútom pre Božie konanie v našich životoch. Pokora je perlou v mužskej identite. Keď sme v srdci naozaj pokorní, Boh uzdraví naše udupané sebavedomie, aby sme sa už viac nemuseli porovnávať a strachovať o svoj imidž. Ak sme pokorní, poslúchne Boha, keď nám povie, aby sme bojovali a boli agilní, aj keď sa na to necítime a budeme preukazovať nežnosť, keď nám povie, aby sme tak milovali. Poslušnosť Pánovi je tou najrýchlejšou cestou k uzdraveniu identity a premeny srdca.

Modlime sa, aby sme mali pokorné srdcia, aby sme nespyšneli, keď nás Boh uzdraví a keď sa nám bude dariť. Modlíme sa, aby sme mali srdcia stále pokorné, aby sme boli mužmi, ktorých pokorné srdcia budú priťahovať Božiu pozornosť.

Nová šanca pre Teba

2020-12-21T04:02:54Z

Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael! Raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská! Pán zrušil tvoj rozsudok, odvrátil tvojich nepriateľov. Kráľ Izraela, Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla! V onen deň povedia Jeruzalemu: „Neboj sa, Sion, nech ti ruky nechabnú! Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný, on ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá; ako v deň zhromaždenia.“ (Sof 3, 14-18a)

Stále, keď sa chystám na spoveď, rezonujú vo mne slová sv. otca Františka, že Boh sa nikdy neunaví odpúšťať. Môžeme žasnúť nad Božou dobrotou, že ruší rozsudky nad nami a že nám stále dáva novú šancu. Toto nás môže viesť k úprimnemu hlbokému pokániu.

My muži sme dosť hrdí a keď spravíme nejakú hlúposť, často si nevieme odpustiť sebe samým a právom sme na seba nahnevaní, lenže Boh je ten, ktorý nám odpúšťa a neláme nad nami palicu. Nielenže nám odpúšťa a sa na nás nehnevá, ako si mnohí myslia, ale dokonca plesá nad nami a teší sa. Boh verí, že z nášho pádu sa poučíme a zmeníme sa. Stále ma fascinuje jeho nádej vo mňa (Začal som tomu veriť srdcom, až pri výchove svojich synov, ku ktorým prežívam to isté, hoci som len hriešny človek).

Boh Otec nám dáva novú šancu na zmenu a svojim Duchom nám dáva zároveň dispozíciu (milosť) na upgrade nášho myslenia a konania. Nepremrhajme túto novú šancu, obnovme vďačnosť voči svojmu Otcovi a buďme poslušnými synmi.

Zaži ticho a šťastie v Jeho prítomnosti

2020-12-20T04:48:03Z

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom. Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti. Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. R. (Ž 24, 1-2. 3-4b. 5-6)

Keď sa žalmista v dnešnom lit. žalme pýta, kto môže vystúpiť na vrch Pánov, hneď nás môže napádať paralela vrchu s pocitom Božej blízkosti.

Na zemi neexistuje krajší pocit, ako prežívanie Božej prítomnosti. Tí, ktorí to okúsili, menia svoje životy z dňa na deň. Aj Tvrdí chlapi sa pri Božom dotyku rozplačú ako malé deti, lebo je to neunositeľný pocit šťastia a radosti, ktorému sa máločo v živote dokáže priblížiť.

Žalmista odpovedá, že ten môže vystúpiť k Bohu, kto koná bezúhonne, ktorého skutky, pohnútky a úmysly sú úprimne mienené dobre, bez známky skazenosti. A taktiež si môžeme všimnúť dodatok, "čo nedvíha svoju dušu k márnosti".
Je čas pred Vianocami, kedy nás kamenné a elektronické obchody aj so zeleným mužíčkom s motorovou pílkou v ruke bombardujú akčnými ponukami a my sa ženieme lesmi referencii a porovnávačmi cien za vytúženými produktmi. Naše srdcia za zaplavujú žiadostivosťou po zbytočnostiach a to pravé nám uniká pomedzi prsty.
Po pár dňoch nákupný ošiaľ prestane a potom banujeme, na čo všetko sme vyhodili tvrdo zarobené peniažky. Túžime kúpiť pocit šťastia (ukrytý v darčekoch) pre seba alebo pre iných a pritom stačí oveľa menej: Priblížiť sa k Pánovi a zažiť Jeho prítomnosť v tichu.

Skúsme tieto prípravy na Vianoce prežiť viac duchovne. Ako sa to bude dať? Začnime tým, že sa prestaneme sýtiť reklamou (vypnite telku, PC, smartfón) a prosme Ducha Svätého, aby nás naplnil. Potom sa to začne diať; Jeho slovo nám začne ožívať a budeme počuť Jeho hlas.

P.S.: Ďakujme Bohu za svojich blížnych a k darčekom skúsme napísať list danej osobe s význaním, prečo ju mám rád a čo pre mňa znamená.

Neodkladajme ohlasovanie na neskôr

2020-12-16T04:34:12Z

Ježiš povedal Židom: „Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.
Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec.“ (Jn 5, 33-36)

Skutok alebo slovo? Pri ohlasovaní je niekedy potrebné jedno, inokedy druhé, ale najlepšie je, ak idú spolu bok po boku. Ježiš sa odvoláva na skutky, ktoré vykonal, aby potvrdil hodnovernosť hlásanej pravdy.
Božie slovo hovorí, že stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia (Rim 8,19). My jednoducho nemôžeme zostať ticho, musíme prinášat Božiu pravdu, ľudia musia počuť o Ježišovi. Ak zostaneme ticho, svet nás prehluší. Ak chceme niekomu hovoriť o Božom kráľovstve, je najlepšie, ak ho pocíti na vlastnej koži cez Božie skutky a Jeho dotyk. Zároveň ale potrebujeme zasievať semená slov Božej pravdy, aby priniesli svoju úrodu.

Naše deti, naši kolegovia, naše širšie rodiny potrebujú počuť o Bohu z našich úst. Nestačí, ak budeme len "dobrými ľudmi", či "správnymi chlapmi", bez vydávania slovného svedectva.

Pavol píše že viera je z hlásania. Ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? (Rim 10,14). Často mám pocit, že sa zvýrazňujú iba skutky s domienkou, že ľudia, ktorým slúžime sa budú pýtať. Je to síce ideálny model, ale ľudia sa väčšinou nepýtajú, službu berú samozrejme a tak sa efekt skutkov postupne vytráca. Veľakrát zostávame iba pri skutkoch, lebo sa doslova bojíme prehovoriť priamo k človeku. ...A niekedy ako katolíci ticho závidíme tým, ktorí hlásajú progresívnejšie a získavajú ľudí pre Ježiša rýchlejšie. Prečo asi? :)

Poprosme nebeského Otca, aby sme boli mužmi nielen činov, ale aby sme mali aj odvahu hovoriť ľuďom o Bohu priamo a aby sme sa nebáli vydať svedectvo o jeho konaní v našich životoch.

Uver a nasleduj slobodného Ježiša

2020-12-14T05:44:51Z

Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“
Keď muži k nemu prišli, povedali: „Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: ‚Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?‘“
Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. A tak im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“ (Lk 7, 19-23)

Ján Krstiteľ sa pred sklonkom svojho života potreboval uistiť, že Ježiš, jeho príbuzný, o ktorom na začiatku povedal "Hľa, Baránok Boží", je naozaj tým prisľúbeným Mesiášom. Mohli by sme sa opýtať, prečo Ján potreboval toto uistenie? Možno mal inú predstavu o Mesiášovi a Ježišovo konanie nezodpovedalo úplne jeho idylke o Vyvolenom. Ježiš bol radikálny a rúcal akékoľvek konvencie: mal dôverný vzťah s verejnými hriešnikmi, kritizoval vtedajších duchovných predstavených, ale na druhej strane učil s mocou a robil zázraky, ktoré boli dovtedy nevídané. Ján mal pochybnosti, potreboval sa uistiť a znovu uveriť. Ježiš mu ako odpoveď posiela zoznam zázrakov, parafrázovanie mesiášskeho konania z Izaiáša a dodáva, aby sa nepohoršoval.

Mali by sme zamyslieť, či sa aj my nesnažíme Pána Boha škatuľkovať. Keď koná iným spôsobom, ako očakávame, sme trochu vyvedení z miery a pochybujeme. Ježiš je dokonalým vzorom mužnosti, jeho sloboda voči ostatným a zároveň poslušnosť Otcovi je fascinujúca. My to žiaľ často robíme opačne: bojíme sa ľudí, robíme kvôli nim kompromisy a Bohu sme neposlušní.

Ježiš je kreatívny a je stále ten istý včera, dnes a naveky. Nemali by sme byť prekvapení, ak koná v našich životoch ináč, ako si predstavujeme. Spomeňme si na to, že keď uzdravoval slepých, stále to bolo iným spôsobom. Potrebujeme Ježišovi nanovo uveriť, nanovo mu odovzdať život a povedať "dôverujem ti Ježiš".

My muži stále túžime po slobode, mnohí z nás milujú pocit narážajúceho vetra na tvár pri jazde na motorke či koni. Máme radi prechádzky po lese bez chodníčkov, milujeme divočinu a nespútanosť. Marketéri vedia, že keď spravia reklamu šitú na pocit slobody, budú mať u mužov úspech. Pravá sloboda je však sloboda od hriechu, mienky ľudí a sloboda mysle.

Buďme pripravení na zmenu, naplnime plachty a poprosme Ducha Svätého, aby vanul. Nechajme sa unášať Ježišovou slobodou.

Ochotný pomôcť a zachrániť ...aj manželstvo

2020-12-13T04:45:58Z

Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel.
Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“
Odpovedali: „Ten prvý.“
Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“ (Mt 21, 28-32)

Koľkokrát sme oľutovali, že sme boli nečinní muži? Asi nás pália viaceré situácie, kedy sme mohli niekomu pomôcť, ale z pohodlnosti či ľahostajnosti sme tieto vnútorné pohnútky odignorovali. Možno to bolo manželstvo známych, o ktorých sme počuli, že je v kríze a nič sme preto neurobili, iba sme si možno povedali "aj oni sa už rozvádzajú?! ... ten dnešný svet" alebo sme sa len ponosovali: "keby neodmietali Boha, neskončili by tak"...ale prakticky sme s tým my nič nespravili. Žiaden telefonát, žiaden rozhovor, ani jeden pokus :( Rozmýšľam, prečo to tak je. Možno sa hanbíme priznať sa pred neveriacím (nepraktizujucim) známym, že dôverujem Bohu a že mu Pán Boh chce pomôcť a dať mu nádej, že s Ním to bude lepšie. Možno sa bojíme odmietnutia.

Pán Boh nás však pobáda k aktivite, aj keď sa nám nie vždy hneď chce. Nebuďme však tými, ktorí majú len plné ústa slov. Buďme muži činu a ak nás niečo Páli, ak nám Pán Boh dáva niečo na srdce, nenechajme tu výzvu prefrčať okolo nás. .... veď predsa, čo riskujeme, o čo by sme prišli? Pomyselný imidž pred ostatnými?

Povedz Bohu áno, sprav ten krok, On sa postará o to ostatné ...a tí, ktorí sa ti vysmievali, neskôr ti možno poďakujú a nebudeš mať oprávnene výčitky, že si mohol pomôcť a nespravil si tak.

Nenechaj sa zastrašiť

2020-12-12T04:24:53Z

Keď Ježiš prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“
Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“
Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie nám: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“
Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“
A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“ (Mt 21, 23-2)

Ježiš vedel kým je a nebál sa ani najmocnejších mužov v krajine. Jeho poslucháčom by sa mohlo zdať, že je Ježiš je voči veľkňazom tak trochu arogantný. Úplne s prehľadom s nimi jednal ako so seberovnými. Nenechal sa nimi zastrašiť a nedal im to, čo od neho žiadali. Hovorím si WOW, Ježiš predsa jednal s najvyššimi ľudskými autoritami v krajine. To je guráž! Nehľadal u nich uznanie ani sa nepotreboval ospravedlňovať za niečo neexistujúce. Mám pocit, že to, čo si o ňom mysleli, mu bolo úplne ukradnuté. Ježiš vedel, že aj keď im odpovie, nikde to nebude viesť a nech by im povedal čokoľvek, použijú si to ako zámienku zničiť, či zastaviť ho. Ešte nenadišla Ježišova hodina.
Odkiaľ sa brala táto Ježišova istota? Ježiš vedel, bol presiaknutý tým, že ho jeho Otec miluje. Ježiš vedel kým je a nikto ho v tom nespochybnil. Na jeho identitu diabol útočil so všetkých síl. Poznáme, čím ho nepriateľ pokúšal na púšti: Ak si Boží syn...

Aj my sa často stretávame s mocnejšími od nás, ktorí by nás chceli zastaviť, keď robíme správnu vec, alebo sa niekomu nepáči náš životný postoj a kresťansky štýl. Ak vieme kto sme, dokážeme obstáť aj v tejto skúške a nenechajme sa odradiť niekým len preto, že je mocnejší.

Tvoj pokoj bude ako rieka

2020-12-11T14:52:50Z

Toto hovorí Pán, tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela: Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa učí, čo ti osoží, a vedie ťa po ceste, ktorou máš ísť.
Keby si si bol všímal moje príkazy, tvoj pokoj by bol ako rieka a tvoja spravodlivosť ako morské vlny; ako piesku by bolo tvojich potomkov a ratolestí tvojho lona ako zrniek piesku. Nezaniklo by, ani by nebolo vyhladené jeho meno spred mojej tváre. ( Iz 48, 17-19)

Neprišiel by som s ničím novým, ak by som povedal za nás mužov, že je mi ľúto každého momentu, kedy som neposlúchol Boží hlas. Častokrát sme sa dostali do problému práve kvôli našej neposlušnosti: či uz neposlúchnutím Božieho prikázania alebo Jeho hlasu. Potom trpia naše manželky, rodiny a v našom srdci burácajú neutíchajúce výčitky svedomia.

Boh ku nám hovorí po celý deň a verím, že ak s ním už chodíš dlhšie, vieš rozpoznať Jeho hlas. Ak nie, stačí sa ho úprimne pýtať a potom čakať na odpoveď. Pán Ježiš povedal, že jeho ovce poznajú jeho hlas. Ak ho nepoznáme, nemyslím tým len svedomie, asi by sme mali s tým niečo robiť. (Ak by si nemal možnosť ísť na seminár o rozpoznaní Božieho hlasu, odporúčam knihu Ako počuť Boží hlas, môže pomôcť).

Doba, v ktorej žijeme je šialená, je plná chaosu a ruchu. Pokoj chýba a svet nám to nevie dať. Hľadáme pohodu a pocit šťastia, no len Boh je ten, ktorý nám môže dať trvalý pokoj a šťastie, ktoré nie je len chvíľkové. Mnohí z nás mužov majú radi rybačku, kde sa dá fajn vypnúť a zresetovať hlava. Pri vode máme pokoj. Božie Slovo na dnes nám hovorí, že ak zoberieme Božie princípy vážne, náš pokoj bude ako rieka.

Úloha na dnes
Daj si 5min pauzu na mieste kde budeš sám (možno aj v aute na parkovisku), opýtaj sa na niečo Pana a skús ho počúvať. Nič iné nerieš.

Si syn Kráľa a dedič - mužský advent

2020-12-11T14:53:35Z

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.
Veď v ňom sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle, aby sme boli na chválu jeho slávy my, čo sme už prv dúfali v Krista. (Ef 1, 3-6. 11-12)

Dnešný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ako aj vybrané liturgické čítania nám veľa hovoria o rodičoch. Pavol, v lište Efezenom nám pripomína, že sme milovaní Boží synovia, Boh je našim Otcom a vyvolil si nás za adoptovaným synov. V myslení rímskeho práva si riman mohol adoptovať hocikoho, hlave z dôvodu, aby mal dediča. (Bežná prax bezdetných rimanov - mužov bola, že si právne adoptovali dokonca svoje manželky, aby im zostalo imanie po smrti manžela ). Pre nás - Božích synov to znamená, že raz budeme vlastniť možno aj planéty, ako časť toho, čo nebeský Otec stvoril a čo teda vlastni. Niekedy sa nám menšie veci zdajú byť bližšími. Ak by nám niekto oznámil, že sme dedičmi Bila Gatesa, asi by sme skákali od radosti, že sme vpohode "za vodou".

Tým dôležitejším je však pre nás, že toto slovo nám dáva identitu.

Ak by sme toto slovo zobrali do našich životov vážne, premenilo by nám to cely náš svet. Ak sme synovia, niesme otroci a teda už nemusíme žobroniť. Už sa nemusíme doprosovať u ostatných pre ich uznanie a pochvalu, aby sme sa cítili lepšie, lebo to už nepotrebujeme. Bolo by zvláštne, ak by princ chodil po kráľovskom dvore a by sa dookola pýtal ostatných, či je naozaj princom a či naisto nemusí žobroniť. Faktom je, že my už tými princmi sme a preto by naše postoje a konanie malo reprezentovať charakter nášho Kráľa - nebeského Otca.

Úloha na dnes
Popros nebeského Otca, aby ti dal prežiť nový rozmer Božieho synovstva vo svojom živote. Ak ťa Boh volá k nejakému kroku, v dôvere to vykonaj. Som si istý, že Boh chce k tebe hovoriť. Stačí mu načúvať.
Ak by si sa chcel pozdieľať z toho a povzbudiť ostatných, odporúčam ti napísať o tom krátky blog na Mojej Komunite.

Ak ťa oslovilo toto zamyslenie, daj ho prezdieľať na Facebooku, povzbudíš tým dalších.

Dostaneš novú silu a krídla ako orol

2020-12-11T14:54:03Z

„Komuže ma prirovnáte, aby som mu bol podobný?“ – vraví Svätý. Zdvihnite oči k nebu a pozrite: kto toto všetko stvoril? Ten, čo vyvádza ich spočítané zástupy a všetky volá po mene; taká nesmierna je jeho moc a sila, že ani jedno z nich nechýba. Prečo vravíš, Jakub, Izrael, prečo hovoríš: „Skrytá je moja cesta pred Pánom, môjmu Bohu sa moje právo vymyká?“ Nevieš alebo si nepočul? Pán je večný Boh, ktorý stvoril zemské končiny; on neomdlie, ani sa neunaví a jeho múdrosť nemožno vyskúmať. On dáva unavenému silu a bezmocnému rozmnožuje zdatnosť. Mladí omdlievajú od únavy a junač podlomená padá, ale tí, čo dúfajú v Pána, načerpajú novú silu, dostanú krídla ako orly, utekať budú, a neustanú, budú putovať, a neomdlejú. (Iz 40, 25-31)

Z médií a myslenia sveta sa nám podsúva ako vzor mužnosti svalnatý Playboy, ktorý si so všetkým hravo poradí, je koncentrovaný hlavne na seba a ego je preňho svätyňou. Je to sólový hráč, neznáša konkurenciu a šplhá po chrbátoch iných. Pre dosiahnutie cieľov sa mu chrbtica svižne ohýba, používa hrubú silu, inokedy lesť či podvod. Jeho morálna hranica začína tam, kde by sa už nevedel maskovať a mohol by si pohoršiť svoj imidž pred ostatnými.

V Žalme 147 sa ale píše, že Boh nemá záľubu v mužovi svalnatom. Ježiš pozýva všetkých, ktorí sa cítia slabo, aby sa utiekali k nemu, aby ich posilnil. Z biblie poznáme kopec príbehov o tom, keď si Boh vyberá slabých, chudobných, starcov alebo mladučkých teenagerov, aby ich povolal do veľkej misie. V ich slabosti sa oslavuje Boh, zrazu čelia mocnárom a králi ich žiadajú o rady. Všetci títo mali spoločné črty: mali pokorné srdcia, boli poslušní Bohu a spoliehali sa naňho. Títo víťazia nad všetkými, ktorí sa cítili vo svojej sile vitálni a spoliehali sa iba na svoje možnosti. Boh im dava novú silu a pocit slobody, ktorý prehlušuje akúkoľvek potrebu porovnávania sa.

Úloha na dnes
Ak ťa niečo presahuje v živote, vylej si srdce pred Pánom. Povedz mu, že to jednoducho nezvládaš a popros ho o novú silu. Ak budeš mať pokušenie porovnávať sa s ostatnými, poďakuj Bohu za to, čo už máš a v čom ťa previedol.

Aj ty môžeš byť pastierom

2020-12-11T14:54:51Z

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“ Mt 18, 12-14

V dnešnom Evanjeliu by nás mohlo zaraziť, ako sa môže tak ľahko stratiť ovečka, keď predsa vieme, že sú krátkozraké a na väčších plochách sa navigujú podľa sluchu. Akokoľvek k tomu došlo, či už ignorovala hlas (spev) pastiera alebo ju niečo zviedlo, stratila sa a nevedela si sama pomôcť. V tom prichádza pastier, ktorý matematicky neprepočítava riziko a prípustný percentuálny úbytok, ale púšťa sa do náročného terénu, ostatné ovečky necháva v bezpečí a zachraňuje tú jednú "nevďačnicu".

Keď mal môj synček 3 roky, rád pozeral krátku biblickú 3D animáciu o dobrom pastierovi, dojímalo ho to a strašne sa tešil, keď pastier vzal ovečku na ruky. Potom to následne imitoval v hre. Okamžite sa vložil do úlohy pastiera, bežal po byte a zachraňoval svoju vankúšikovú ovečku :)

Toto mi dalo nový rozmer podobenstva a to ten, že aj my máme byť starostlivými pastiermi pre ostatných. Možno nemusím ísť s partiou na pravidelnú partiu futbalu, ale povenujem sa dávnemu známemu, s ktorým to ide dolu vodou a jeho život sa rúti do priepasti.

Výzva na dnes:

Poprosme nebeského Otca, aby nám ukázal niekoho, komu sa máme povenovať, kto zúfalo potrebuje aspoň rozhovor a modlitbu.

Nenechajme sa znechutiť pochybovačmi

2020-12-11T14:54:28Z

Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať.
Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša.
Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?‘
Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov.
Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“ (Lk 5, 17-26)

V dnešnom Evanjeliu čítame o mužoch, ktorí konali promtne a kreatívne. Nenechali sa odradiť prekážkami, nepočujeme ich ani frflať ale konať s vierou. Cez množstvo farizejov-pochybovačov bolo nemožné predierať sa s vierou k Ježišovi. Mali víziu, boli si istí, že Ježiš má moc uzdraviť. Ak by nemali postoj viery, ak by nedôverovali Ježišovi, nevynaložili by toľko úsilia.

Výzva na dnes:
Nepočúvajme ľudí, ktorí nás sústavne oberajú o vieru a ťahajú do kompromisov. Ak vnímame, že máme niečo urobiť pre iného, neodkladajme to na zajtra. Nenechajme sa znechutiť ostatnými.

Prebývaj v Božej prítomnosti a bojuj - mužský advent 6

2020-12-11T14:55:15Z

Pán je moje svetlo a moja spása, Koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života,
pred kým sa mám strachovať?
O jedno prosím Pána a za tým túžim,
aby som mohol bývať v dome Pánovom
po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu
a obdivoval jeho chrám.
Verím, že uvidím dobrodenia Pánove
v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána. (Ž 27, 1. 4. 13-14)

Žalm z dnešného lit. čítania nás mužov povzbudzuje do zápasu. Proti komu to bojujeme? Našim nepriateľom je otec lží, diabol s ním padlí anjeli, ktorí sa nás snažia utláčať a obviňovať (Ž27, 12). V zápase voči zlému je kľúčová podriadenosť Bohu. Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. (Jak 4,7) Podriaďme Bohu svoje túžby, aby tou najsilnejšou bola túžba po jeho trvalej prítomnosti v našich srdciach. Dávid, kráľ mocný v činoch a vojnových víťazstvách najviac zo všetkého túžil prežívať Pánovu nehu, Božiu blízkosť. Dávidovi išlo hlavne o vzťah s Bohom, na ktorého sa spoliehal, ktorý mu dával silu, víťazstvá a ktorý z neho odnímal strach.

Výzvy na dnes

Podriaďme dnes v modlitbe všetky svoje túžby Bohu. Poprosme ho, aby zobral od nás všetky túžby, ktoré nie sú Jeho a poprosme Ducha Svätého, aby našou najväčšou túžbou bolo prebyvanie v Božej prítomnosti.
Zabojujme za niekoho v modlitbe s Božím Slovom a to tak, že budeme prehlasovať nahlas urývky z Božieho Slova nad jej/jeho životom. Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.

Postav život na skale poslušnosti - mužský advent 5

2020-12-11T14:55:53Z

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale.
A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“ (Mt 7, 21. 24-27)

Poslušnosť a vernosť Bohu sú kľúčové vlastnosti, ktoré nám zabezpečia a spásu. Môže sa nám to zdať ako tvrdý oriešok a radi by sme išli ľahšou cestou, ale žiaľ tá nebude fungovať. Vzorom nám môže byť sv. Jozef, ktorý poslúchol Boha, aj keď to bolo tvrdé. Ľudia ho aj určite ohovárali, robili si posmešky, ale on vytrval. Tak, ako popisuje dnešné lit. čítanie v Izaiášovi vernosť Bohu ako vstupenku do pevného Božieho mesta, tak isto aj Pán Ježiš porovnáva poslušnosť Jeho slovu ku skale, ktorá je základom pre stavbu našich životov.
My muži ako hlavy rodín potrebujeme robiť správne rozhodnutia, lebo na nich závisí šťastie našich manželiek a detí. Vo svete sú veci nestále, potrebujeme iný, pevný základ. Rozhodnime sa pre Ježiša a náš "dom" obstojí.

Výzva na dnes
Popros Boha o dar poslušnosti a vytrvalosti. Zvoľ si jednu neresť zo svojho života, dnes sa jej zriekni, aktívne bojuj proti nej a vytrvaj. Možno je to nevrlosť, uštipačnosť voči manželke, lenivosť, hnevlivosť, cigaretka, pohárik… Vyber si jednu vec, určite vieš s čím máš problém a neodkladaj to na zajtra.

Si povolaný ohlasovať - mužský advent 4

2020-12-11T14:56:26Z

Ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. Veď Písmo hovorí: „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený.“
Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú: Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.
Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: „Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť.“
Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Aj Izaiáš hovorí: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?“
Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.
Ale spytujem sa: Azda nepočuli? Ale áno, po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po hranice sveta. (Rim 10, 9-18)

Niekedy sa pýtam sam seba, prečo sme ako muži - kresťania na Slovensku, takí zabrzdení vyznať svoju vieru pred ostatnými. Napadá má viacero dôvodov: buď sa bojíme výsmechu, chránime si svoj "image", nie sme zamilovaní do Krista a teda nemáme ani potrebu zdieľať sa s jeho láskou, možno to nepovažujeme za dôležité, alebo si myslíme že to nie je našou úlohou. Tých dôvodov je určite viac a bol by som rád, ak by ste napísali aj ďalšie v komentároch nižšie (je potrebné sa prihlásiť). Lenže všetky tieto "prečo nie" mi prídu v kontexte dnešného prenasledovania kresťanov na blízkom východe úplne banálne.

Dobre vieme, že ľudia naokolo zúfalo potrebujú Ježiša. Stačí sa len poobzerať. Bolesť, smútok a trápenia kričia z ľudských tvárí. Ľudia hladaju duchovno, ináč by sa nedarilo horoskopom v časopisoch, len nemajú nikoho, kto by im povedal o Ježišovi osobne.

Pravdupovediac, nemusíme ísť ďaleko. Zrejme väčšina nás mužov máme alebo budeme mať vlastné rodiny. Apoštol Pavol nám hovorí: Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? Ako uveria v Ježiša naše deti, naši švagrovia a synovci, keď nepočuli o osobnom Bohu, ktorý ich miluje? Neodkladajme to na neskôr. Buďme ako sv. Jozef, ktorý konal okamžite, podobne ako aj sv. Ondrej (dnešný sviatok), ktorý okamžite zanechal siete a nasledoval Krista.

Výzva na dnes
Povedz dnes osobne a priamo niekomu slabšiemu vo viere, že ho Ježiš miluje. Začnime s deťmi v našej rodine :)

Túžme po kráľovskom poznaní - mužský advent 3

2020-12-11T14:57:05Z

Ježiš v tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“
Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“ (Lk 10, 21-24)

Kvalitné informácie mali vždy svoju cenu a tá stále rástla vyššou exluzivitou. Kto mal správne poznanie, mohol byť veľmi rýchlo v balíku alebo sa mohol lepšie ochrániť. Preto boli a aj sú ľudia, ktorí vedia kvalitné informácie vysoko oceniť.

Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí svojim učeníkom, že to, čo počuli a vidia je vysoko exluzivne a dokonca sa nesmierne potešil nad tým, ako to nebeský Otec úplne prevrátil; že Bozie tajomstvá sú dané maličkým. Včerajšie adventné zamyslenie hovorilo o tom,že pokorní dostanú svoju odmenu vo forme nebeského kráľovstva. Dnes vidíme další rozmer pokorenia sa pred Pánom. Sú nám zjavené exluzivne tajomstvá. Nie sú to však len informácie, ale pravda, ktorú Pán hlboko zapísuje do našich sŕdc, pravda ktorá oslobodzuje, má moc a duchovnu autoritu (šliapať po hadoch a škorpiónoch ) a dáva nový rozmer nášmu životu.

Ako muži nutne potrebujeme Božiu múdrosť.Odložme teda svoju pýchu, všetko to, čo mame načítané z múdrych kníh a otvorme sa pre Bozie poznanie.

Výzva
Popros nebeského Otca, aby ťa zbavil pýchy. Odpros ho za svoje pyšné postoje a popros ho o dar Ducha Svätého a jeho poznanie.

Oblečme sa do výzbroje svetla - Mužský advent 1

2020-12-11T14:58:00Z

Opäť nastáva čas Adventu - čas revízie svojich postojov, túžob, svojho smerovania. Aj tento rok sa chystáme na to, aby sa Boží syn opäť narodil v našich srdciach - nevinný Boh, úprimný a intímny svojou nahotou. Je to čas, kedy by sme mali Bohu dovoliť odzbrojiť nás a sňať naše masky zakrývajúce naše slabosti, aby sme sa stali silnejšími v ňom.

Dnešné čítanie z listu rimanom nás povzbudzuje, aby sme sa prebudili zo sna. Máme sa prebudiť do inej reality. To, čo vraj žijeme, je iba snom - ilúziou, v ktorej sme uháňaní svetom v každej oblasti. Vačšina z nás ma asi pocit stáleho naberania otáčok. Požiadavky z práce, rodiny, priateľov nás ďaleko presahujú a v našej hlave a srdci to vrie ako v tlakovom hrnci. Ako zabezpečiť rodinu, krajšie darčeky pod stromček, kvalitný čas s rodinou, vyhovieť zamestnávateľovi, či klientom…mnoho z týchto oblastí je náročné zlúčiť.

Čo je to za realita, ktorú žijeme, kto jej vymedzil hranice a pravidlá, ktorým sa prispôsobujeme? Zdá sa nám, že sme uviazli akoby bludnom kruhu, ktorý sa točí čoraz rýchlejšie. Boh má ale pre nás pripravenú inú realitu, iné pravidlá a iné hodnoty. V jeho realite sú hodnoty totho sveta opísané ako tma, sú nocou, v ktorej sa len potkýňame.

Výzva:
V modlitbe vyzlečme zo seba skutky tmy a poprosme nebeského Otca, aby nás obliekol do výzbroje svetla, aby sme dokázali obstáť v tomto svete a fungovať podľa Božích pravidiel.

Pokor sa pred Bohom a budeš odmenený - mužský advent 2

2020-12-11T14:57:38Z

Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ – ide; inému: „Poď sem!“ – tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ – on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve.“ (Mt 8, 5-11)

Pokora rímskeho stotníka v tomto úryvku Evanjelia je dych-vyrážajúca. On vedel, že židia podľa svojich pravidiel, nesmú vstupovať do pohanských domov, rešpektoval to a sám seba k tomu nazýva nehodným. V tedajšej spoločnosti išlo o neslýchané vyjadrenia zo strany rimana, zvlášť s postavením stotníka. Rimania v tej dobe určite neboli v pozícii, že by mali ostatných prosíkať o pomoc, rozhodnie nie židov, ktorými silno opovrhovali. Napriek tomu, tento urodzený muž pokorne a s vierou prosí Ježiša o pomoc. Pán Ježiš bol udivený ...a jeho reakcia? Hovorí o tej navyššej odmene - o prisľúbe účasti v nebeskom kráľovste.
Podobné správanie môžeme nachádzať aj u sv. Jozefa, ktorý sa pokoril. Tradícia hovorí, že bol tichý a pokorný muž. Bol poslušný Bohu a jeho odmena ho v Božom kráľovstve neminula.

Výzva na dnešný deň:
Poprosme Boha o dar pokory a pokúsme sa o láskavé gesto, ktoré by sme ináč nespravili. Poprosme o odpustenie, skúsme sa ospravedlniť, podať pomocnú ruku…
Nezabudmine, Boh tichých venčí víťazstvom. (Žalmy 149, 4)

PS: Tento úryvok je perlou pre oblať mužskej spirituality. Odporúčam súvisaice článok o stotníkovej viere a o princípoch duchovnej autority muža.