Denisa Mitterová

Mediálna “nevýchova” alebo čím sa kŕmime pred TV obrazovkou

2023-11-26T21:55:27Z

Oddychujeme, relaxujeme pri filme, na tom nie je nič zlé, avšak spustí sa reklama a… v jednej dieťa strelí spiacemu otcovi autíčko do tváre, v ďalšej iné dieťa umaže matke čerstvo opraté oblečenie a všetci sa smejú, bavia a sú šťastní a ja sa zamýšľam, či je to v poriadku, pretože to akosi evokuje obraz, že môžeme všetko, žiadne hranice konania, všetko sa dá riešiť kúpou nového bavlneného pyžamka pre celú šťastnú rodinku alebo čistiaci prostriedok všetko vyčistí a môžeme po sebe hádzať jedlo zas… pritiahnuté za vlasy, no ak prepnem kanál na niečo, kde práve nie je reklama, tak v správach príspevok o naháčovi, čo si behá ulicami mesta a potom len tak vylepí policajtovi facku, na čom sa baví zvyšok jeho instagramovych followerov… a to už nie je reklama, kde pomôže skvelý prací prostriedok, to už je realita… tak kde sú tie hranice normálneho správania sa a ako ich nastaviť? Možno by stačilo prehodnotiť to, čím nás kŕmia reklamy a čo naozaj je “hodné” našej pozornosti.

Znechutenie či povzbudenie?

2013-02-09T17:31:55Z

Kliknutím na blog otvárame myšlienky, ktoré nám niekto podáva alebo sa zdieľa. V mnohých nachádzame povzbudenie, ale sú aj také čo nás znechutia, čo šíria sváry a podnecujú nenávisť. Pýtam sa prečo? Ak sa pýtam autora, jednoducho odpíše, že nie sú určené pre mňa. Dobre.

Mám túto skúsenosť, ale pri tom mi nedá nemyslieť na to, že Boh nikoho nevylučuje zo svojej lásky, tak prečo niektorí pod rúškom šírenia...vlastne som sa ani nedozvedela čoho konktrétne, ale autor žije v presvedčení, že zrejme evanjeliovej zvesti... jednoducho niektorých vylúči a takpovediac "odpíše", zaškatuľkuje, že jemu a jemu podobným tu na stránke nebude na otázky odpovedať...

A prečo vlastne píšem? Pretože píšu iní a píšu to, čo prežívavajú, sú však aj takí, čo nedokážu iné, len si vylievať srdce kritikou a prepieraním chýb iných... Nie, v žiadnom prípade sa nechcem pridať k nim, naopak, chcem vás povzbudiť vo viere, v nádeji a láske, aby sme vytrvali aj napriek tomu, čo zažívame, s čím sa stretávame....či už s prijatím či neprijatím...odporom alebo láskou...záujmom či ignoranciou, pretože nie tento virtuálny svet je to podstatné, ale len a len svedectvo reálneho života o Božej láske, ktorá má prežiariť naše vzťahy... :-)

Prečo?

2013-01-01T15:25:54Z

Ale aby som neobiehala od témy... len jediné prečo?

Prečo by nemali mať čitatelia možnosť diskutovať pod blogom, veď práve takáto diskusia môže byť obohacujúca...

a mimochodom možno práve pre toto obmedzenie si pisateľ nedokáže uznať prípadnú možnosť jednostranného a neobjektívneho úsudku.

A ešte jeden malý postreh, keby aj bola táto stránka zameraná na jednu denomináciu, úprimne sa teším, že niečo také existuje a nech je aj touto formou oslávené meno Pánovo. Veď sociálna sieť je prístupná všetkým a nerobí rozdiely vo vierovyznaní, takže ktorákoľvek denominácia si predsa môže vytvoriť obdobnú stránku. Tým však nechcem vyjadriť obmedzenie tejto stránky, ale každý by mal vedieť, kto je a kam patrí...

Všetko dobré v novom roku a veľa Božích milostí všetkým členom i nečlenom...skrátka všetkým ľuďom dobrej vôle.

Návod ako riešiť krízy vo vzťahoch?

2012-05-28T19:08:45Z

Krátky postreh po dnešnom večere strávenom sledovaním televízneho programu.

Už cestou zo svätej omše som premýšľala, nad spôsobom života dnešných mladých ľudí, čím sa zaoberajú vo voľnom čase, aké vzory nachádzajú. A večer po správach pri pozeraní seriálu Panelák som si uvedomila, aký spôsob života sa im predkladá. No najmä spôsob ako riešiť partnerské vzťahy, krízy a pod. Veľmi som sa usilovala nájsť aspoň jeden príklad kresťanskej vernosti a odpustenia, alebo iný príklad "nemateriálnej" hodnoty. Po dlhom úsilí som to už takmer chcela vzdať, pretože jediný spôsob, ktorý bol divákovi ponúkaný ako riešenie konfliktov a kríz vo vzťahu, bol rozchod, rozvod...a to nechcem rozoberať klamstvo a zatajovanú či verejnú neveru... Nič, čo by mohlo navodiť atmosféru odpustenia, vernosti...

Je to síce len môj postreh a názor, ale jediné, čo chcem vyjadriť je, že asi sa nemôžeme čudovať mladým ľuďom, že nevedia, ako riešiť krízy vo vzťahoch alebo čo je to verná a čistá láska, keď také niečo nenachádzajú a namiesto toho všade okolo seba je im médiálne ponúkané plytké a rýchle riešenie pomocou už spomínaného rozchodu či rozvodu. Veď je to také jednoduché...tak prečo by sme si mali komplikovať život nesením kríža, znášaní chýb či nedostatkov toho druhého, odpúšťaním, či zachovávaním vzájomnej vernosti?!...

V tichu a prítmí kostola

2012-04-10T14:45:54Z

Každoročne slávime Veľkonočné sviatky...stále tie isté tajomstvá a predsa nové a živé...

Aj tento rok to bolo tak... A v tichu a prítmí kostola, k čakajúcim na začiatok obradov Bielej soboty, prehovoril Boh... úžasný, živý, večný... Kristus, Svetlo sveta. Bohu vďaka. Zaznievali slová do tmy...a svetlo prichádzalo a rástlo. Naše srdcia sa napĺňali stále väčšou radosťou a vďačnosťou.

Vďačnosť...to je naša odpoveď. Za všetko, čo pre nás urobil, náš večný Boh a Pán.

Sviece v rukách horeli a vtedy v srdci zneli slová... My sme tie sviece, nezáleží, či veľké, či malé, ale zapálené láskou a lásku máme zapaľovať ďalej... Dávať ju ďalej. Pochopoili sme... Bohu vďaka...

Oplatí sa vidieť

2012-03-25T18:37:14Z

Tak to bolo aj v prípade filmu O bohoch a ľuďoch. Dosť veľa názorov mi prišlo mailom, tak som sa rozhodla, ísť a vidieť... A napriek prvotnému dojmu o zdĺhavosti, nezáživnosti, či naťahovaniu deja, sa napokon môj názor zmenil a cítila som silu svedectva, ktoré bolo v tomto filme zychytené.

Sila, s ktorou hlavní protagonisti boli schopní obetovať svoje životy podľa príkladu Krista...

Sila Božieho slova, modlitieb a žalmov...

Sila zasväteného života...

Sila obety a každodenných námah...

Takže záverečná recenzia pre všetkých, čo ešte váhajú: oplatí sa vidieť... Možno práve toto je spôsob, ako nájsť povzbudenie pre svoj vlastný život vo viere, pre svoje osobné svedectvo každodenných námah, radosí a starostí....