<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/">
  <title>Peter Novák</title>
  <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/rss" />
  <subtitle>Peter Novák</subtitle>
  <entry>
    <title>Prvá misia kňaza: "Odchádzam s jednosmernou letenkou"</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/prva-misia-knaza-odchadzam-s-jednosmernou-letenkou-" />
    <author>
      <name>Peter Novák</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/prva-misia-knaza-odchadzam-s-jednosmernou-letenkou-</id>
    <updated>2013-10-09T14:48:41Z</updated>
    <published>2013-10-09T14:43:43Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	Maroš je salezián. Za kňaza bol vysvätený pred desiatimi rokmi. Pôsobil vo viacerých saleziánskych strediskách na Slovensku. Jedného dňa dostal nečakanú ponuku ísť k mladým, ale nie tým slovenským. Ponuku prijal. Odišiel zo Slovenska. Prednedávnom sa vrátil kvôli „vypršaniu víz“. Je to jeho prvá misia. Pôsobí v Jakutsku. Stretli sme sa na chvíľku pri káve. Začiatkom zimy sa na Sibír vráti znova. Už na dlhšie...&lt;br /&gt;
	&lt;br /&gt;
	&lt;strong&gt;1. Maroš, provinciál saleziánov ťa oslovil, či by si nešiel na misie do Jakutska na Sibír. Aká bola tvoja prvá reakcia?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Vyžiadal som si tri dni na premyslenie. Bolo to práve cez veľkonočné sviatky, túto ponuku som si mohol poriadne premodliť. Potom som mu už len poslal mail s otázkou, ako treba začať vybavovať víza. Určite som ale takúto ponuku nečakal.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;2. Vedel si niečo o tejto krajine, meste?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Niečo som si našiel na googli, viaceré propagačné videjká, štatistiky. Niečo som si zase pamätal z debát s misionármi, ktorí rozprávali o sibírskych misiách. Misionári však ponúkajú skôr pozitívny pohľad. Majú radi ľudí aj krajinu, do ktorej vycestovali. Provinciál ma v rozhovore varoval, že pôjdem do chudobnejšej krajiny. Konkrétne som si to však predstaviť nevedel.&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;img alt="" height="470" src="http://www.saleziani.sk/images/sdb/spravyOBR/2013/10/2013_10_09_6797.jpg" width="710" /&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;em&gt;Drevo na kúrenie je lacné, treba ho však priviesť z tajgy.&lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;3. Ako si prežíval deň príchodu, aký si mal prvý pocit z mesta, krajiny?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Po desaťhodinovom lete s medzipristátím v Moskve nás v Jakutsku vítal dážď a oblačnosť. Na letisku nás vyzdvihol spolubrat, dlhoročný misionár, Jožko Tóth. Upršaný dojem výrazne zlepšil navarený obed, prestretý stôl. Obed pripravovala jedna farníčka, napriek tomu, že bratia si zvyčajne varia sami. Bolo teda zrejmé, že sa na náš príchod pripravovali.&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;img alt="" height="470" src="http://www.saleziani.sk/images/sdb/spravyOBR/2013/10/2013_10_09_8219.jpg" width="710" /&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;em&gt;Dom molodeži, Kurašova 34, Jakutsk, Respublika Sacha, Rossia.&lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;4. S čím si prvý večer zaspával?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	To už bolo náročnejšie. Museli sme čakať až do večera, ak sme chceli nabehnúť na miestny biorytmus. Okrem toho sme koncom júna zažívali skutočný polárny deň (Jakutsk leží 450 km pod polárnym kruhom), kedy aj o polnoci bolo pomerne vidno. Pár dní trvalo, kým sme si zvykli na osemhodinový časový posun oproti Slovensku.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;5. Pôsobil tam už niekto od saleziánov? Je tam nejaká stopa predošlej práce?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Naši bratia sú tam prítomní od začiatku deväťdesiatych rokov. Založili dve farnosti, postavili kostol, dva mládežnícke kluby, dokonca v tajge majú aj dve chaty, kde chodia s mladými, aj s veriacimi na duchovné obnovy a na výlety. V tajge navštevujú aj niekoľko dedín, kde žijú domorodci. Za dvadsať rokov v republike Jakutia pokrstili viac než 400 ľudí.&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;img alt="" height="470" src="http://www.saleziani.sk/images/sdb/spravyOBR/2013/10/2013_10_09_6821.jpg" width="710" /&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;em&gt;Slovenskí dobrovoľníci na návšteve ruín gulagu Vasilievka.&lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;6. Ako by si opísal krajinu?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Krajina sa úplne podobná na jakutskú zástavu. Úzky zelený pás tajgy, prípadne lúk a široké belaso-modré nebo s bielym, studeným slnkom. Jakutia je skutočne rozľahlá a riedko obývaná. Rozlohou je o niečo menšia než celá India, no žije tu iba necelý milión obyvateľov.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Hlavné mesto Jakutsk je typicky globalizované mesto. Väčšina budov je kvôli večne zamrznutej zemi postavená na pilotoch. Veľkosťou mesto pripomína Košice, modernými budovami a stavebným ruchom skôr Bratislavu. V atmosfére mesta cítiť silný konflikt medzi doznievajúcim komunizmom a kvitnúcim trhovým mechanizmom.&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;img alt="" height="470" src="http://www.saleziani.sk/images/sdb/spravyOBR/2013/10/2013_10_09_6654.jpg" width="710" /&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;em&gt;Exkurzia na hornom toku rieky Aldan.&lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;7. Ako sa žije v Jakutsku?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Kvôli permafrostu (večne zamrznutej zemi) je život, hlavne v meste, komplikovanejší. Žiadne potrubia nemožno zakopať do zeme, aj kanalizácia je riešená povrchovo. Hlavné mesto vodu filtruje z rieky Leny, ľudia si pitnú vodu kupujú v 5, 10 ale aj 30 litrových baleniach. V zime vraj na potrubiach s teplou vodou namŕzajú mohutné cencúle. Život je náročnejší a drahší aj kvôli tomu, že cez rieku Lenu stále nie je postavený most. Aj ľudia, aj tovar sa prevážajú na trajektoch. Šesť týždňov začiatkom zimy a šesť týždňov na jar nepremáva ani trajekt kvôli ľadovým kryhám.&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;img alt="" height="470" src="http://www.saleziani.sk/images/sdb/spravyOBR/2013/10/2013_10_09_6587.jpg" width="710" /&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;em&gt;Most cez rieku Lenu neexistuje. Osobná aj nákladná doprava vyžaduje trajekt.&lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;8. Čo patrí k obľúbeným jedlám domácich?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Fúha, väčšinou sme fungovali na slovenskej kuchyni... čo som si všimol, radi jedia grečku (pohánku). Oproti Slovenku sme mali oveľa častejšie na stole ryby. No a potom asi taká ruská klasika – boršč a pirôžky na veľmi veľa spôsobov.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;9. „Akí ľudia sú jakuťania“?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	V krajine žije vedľa seba veľa kultúr a národností. Väčšinou sú to potomkovia väzňov a vysťahovalcov, ktorí boli za cára alebo za Stalina násilne vyvezení na Sibír. Viacerí sa po rozpade ZSSR vrátili do svojich rodných krajín (Poľsko, Litva, Lotyšsko, Ukrajina, Bielorusko, Kazachstan, európska časť Ruska), mnohí však zostali. „Domáci“ – Jakuti, Eveni, Dolgánci, Evenkovia – sú výzorom aj povahou typickí aziati. Sú skôr utiahnutí, ale zároveň aj pohostinní, úzko spätí s prírodou, hoci život v meste tento cit v nich potláča. Sú prirodzene veriaci v niečo nadprirodzené.&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;img alt="" height="470" src="http://www.saleziani.sk/images/sdb/spravyOBR/2013/10/2013_10_09_8004.jpg" width="710" /&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;em&gt;Dobrovoľníci Maco a Želi na moste cez rieku Amga cestou do hlavného mesta.&lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;10. Sú tamojší mladí iní ako tí slovenskí?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Môj prvý dojem bol, že sú rovnakí. Boli však prázdniny, stretol som iba niektorých. Okrem toho bojujem s jazykovou bariérou, ešte stále sa nedokážem plynule vyjadrovať v ruštine. Štýl obliekania, technologické zručnosti, hudba, spôsob života, plány do budúcna – v tomto sú veľmi podobní mladým v Európe. Rovnako snívajú o ľahšom živote vo veľkých mestách a mnohí zo „zapadákova“ utekajú do Moskvy, Petersburgu alebo Novosibirska.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;11. Máš zážitok, ktorý ťa nejako osobne “zasiahol“?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Pýtali sme sa spolubratov na situáciu v rodinách. Povedali nám, že z približne 400-500 ľudí, ktorých osobne poznajú, iba tri alebo štyri rodiny žijú so svojim prvým a jediným partnerom a majú iba svoje deti. Toto je z môjho pohľadu úplná katastrofa, pretože mladí ľudia si ani len nedokážu predstaviť život úplnej, harmonickej rodiny.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;12. „Je Boh aj v Jakutsku“?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Boh je všade. To hovorí aj katechizmus. Temer polovica obyvateľstva v Boha neverí alebo ho hľadá. Druhá polovica sa hlási k niektorému z náboženstiev (pravoslávie, jakutské tengriánstvo, islam, kresťanstvo). Boh v Jakutsku ale nie je „katolícky“. Domorodci uctievajú boha Slnko a úplne im rozumiem. Život v prírode ich naučil, že slnko má ohromnú moc, má moc ukončiť nadvládu zimy. Mohamedáni, prevažne zo zakaukazských republík, si tento rok rozširovali mešitu, v centre mesta je pravoslávna cerkev, sídlo biskupa a seminár, Arméni dokončievajú stavbu svojho chrámu. Tiež tam pôsobia viaceré protestantské cirkvi. Katolíkov nás nie je ani jedno promile obyvateľstva.&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;img alt="" height="470" src="http://www.saleziani.sk/images/sdb/spravyOBR/2013/10/2013_10_09_7972.jpg" width="710" /&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;em&gt;Domorodí Eveni na sv. omši v 70km vzdialenom Chatystyre.&lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;13. Čím žije Don Bosco na tomto mieste?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Okrem toho, že sme v okruhu 1 500 kilometrov jediní zástupcovia katolíckej cirkvi, našou charizmou, tak ako pre saleziánov na celom svete, je výchova mladých ľudí. Sprevádzame ich počas puberty, tých, ktorí prejavia záujem, pripravujeme na prijatie krstu. Viacerí sa stretajú u nás kvôli partii, alebo kvôli otázkam ohľadom náboženstiev všeobecne. Aktuálne vnímame potrebu a chceli by sme zacieliť našu ponuku hlavne na mladých, ktorí vychádzajú z detských domov a sú veľmi slabo pripravení na samostatný život.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;14. Koľko je v Jakutsku veriacich? Sú tam kostoly?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Počas viacerých nedelí sme navštívili tri kresťanské spoločenstvá: v hlavnom meste Jakutsku, v zlatokopeckom mestečku Aldan a na filiálke v Chatystyre. Sčítaním sa na svätej omši zúčastnilo 80 až 90 ľudí na troch miestach. Veriaci sa teda počítajú skôr v desiatkach, než v stovkách či tisícoch. Má to aj svoje výhody: všetci sa poznajú podľa mena, prípravy na sviatosti sú individuálne a po liturgii väčšinou nasleduje tzv. čajopitie – stretnutie pri čaji v priateľskej debate.&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;img alt="" height="470" src="http://www.saleziani.sk/images/sdb/spravyOBR/2013/10/2013_10_09_7861.jpg" width="710" /&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;em&gt;V nedeľu po bohoslužbách sa veriaci stretnú na čajopití.&lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;15. Ako oslovujete miestnych?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Jediný organ v celej Jakutii sa nachádza práve v našom kostole. Spolu s filharmóniou preto organizujeme organové koncerty, ktoré sú veľmi obľúbené. Prichádzajú organisti z Ruska, ale aj zo zahraničia, aby domácim predviedli hru na tomto mohutnom nástroji. Pre nás je to príležitosť sa trochu zviditeľniť, privítať návštevníkov, prihovoriť sa im. Viacerí sa neskôr vracajú na debatu o náboženstve alebo sa prídu pozrieť aj na bohoslužby.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;16. Ako vyzerá tvoj denný program?&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Počas leta to bolo hlavne o práci a modlitbe. Ráno a večer sme sa stretali na spoločnej modlitbe a okrem toho sme veľa manuálne pracovali. Šlo prevažne o údržbárske a čistiace práce. V auguste sa nám podarilo pripraviť drevo na zimu. Priviezli sme z tajgy 120 kubíkov dreva. V tomto nám pomáhali aj štyria dobrovoľníci zo Slovenska, dvaja vysokoškoláci a jeden manželský pár.&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;img alt="" height="470" src="http://www.saleziani.sk/images/sdb/spravyOBR/2013/10/2013_10_09_6745.jpg" width="710" /&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p style="text-align: center;"&gt;
	&lt;em&gt;Vykurovacie obdobie trvá v ideálnom prípade osem mesiacov.&lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;17. Koľko času si doteraz strávil na misiách? Čo ťa najbližšie čaká? &lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;
	Na Sibíri som bol tri mesiace v lete. Vypršali mi víza, preto sme sa museli vrátiť (spolu s Marošom cestoval aj Pavol Michalka, salezián, kňaz, pozn. red.). V polovici decembra ideme naspäť, to tam už budú 40 stupňové mrazy. V zime odchádzame s jednosmernou letenkou v nádeji, že sa nám podarí vybaviť si prechodný pobyt.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Maroš, vďaka za tvoje podelenie sa. Vyprosujem veľa Božích milostí, nech vás Pán sprevádza.&lt;br /&gt;
	Viac informácií o misiách a práci misionárov si môžete pozrieť na stránke www.saleziani.sk, alebo v podsekcii:&lt;a href="http://www.saleziani.sk/index.php/misie"&gt; misie.saleziani.sk&lt;/a&gt; (táto podsekcia bude postupne upravená a doplnená).&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Za rozhovor ďakujem don Mariánovi Peciarovi SDB.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Zhováral sa: Peter Novák&lt;br /&gt;
	Fotografie: Pavol Jarkovský&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Peter Novák</dc:creator>
    <dc:date>2013-10-09T14:43:43Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Vydavateľstvo Don Bosco otvára najväčšie kresťanské kníhkupectvo na Slovensku</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/vydavatelstvo-don-bosco-otvara-najvacsie-krestanske-knihkupectvo-na-slovensku" />
    <author>
      <name>Peter Novák</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/vydavatelstvo-don-bosco-otvara-najvacsie-krestanske-knihkupectvo-na-slovensku</id>
    <updated>2013-10-09T14:30:05Z</updated>
    <published>2013-10-09T14:29:08Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	(Bratislava, 9. októbra 2013) – &lt;strong&gt;Vydavateľstvo Don Bosco oficiálne otvorí svoju novú predajňu v Univerzitnej knižnici KU v&amp;nbsp;Ružomberku 15. októbra 2013.&lt;/strong&gt; Kníhkupectvo Don Bosco bolo otvorené v skúšobnom režime od 25. 9. 2013.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Oficiálnym otvorením sa predajňa v&amp;nbsp;Ružomberku stáva najväčším kresťanským kníhkupectvom na Slovensku a&amp;nbsp;je pripravená naplno poskytovať svoje služby.&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	„Aj z dôvodu, že sa saleziáni venujú predovšetkým mladým ľuďom, je vysoká škola naším prirodzeným prostredím. A&amp;nbsp;pôsobiť na akademickej pôde sprostredkovaním hodnotných kresťanských titulov či&amp;nbsp;služieb mladým, je pre nás veľkou výzvou,“ hovorí riaditeľ vydavateľstva Ján Miško.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Patrónom predajne je don Bosco, ktorého postava v&amp;nbsp;životnej veľkosti víta návštevníkov hneď pri vstupe do kníhkupectva. Zoznámiť sa s&amp;nbsp;týmto svätcom a&amp;nbsp;zakladateľom rehole saleziánov môžu návštevníci aj prostredníctvom veľkoplošných panelov v&amp;nbsp;interiéri predajne.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Kníhkupectvo Don Bosco nechce byť len predajňa kníh, ale chce tiež ponúknuť priestor na stretnutie, využitie voľného času, oddych či&amp;nbsp;inšpiráciu tak študentom, ako aj širšej ružomberskej verejnosti. V&amp;nbsp;blízkej dobe je naplánovaná realizácia viacerých zaujímavých kultúrnych podujatí, či diskusií na aktuálne témy. Aj takto chce vydavateľstvo prispieť k&amp;nbsp;formovaniu postojov nielen vysokoškolskej mládeže.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	„Som veľmi rád, že sa nám v&amp;nbsp;spolupráci s&amp;nbsp;univerzitou a&amp;nbsp;vydavateľstvom podarilo aj takouto formou, ako je otvorenie saleziánskej predajne a&amp;nbsp;priestorov na využitie voľných chvíľ, sprostredkovať mladým ľuďom a&amp;nbsp;Ružomberčanom aspoň kúsok dona Bosca, jeho charizmy, povedal Karol Maník, provinciál Saleziánov dona Bosca na Slovensku.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Na návštevníkov čakajú v&amp;nbsp;novej predajni uvádzacie zľavy, ale aj rôzne výhody pre študentov i&amp;nbsp;pedagógov. Nebudú chýbať rozličné darčekové predmety, liturgické vína alebo produkty z&amp;nbsp;kláštorov.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Vydavateľstvo Don Bosco (VDB) vzniklo v&amp;nbsp;roku 1994&lt;/strong&gt;&amp;nbsp;v&amp;nbsp;Bratislave. Z&lt;strong&gt;ameriava sa na mladých ľudí, rodiny, vychovávateľov, kresťanské spoločenstvá&lt;/strong&gt;. Medzi &lt;strong&gt;najúspešnejšie knižné tituly&lt;/strong&gt; patrí edícia príbehov pre potešenie duše od talianskeho kňaza a saleziána &lt;strong&gt;Bruna Ferrera. Ďalšou o&lt;/strong&gt;bľúbenou je &lt;strong&gt;edícia Viera do vrecka, ktorá ponúka &lt;/strong&gt;odpovede na potreby a požiadavky mnohých kresťanov, ktorí neraz márne hľadajú jasne formulované a atraktívne spracované odpovede na aktuálne otázky&amp;nbsp;viery. Medzi obľúbené tituly patria aj knihy: Pápež František - Rozhovory s&amp;nbsp;Jorgem Bergogliom, Svetlo sveta – o&amp;nbsp;Benediktovi XVI či Posledný exorcista – satan vo Vatikáne. Vydavateľstvo ako prvé prinieslo aj prvú katolícku e-knihu na Slovensku, pokračuje aj v ďalších. VDB začalo v&amp;nbsp;roku 2013 predávať knihy aj v&amp;nbsp;maďarskom jazyku. Okrem knižných titulov prišlo vydavateľstvo aj s&amp;nbsp;novou formou evanjelizácie – ponukou kolekcie káv Santi&amp;amp;Beati. Na každom balení káv sú podobizne svätých a&amp;nbsp;blahoslavených, ich krátke životopisy, patronáty a myšlienky. Káva si získala mnohých tak touto myšlienkou, ako aj svojou kvalitou.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Ružomberská predajňa Don Bosco bude kopírovať otváracie hodiny knižnice a&amp;nbsp;poskytne možnosť objednania si tovaru cez internet na stránke &lt;a href="http://www.donbosco.sk"&gt;www.donbosco.sk&lt;/a&gt; nonstop s&amp;nbsp;odberným miestom práve v univerzitnej knižnici.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Adresa: Kníhkupectvo Don Bosco, Žilinská cesta, Ružomberok&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Otváracie hodiny:&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Pondelok - štvrtok: &amp;nbsp;&amp;nbsp;8.30 hod. - 18.00 hod.&lt;br /&gt;
	Piatok: &amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; &amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;8.30 hod. - 15.00 hod.&lt;br /&gt;
	Sobota: &amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; 8.30 hod. - 12.00 hod.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Peter Novák&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Peter Novák</dc:creator>
    <dc:date>2013-10-09T14:29:08Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>"Farár, ty nič nevieš!" alebo "Rodinné rituály"</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/-farar-ty-nic-nevies-alebo-rodinne-ritualy-" />
    <author>
      <name>Peter Novák</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/-farar-ty-nic-nevies-alebo-rodinne-ritualy-</id>
    <updated>2013-08-28T08:41:00Z</updated>
    <published>2013-08-28T08:39:57Z</published>
    <summary type="html">&lt;p align="center"&gt;
	&lt;strong&gt;Farár, ty nič nevieš!&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;em&gt;„Prečo ste tu? Kto ste? Čo chcete? Musíte nechať týchto chlapcov, sú to Božie deti a vám nepatria. Vráťte sa do pekla, odkiaľ ste prišli!“ &lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;em&gt;„Ty nič nevieš, farár, tu je zmluva, tu je zasvätenie… Privolali nás!“ &lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;em&gt;„Kto vás privolal? A&amp;nbsp;o&amp;nbsp;akej zmluve hovoríte?“ &lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;em&gt;„Vieš, čo znamená slovo zasvätenie?“ &lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;em&gt;„Čo sa stalo? Čo znamená toto zasvätenie?“ &lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Pasquale zostal trochu omámený a hlavu zaklonil mierne dozadu. Jeho brat mi pokojným, ale chmúrnym hlasom povedal slová, z&amp;nbsp;ktorých mi tuhla krv v&amp;nbsp;žilách:&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&amp;nbsp;&lt;em&gt;„Jej sa opýtaj.“ &lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Priblížil som sa k&amp;nbsp;ich matke a opýtal som sa: &lt;em&gt;„Pani Federica, chcete odísť? Necítite sa dobre?“ &lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Vtom zdvihla hlavu, chmúrnym hlasom mi odpovedala a znova ma prekvapila: &lt;em&gt;„Farár, ešte stále si nepochopil? Ty nevieš, kto&amp;nbsp;som!“&lt;/em&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Najväčším víťazstvom satana je, že neveríme v&amp;nbsp;jeho existenciu, ale… V&amp;nbsp;napínavej knihe &lt;strong&gt;Znamenie exorcistu&lt;/strong&gt; s&amp;nbsp;podtitulom &lt;strong&gt;Farár, ty nič nevieš!&lt;/strong&gt; nás známy exorcista páter Amorth oboznámi s&amp;nbsp;dvoma prípadmi exorcizmu a úlohe Panny Márie. Knižná novinka z produkcie vydavateľstva Don Bosco je voľným pokračovaním &lt;strong&gt;bestselleru Posledný exorcista&amp;nbsp;– Satan vo Vatikáne. &lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Knihu si môžete pozrieť a objednať na: &lt;a href="http://www.donbosco.sk/tovar/znamenie-exorcistu-farar-ty-nic-nevies"&gt;http://www.donbosco.sk/tovar/znamenie-exorcistu-farar-ty-nic-nevies&lt;/a&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p align="center"&gt;
	&amp;nbsp;&lt;/p&gt;
&lt;p align="center"&gt;
	&lt;strong&gt;Aké miesto majú rituály vo výchove?&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Rodina je prvotným a&amp;nbsp;základným priestorom, kde sa budujú základy identity človeka. Ku každej&amp;nbsp;rodine patria aj bohaté „rodinné rituály“, spôsoby prežívania každodenných spoločných chvíľ, či už pri nedeľnom obede, rannom vstávaní, spoločnej modlitbe či príprave raňajok. Spoločne strávený čas detí s&amp;nbsp;rodičmi je dôležitý pre upevňovanie rodinných väzieb. Ako je to u&amp;nbsp;vás? Nachádzate si čas na spoločnú večeru či modlitbu?&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Najnovšie vydanie príručky s&amp;nbsp;názvom &lt;strong&gt;Bohatstvo rituálov v&amp;nbsp;rodine&lt;/strong&gt; z&amp;nbsp;edície Viera do vrecka ponúka praktické námety, ako rozšíriť spoločné rodinné aktivity o&amp;nbsp;nové rituály, resp. ako urobiť z&amp;nbsp;obyčajného neobyčajné. V&amp;nbsp;jednotlivých kapitolkách sa čitateľ stretne s&amp;nbsp;námetom rituálov pre rodiny -&amp;nbsp; spoločné večerné&amp;nbsp; chvíľky, modlitby, ranné vstávanie s&amp;nbsp;úsmevom, krížik na rozlúčku, alebo tiež prežívanie nedele, prípravu na Vianoce či Veľkú noc.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Autorka Dominika Hajkovská sa spolu s manželom Jurajom dlhodobo venujú aktivitám spojeným s rodinou, spoločenstvom rodín, prípravou snúbencov, manželstvom, rodičovstvom, ale aj práci s animátormi. Bývajú v&amp;nbsp;Banskej Bystrici a majú päť detí. Obaja sú psychológovia a sú zakladajúcimi členmi občianskeho združenia Zaostri na rodinu.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Táto publikácia vznikla aj vďaka svedectvám viac ako dvadsiatich rodín z celého Slovenska, ktoré sa s nami podelili o bohatstvo ich rodinného života. Môžu byť pre čitateľa veľkou inšpiráciou a nádejou.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Príručku si môžete pozrieť a&amp;nbsp;objednať na: &lt;a href="http://www.donbosco.sk/tovar/bohatstvo-ritualov-v-rodine-edicia-vdv"&gt;http://www.donbosco.sk/tovar/bohatstvo-ritualov-v-rodine-edicia-vdv&lt;/a&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&amp;nbsp;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Peter Novák&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Peter Novák</dc:creator>
    <dc:date>2013-08-28T08:39:57Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Vo Vatikáne sa vyjadrili k materiálom o kauze saleziána dona Titusa Zemana</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/vo-vatikane-sa-vyjadrili-k-materialom-o-kauze-saleziana-dona-titusa-zemana" />
    <author>
      <name>Peter Novák</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/vo-vatikane-sa-vyjadrili-k-materialom-o-kauze-saleziana-dona-titusa-zemana</id>
    <updated>2013-07-24T12:54:34Z</updated>
    <published>2013-07-24T12:02:07Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	Túto informáciu spolu s kópiou listu z Kongregácie dostal vicepostulátor kauzy don Jozef Slivoň SDB. Informoval ho generálny postulátor saleziánskej rodiny don Pierluigi Cameroni, ktorý zároveň povedal, že po tomto dekréte už bola na Kongregáciu podaná žiadosť o vymenovanie relátora, čiže osoby, ktorá bude dozorovať priebeh kauzy na Kongregácii vo Vatikáne.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Dokumenty pre prvý stupeň blahorečenia saleziána Titusa Zemana boli dňa 7. decembra 2012 zapečatené na&lt;strong&gt; v&lt;/strong&gt;erejnom záverečnom zasadnutí Arcibiskupského Tribunálu v&amp;nbsp;Bratislave. Po zapečatení dokumentov voskom a&amp;nbsp;pečaťou arcibiskupského úradu boli prevzaté (po prísahe) donom Jozefom Slivoňom, vicepostulátorom kauzy procesu blahorečenia. Tie následne Slivoň (v&amp;nbsp;utajovanom čase) dopravil do Vatikánu do rúk Kongregácie pre kauzy svätých. Dokumenty obsahovali svedectvá, historické správy či lekárske posudky.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	„Člen Kongregácie, ktorý skúmal pripravenú dokumentáciu z Bratislavy mi povedal, že je vidieť, že diecézny proces bol vykonaný s láskou a starostlivosťou,“ tlmočil don Cameroni a dodal: „Naozaj je to dosť výnimočný prípad, že materiály z diecéznej fázy dostali v tak krátkom čase schválenie o platnosti a bez potreby čokoľvek ďalšie doplniť.“&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Dokumenty procesu obsahovali niekoľko tisíc strán a boli vyhotovené v&amp;nbsp;slovenčine a&amp;nbsp;taliančine. Pre ich overenie bolo potrebných celkovo 30&amp;nbsp;000 pečiatok a&amp;nbsp;viac ako 20&amp;nbsp;000 podpisov notárky. Proces blahorečenia dona Titusa Zemana prebieha v&amp;nbsp;rokoch príprav saleziánskej kongregácie na dvojsté výročie narodenia dona Bosca (1815 - 2015).&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Práca, ktorú diecézna komisia pre kauzu dona Titusa Zemana v Bratislavskej arcidiecéze odviedla od 20. januára 2010 do 7. decembra 2012, bola ohodnotená ako platná a bezchybná. Toto bol prvý úkon rímskej fázy tejto kauzy. "Ďakujme Pánovi za rýchlosť, s akou kauza napreduje a aj naďalej sprevádzajme tento proces so záujmom a modlitbami," doplnil na záver don Cameroni.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Provinciál rehole Saleziánov dona Bosca na Slovensku don Karol Maník povedal: „Som vďačný Bohu za nášho spolubrata Titusa Zemana. Je dobré, ak máme my kňazi, mladí ľudia či verejnosť vzor, ako možno žiť, pomáhať. Don Titus je pre mnohých príkladom vo vynaliezavosti a&amp;nbsp;vytrvalosti na ceste za svojím povolaním. Tiež sa chcem poďakovať don Jozefovi Slivoňovi, vicepostulátorovi kauzy procesu blahorečenia, jeho tímu a&amp;nbsp;komisii za ich prácu, nasadenie a ochotu. Modlím sa za to všetko a&amp;nbsp;vyprosujem pre nás všetkých požehnanie.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Titus Zeman sa narodil v&amp;nbsp;Bratislave - Vajnoroch 4. januára 1915. Ako dvadsaťpäťročný sa stal saleziánskym kňazom a&amp;nbsp;pôsobil ako kaplán, školský radca a&amp;nbsp;profesor chémie. Po zrušení kláštorov v&amp;nbsp;roku 1950 zorganizoval a&amp;nbsp;viedol tri ilegálne prechody do Talianska. Prevádzal mladých spolubratov, aby mohli pokračovať v&amp;nbsp;príprave na svoje životné poslanie. Pri treťom pokuse bol zatknutý a&amp;nbsp;následne vypočúvaný, mučený a&amp;nbsp;odsúdený na 25 rokov väzenia. V&amp;nbsp;roku 1969, necelých päť rokov po podmienečnom prepustení, zomrel na následky mučenia a&amp;nbsp;väznenia v&amp;nbsp;Bratislave.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Saleziáni don Bosca – Slovenská provincia&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Spracovali: Peter Novák, rhsdb&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&amp;nbsp;&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Peter Novák</dc:creator>
    <dc:date>2013-07-24T12:02:07Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Odluka cirkví od štátu. Financovanie na Slovensku a vo svete</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/odluka-cirkvi-od-statu-financovanie-na-slovensku-a-vo-svete" />
    <author>
      <name>Peter Novák</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/odluka-cirkvi-od-statu-financovanie-na-slovensku-a-vo-svete</id>
    <updated>2013-07-18T09:24:19Z</updated>
    <published>2013-07-18T07:44:53Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	Téme odluky cirkví od štátu sa venuje v&amp;nbsp;poradí už 31. vydanie Praktickej príručky pre každého kresťana z&amp;nbsp;edície Viera do vrecka. Edíciu prináša už tretí rok saleziánske Vydavateľstvo Don Bosco, ktoré patrí medzi najväčšie kresťanské vydavateľstvá na Slovensku.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Júlová edícia s&amp;nbsp;názvom „Odluka cirkví od štátu“ sa zameriava na vzťah štátu, cirkví a&amp;nbsp;náboženských spoločností, ktoré sú ovplyvňované mnohými faktormi. Príručka ponúka praktický prehľad historického vývoja a&amp;nbsp;model financovania cirkví vo Francúzsku, v&amp;nbsp;Spojených štátoch amerických, Taliansku, Nemecku, Švajčiarsku či Španielsku. „Sme radi, že môžeme verejnosti priniesť pohľad aj na túto citlivú tému“, povedal riaditeľ Vydavateľstva Don Bosco, Ján Miško.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Na základe výsledkov sčítania ľudu v&amp;nbsp;roku 2011 tvoria veriaci viac ako 70% obyvateľov Slovenska. Slovenská republika vníma cirkvi a&amp;nbsp;náboženské spoločnosti vo svojich oficiálnych dokumentoch ako dôležitú súčasť kultúrneho sociálneho života štátu. Ako je to s&amp;nbsp;ich financovaním? Ako je nastavený rozpočtový systém financovania? Čo by spôsobila odluka? Aký je „správny“ model financovania cirkví na Slovensku?&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Aj na tieto otázky odpovedá na 40. stranách praktická príručka s&amp;nbsp;názvom „Odluka cirkví od štátu“, ktorej autorom je Marián Cipár, dlhoročný spolupracovník Ústavu pre vzťahy štátu a&amp;nbsp;cirkví v Bratislave.&amp;nbsp; „Hovoriť o&amp;nbsp;financovaní cirkví a&amp;nbsp;náboženských spoločností neznamená hovoriť len o&amp;nbsp;tom, koľko štát cirkvám dáva. Je potrebné povedať, že neexistuje ideálny alebo univerzálny model vzťahu štátu a&amp;nbsp;cirkví. Je to o&amp;nbsp;solidarite, záujme a&amp;nbsp;pochopení života v&amp;nbsp;cirkvi. V&amp;nbsp;tomto prípade odluku štátu a&amp;nbsp;cirkví nemusíme brať ako čosi negatívne, ale ako výzvu pre našu angažovanosť v&amp;nbsp;živote tej – ktorej cirkvi“, povedal Cipár.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Na záver príručky je spracovaný podrobný prehľad (tabuľka) cirkví a&amp;nbsp;náboženských spoločností v&amp;nbsp;SR, počet veriacich, ktorí sa k&amp;nbsp;nim hlásia, počet duchovných, poskytnutá suma zo štátneho rozpočtu v&amp;nbsp;roku 2012, ako aj priemerný mesačný plat duchovných.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Viac na &lt;a href="http://www.donbosco.sk"&gt;www.donbosco.sk&lt;/a&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Peter Novák&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Peter Novák</dc:creator>
    <dc:date>2013-07-18T07:44:53Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Saleziáni na Slovensku prinášajú knihu rozhovorov s pápežom Františkom. Prvýkrát aj v elektronickej podobe</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/saleziani-na-slovensku-prinasaju-knihu-rozhovorov-s-papezom-frantiskom-prvykrat-aj-v-elektronickej-podobe" />
    <author>
      <name>Peter Novák</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/saleziani-na-slovensku-prinasaju-knihu-rozhovorov-s-papezom-frantiskom-prvykrat-aj-v-elektronickej-podobe</id>
    <updated>2013-05-07T06:31:13Z</updated>
    <published>2013-05-07T06:30:03Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	&amp;nbsp;„Hneď po zvolení Svätého Otca Františka sme získali exkluzívne práva na vydanie knihy s&amp;nbsp;názvom Pápež František. Sme veľmi radi, že slovenskému čitateľovi môžeme priblížiť život nášho Svätého Otca,“ povedal riaditeľ vydavateľstva Ján Miško. Ako dodal, po dvoch rokoch od vydania knihy rozhovorov s&amp;nbsp;Benediktom XVI. - Svetlo sveta, ktorá sa stala na Slovensku knižným bestsellerom, je to už druhý titul obdobného charakteru, ktorý chce vydavateľstvo ponúknuť širokej verejnosti. „Urobíme všetko preto, aby sme mohli knihu o&amp;nbsp;pápežovi Františkovi priniesť našim čitateľom už začiatkom mesiaca jún,“ dodal Miško. „Okrem iného, bude to prvá kniha, ktorú&amp;nbsp; vydavateľstvo Don Bosco vydá aj v&amp;nbsp;elektronickej podobe. „Ak sa nemýlim, elektronickú knihu prinášame ako prvé katolícke vydavateľstvo na Slovensku.“&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Kniha „Pápež František – rozhovory s&amp;nbsp;Jorgem Bergogliom“ odhaľuje obraz skromného kňaza, nadšeného učiteľa a&amp;nbsp;bystrého a&amp;nbsp;obratného kardinála Bergoglia, ktorý sa prednedávnom stal hlavou Katolíckej cirkvi. Čitatelia sa v&amp;nbsp;nej zoznámia s&amp;nbsp;detstvom a rodinou pápeža Františka, s&amp;nbsp;jeho dospievaním, láskami a záujmami, či dôležitosťou jeho prvého zamestnania, no dočítajú sa aj o&amp;nbsp;jeho boji medzi životom a&amp;nbsp;smrťou, keď mu v&amp;nbsp;mladosti diagnostikovali ťažké ochorenie. Kniha je zároveň reflexiou nad vlastným životom, pričom Jorge Bergoglio často používa výrazy ako: &lt;em&gt;„zhrešil som...“&lt;/em&gt;, &lt;em&gt;„zmýlil som sa...“&lt;/em&gt;, &lt;em&gt;„mal som také a&amp;nbsp;onaké chyby“&lt;/em&gt;, &lt;em&gt;„život ma naučil...“&lt;/em&gt;. Nevyhýba sa však ani nepríjemným témam ako sú: kritika Cirkvi za jej „zastaralé“ postoje; klesajúce počty kňazov a&amp;nbsp;rehoľných osôb; otázky týkajúce sa sexuálnej morálky a&amp;nbsp;celibátu; hospodárska kríza a&amp;nbsp;dôsledky nedostatku práce; problémy, ale aj odporúčania pre učiteľov a&amp;nbsp;vzdelávací systém; ale aj otázka budúcnosti Cirkvi a&amp;nbsp;ľudstva vôbec.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Prostredníctvom jeho vlastných slov spoznávame premýšľavého, inteligentného a&amp;nbsp;vtipného človeka, ktorého slová a&amp;nbsp;skutky odrážajú jeho hlboko zakorenenú pokoru. Kniha končí vlastnoručnými úvahami a reflexiami pápeža Františka, ktoré sú plné múdrosti a&amp;nbsp;inšpirácie.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Vydavateľstvo Don Bosco vzniklo v&amp;nbsp;roku 1994 a patrí medzi najväčšie katolícke vydavateľstvá na Slovensku. Publikačnou činnosťou sa zameriava na širšie ľudové vrstvy, mladých ľudí, rodiny, vychovávateľov a kresťanské spoločenstvá. Spolupracuje na rôznych projektoch a vydalo viacero úspešných titulov, napr. obľúbenú edíciu príbehov Bruna Ferrera a&amp;nbsp;edíciu Viera do vrecka.&lt;/p&gt;
&lt;p align="center"&gt;
	Krátke predstavenie knihy:&lt;strong&gt;„Pápež František – rozhovory s&amp;nbsp;Jorgem Bergogliom“&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Kniha ponúka čitateľom (vtedy ešte) kardinálov pohľad na problémy, s ktorými v&amp;nbsp;súčasnosti bojuje Katolícka cirkev. Bez akýchkoľvek výhrad podrobne opisuje jasným a kritickým jazykom jej omyly. V&amp;nbsp;knihe prináša Bergoglio aj výzvu k&amp;nbsp;obnove hodnôt v našom&amp;nbsp;prostredí. Vo svojich rozhovoroch ponúka svoj pohľad na politiku, ale zachádza a&amp;nbsp;odpovedá aj na osobné prežívanie, odkrýva svoje zdravotné problémy v&amp;nbsp;mladosti, približuje svoje rozhodnutie stať sa kňazom, hovorí o&amp;nbsp;svojej hriešnosti a&amp;nbsp;malosti,vyjadruje sa k&amp;nbsp;téme potratov a&amp;nbsp;antikoncepcie, ako aj o práci Cirkvi vo svojej krajine a&amp;nbsp;vo svete.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Tu je niekoľko malých úryvkov z&amp;nbsp;rozhovorov o&amp;nbsp;Cirkvi a&amp;nbsp;osobného života pápeža Františka:&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Ako by ste sa predstavili skupine ľudí, ktorí vás nepoznajú?&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	"Som Jorge Bergoglio, kňaz. A&amp;nbsp;som rád, že som kňazom.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Akým spôsobom sa najradšej dozvedáte správy?&amp;nbsp; &lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Čítaním novín. Rádio si zapínam, keď chcem počúvať vážnu hudbu.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Často cestujete metrom. Je to váš obľúbený dopravný prostriedok?&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Vyberám si ho skoro vždy pre rýchlosť, ale viacej sa mi páči autobus, lebo vidím na ulicu.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Mali ste priateľku?&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Áno. Patrila do našej partie kamarátov, s&amp;nbsp;ktorými sme chodievali tancovať.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Prečo ste sa rozišli&lt;/strong&gt;?&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Objavil som svoje duchovné povolanie.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Máte nejaké záľuby?&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	V&amp;nbsp;mladosti som zbieral známky. Teraz najradšej čítam a počúvam hudbu.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Koľkými jazykmi hovoríte?&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Bľabocem po taliansky (v skutočnosti sme zistili, že taliančinu ovláda dokonale). Čo sa týka&amp;nbsp; ostatných jazykov, pre nedostatok praxe by bolo správnejšie povedať: "koľkými jazykmi som hovoril“. Francúzštinu som ovládal zbežne a&amp;nbsp;poradil som si aj s&amp;nbsp;nemčinou. Najťažšia bola vždy pre mňa angličtina, najmä jej fonetika, lebo nemám dobrý sluch. No a&amp;nbsp;samozrejme, rozumiem piemontskému nárečiu, počúval som ho od detstva.&amp;nbsp;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Koľko hodín denne spávate? &lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Závisí od situácie, ale zvyčajne asi päť hodín. Chodím spať skoro a prebúdzam sa bez budíka o štvrtej ráno. No a&amp;nbsp;ešte si 40 minút zdriemnem poobede.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Čo je podľa vás najväčšia cnosť?&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Nuž, čnosť lásky, uvoľniť miesto druhým, a to skrze tichosť. Tichosť ma tak zvádza! Stále prosím Boha o&amp;nbsp;to, aby mi dal tiché srdce.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;A najhorší hriech?&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Ak za najväčšiu čnosť považujem lásku, logicky by som mal povedať, že najväčším hriechom je nenávisť, ale mne sa najviac protiví pýcha, "namyslenosť".&amp;nbsp; Keď sa mi niekedy stalo, že "som mal o&amp;nbsp;sebe vysokú mienku", vo vnútri sa ma zmocnil pocit veľkej hanby a&amp;nbsp;poprosil som Boha o odpustenie, lebo nik nie je zbavený možnosti upadnúť do pýchy.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Mimochodom, ako ste sa cítili, keď ste počuli opakovať vaše meno v Sixtínskej kaplnke pri spočítavaní hlasov počas voľby nástupcu Jána Pavla II.?&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Bergoglio zvážnel a&amp;nbsp;vyzeral trochu napätý. Napokon sa usmial a&amp;nbsp;povedal:&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Na začiatku konkláve sme, my, kardináli, prisahali,&amp;nbsp; že zachováme tajomstvo;&amp;nbsp; nesmieme hovoriť o tom, čo sa tam deje.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Tak nám aspoň povedzte, aké ste mali pocity, keď uvideli svoje meno medzi hlavnými kandidátmi na pápeža ...&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Ostych, hanbu. Myslel som, že novinári sa zbláznili...&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Robí, podľa Vás, Cirkev svoju prácu dobre?&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Budem hovoriť o Cirkvi v Argentíne, lebo tú poznám najlepšie. Pastoračné smernice pre novú evanjelizáciu, ktoré sme my,&amp;nbsp; biskupi&amp;nbsp; šírili v roku 1990, sa začínali podčiarknutím dôležitosti "srdečného prijatia". My, duchovní, môžeme upadnúť do pokušenia byť správcami, a&amp;nbsp;nie pastiermi. To v&amp;nbsp;praxi znamená, že keď človek príde na faru požiadať o sviatosť alebo o čokoľvek iné, už ho nevybavuje kňaz, ale farská sekretárka a&amp;nbsp;tá je niekedy ako harpya. V&amp;nbsp;jednej diecéze mali sekretárku, ktorú všetci farníci prezývali &lt;em&gt;Tarantula&lt;/em&gt;. Problém je v tom, že takéto typy ľudí desia tých, ktorí nepatria len tomu kňazovi a tej farnosti, ale patria Cirkvi a&amp;nbsp;Ježišovi. Nesmieme zabúdať, že pre mnohých ľudí je farnosť neďaleko ich domu "vstupnou bránou" do katolíckej viery. Natoľko je dôležitá.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Na rozdiel od väčšiny evanjelických spoločenstiev, kde vládne srdečnosť, priateľskosť a&amp;nbsp;ľudí tam oslovujú menom ... A&amp;nbsp; kde vôbec nečakajú, kým ľudia prídu, ale idú za nimi. &lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Je nevyhnutné, aby sme my, katolíci, tak duchovní ako aj laici,&amp;nbsp; vykročili v&amp;nbsp;ústrety ľuďom. Raz mi jeden veľmi múdry kňaz povedal, že sme v&amp;nbsp;celkom opačnej situácii, než o&amp;nbsp;akej sa hovorí v&amp;nbsp;podobenstve o&amp;nbsp; pastierovi, ktorý mal deväťdesiatdeväť oviec v ovčinci a šiel za tou, čo sa stratila. My máme jednu ovcu v&amp;nbsp;ovčinci a&amp;nbsp;deväťdesiatdeväť stratených, za ktorými nejdeme. Úprimne verím, že hlavným rozhodnutím Cirkvi v&amp;nbsp;súčasnosti nie je zjednodušiť, alebo odstrániť nariadenia,&amp;nbsp; ani uľahčiť to alebo ono, ale vykročiť za ľuďmi, poznať ich podľa mena. No nielen preto, že je to jej poslanie, ísť a ohlasovať Evanjelium,&amp;nbsp; ale preto, že ak to nerobí, škodí si.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Ako to?&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Cirkvi, ktorá sa obmedzí len na vykonávanie farskej práce a&amp;nbsp;žije uzavretá vo svojom spoločenstve, sa stane to isté, čo&amp;nbsp; zavretému človeku:&amp;nbsp; upadne na tele aj na duchu. Alebo stuchne ako uzamknutá miestnosť, kde sa šíri pleseň a&amp;nbsp;vlhkosť. Do seba zahľadenú Cirkev postihne to isté, čo do seba zahľadenú osobu:&amp;nbsp; stane sa paranoickou, autistickou. Je pravda, že ak človek vyjde na ulicu, môže sa mu prihodiť to isté, čo každému inému: nehoda. Ale tisíckrát radšej budem mať Cirkev zranenú, než chorú.&amp;nbsp; Inými slovami, som presvedčený, že Cirkev, ktorá sa obmedzí len na funkciu správcu, na opatrovanie svojho stádočka, napokon ochorie. Pastier, ktorý sa&amp;nbsp; zatvára, nie je skutočným pastierom oviec, ale skôr sa ponáša na "strihača",&amp;nbsp; ktorý sa po celý čas zabáva s ich kučeravou vlnou, namiesto toho, aby šiel pohľadať ďalšie ovce.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Texty neprešli gramatickou úpravou.Texty – otázky a&amp;nbsp;odpovede sú úryvkami knihy: &lt;strong&gt;„Pápež František – rozhovory s&amp;nbsp;Jorgem Bergogliom“&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Peter Novák, Saleziáni don Bosca&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Peter Novák</dc:creator>
    <dc:date>2013-05-07T06:30:03Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Don Bosco opúšťa Slovensko - svätca si uctilo viac ako 100 000 ľudí</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/don-bosco-opusta-slovensko-svatca-si-uctilo-viac-ako-100-000-ludi" />
    <author>
      <name>Peter Novák</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/don-bosco-opusta-slovensko-svatca-si-uctilo-viac-ako-100-000-ludi</id>
    <updated>2013-04-30T12:41:54Z</updated>
    <published>2013-04-30T12:41:54Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	Svätec Ján Bosco opúšťa Slovensko v&amp;nbsp;stredu, 1. mája 2013 v&amp;nbsp;skorých ranných hodinách. Počas troch týždňov jeho prítomnosti na Slovensku sa pri jeho relikviách zastavilo okolo 100 000 ľudí – deti, žiaci, študenti, rodiny s&amp;nbsp;deťmi, skôr narodení, rehoľníci, rehoľníčky, kňazi, biskupi. Ján Bosco navštívil dvadsaťštyri miest, prišiel aj medzi Rómov na Luník IX či Poštárku, ale aj k mladistvým v&amp;nbsp;nápravnovýchovnom zariadení v&amp;nbsp;Sučanoch. Putovanie končí 1. mája na Miletičovej v&amp;nbsp;Bratislave rannou svätou omšou o&amp;nbsp;7.45 hod. Následne relikvie opúšťajú Slovensko a&amp;nbsp;smerujú do&amp;nbsp;Slovinska.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Provinciál Karol Maník povedal, že každodenné putovanie s&amp;nbsp;relikviami bolo pre neho obrovským zážitkom, cťou, vnútorne silným pocitom, ktorý len ťažko môže opísať. „Zažil som veľa chvíľ, udalostí a videl som mnoho tvárí, ktoré mi ostávajú hlboko v&amp;nbsp;srdci,“ povedal. Relikvie sprevádzal osobne počas celého putovania. „Pre mňa, pre mojich bratov saleziánov, pre celé Slovensko je to veľký dar, ktorý sme mohli prijať, posilniť sa vo viere a&amp;nbsp;stretnúť sa s&amp;nbsp;našim zakladateľom. Prosil som dona Bosca o tri „veci“ – o&amp;nbsp;našu vernosť, o&amp;nbsp;nové duchovné povolania a&amp;nbsp;o&amp;nbsp;požehnanie pre všetkých mladých,“ povedal Maník.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Stránka &lt;a href="http://www.saleziani.sk"&gt;www.saleziani.sk&lt;/a&gt; prinášala každodenné informácie a&amp;nbsp;spravodajstvo z&amp;nbsp;miest, fotografie zachytávajúce atmosféru, ako aj provinciálov denník z&amp;nbsp;putovania relikvií, ktorý každý večer osobne písal pre návštevníkov portálu. Počas 21 dní zaznamenala stránka &lt;a href="http://www.saleziani.sk"&gt;www.saleziani.sk&lt;/a&gt; viac ako 44&amp;nbsp;000 unikátnych návštev.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Ján Bosco nám zanechal hlboký pocit pokoja, nadšenia,&amp;nbsp;možnosti dotknúť sa svätosti. Odchodom relikvií dona Bosca život v&amp;nbsp;saleziánskej rodine nekončí. Už budúci rok oslávia saleziáni 90. výročie príchodu prvých saleziánov na Slovensko. V&amp;nbsp;tom istom roku (2014) budú hostiteľmi svetových športových hier mládeže (PGS), ktoré sú akousi obdobou olympijských hier. Viac ako 1&amp;nbsp;200 mladých športovcov z&amp;nbsp;rôznych krajín sveta zavíta na Slovensko.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Saleziánske vydavateľstvo Don Bosco pripravuje v&amp;nbsp;najbližších dňoch – v&amp;nbsp;mesiaci jún vydanie knihy rozhovorov s&amp;nbsp;pápežom Františkom. Kniha „Pápež František – rozhovory s&amp;nbsp;Jorgem Bergogliom“ odhaľuje obraz skromného kňaza, nadšeného učiteľa a&amp;nbsp;bystrého a&amp;nbsp;obratného kardinála Bergoglia, ktorý sa prednedávnom stal hlavou Katolíckej cirkvi.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Saleziáni don Bosca ďakujú všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom napomohli pri zabezpečení putovania relikvií a&amp;nbsp;informovaní verejnosti o&amp;nbsp;tejto udalosti.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Peter Novák, Saleziáni don Bosca&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Peter Novák</dc:creator>
    <dc:date>2013-04-30T12:41:54Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Don Bosco oslovuje tisíce Slovákov!</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/don-bosco-oslovuje-tisice-slovakov!" />
    <author>
      <name>Peter Novák</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/don-bosco-oslovuje-tisice-slovakov!</id>
    <updated>2013-04-24T13:19:44Z</updated>
    <published>2013-04-24T13:19:44Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	Na Slovensko prišiel pred dvoma týždňami svätec, ktorý si hneď získal záujem a&amp;nbsp;pozornosť verejnosti. Don Bosco ponúka svätosť, ktorá priťahuje. Do sedemnástich saleziánskych stredísk, oratórií a kostolov si prišlo uctiť relikvie zakladateľa saleziánov viac ako 50&amp;nbsp;000 ľudí. Do konca púte na Slovensku ostáva navštíviť ešte štyri mestá – Partizánske, Šaštín, Trnavu a&amp;nbsp;Bratislavu. V&amp;nbsp;každom meste, do ktorého relikvie zavítali, boli preplnené kostoly, ulice a&amp;nbsp;saleziánske strediská mladými, rodinami s&amp;nbsp;deťmi, tými skôr narodenými, ako aj kňazmi,&amp;nbsp;rehoľníkmi a zasvätenými osobami. Vo viacerých prípadoch musela polícia pomáhať usmerňovať dopravu, pretože sa v&amp;nbsp;mieste príchodu relikvií vytvárali kolóny áut a&amp;nbsp;autobusov s tými, ktorí sa prišli stretnúť s&amp;nbsp;donom Boscom zo vzdialenejších kútov regiónu.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Mnohí ľudia ho prichádzajú pozdraviť, podeliť sa s&amp;nbsp;ním o&amp;nbsp;svoje radosti či životné ťažkosti.„Sledovať tváre ľudí pred relikviami je zážitok, ktorý zostáva hlboko v&amp;nbsp;srdci človeka,“ povedal provinciál saleziánov don Karol Maník. Počas pobytu relikvií mnoho ľudí vyhľadáva spovednice. Prichádzajú aj tí, ktorí na spovedi neboli dlhé roky a&amp;nbsp;chcú sa vyspovedať.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Udalosti zo sedemnástich miest spojené s&amp;nbsp;príchodom relikvií dona Bosca:&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; V&amp;nbsp;Michalovciach si pri relikvii obnovili svoje sľuby saleziáni a&amp;nbsp;saleziánska rodina.&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; Z&amp;nbsp;Humenného don Karol Maník napísal: „Keď sme vyrazili z Michaloviec, pršalo. Keď sme spustili urnu s relikviou na zem v Humennom, prestalo pršať. Toto bola podmienka pre procesiu, ktorú nám dali sprievodcovia urny. Nesmie pršať, inak nemôže byť procesia vonku. Pršať prestalo.“&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; V&amp;nbsp;Prešove prišlo počas dňa k&amp;nbsp;relikviám viac ako 5&amp;nbsp;000 ľudí.&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; V&amp;nbsp;Košiciach (Luník, Tri hôrky a&amp;nbsp;Kalvária) čakajú davy ľudí, medzi nimi mnoho Rómov. Pri svätej omši jedna dobrovoľníčka pracujúca s Rómami nesie ako obetný dar arcibiskupovi svoju žiadosť zasvätiť sa Bohu pre službu Rómom.&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; V Bardejove – Poštárke opisuje udalosť don Karol Maník: „Detský zbor spieval pieseň o&amp;nbsp;rodine, v&amp;nbsp;ktorej sa spája veľká sila. Toto ma dosť oslovilo, lebo na tomto sídlisku sú rôzne ťažkosti v rodinách. Po svätej omši sa stretávam s jedným mladým mužom, ktorý mi so smútkom povie: „Manželka ma opustila.“ Prosím dona Bosca o&amp;nbsp;požehnanie pre tohto muža...“&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; V&amp;nbsp;Poprade prekvapuje veľký počet prítomných diecéznych kňazov a rehoľníčok.&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; V&amp;nbsp;Rožňave je kostol preplnený v&amp;nbsp;pracovný deň tak, ako nebýva zvykom už dlhé roky ani počas nedeľných bohoslužieb či sviatkov. „Počas svätého prijímania na chvíľu stŕpnem, či bude môcť každý, kto môže, prijať Eucharistiu. Zvýšili sa štyri hostie“, hovorí osobnú skúsenosť provinciál Karol Maník.&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; V Banskej Bystrici prišlo k&amp;nbsp;relikvii veľa kňazov a bohoslovcov.&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; Relikvia prišla za mimoriadnych bezpečnostných opatrení aj do nápravnovýchovného zariadenia pre mladistvých v&amp;nbsp;Sučanoch. Dona Bosca víta zhruba stovka chlapcov. Zahrajú mu krátke divadelné predstavenie. Na záver mladí odsúdení darujú provinciálovi vlastnoručne vyrezané srdce z dreva.&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; Relikvia putuje aj do Ružomberka, na mieste je veľa detí a&amp;nbsp;mladých.&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; Niekoľko kilometrov pred Námestovom čakajú cyklisti v dresoch a celý pelotón sprevádza autá s&amp;nbsp;relikviami až do Námestova. Večer je sprievod s urnou z kostola do saleziánskeho strediska. Policajti, hasiči a potom don Bosco, ktorého tlačia chlapci a za nimi veľký dav ľudí, celá ulica.&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; V&amp;nbsp;Dolnom Kubíne je 2 hodinové zastavenie putovania relikvií, kostol je plný.&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; V&amp;nbsp;Žiline prišlo k&amp;nbsp;relikviám zhruba 10&amp;nbsp;000 ľudí, z&amp;nbsp;toho 1 500 žiakov z&amp;nbsp;15tich základných a&amp;nbsp;stredných škôl. Okrem iného pripravili spolubratia program - nedeľné sviatočné oratórium v podobe, v akej bolo za čias dona Bosca ešte z&amp;nbsp;roku 1846.&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; V&amp;nbsp;Dubnici nad Váhom je parkovisko pred katolíckym domom plné ľudí. „Vidím ľudí v krojoch, dychovku a vidím aj spolubratov z iných komunít, ktorí sa prišli pozrieť na dona Bosca,“ hovorí provinciál.&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; V&amp;nbsp;Novej Dubnici &amp;nbsp;čaká relikvie špalier detí zo Spojenej školy sv. Jána Bosca.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Relikvie sa v&amp;nbsp;týchto dňoch blížia do Partizánskeho, následne do Trnavy, Šaštína a&amp;nbsp;púť dokončia v&amp;nbsp;Bratislave na troch miestach – Trnávka, Mamateyova a&amp;nbsp;Miletičova.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	V&amp;nbsp;utorok, 30. 4. 2013 bude o&amp;nbsp;18.00 slúžená slávnostná svätá omša s&amp;nbsp;provinciálom don Karolom Maníkom, po ktorej budú nasledovať spoločné modlitby a&amp;nbsp;večerné bdenie do 22.00. V&amp;nbsp;skorých ranných hodinách 1. 5. 2013 relikvie opustia Slovensko a&amp;nbsp;poputujú do Slovinska.&amp;nbsp;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Program príchodu relikvií do miest si môžete pozrieť tu:&lt;/p&gt;
&lt;p align="left" style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; Partizánske: &lt;a href="http://www.saleziani.sk/index.php/spravy/16-slovensko4/589-program-prichodu-relikvii-dona-bosca-v-partizanskom"&gt;http://www.saleziani.sk/index.php/spravy/16-slovensko4/589-program-prichodu-relikvii-dona-bosca-v-partizanskom&lt;/a&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p align="left" style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; Trnava-Kopánka: &lt;a href="http://www.saleziani.sk/index.php/spravy/16-slovensko4/592-program-uctievania-relikvii-dona-bosca-v-trnave"&gt;http://www.saleziani.sk/index.php/spravy/16-slovensko4/592-program-uctievania-relikvii-dona-bosca-v-trnave&lt;/a&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p align="left" style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; Šaštín: &lt;a href="http://www.bazilika.sk/don-bosco-medzi-nami-v-sastine/"&gt;http://www.bazilika.sk/don-bosco-medzi-nami-v-sastine/&lt;/a&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p align="left" style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; Bratislava-Trnávka: &lt;a href="http://www.trnavka.sk/index.php/farnost/7/414-don-bosco-na-trnavke.html"&gt;http://www.trnavka.sk/index.php/farnost/7/414-don-bosco-na-trnavke.html&lt;/a&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p align="left" style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; Bratislava-Mamateyova: &lt;a href="http://www.mamateyka.sk/infopage/342/don-bosco-medzi-nami-13.html"&gt;http://www.mamateyka.sk/infopage/342/don-bosco-medzi-nami-13.html&lt;/a&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Záverečný program v&amp;nbsp;utorok, 30. 4. 2013:&lt;/p&gt;
&lt;p style="margin-left:36.0pt;"&gt;
	·&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp; Bratislava-Miletičova: &lt;a href="http://www.mileticka.sk/"&gt;http://www.mileticka.sk/&lt;/a&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Peter Novák,&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	zodpovedný za komunikáciu&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Saleziáni don Bosca&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Peter Novák</dc:creator>
    <dc:date>2013-04-24T13:19:44Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Zakladateľ saleziánov don Bosco na Slovensku!</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/zakladatel-salezianov-don-bosco-na-slovensku!" />
    <author>
      <name>Peter Novák</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/zakladatel-salezianov-don-bosco-na-slovensku!</id>
    <updated>2013-04-09T11:59:04Z</updated>
    <published>2013-04-09T11:59:04Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	Po štyroch rokoch putovania relikvií po&amp;nbsp;Južnej, Strednej a&amp;nbsp;Severnej Amerike, Afrike,&amp;nbsp;Ázií a viacerých krajín Európy navštívi zakladateľ saleziánov Don Bosco Slovensko. Udeje sa tak vo štvrtok, 11. apríla v&amp;nbsp;podvečerných hodinách, kedy slovenská saleziánska rodina prevezme na slovensko - ukrajinskej hranici relikvie tohto talianskeho svätca. Don Bosco sa celý život venoval výchove chudobných a&amp;nbsp;opustených chlapcov, svoju výchovnú prácu postavil na preventívnom systéme, ktorého hlavnými piliermi sú nábožnosť, rozum a&amp;nbsp;láskavosť.Presklená urna s relikviami začala svoju púť v&amp;nbsp;apríli 2009 a&amp;nbsp;do roku 2015 navštívi viac ako 130 krajín&amp;nbsp;po celom svete. Konštrukcia je vyrobená zo železa, hliníka a&amp;nbsp;skla. Spolu s&amp;nbsp;vozíkom váži 450kg a&amp;nbsp;meria skoro 2 metre.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Relikvie (vosková figurína v životnej veľkosti, v&amp;nbsp;ktorej sú uložené ostatky svätého)&amp;nbsp;ako prvé privítajú mesto Michalovce a&amp;nbsp;miestna saleziánska rodina. V&amp;nbsp;stredisku bude po príchode relikvií a úvodnom privítaní slúžená slávnostná svätá omša, nasledovať budú spoločné modlitby mladých, vešpery a&amp;nbsp;večerné bdenie pri donovi Boscovi. Na druhý deň bude stredisko otvorené pre širšie stretnutie so zakladateľom v&amp;nbsp;osobnej modlitbe. Po záverečnej svätej omši sa relikvie špeciálnou dodávkou presunú do iného mesta. Podobný priebeh návštevy bude sprevádzať relikvie aj v&amp;nbsp;iných mestách a&amp;nbsp;saleziánskych strediskách.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Táto významná udalosť je súčasťou príprav na 200-sté výročie narodenia tohto svätca&amp;nbsp;(1815 - 2015).&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Časový harmonogram príchodu relikvií dona Bosca na Slovensku v&amp;nbsp;roku 2013:&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	11.4. Príchod relikvie z&amp;nbsp;Ukrajiny (Michalovce), 12.4. Humenné, 13.4. Prešov, 14.4. Košice, 15.4. Bardejov, 16.4. Poprad, 17.4 Rožňava, 18.4. Banská Bystrica, 19.4 Sučany, 19.4. Ružomberok, 19.4.&amp;nbsp;Námestovo, 20.4. Dolný Kubín, 20.4 Žilina, 22.4. Dubnica nad Váhom, 23.4. Nová Dubnica, 24.4. Partizánske, 25.4. Trnava, 27.4. Šaštín – Stráže, 28.4. Bratislava Trnávka, 28.4. Bratislava Mamateyova, 29.4. Bratislava Miletičova, 30.4. Bratislava Miletičova, 30.4. – odovzdanie relikvií do Slovinska.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Viac o&amp;nbsp;saleziánoch dona Bosca na Slovensku:&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Na Slovensku pôsobí rehoľa saleziánov od roku 1924. Svojím poslaním sa zameriava na komplexnú výchovu mladého človeka. Saleziáni ponúkajú sprevádzanie a&amp;nbsp;výchovu prostredníctvom záujmových krúžkov, výletov, táborov, hier, športu, spoločenských a kultúrnych podujatí. Nemenej dôležitým poslaním je ponúknutie kresťanských hodnôt, dôvery, priestoru a&amp;nbsp;času mladému človekovi.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	V&amp;nbsp;slovenskej provincii pôsobí v&amp;nbsp;súčasnosti 217 spolubratov (z&amp;nbsp;toho 179 kňazov) v&amp;nbsp;22 mestách a saleziánskych strediskách. Saleziáni pracujú ako vychovávatelia a pedagógovia aj na viacerých školách, v internátoch, v ústavoch pre mladistvých či ako správcovia vo farnostiach. Svoju pozornosť už dlhodobo zameriavajú aj na výchovu a&amp;nbsp;starostlivosť o rómske deti a mládež. Za týmto účelom zriadili saleziáni v&amp;nbsp;Bardejove – Poštárke, kde aktívne pôsobia od roku 1990, Výchovno-vzdelávacie centrum, ako aj základnú a materskú školu. Svoju misijnú činnosť zamerali aj na košické sídlisko Luník IX, kde pôsobia od roku 2008.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Saleziáni sú najväčšou (najpočetnejšou) mužskou rehoľou na Slovensku.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Viac informácií na stránke &lt;a href="http://www.saleziani.sk"&gt;www.saleziani.sk&lt;/a&gt;.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;strong&gt;Peter Novák, Saleziáni don Bosca&lt;/strong&gt;&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Peter Novák</dc:creator>
    <dc:date>2013-04-09T11:59:04Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Svätá Edita Steinová - film o odvážnej židovke a jej voľbe</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/svata-edita-steinova-film-o-odvaznej-zidovke-a-jej-volbe" />
    <author>
      <name>Peter Novák</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/svata-edita-steinova-film-o-odvaznej-zidovke-a-jej-volbe</id>
    <updated>2013-03-19T12:01:25Z</updated>
    <published>2013-03-19T11:03:09Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	Dej filmu zachytáva vnútorné boje tejto neobyčajnej ženy, ktorá sa musí rozhodnúť medzi zachovaním si vlastného života a prijatím lásky nacistického funkcionára alebo smrťou v koncentračnom tábore v&amp;nbsp;Osvienčime. Okrem života a&amp;nbsp;smrti zápasí Edita Steinová aj s konfliktami s&amp;nbsp;najbližším okolím, ktoré nevie prijať jej rozhodnutie stať sa katolíčkou.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Edita Steinová sa stala jedným z&amp;nbsp;najväčších symbolov v&amp;nbsp;desivom období dejín, keď premenila svoje utrpenie počas nacizmu na cestu k&amp;nbsp;mystickej jednote s&amp;nbsp;Bohom. Atmosféru filmu umocňuje podmanivá&amp;nbsp;hudba.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Film Svätá Edita Steinová – Siedma komnata získal prvenstvo na filmovom festivale v&amp;nbsp;Benátkach a&amp;nbsp;festivale Camerimage.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Réžiu slovenského znenia DVD filmu z&amp;nbsp;produkcie Vydavateľstva Don Bosco pripravil Ján Gallovič.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Vydavateľstvo Don Bosco vzniklo v&amp;nbsp;roku 1994 a patrí medzi najväčšie katolícke vydavateľstvá na Slovensku. Publikačnou činnosťou sa zameriava na širšie ľudové vrstvy, mladých ľudí, rodiny, vychovávateľov a kresťanské spoločenstvá. Spolupracuje na rôznych projektoch a vydalo viacero úspešných titulov, napr.&amp;nbsp; obľúbenú edíciu príbehov Bruna Ferrera a&amp;nbsp;edíciu Viera do vrecka, ako aj knihu rozhovorov s&amp;nbsp;pápežom Benediktom XVI Svetlo sveta.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Peter Novák, Saleziáni don Bosca&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Peter Novák</dc:creator>
    <dc:date>2013-03-19T11:03:09Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Významný básnik a kňaz Gorazd Zvonický získal ocenenie za celoživotné dielo</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/vyznamny-basnik-a-knaz-gorazd-zvonicky-ziskal-ocenenie-za-celozivotne-dielo" />
    <author>
      <name>Peter Novák</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/ca/web/novak/blog/-/blogs/vyznamny-basnik-a-knaz-gorazd-zvonicky-ziskal-ocenenie-za-celozivotne-dielo</id>
    <updated>2013-02-18T11:13:14Z</updated>
    <published>2013-02-18T11:13:14Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	&lt;span style="font-size:12px;"&gt;Významnému básnikovi, prekladateľovi, pedagógovi, katolíckemu kňazovi, saleziánovi a&amp;nbsp;misionárovi Gorazdovi Zvonickému bola 14. februára 2013, v&amp;nbsp;Primaciálnom paláci v&amp;nbsp;Bratislave slávnostne udelená cena Fra Angelico (in memoriam) za celoživotné dielo a&amp;nbsp;prínos kresťanských hodnôt do umenia. Cenu Fra Angelico udeľuje Konferencia biskupov Slovenska prostredníctvom Rady pre vedu, vzdelanie a&amp;nbsp;kultúru. Odovzdávania sa zúčastnili bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru pri KBS Mons. František Rábek a&amp;nbsp;ďalší hostia. Cenou Fra Angelico bolo ocenených viacero osobností. Ocenenie pre Gorazda Zvonického prevzal provinciál Saleziánov don Bosca na Slovensku, Karol Maník.&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;span style="font-size:12px;"&gt;Gorazd Zvonický (29.6.1913 – 27.7.1995), vlastným menom Andrej Šándor, sa narodil v&amp;nbsp;Močaranoch, dnes súčasť Michaloviec. Je významnou osobnosťou slovenských dejín a&amp;nbsp;katolíckej moderny. V&amp;nbsp;júni 2013 si verejnosť pripomenie sté výročie jeho narodenia. Pri tejto príležitosti pripravuje provincia Saleziánov don Bosca na Slovensku v&amp;nbsp;spolupráci s mestom Michalovce, Zemplínskou knižnicou Gorazda Zvonického a&amp;nbsp;Maticou Slovenskou v&amp;nbsp;Michalovciach viacero aktivít a&amp;nbsp;podujatí. &amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;span style="font-size:12px;"&gt;Životné dielo a&amp;nbsp;tvorba Gorazda Zvonického výrazne ovplyvnili vývoj literatúry na Slovensku. Zaslúžil sa o&amp;nbsp;bohatú básnickú tvorbu – vydal viacero básnických zbierok (napr. Sejba perál, Mýtnik pred Madonou, Prebúdza sa zem, Len črepy, Smer Mariánska hora a&amp;nbsp;mnohé iné), cyklus sonetov s&amp;nbsp;názvom Na igricovom kare. V&amp;nbsp;roku 1973 vydal zborník s&amp;nbsp;názvom Rozsievač perál. Písal tiež eseje a&amp;nbsp;novely, napr. Okolo kľúčovej dierky či Keď mlčať nie je zlato. Osobitným spôsobom sa venoval mariánskej poézii. V&amp;nbsp;roku 1993 vyšiel výber z jeho básnickej tvorby s&amp;nbsp;názvom Chcem sa ti ozvať (pri príležitosti 80-tych narodenín) a&amp;nbsp;dielo Si krajšia moja vlasť.&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;span style="font-size:12px;"&gt;Gorazd Zvonický bol významným prekladateľom, k jeho najväčším prekladateľským prínosom patrí trojzväzkové dielo Hymny na posvätenie času, ktoré sa používajú v&amp;nbsp;súčasnej liturgii. V&amp;nbsp;roku 1974 vydal výber päťdesiatich ôsmych básní zo zbierky Rerum vulgarium fragmenta, ktoré aj prebásnil.) V&amp;nbsp;roku 1985 preložil z&amp;nbsp;taliančiny životopis svätého Františka Saleského z&amp;nbsp;pera Adolfa L´arca. Zvonický pomáhal pri redakcii Rímskeho misálu latinsko-slovenského, ktorý vyšiel v &amp;nbsp;roku 1966. Z&amp;nbsp;latinčiny prekladal aj pápežské encykliky. Bol veľmi aktívny pri pastoračnej službe Slovákom v&amp;nbsp;emigrácii. V&amp;nbsp;roku 1959 stál pri zrode Zahraničnej Matice Slovenskej, v&amp;nbsp;roku 1966 sa stal redaktorom básnickej edície Lýra, ktorá sa stala vlajkovou loďou slovenskej exilovej poézie. Gorazd Zvonický vykonával aj pedagogickú prácu – pôsobil ako profesor na&amp;nbsp;slovenskom gymnáziu v&amp;nbsp;Ríme.&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;span style="font-size:12px;"&gt;V&amp;nbsp;roku 1984 Ústredie slovenskej katolíckej inteligencie (ÚSKI) so sídlom vo Švajčiarsku&amp;nbsp; udelilo Gorazdovi Zvonickému Veľkú zlatú cyrilo-metodskú medailu. V roku 1993 mu prezident Talianskej republiky Oscar Lugi Scalfara udelil vysoké štátne vyznamenanie Commendatore Al Merito della Republica Italiana - Rytiersky rád Za zásluhy o&amp;nbsp;Taliansku republiku.&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;span style="font-size:12px;"&gt;Zaujímavosťou je, že sa v roku 1950&amp;nbsp;Gorazd Zvonický zúčastnil druhého prechodu - úteku cez hranice do Turína. Tento prechod viedol salezián Titus Zeman.Zemanov diecézny proces blahorečenia bol na Slovensku ukončený v&amp;nbsp;decembri 2012.&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;span style="font-size:12px;"&gt;Peter Novák&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Peter Novák</dc:creator>
    <dc:date>2013-02-18T11:13:14Z</dc:date>
  </entry>
</feed>

