Túžba po mužnosti

2016-03-02T14:38:51Z

Áno, takto nás stvoril Boh. Divokých ako dravú zver, ako orla, ktorý sa vznáša vo vetre nad úbočiami. Boh do nás vložil dravosť ako medveď, ktorý chce uloviť lososa v rozbúrenej rieke. Múdrosť ako lev, ktorý číha na svoju korisť a na správnu chvíľu, kedy ju uloviť . Plachosť ako holubica, ktorá jedným okom sleduje modrú oblohu.

Áno, to sme my muži a naše atribúty, ktoré sú v nás. Naše sny, naše túžby, naše strachy. Už ako malí chlapci túžime po dobrodružstvách, kde rytier v ťažkom boji padne, ale vie, prečo zomiera. Sme ako piloti za druhej svetovej vojny, keď chceme oslobodiť svoju vlasť. Sme ako...(skús si doplniť). Toto je v nás vložené ako neutíchajúca túžba po spoločenstve. Túžime byť vedení, stávať sa vodcami, nebojácne sa postaviť neprávosti. Vypnúť hruď, zaostriť zrak, dotknúť sa ostrej čepele noža a zacítiť jej tvrdosť a neochvejnosť.

Áno, to sme my muži, keď už nevládzeme. Naša túžba nás ženie ďalej. Naše sny sa stávajú realitou. Keď musíme preliezť všetky prekážky k nášmu cieľu. Cestou možno stretneme mnoho zlomených mužov. Zastavme sa pri nich a pozdvihnime ich. Často sú skleslí, ubolení a majú krvavé rany. Zdvihnime ich z prachu života a podoporme. Toto je to: slabým pomáhať a povzbudzovať. Potom ten človek si chvíľu oddýchne na našom ramene a s plnou silou ide za svojím cieľom. A ak nie vyburcujme v nich túžbu po cieli, kvôli ktorému nastúpili túto cestu. Byť vodca pre niekoho, byť kapitánom na rozbúrenom mori a držať pevne kormidlo, keď už všetci nedúfajú v koniec búrky. Toto je to čo nás ženie ďalej.

Áno, to sme my muži s veľkým M. Žijeme v rodinách, kde máme byť vodcami, kde sa od nás požaduje mužnosť, vodcovstvo, obety letca a rytiera. Naše dcéry nás milujú ako rytierov a stávame sa ich prvými láskami. Naši synovia vidia v nás bojovníka, ktorý ich naučí ísť správnou cestou, preskakovať prekážky a na križovatke odbočiť tam, kde nás srdce vedie a mať cieľ. Mať víziu tam, kde už nádej zomrela. Mať svetlo tam, kde tma je taká hustá, že ani na krok nie je vidieť. Vtedy ako jasná hviezda určíme smer a či sedíme alebo sme unavení alebo sa opierame o niečie rameno ideme. Musíme ísť. V hĺbke nášho srdca sa znova zapáli plameň nádeje. Nebuďme ľahostajní, ale buďme mužmi takí akí sme v hĺbke nášho srdca túžiaci po boji, po víťazstve, po mieri, po slobode...

Martin Bureš