Misie v Kazachstane

Marcovo-aprílové správy

2017-05-17T12:25:21Z

Prvé správy v novom roku 2017

2017-03-14T12:31:13Z

Posledné správy z roku 2016

2017-01-10T12:22:39Z

Vianočný pozdrav 2016

2017-01-10T12:19:03Z

Misijný september a október

2017-01-10T12:11:10Z

Letné mesiace 2016

2017-01-10T12:00:27Z

Máj, jún 2016

2017-01-10T11:59:25Z

Marec a apríl 2016

2017-01-10T11:21:33Z

Ahojte :-) Opäť píšeme po dlhšom čase čo nové tu u nás. Bolo toho viacero, s čím by sme sa chceli s vami podeliť. Ale pekne poporiadku:

Počas kvetného víkendu sa tu v našom centre konalo Diecézne stretnutie mládeže VDM Vsiemirny deň molodeži). Na stretnutí prezentovali jednotlivé farnosti svoju prípravu na VDM. Tá spočívala v konaní konkrétnych skutkov milosrdenstva:- navštevovanie domovov dôchodcov, starých babičiek,... Bolo veľmi povzbudzujúce vidieť u mládeže nadšenie a radosť, ktorú im to spôsobilo. Niektorým mladým sa pomáhanie zapáčilo a dokonca sa po skončení VDM zapojili do oficiálnych dobrovoľníckych projektov. Veľmi silná bola aj krížová cesta, ktorá približovala osudy a prežívania ľudí z koncentračných táborov.

Po Veľkej Noci sa na Majkuduku rozbehol každonedeľný program – pre napĺňanie vízie o živej farnosti sme otvorili naše priestory pre takú mini „čajovňu u sv. Jozefa“, kde ľudia môžu jednoducho prísť a porozprávať sa pri čaji. Taktiež v nedeľu býva aj kurz Alfa a kurz Manželských večerov (už druhý ročník), ktorý vedie Maťa. Svoju pomoc v službe na tomto kurze ponúkli i dva manželské páry, ktoré absolvovali jeho prvý ročník.

V Sarani sme začali malé opravy a úpravy našej jedálne. Dom, v ktorom žijeme má asi 20 rokov a toľko majú asi aj tapety, ktoré sú úplne v každej miestnosti (teda okrem tých, ktoré stihli svojvoľne odpadnúť). Takže postupne stŕhame, gipsujeme a maľujeme. Popri bežných prácach okolo domu a záhrady však samozrejme nezabúdame na pastoračné aktivity. Po Veľkej Noci začali v Sarani katechézy pre našich najmladších veriacich. Pripravuje ich Gabika a pri jej realizácii jej pomáha Rado. Najstaršej zo sestier sa osobitne venuje Janka.

Pán si však používa všetky talenty, a tak nám poslal z moslimskej rodiny dvoch súrodencov – Asiju a jej brata Tamašu, ktorých budeme učiť anglický jazyk. Veríme, že to bude veľmi požehnaný čas.

Po úspešnom zavedení modlitieb matiek na Majkuduku, sa tieto začali i v Sarani. Konajú sa po každej nedeľnej sv.omši a tešia sa čoraz väčšej obľube u ich účastníčok.

Vďaka diecéznemu stretnutiu kňazov a sestier, kde sme boli pozvaní aj my dobrovoľníci, sme mali zase možnosť uvidieť ďalší kus Kazachstanskej zeme. Tento krát bol našim cieľom Usť-Kamenogorsk na východe Kazachstanu. Cestou tam sme sa zastavili v Pavlodare, aby sme sa mohli pozdraviť a spojiť s ďalšími kňazmi a sestrami, osláviť spoločne sv. omšu a prijať pozvanie na obed. Do nášho cieľa sme dorazili až neskoro večer. V Usť-Kamenogorsku sme za dva dni stihli nielen pracovnú časť stretnutia – besedu o milosrdenstve a jeho uskutočňovaní, no aj utužovanie vzťahov pri výlete do hôr, do mesta, pri plavbe loďou po priehrade a pri hrách. Bolo veľmi pekné sa aspoň na chvíľu takto zblížiť s najvýchodnejšou katolíckou farnosťou v KZ.

S pozdravom a prosbou o modlitby - otec Vlad, sestra Alma, sestra Helena, sestra Teofila a dobrovoľníci Rado, Maťka, Gabika, Emilka a Janka

Správy január a február 2016

2017-01-10T11:04:06Z

Ahojte! Opäť sa vám ozývame s našimi novinkami. Za dva mesiace sa toho celkom dosť nazbieralo, tak rýchlo na to:

Prvou udalosťou v novom roku bol už tradične detský tábor. Trval štyri dni a deti v ešte vianočnej nálade sa mohli posunúť zas o trochu ďalej na svojej „Ceste za Ježišom“. Taký mal tábor aj názov.

Naša mládež stihla absolvovať dve víkendovky – januárová s názvom „Láska za mriežkou“ bola o sviatosti zmierenia a februárová „Nie slová, ale skutky“ mala za úlohu navnadiť na skutky milosrdenstva v tomto milosrdnom roku. Nápad bol pretavený do jednoduchých skutkov ako návštevy staručkých babičiek (začala ich Maťa ešte bez mládežníckej iniciatívy), návšteva hospicu s programom a tiež výroba darčekov pre pacientov v hospici. Boli to rámiky s obrázkom milosrdného Ježiša a všetci pacienti tento darček prijali, dokonca aj personál, čo je v tejto pravoslávno-moslimskej oblasti tiež tak trochu zázrak.

Hoci zima tento rok bola neobyčajne teplá (to znamená, že -40 nebolo vôbec a -30 len zopár dní) podarilo sa na našom novom ihrisku zaliať klzisko a dať ho do bezplatnej prevádzky.

V posledné piatky v mesiaci sme začali mávať modlitby za chorých v našom kostole, čo sa teší čoraz väčšej obľube. Vidíme v tom požehnanie a zázraky.

Deviateho februára sme mali príležitosť odprezentovať misie a priblížiť Kazachstan študentom a zamestnancom KU RK vďaka telemostu. Teší nás prejavený záujem a veríme, že aj takto sme mohli inšpirovať potenciálnych budúcich dobrovoľníkov a dobrovoľníčky.

(pozrite viac info na stránkach KU http://www.ku.sk/index.php/ouniverzite/spravy/67402-host-na-ku-priniesol-jedinecny-telemost-s-kazachstanom)

Začiatkom apríla nás svojou prítomnosťou a službou poctili Peťo a Janko zo spoločenstva MARANA-THA. Naplno slúžili celý týždeň - hlavne modlitbami. Vyvrcholením bol víkend o potrebe

spoločenstva s názvom „Poďme spolu za Pánom“. Chlapcom ďakujeme za ich stopercentné slúženie a tešíme sa z túžby ľudí po malých skupinkách. Veríme, že postupne tu vznikne farské spoločenstvo malých spoločenstiev. Prosíme o Vaše modlitby aj na tento úmysel. Je to vízia pre farnosť a konečne sa začína realizovať.

O dianí v Sarani píše viac Gabika:

Naša Saraň bola miestom nových vecí a odkrývania tajomstiev lásky. Od januára sme tu rozbehli manželské stretnutia. Vždy každú nedeľu sme sa po sv. omši spolu s pármi zo Sarane, ale aj z Karagandy stretli pri chutnom obede a tak začali uvažovania nad rôznymi témami, ktoré sa týkali manželského života. Manželské rozbehla Martina spolu so s. Helenou a keď prišli zo Slovenska Peťo a Janko, tak sme spolu s nimi ich ukončili v Karagande. Bol to veľmi obohacujúci čas, ktorý priniesol veľmi veľa do života párov.

V rámci našich sobotných večerov sa aj naďalej venujeme našim deťom, kde s nimi tvoríme rôzne veci, či maľujeme. Keď bol večer pred sv. Valentínom robili sme spolu srdcia pre našich najdrahších. Deti boli veľmi kreatívne a tešili sa tomu. Keďže bola zima a my sme sa rozhodli, že ju využijeme naplno, urobili sme si klzisko na dvore a spolu s deťmi sme sa korčuľovali. Boli to chvíle krásnych pádov, ale aj zážitkov

Taktiež sme v posledných dňoch vnímali, že chceme prehĺbiť vzťahy s našimi farníkmi a tak sme začali sa modliť ruženec po domoch. Keďže farníkom sa ťažko chodí k nám, tak sme sa rozhodli vyjsť mi k nim. Pán to požehnal a už sme sa pár krát stretli. Čaká nás ešte krásna Veľká noc, na ktorú sa tešíme aj my zo Sarane a všetkým prajeme požehnané sviatky spásy.

Asi týždeň predtým, ako odišla Evka, priletel k nám nový dobrovoľník a tu sa vám predstaví:

Čaute, ja som Rado. Pochádzam z Liptova, konkrétne z dedinky Komjatná. Ako asi veľa ľudí predo mnou, i ja som mal svoje plány do budúcnosti, ktoré mi Pán trošku pomenil :-) Pozvanie na misie som dostal cez Spoločenstvo pri KU, v ktorom som už tretí rok. Vlastne išlo už o druhé pozvanie, lebo prvé som odmietol. No keď na ďalší rok prišlo aj druhé, tak som si povedal, že asi niečo na tom bude a teda idem :-) Som rád, že som si tak povedal a verím, že tu uvidíme dobrodenia Pánove pre mnohých ľudí. Prajem vám i nám veľa Pánových milostí

S pozdravom a prosbou o modlitby - otec Vlad, sestra Alma, sestra Helena, sestra Teofila

a dobrovoľníci Rado, Maťka, Gabika, Emilka a Janka

Decembrové správy z Kazachstanu

2016-01-15T14:54:15Z

S prianím všetkého dobrého v tomto novom roku začíname správu za posledný mesiac roku uplynulého.

Ako iste viete, spolu s kalendárnym rokom sa ku koncu blížila aj naša (v poradí štvrtá) Alfa, ktorá bola vyhradená pre mládež. Ukončili sme ju štýlovo – previazaním s diecéznym stretnutím pre mládež. V praxi to vyzeralo tak, že zo soboty na nedeľu bolo stretnutie a v nedeľu bola záverečná Alfa vo svojom tradičnom čase. Stretnutie pre mládež bolo pre mnohých pokračovaním toho, čo nám doniesli chlapci z Ružomberka, keďže bolo o Božom otcovstve. Vstupnou aktivitou bolo zahĺbenie sa do Rembrantovho obrazu „Návrat márnotratného syna“, kde sa mládež postupne vžívala do pocitov a potenciálnych životných histórií jednotlivých postáv. V závere témy mohli aj reálne zakúsiť prijímajúce objatie Otca vďaka završujúcej aktivitke.

V starom roku začalo aj niečo nové, čo raz určite prinesie skvelé ovocie, a to stretnutia mužov. Vedené sú ako inak o.Vladimírom a o. Tomášom. Čo presne sa tam deje, vedia len muži :) . Bolo ich okolo 10, no nie všetci sa dali odfotiť. Vyzerali celkom spokojne, ale detaily ženy dobrovoľníčky nevedia.

Nakoniec nám nedá nespomenúť aj Vianočné posedenie pracovníkov Centra. Bolo to takmer ako vystrihnuté z pozvánky, kde vám prajú „príjemné posedenie pri jedličke“, len tá jedlička bola skôr borovicová vetvička. Naozaj príjemné posedenie pri dobrom jedle, spievaní kolied aj delenia sa zo života. Súčasťou programu bola aj duchovná vsuvka o modlitbe. Pozreli sme si filmík „Troje vás, troje nás“ a podelili sa vlastnými skúsenosťami z modlitby.

Ďalej pripájame aj krátke správy z našich „vysunutých“ misionárskych pracovísk:

Za Saraň Gabika a Janka: Patronát nad Saraňskou farnosťou drží svätý Mikuláš. Takže sme ho v našej farnosti s láskou privítali spolu s jeho dvomi pomocníkmi v deň jeho sviatku. Rozdal sladké darčeky, ktoré si však najmä deti museli vyslúžiť spievaním alebo recitovaním. Dospelým sa ušli hlavne mikulášske medovníčky, ktoré si niektorí tiež „vyspievali“.

Štedrý večer sme tiež oslávili spolu s našimi farníkmi. Stretlo sa nás 15 vrátane celej rodiny nášho kazašského kuriča. Delili sme sa nielen oplátkou, ale aj rôznymi tradíciami a tradičnými jedlami. Rýdzo po Slovensky sme všetkým namazali čelá medom, nielen aby boli dobrí, ale aj ako symbol prisľúbenia požehnania zasľúbenej zeme.

Za Molodežnyj Evka: Požehnaný Nový rok 2016 vyprosujem aj z Molodežného! Chcem sa všetkým na začiatku tohto nového roka poďakovať za podporu rôzneho druhu, hlavne za tú duchovnú, ktorú ste mi venovali v roku 2015!

V advente sme sa intenzívne pripravovali k sviatkom Narodenia Pána. S dievčatami sme tvorili tradičné vianočné pozdravy, ktoré sme rozdali našim farníkom a známym.

S deťmi sme vyrábali ozdoby na stromček. Štedrý večer sme prežili spoločne s našimi farníkmi. O 19.00 sme sadli k štedrému stolu a pospievali koledy. Po omši sme si rozdali darčeky a rozišli sme sa po domoch. Na Prvý sviatok vianočný bola pred svätou omšou vianočná scénka od Bruna Ferera s názvom Traja mudrci a odvážny chlapec, ktorú sme nacvičili. Toto je zároveň moja "labutia pieseň" a po roku strávenom v Ázii sa vraciam na rodnú Európsku hruď! Buďte požehnávaní a milosrdní vždy a všade ;o)

A nakoniec - keď už vyťahujeme novinky zo starého roku – Martina (ktorá prišla začiatkom decembra):

Volám sa Martina Slobodová a mám 38 rokov. Pochádzam z Prešova a do Kazachstanu som prišla cez spoločenstvo Maranatha. Pracovala som ako kuchárka, no neskôr som začala pracovať ako opatrovateľka. Doma som sa venovala ešte dobrovoľníctvu v nemocničnej duchovnej službe. Pôvodne som sa chcela zdokonaliť v nemeckom jazyku a nájsť si prácu v Rakúsku alebo Nemecku, no dopadlo to tak, že sa učím rusky a som v Kazachstane. Pán Boh mi veľa pomohol v živote, a tak pozvanie do Kazachstanu bola pre mňa výzva a zároveň rozhodnutie darovať Bohu svoj čas pre službu.

S pozdravom a prosbou o modlitby - otec Vlad, sestra Alma, sestra Helena a dobrovoľníčky Martinka, Gabika, Emilka, Janka a ešte stále aj Evka.

Misijný tím z Kazachstanu praje

2015-12-26T16:10:43Z

posielame pozdrav

Pokračujúce správy z Kazachstanu

2015-12-26T16:09:42Z

Znova sa vám ozývame s novinkami z našich misií.

Začneme tam, kde sme naposledy skončili – teda pri Alfe pre mládež. Hoci témy si väčšinou striedajú o. Tomáš, sr. Helena, o. Vlado a sr. Alma, všeobecne túto Alfu robia hlavne mladí. Mnohí sú vôbec prvý krát v nejakej konkrétnej službe – napr. vedenia skupinky, či speváckeho/chválového tímu alebo v službe v kuchyni... a tak teraz majú príležitosť porásť vo svojich daroch. Všetkých nás je okolo 50. Uplynulý víkend sme zažívali prelomový čas, ktorým bol Alfa dvojdeň (sobota - nedeľa). Ďakujeme za modlitebnú podporu, bol to skvelý čas.

V polovici októbra po dlhom a vrúcnom očakávaní nám Pán doprial milosť vzácnej návštevy zo Slovenska. Chlapci z Ružomberského spoločenstva pri KU – Gabo, Michal a Janko prišli poslúžiť svojimi darmi i svojou prítomnosťou ako našim veriacim, tak aj celému nášmu tímu. Boli u nás týždeň, ale stihli toho naozaj dosť. Okrem toho, že slúžili slovom, svedectvom a modlitbou všade, kde sa len dalo, mohli na vlastnej koži zažiť kúsok Kazachstanu a týchto našich Kazachstanských misií (takže, ak by ste o niečom z našich správ chceli pochybovať, pokojne sa ich spýtajte, ako to tu vyzerá J). Okrem toho si pripravili program na víkend, ktorý bol o Božom otcovstve s názvom „v Otcovom objatí“. Mnohí ľudia boli témou veľmi dotknutí, azda aj preto, že téma „otcovstvo“ je v tomto prostredí akosi prehliadaná, no vzhľadom na životné histórie prevažnej väčšiny zúčastnených, priam akútna. Ďakujeme Pánovi za túto podporu, aj vám chlapci – že ste prišli a delili sa a vôbec - boli tu. Nech vás Pán žehná a odmeňuje. (Viac fotiek nájdete na FB stránke spoločenstva – facebook.com//Spoločenstvo-Pri-KU-352027918335323/)

Ďalšou veľkou novinkou je „geografické“ rozšírenie našich misií. Od začiatku novembra ku misiám v Centre v Karagande a farnosti v Molodjožnom pribudla aj farnosť v meste Saraň, ktoré je od Centra približne 35 km. Bývame tu Janka a Gabika, ktorá prišla v rovnaký deň ako Ružomberský tím, no zostane rok. Viac sa o nej dozviete v našej nepravidelnej rubrike „Zoznámte sa s novým dobrovoľníkom“ J, a to už v tomto newslettri. Zatiaľ spoločne dávame do poriadku budovu, v ktorej bývame a zároveň snívame a plánujeme, očakávame a modlíme sa... Inak Saran v Kazašskom jazyku znamená blato, tak veríme, že to bude Blato, z ktorého Pán aj cez nás vymodeluje niečo pekné.

Aj keď už máme sneh, deti mali začiatkom novembra jesenné prázdniny. A ako vždy počas prázdnin, aj teraz si svoj voľný čas užívali na táboroch. V Centre v Majkuduku sa deti učili, čo je svedomie a u nás v Sarani bola ústrednou témou rodina. Pravdupovediac, s Gabikou sme s programom nepomáhali nijako inak, než zabezpečením pravidelného stravovania J. A tak aj nám sa tentokrát ušlo nové „slúženie“ a to služba v kuchyni. Bola to celkom pekná skúsenosť J.

Prinášame vám tiež niekoľko noviniek z farnosti v Molodjožnom. Píše o nich Evka:

Čo sa týka života našej farnosti, 2. októbra sme oslavovali odpust svätých anjelov strážnych. Pred odpustovou sv. omšou bol krátky koncert speváčky a poľskej misionárky Kaszi. Zaspievala 3 verzie piesne Ave Maria a niekoľko piesní tu známej speváčky Anny German. Oslava sa veľmi podarila!

Posledný pondelok októbra sme začali – za pomoci sestry Heleny s kurzom Alfa, ktorý bude prebiehať do januára. Prosíme o modlitby za účastníkov a prednášajúcich.

Aj k nám sa dostal americký Halloween a párty smrtiek a strašidiel. Deti mali v škole jesenný bál na tento západniarsky štýl. S dievčatami sme sa dohodli, že si urobíme takzvaný anti americký halloween. Povedali sme si o sviatku Všetkých svätých, o pamiatke zosnulých, pomodlili sme sa a večer sme si pozreli film „A walk to remember“.

A tu už sa vám predstaví naša nová dobrovoľníčka – Gabika:

Ahojte. Pochádzam z malebnej dedinky blízko Prešova a volá sa Vyšná Šebastová. Na misie som sa dostala cez spoločenstvo Maranatha, ktoré pôsobí práve v Prešove. Keby ste sa ma asi pred troma mesiacmi opýtali, že aké sú moje plány, tak by som vám povedala, že kúpa auta a nové bývanie. Ale Božie cesty mnohokrát nie sú našimi cestami a tak sa Otec rozhodol pomôcť mi s bývaním, a to tak, že mi ho našiel v Kazachstane J. A tak teraz som tu a teším sa z ľudí, ktorí majú krásne srdcia. Nech Pán mocne žehná naše aj vaše kroky.

S pozdravom a prosbou o modlitby náš rozrastený tím - o. Vlado, sr. Alma, sr. Helena a dobrovoľníčky Gabika, Emilka, Evka a Janka.

Správy za september

2015-10-15T12:52:14Z

Vitajte priatelia, priaznivci, dobrodinci a všetci, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zaujímate o dianie tuná v Kazachstane. Začal nový školský rok a ním sme nabehli na tradičný pracovný režim, ale nie je núdza ani o nové veci.

Ešte koncom augusta sme otvorili pri centre nové ihrisko. Otvárací ceremoniál prebehol vo veľkom štýle. Na otvorení sa zúčastnili deti, tunajší farníci, futbalisti a tiež robotníci, ktorí nám ihrisko postavili. Na úvod sme sa modlili a o. Vladimír ihrisko požehnal. Otvorenie sa nezaobišlo, ani pre tunajších typickým zvykom, prestrihnutím pásky. Po slávnostnom otvorení sme zašli do centra a spoločne sme si dali čaj a chutné koláče. Hneď večer prišli vyskúšať ihrisko futbalisti z okolitých farností.

Ihrisko využívajú tiež deti z tunajšej škôlky a centra pre autistické deti. Je veľmi pekné sledovať práve tieto deti s autizmom, ako spolu s nimi hrajú loptové hry ich otcovia. Pretože si uvedomujeme, aké dôležité je pre chlapcov mať vzor otca, snívame, že v budúcnosti by sme organizovali pre chlapcov z našej farnosti futbalové zápasy aj s ich otcami.

Jeden chalan, ktorému sa futbal hrá ťažšie, pretože má zdravotné problémy, mohol hru už dávno vzdať a povedať si: „Ja na to nemám!“ „Ja neviem hrať!“ No keď počuje slová od starších, ktorí s ním hrajú, typu: „...dobre si to urobil...“ , „...idéééš...“, „...góóól ...“ , je šťastný, povzbudený a nevzdáva to. A my vidíme, že čím viac hrá, tým viac mu to ide. Dokonca aj chlapci, ktorí hrajú, keď vidia, že ho povzbudzujeme, tiež ho sami povzbudzujú. Ihrisko chceme využívať aj v zime na korčuľovanie a hokej.

1. septembra sme otvorili oratórium, pre deti a mládež. Nachádza sa v blízkosti nášho centra, v tzv. „Bielom dome“. Otvorenie začalo sv. omšou pre deti. Po sv. omši sme mali spoločný, slávnostný obed. Potom sme sa presunuli do oratória. Program pripravili sestry Eucharistky spolu s deťmi z našej farnosti. Momentálne sa oratórium rozbieha. Pracuje na dve smeny, keďže tu deti chodia do školy doobeda a poobede. Zatiaľ doobeda prichádzajú mladšie deti, poobede staršie. Chceli by sme, aby toto oratórium slúžilo aj pre deti z chudobnejších rodín. Aby sme im takto mohli pomáhať materiálne, ale aj rásť po ľudskej a duchovnej stránke.

Začiatkom školského roku sme opäť rozbehli stretnutia malých skupín, niekedy nazývané aj „kurz beta“. Sú to stretnutia, určené pre ľudí, ktorí absolvovali Alfa kurz a chcú sa aj najďalej stretávať a navzájom sa povzbudzovať a posilňovať na ceste za Kristom. Výdatne nám pritom pomáha sr. Helena, ktorá je plná nadšenia deliť sa s miestnymi slovom prostredníctvom katechézy a osobných svedectiev.

Po kurze Nový život v Kristovi sme na podnet a túžbu mladých obnovili nedeľné mládežnícke stretnutia. Od septembra, každú nedeľu sa u nás v centre stretáva skupinka mladých. Na stretkách rozprávame na rôzne témy. Takto sa chceme učiť životu v spoločenstve a spoločne rásť k zrelosti a kráčať vo viere.

Od 21. do 25.9. sa u nás konalo diecézne stretnutie kňazov a sestier s biskupom. Program prebiehal v tvorivej atmosfére, časť programu tvorili rekolekcie s prácou v malých skupinkách a časť bolo pracovné stretnutie. Veríme, že toto podujatie bude povzbudením a posilnením pre tunajších kňazov a zasvätených pri ich službe nasledujúci školský rok.

27.9. boli v našom chráme slávnostne prijatí do služby miništrantov 2 chlapci. Pri sv. omši boli prítomní aj bohoslovci s predstavenými z tunajšieho seminára. Po slávnosti to chlapci oslávili v centre spolu s rovesníkmi pri torte J. Miništrantom prajeme lásku k Ježišovi a do ich služby vytrvalosť a vernosť. (Vo farnosti je tradícia aspoň rok sa na službu miništranta pripravovať. To znamená, že chlapci sa učia slúžiť a od ozajstných miništrantov sa odlišujú tým, že nenosia červené časti odevu. Až po roku sú slávnostne prijatí do služby.)

Od 3. do 4. októbra sa uskutočnil Alfa tréning, pre tých, ktorí absolvovali alfu a majú túžbu slúžiť. Od 11. októbra sme rozbehli nový Alfa kurz. Tentokrát je vyhradený pre mládež. Program je nabitý mnohými aktivitami. Chceme vás poprosiť o modlitby na tento úmysel, aby si Boh priviedol na túto akciu ďalších ľudí, ktorých sám chce a aby sa cez túto akciu dotkol sŕdc účastníkov a aj nás slúžiacich, aby sme ho viacej spoznali. Dopredu ďakujeme za modlitby. O Alfe viac informácií v ďalšej správe.

Očakávame posily zo spoločenstva Maranatha z Prešova.

Ešte stále zháňame chlapcov do služby (je to veľmi naliehavé). Otvárame nové miesto pre službu vo farnosti Saraň a potrebujeme aspoň jedného zručného Božieho muža. Ak o niekom viete, prosím kontaktujte nás.

Tešíme sa a sme v očakávaní, čo bude Pán konať v tejto časti Zeme.

S pozdravom tím z Karagandy: o. Vladimír, sr. Alma, sr. Helena, Janka, Evka a Emilka.

Správy za jún

2015-10-15T12:43:03Z

Vitajte pri prvej časti prázdninových správ z Kazachstanu - keďže tu prázdniny začínajú už v júni, určite sa do septembra ešte máme na čo tešiť.

Začneme tým, čo sa nestihlo udiať do poslednej správy - 22.-24. 5 sa v našom centre konal Alfa tréning, ktorý bol prípravou na - veríme že - nový kurz Alfa. Ten by mal začať v októbri. Na tréning prišli nadšení mladí ale aj starší, ktorí absolvovali kurz Alfa, chceli by slúžiť ďalej a túžia po tom, aby aj ich kamoši a známi poznali Boha. Atmosféra bola veselá, nadšenie mladých bolo veľké o čom svedčí aj to, že v sobotňajší večer sa dokázali niekoľko hodín modliť a spievať bez prestávky a ráno sa rozprávať so zachrípnutým hlasom.

Vzišla potreba a nápad, pripraviť aj niečo pre rodiny. A tak počas 5 nedieľ sa v centre konal kurz o výchove detí. Kurz má na svedomí manželský pár Nick a Shila Li, ktorí sa delia so svojimi skúsenosťami rodičov a názormi odborníkov na výchovu, prostredníctvom CD a knihy. Na kurze sa zúčastnilo okolo 20 ľudí. Účastníci sa mohli dozvedieť viacej o tom, čo je pre dieťa potrebné, ako vymedziť hranice, ako určiť pravidlá, ako sa vysporiadať s hnevom. Po pozretí videa sa účastníci mohli v skupinách podeliť medzi sebou so svojimi názormi na danú problematiku, so skúsenosťami a zážitkami s výchovou detí .Tiež sa mohli podeliť s tým, ako sa im darilo plniť úlohy na ten, ktorý týždeň.

Začiatkom júna sme privítali evanjelizačné posily zo Slovenska, konkrétne zo spoločenstva Marana-Tha. Peter, Bohdan a Adélka prišli na jeden celý týždeň, aby viedli kurz Nový život. Najskôr vo farnosti v Sarani pre mládež a hneď potom pre dospelých tu v Centre.

Stretnutie mládeže, ktoré sa od nového roka snažíme mávať vždy raz za mesiac bolo teda na teraz obohatené týmto kurzom. Hneď po troch kurzových dňoch mládež zostala ešte na dva dni, počas ktorých sme sa snažili ísť hlbšie v téme spoločenstva. Okrem toho sme zažívali skvelú uvoľnenú atmosféru aj pri večernom programe (odkaz na jedno krátke videjko nájdete na stránke Moja Komunita .......................) Našim slovenským posilám vyslovujeme obrovské VĎAKA nielen za ich službu, ale za všetko dobro, povzbudenie a nový nádych pre nový život, ktorý nedoniesli iba účastníkom kurzu, ale aj nám.

Hneď po kurze Nový život nasledovali dva detské tábory, na ktoré sme sa s Milkou prestriedali – do Molodežneho som šla ja pre deti do 10 rokov a po ňom bol tábor v Sarani pre deti od 10, kam šla pomáhať Milka. Program bol vypracovaný podľa originálu rozprávky o Pinokiovi. Ani sme netušili, aká je táto rozprávka plná symbolov a obrazov a že klamstvom narastajúci nos nie je ani zďaleka hlavný atribút tejto postavičky.

Ďalšou výnimočnou prázdninovou akciou bola chlapská rybačka pre miništrantov. Asi 12 chlapcov bolo ochotných ísť na pár dní zakúsiť prírodu zblízka. To im najviac dávali pocítiť komáre a slnko toho zatiaľ najhorúcejšieho týždňa.

Nakoniec pripájame ešte jednu, pomerne čerstvú perličku. Dostalo sa nám privilégia osobného stretnutia s Ulfom a Brigittou Ekman, počas ich návštevy Kazachstanu. Pri spoločnej kávičke boli ochotní pohovoriť nielen o svojom príbehu a ceste do Katolíckej cirkvi, ale aj odpovedať na naše osobné otázky a na záver sa spolu s nami modliť. Do budúcnosti veríme v ďalšiu spoluprácu.

Naše májové novinky

2015-05-29T22:15:45Z

Ahojte! Ak sa vám zdá, že nové správy od nás k vám prišli akosi skoro, nemýlite sa! V Centre začína "centrálna" sezóna, takže je toho viacero, o čom vám chceme porozprávať.

Čerstvou novinkou sú naše správy tu v Mojej Komunite. Verím, že pomaly budú pribúdať okrem správ aj informácie o takých našich menších radostiach aj starostiach. K tomu čo sa tu zatiaľ udialo: Najväčšia akcia roku – keď nerátame VDM - stretnutie kňazov pôsobiacich v Kazachstane - bolo ich okolo 90. Rekolekcie viedol o. Alexander Hoffman z Nemecka, pre ktorého to bol návrat do rodného kraja – nakoľko práve v Karagande sa narodil a vyrastal.

Ďalší týždeň boli aj rekolekcie pre sestry celého Kazachstanu, prišli asi všetky, ktoré mohli, spolu okolo 80. Okrem duchovného programu, ktorým ich sprevádzal „náš“ o. Tomáš z Fjodorovky, mali sestry priestor ukázať svoj zmysel pre humor a zábavu na radostnom večeri. A veru, máloktoré oko zostalo od smiechu suché.

Hneď prvý víkend po stretnutí sestier boli rekolekcie pre ženy. Viedla ich sestra Helena na tému Ženy v Biblii a my. Žien bolo neveľa – okolo 15. No tým lepšia a otvorenejšia bola atmosféra celého víkendu, čo sa ukázalo aj na sobotnej modlitbe, keď ženy hovorili veľakrát veľmi ťažké veci, v ktorých potrebovali uzdravenie. Bolo pekné vidieť, ako Boh koná, oslobodzuje, dáva novú nádej a mnoho ďalších vecí, o ktorých my zatiaľ ani netušíme.

Po tomto všetkom – keďže to bolo tak na husto – bolo treba zmeniť prostredie a opustiť štyri steny Centra. A tak sa šlo na výlet. Viac píše Milka: Šli sme do Almaty (bývalé hlavné mesto). Cestou sme obdivovali step. Pre Kazachstan typické a vôbec národnými znakmi sú tulipány a vlčie maky, ktoré doslova zaplavia step len na pár dní a potom po nich nie je stopy. Predstavte si Boh nám doprial vidieť to všetko. Ešte predtým, ako sme prišli do Balchaša, kde sme prespali prvú noc, dali sme si menšiu turistiku a poprechádzali sme sa sopečným pohorím Bektauata. Tu sme sa stretli so Slovákmi, ktorí pôsobia v tejto oblasti – kňaz o. Pavol a 3 veselé rehoľné sestry. Z Balchaša sme hneď ráno vyrazili do Almaty, tam do hôr na kopec Shymbullak (2850) – lanovkou. Z Almaty sme sa zastavili v Čeriňskom kaňone a v meste Kapčigaji - Kazachstanský Las Vegas. Poľský kňaz o. Artur spolu so sestrami sa starajú o deti v detskom domove. Tu sme stretli aj dobrovoľníčku Evu, ktorá na misiách - tu v Kazachstane a v minulosti aj v Rusku, pôsobí už vyše 10 rokov a stará sa o deti a mládež. Prešli sme okolo 2500 km a videli Kazachstan v takých rôznych formách, že nám často pripomínal rôzne kúty zeme.

Viac fotiek nájdete na linku https://plus.google.com/u/0/photos/109430852466474101601/albums/6147287371480527489

Pre tých, ktorí si pamätajú, že misijné pôsobisko v Kazachstane bolo kedysi aj v „susednom“ Molodežnom máme novinku o jeho opätovnom otvorení. Viac napíše Evka:

Ahojte všetci! Ako sme sa vrátili z Almaty, presťahovala som sa do mestečka Molodjožnyj. Žila som tu kedysi 2 roky a som rada, že som sa mohla vrátiť. Kým sa nenájde dobrovoľník, ktorý by tu so mnou slúžil, Janka a Milka sa striedajú a chodia sem na dvojtýždňovky. Je tu s nami aj kňaz o. Valera. Molodjožnyj je od Karagandy asi 100km. Život je tu taký dedinský. Tento rok sme si pripomínali už 15. výročie, ako tu po prvý krát na sviatok Božieho milosrdenstva prišiel kňaz a odslúžil svätú omšu.

Po celé tie roky tu slúžili dobrovoľníci zo Slovenska. Každý pracovný deň od 3 do 5 boli stretká. Vo štvrtky bolo stretko pre dospelých a ostatné dni prichádzali deti. Aspoň tak v skratke o misii tu. Momentálne po 3 rokoch bez dobrovoľníkov hľadáme niekoho, kto túži prísť a venovať svoj čas, dary a hlavne Božiu lásku ľuďom, ktorí potrebujú pomoc na ceste k Bohu. Tiež vás chcem poprosiť o finančnú pomoc. Žijeme iba z toho, čo nám dajú ľudia. Kňazi tu v Kazachstane nemajú výplaty, ako je to u nás. Vaše milodary použijeme na stravu, chod domácnosti, internet, materiály pre deti, benzín. Hlavne ale prosíme o modlitby za nás a aj za ľudí tejto dediny!

A nakoniec - ako sme sľúbili - tu je niečo z pohľadu sestry Heleny:

Som sr. Helena Torkošová, OSF z Prešova a pred dvomi mesiacmi som prišla tu do Karagandy. Žijem v komunite sestier františkánok ešte so sr. Almou a sr. Michaelou v centre pri farnosti, kde je kňaz o. Vlado a dobrovoľníčky zo Slovenska Janka a Milka. Takže pracujeme spolu v tíme. Boh stále robí nové veci v mojom živote a teraz otvoril pre mňa dvere pre službu v novej evanjelizácii v Kazachstane. Som veľmi rada, že to s čím som sa roky delila na Slovensku a v Prešove, môžem odovzdávať tu v tejto krajine. Robia sa tu rôzne evanjelizačné aktivity, kde môžem ohlasovať Božie slovo, deliť sa svojou skúsenosťou viery, modliť sa s ľuďmi a za ľudí. Som tu veľmi šťastná a požehnaná, lebo som svedkom Božieho konania. V tejto krajine bolo mnoho utrpenia za čias stalinizmu a aj ďalšie generácie si nesú veľa následkov. Ale Boh si používa aj nás misionárov a prichádza cez ohlasované Božie slovo do ich sŕdc s oslobodením, uzdravením, svetlom a novou nádejou. Prosím vás o modlitbovú podporu počas kurzov, ktoré tu robíme ako je Kurz rodičovstva o výchove detí, evanjelizačný kurz Nový život pre mládež a dospelých, tréning ako robiť Alfa kurz a mnoho ďalších stretnutí. Som nadšená z otvoreností ľudí, ktorých stretávam a krásy tejto krajiny, ktorú poznávam.

S pozdravom otec Vlad, sestra Alma, sestra Helena a dobrovoľníčky Emilka, Evka a Janka

Ukončenie kurzu Alfa na Fiodorovke

2015-05-28T20:44:10Z

Christos voskres! Najohromnejšia správa (ktorá ohromuje už dve tisícročia) je tá hlavná, že Kristus vstal zmŕtvych! Áno aj tu u nás. Aj tu sme si pripomínali tieto udalosti a znova oslavovali Víťazstvo.

A okrem toho (alebo popri tom) prebehli aj ďalšie udalosti. Tak napríklad:

Práve uplynulú nedeľu sme zakončili Alfu vo farnosti na Fjodorovke. Tento slávnostný večer bol príjemným zhodnotením Alfy od účastníkov.

Tešíme sa ako Alfa mnohých naštartovala zatiahnuť trochu viac na hlbinu. Podľa očakávaní (a tiež už po skúsenosti) najviac zlomov sa udialo počas Alfa víkendu, kde mnohí prežili vyliatie Božej lásky, spoznali viac Ducha Svätého. Niektorí mohli svedčiť o uzdravení z neodpustenia, jedenému chlapcovi dokonca Boh uzdravil zrak tak, že teraz vôbec nepotrebuje okuliare. Jednoducho po víkende zistil, že s okuliarmi vidí horšie ako bez nich a očný lekár mu pri prehliadke potvrdil, že okuliare už nosiť nemá. Po záverečnom večere sú mnohí oveľa viac ochotní zapojiť sa do chodu farnosti alebo jednoducho viac hladní po vlastnej duchovnej formácii. Alfa sa v tomto prípade ukázala ako skvelý nástroj na aktivizáciu farnosti.

Najväčšia mládežnícka udalosť roka v Centre je rozhodne Diecézne stretnutie mládeže. Po Slovensky „Kvetný víkend“ po rusky VDM – Vsiemirnyj deň malodioži – teda Svetový deň mládeže. Z diecézy sa zišlo okolo stovky mladých. Ako určite mnohí viete, pápež vyhlásil ako ústrednú tému blahoslavenstvo „Blahoslavení čistí srdcom“. Všetky scénky, prednášky, aktivity sa teda točili okolo čistoty a pochopenia teológie tela. Naši otcovia boli nútení to celé uchopiť naozaj majstrovsky, keďže vek účastníkov sa pohyboval od 13 do asi 27 a ozaj nebol úmysel prejsť témou len povrchne. Zároveň však nedesiť menších a nemoralizovať alebo neodsudzovať starších. Podľa spätných reakcií niektorých účastníkov sa to podarilo. Mnohí boli zasiahnutí vnesením svetla do vecí, na ktoré by sa buď báli pýtať alebo o nich nikdy ani nerozmýšľali.
Zároveň sa na tomto víkende zrodila aj idea vlajkového tímu, a to ako výsledok workshopu o vlajkách a vlajkovaní. Čo sa týka všeobecne modlitby chvál, ľudia si ešte buď zachovávajú trochu odstup alebo jednoducho ešte nevedia, čo si „môžu dovoliť“ ako Božie deti na modlitbe... Osobne mám z toho veľkú radosť, takže mi nedalo nepodeliť sa o tom s vami :) Ak si spomeniete – raz za mesiac tu máme stretnutie mládeže a témou tohto posledného boli práve chvály. Takže krôčik po krôčiku sa spolu učíme a rastieme aj v takejto modlitbe.

V Centre sa nezabúda ani na najmenších, pre ktorých sestry Eucharistky opäť raz pripravili menší tábor. Tentokrát (keďže to bolo pred sviatkom patróna našej farnosti) sme za Ježišom išli spolu s Jeho pestúnom Jozefom. Nabudúce sa môžete tešiť na niečo z pohľadu sestry Heleny Torkošovej (ktorú aj tak mnohí určite poznáte) na misie, ľudí, službu... tu.

Teraz však v našom pokračujúcom seriáli nových dobrovoľníkov sa vám predstaví Milka:

Ahojte,
volám sa Emília (krycie meno Milka :)), som od Bardejova z dedinky Stebnícka Huta. Mám ukončenú vysokú školu, UPJš v Košiciach, odbor Biológia.
Mojej ceste do Kazachstanu predchádzalo pomerne dlhé rozhodovanie, zvažovanie, zhodnocovanie, prehodnocovanie, modlitba, až som nabrala odvahu a vo viere a dôvere v Božiu dobrotu, lásku a milosrdenstvo a .... som „ doletela“ sem do Karagandy a už sa teším na všetko, čo si dobrý Boh Otec od večnosti naplánoval pre tento čas, tu v Karagande.

S pozdravom otec Vlad, sestra Alma, sestra Helena
a dobrovoľníčky Emilka, Evka a Janka