Každý počatý ľudský život má nesmiernu hodnotu.

Rozhovor s MUDr. Ivanom Wallenfelsom z gynekologicko-pôrodnickej ambulancie Gianna, n.o.

Máte svoje vlastné deti?
Áno, vychovávame s manželkou 6 detí - 4 dievčatá a dvoch chlapcov vo veku 19 až 5 rokov. Teda, najstaršia dcéra sa už moc vychovávať nedá.

Aký je vás postoj ako lekára k ochrane ľudského života?
Som gynekológ, a zároveň veriaci kresťan-katolík. Mám vo svojej práci príležitosti svedčiť o tom, že každý počatý ľudský život má nesmiernu hodnotu a je smutné, ak niekedy vlastní rodičia ešte nenarodeného dieťaťa o tom pochybujú...

Môžete nám ako odborník objasniť kedy vzniká ľudský život? Je hodný ochrany už od počatia?
Na túto otázku nemusíme byť až takí odborníci. Stredoškolské vzdelanie by mohlo inteligentnému človeku stačiť na pochopenie, že nový ľudský život vzniká spojením ženského vajíčka a mužskej spermie - inak tomu hovoríme práve "počatie". Od tejto chvíle nemáme právo akokoľvek negatívne do jeho vývoja zasahovať - naopak, mali by sme robiť všetko v jeho prospech, a ak sme jeho rodičia, tak najmä milovať ho.

Čo radíte svojim pacientkám v prípade nečakaného tehotenstva?
Som vždy rád, keď s čerstvo tehotnou ženou príde aj je manžel či priateľ - otec počatého dieťaťa. A snažím sa jej, alebo im vysvetliť, že aj keď sa možno v tejto chvíli cítia zaskočení, tak len od nich záleží, či sa začnú tešiť, alebo sa budú ďalej trápiť tým, čo sa už prirodzeným spôsobom nedá zmeniť. A že nie je dobré uvažovať o tých neprirodzených spôsoboch, lebo to nevedie k šťastiu ani k spokojnosti... Ak sa považujú za veriacich, tak im pripomeniem, že hoci v ich očiach je toto dieťatko možno nechcené, tak v očiach Boha je určite chcené a nadovšetko milované. A keď nevieme, čo robiť, najlepšie je skúsiť sa na situáciu pozrieť Božím pohľadom...

S akými postojmi k životu sa stretávate u svojich pacientov?
V absolútnej väčšine s pozitívnymi. O našej ambulancii Gianna v Žiline sa totiž vie, že sa na nej pristupuje k ženám aj ich počatým deťom s maximálnou úctou a prijatím, v duchu katolíckeho pohľadu na človeka, i toho nenarodeného. Takže k nám prichádzajú pacientky, ktoré majú podobný postoj k životu, ako my.

V čom je podľa vás najväčší problém v prijatí nového života u mladej rodiny?
Väčšina tých mladých rodín, s ktorými sa stretávam ja, prijíma nový život do svojej rodiny radostne. A u tých, ktorí majú na to iný pohľad, pravdepodobne prevažuje sebectvo, zahľadenosť do seba a svojho pohodlia. Západný človek, kam sme sa bohužiaľ v tom negatívnom zmysle slova zaradili za posledné desaťročia aj my Slováci, si chce užívať bohatstvo, pohodlie a akúsi falošnú "slobodu" - dieťa sa do tejto schémy nehodí. Teda, u nás ešte to jedno alebo aj dve deti áno, až potom to už začne pre väčšinu rodín byť problém. Našťastie, stále tu máme relatívne dosť rodín, ktoré prijmú aj viac detí, pretože vedia, že najväčším darom a bohatstvom sú práve deti. A ja sa z takých rodín veľmi teším.