Ľubica Fibichová

Adorácia - moje stretnutia s Ježišom

2021-02-23T14:57:11Z

21 spôsobov adorácie

Vinny Flynn

Adorácia – vzdávanie úcty, klaňanie sa Bohu.

Eucharistia - Ježiš, prítomný v chlebe.

Vo viacerých kostoloch je vyložená Sviatosť Oltárna, aby mohli veriaci prísť a stráviť čas v adorácii. Často počujeme, že mnohí svätci trávili pri Eucharistie celé hodiny. Dá sa to? Niektorí povedia, ja nie som taký svätý, nedokážem to, čo mám robiť pred Eucharistiou.

Existuje veľa publikácií a návodov ako adorovať, ako využívať pre duchovný rast chvíle strávené v tichu pred Sviatosťou Oltárnou.

Kniha Vinnyho Flynna: 21 spôsobov adorácie je určená pre každého: veriaceho, ktorý už má skúsenosti s adoráciou,

veriaceho, ktorý chce začať,

neveriaceho, ktorý to chce skúsiť alebo sa niečo o tom dozvedieť.

V jednotlivých krátkych kapitolách sa ponúka zrozumiteľný a veľmi pútavý návod, ako sa rozprávať s Bohom, ako ho počúvať, ako pri ňom iba mlčať.

Kto miluje Matku božiu – Pannu Máriu, nájde tu kapitolu o tom, že práve ona je tu pre nás, aby nám pomáhala byť bližšie pri Bohu. Veď práve ona bola prvá, ktorá adorovala už pred narodením Ježiša. Svojím Fiat dovolila, aby sa Bohočlovek stal súčasťou jej tela, nosila ho deväť mesiacov a po narodení ho sprevádzala až ku krížu.

Kto má obavy hovoriť s Bohom, lebo má strach, nájde v kapitole:

Utekaj k ockovi! , dôvod, prečo sa nebáť. Boh je náš otecko – Abba ,

ku ktorému môžeme prísť, sadnúť si mu na kolená a vyžalovať sa, vyplakať sa a tiež zdieľať s ním radosť z úspechov.

Niekto povie, čo keď zaspím, v tom tichu a pokoji sa to môže stať. Nemusíme mať obavy. Kde a kedy sa najlepšie spí? Boh je Otec. Zaspíme v jeho náručí! Kapitola: Tak aspoň nechráp! , nás vovedie práve do takejto situácie.

Flynn veľmi ľudským a jednoduchým spôsobom hovorí o tom, ako on sám prežíval okamihy pred Eucharistiou, ponúka modlitby, ktorými sa prihováral Bohu. Podnetné sú jeho zážitky pri čítaní Sv. Písma, modlitbe ruženca, korunky Božieho milosrdenstva počas adorácie. Z jeho knihy vyžaruje láska k Bohu, Panne Márii a úcta k Oltárnej sviatosti. Pri svojich spôsoboch adorácie čerpá zo života sv. Jána Pavla II., sv. Matky Terezy a sv. Faustíny Kowalskej.

Čítanie tejto knihy je veľmi ľahké, bez zložitých teologických traktátov, úsmevné i vážne, ale hlavne povzbudzujúce. Láka nás k tomu, aby sme to vyskúšali – adorovať pred Eucharistiou.

Na záver jeden príbeh z knihy:

Pri jedných dverách katedrály často som vídal robotníka. Zastal uprostred prachu, tepla, zložil svoje bremeno a zbožnou nohou vstúpil, rukou sa prežehnávajúc. A tam na dlážke opakoval svoje Otčenáše, ďaleko od sveta, ako viera káže, a ďaleký krik z ulíc stal sa potom len nezrozumiteľným hukotom.

Kedykoľvek si príliš preťažený, znepokojený, vyčerpaný,

jednoducho vstúp a popros Ježiša.

Recenzia knihy

2021-01-15T19:11:21Z

Svetlo všedného dňa

Pre mňa je veľmi povzbudzujúce začať deň s pozitívnymi myšlienkami. Niektorí majú ráno veľmi nabité – času málo a tak sú radi, ak stihnú aspoň krátku modlitbu. Lenže sú dni, keď sme doma, oddychujeme a vtedy siahneme aj po knihe. Je dobré, ak je to kniha povzbudzujúca, navodí v nás príjemné pocity, ukáže nám veci a situácie z iného pohľadu.

Takouto knihou je aj kniha zamyslení od nitrianskeho biskupa

Prof. ThDr. Viliama Judáka, PhD. : Svetlo všedného dňa.

Netreba ju čítať jedným dychom, dokonca to ani nie je vhodné. Stačí jedno zamyslenie a máme o čom premýšľať. Nevyžaduje si to veľa času. Nájdeme tu zamyslenie na sviatky liturgického roku, ale aj na rôzne veci, ktoré sú okolo nás, dokonca na pocity, ktoré zažívame.

Otec biskup nám dovolil nahliadnuť do svojej mysle a podelil sa s nami o jeho pohľad na svätcov ako: sv. Krištof, sv. Svorad a sv. Benedikt, a mnohí ďalší. Panna Mária – naša nebeská Matka, tu má tiež svoje zastúpenie. Jej život môžeme sledovať, či ako matku narodeného dieťaťa alebo trpiacu matku stojacu pod krížom. Aké sú medziľudské vzťahy, rozdiel medzi dobrom a zlom, ochrana života, témy vhodné na hlbšiu úvahu. Zameral našu pozornosť aj na prírodu a ročné obdobia, prázdniny a sviatočné dni. Veľmi povzbudzujúce sú aj jeho zamyslenia týkajúce sa pocitov, ako radosť i smútok, a čo znamená modliť sa. Osamelosť a staroba, teraz rezonujúce slová v našej spoločnosti, na tieto témy tiež nájdeme krátke zamyslenie.

Pri týchto krátkych, akoby príbehoch, sa otec biskup opiera o evanjeliá a tak môžeme spojiť čítanie s meditáciou. Zároveň si vo Svätom písme môžeme prečítať aj celú kapitolu, z ktorej bol citát použitý.

Veľmi povzbudzujúce sú časti o radosti a humore. Je veľmi dobré, ak máme pri čítaní aj úsmev na tvári a dokonca sa schuti zasmejeme. Takýmito sú napríklad Blahoslavenstvá humoru, keď máte chuť si ich vypísať na papier a zavesiť na chladničku, aby ste z nich čerpali silu do každého dňa.

Keby Pán Boh nerozumel žartu... nás vyzýva k veselosti a byť nositeľmi úsmevu všade, kde prídeme. Nie úsmev cez slzy, ani nasilu, ale radostný úsmev kresťanov podľa slov sv. Pavla: „Ustavične sa radujte“ (1Sol 5,16).

Na záver úryvok z knihy:

„Božský“ humor mali aj deti, ktoré každú jeseň farárovi kradli jablká

zo stromu. Pán farár raz pripevnil na strom tabuľku so slovami: „Boh vidí všetko!“ nasledujúci deň stálo pod tým napísané: „Ale nás neprezradí!“

Kniha Svetlo všedného dňa je skutočne svetlom do každého dňa.

Panna Mária z Guadalupe

2020-12-10T11:14:52Z

Panna Mária z Guadalupe

12. decembra si pripomíname zjavenie Panny Márie v Mexiku.

Juanovi Diegovi sa na vrchu Tepeyac zjavila Pani, ktorá zmenila nielen jeho život, ale život miliónov Aztékov.

Pamiatka tohto zjavenia existuje dodnes. Mnohí tam putujú z celého sveta, aby uvideli zázračný obraz, ktorý zanechala Panna Mária na tilme Juana Diega.

Obraz bol preskúmaný už veľakrát a to, že vznikol nadprirodzeným spôsobom sa už dokázalo.

Teraz si pripomeňme odkaz tohto obrazu, ako ho vnímali Aztékovia:

Postava ženy ako ľudskej bytosti naznačovala, že jej miesto muselo byť na zemi
Lúče slnka, oblaky okolo nôh, hviezdy na odeve, mesiac pod nohami, anjel, ktorý ju nesie vesmírom, to hovorí o tom, že jej súčasným príbytkom je nebo
Žena zacláňa Slnko, ktoré bolo pre Aztékov hlavným bohom a Mesiac, ktorý uctievali tiež ako boha, je pod jej nohami
Kvety na šatách znamenajú, že svet je stvorený ako rúcho pre Pannu Máriu a jej závojom je celý vesmír, čo znázorňujú hviezdy na plášti
Panna Mária nie je bohyňa, lebo má ruky zopäté k modlitbe, ale je Matkou, vo svojom lone nosí dieťa – božieho Syna
V strede obrazu je štvorlístkový kvet jazmínu, ktorý bol pre Indiánov symbolom Slnka, pre nich to bolo znamením, že dieťa je pravý Boh, ktorý sa stal človekom, aby nás oslobodil z otroctva diabla, hriechu a smrti
V strede kvetu, ak sa pozrieme cez lupu, vidno tvár Nemluvňaťa
Hviezdy na plášti zodpovedajú postaveniu hviezd nad Mexikom 12.decembra 1531, takto je na obraze zaznamenaný dátum zjavenia
Na brošni pripevnenej k odevu je kríž, ktorý videli Aztékovia aj na štandarde Hernanda Cortéza a tak išli za misionármi, aby im vysvetlili jeho význam

Tento obraz bol impulzom pre milióny domorodcov, aby sa dali pokrstiť a zmenili svoj život. Panna Mária sa stala pre nich Matkou, ku ktorej sa utiekali vo všetkých ťažkostiach.

Teraz je v ťažkostiach celý svet. Milióny trpia chorobami, ale oveľa viac je duchovnej biedy. Strach, neistota vyvolávajú hnev a nenávisť v dušiach ľudí. Zabudli sme, že máme Mamu, ktorá je vždy pri svojich deťoch.

Skúsme ako deti prichádzať k našej Matke a prosiť ju o pomoc a ochranu.

Ponúkam modlitbu, ktorá možno povzbudí v tomto adventnom čase.

Spomeň si, ó, Najvznešenejšia Panna z Guadalupe, že vo svojich nebeských zjaveniach na vrchu Tepeyac si prisľúbila preukazovať svoj súcit a ľútosť všetkým, ktorí s láskou a dôverou vyhľadávajú tvoju pomoc a volajú k tebe vo svojich potrebách a súženiach. Sľúbila si, že vypočuješ naše úpenlivé prosby, že osušíš naše slzy a poskytneš nám útechu a úľavu.

Nikdy nebolo počuť, že by nebol vypočutú ten, kto sa uchádzal o tvoju ochranu, volal o pomoc alebo prosil o tvoj príhovor, či už na spoločné dobro alebo v osobných úzkostiach. Povzbudený touto dôverou, k tebe sa utiekam, ó, Mária, panenská Matka nášho Pána a Boha!

Hoci nariekam pod ťarchou svojich hriechov, prichádzam, aby som sa pokoril pred tebou, istý, že splníš svoje milosrdné prisľúbenia. Plný dôvery, stojac v tieni tvojej milosti a ochrany, nebude ma nič znepokojovať alebo mi ubližovať, nemusím sa obávať choroby, nešťastia alebo iného zármutku.

Ty si chcela zostať s nami skrze tvoj obdivuhodný obraz, ty, ktorá si Matkou, mojím zdravím a mojím životom. Keď sa postavím pred tvoj materinský pohľad a budem sa k tebe utiekať vo všetkých svojich potrebách, nepotrebujem už nič viac urobiť.

Svätá naša Matka Božia, nepohŕdaj mojimi prosbami, ale vo svojom milosrdenstve ma vypočuj.

Amen

Advent 2020

2020-12-07T20:37:33Z

adventná nedeľa

Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas.

Mk 13,33

Bdenie – to nie je nečinnosť.

Ježiš vyzýval apoštolov: bdejte a oni zaspali.

Naša bdelosť nech pozostáva z modlitby a dobrých skutkov.

„Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40)

2. adventná nedeľa

Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi.

Mk 13,33

Ján Krstiteľ – veľký prorok, za ktorým išli zástupy a mal viacerých učeníkov.

Tieto jeho slová hovoria o veľkej pokore.

Byť pokorný: nechcieť mať vždy posledné slovo, netrvať vždy na svojej pravde, vedieť poslúžiť aj vtedy, keď je to ponižujúce.

Lebo ak si niekto myslí, že je niečím,hoci nie je ničím, sám seba klame. (Gal 6,3)

3. adventná nedeľa

Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján.

Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.

Jn 1, 6-7

Aj my máme byť „prorokmi“ v dnešnej dobe.

Šíriť radostnú zvesť všade, kam prídeme.

Niekde je to ľahšie a inde ťažšie.

Sv. Peter to vyjadril takto: „Buďte ochotní vydať každému, kto sa vás pýta, svedectvo

o svojej nádeji. Robte to však skromne a s čistým svedomím...“

Naša radosť, prinajmenšom náš pokoj, je výrazom našej nádeje.

4. adventná nedeľa

Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

Lk 1,38

Mária – plná milosti a ochotná plniť božiu vôľu i za cenu obety.

Mária – tajomstvo tohto rozhodnutia – prijatie božieho Syna si uchovávala

vo svojom srdci.

Byť tým, kto veľa nerozpráva, ale koná.

Neriešiť ako sa to nedá, ale rozmýšľať, ako to zvládnuť.

Modlitba a práca - spojené pri plnení každodenných povinností

Podľa príkladu Panny Márie sa zamerajme v prvom rade na ochotné poznávanie a plnenie Božej vôle, na vytváranie podmienok, aby Kristus mohol byť prítomný v nás a aby sme ho svojimi skutkami nezištnej lásky prinášali našim blížnym.

Potom nebudeme mať núdzu o pravú a hlbokú radosť – a to nielen na Vianoce,

lež aj inokedy...

Modlitba v starobe

2020-12-07T19:47:32Z

Modlitba v starobe

Pane, vieš lepšie ako ja,

že zo dňa na deň starnem

a jedného dňa budem stará.

Zachráň ma od veľkej náruživosti

chcieť záležitosti druhých dať do poriadku.

Nauč ma rozmýšľať, ale nie mrhať čas zbytočným hútaním,

nauč ma byť nápomocná, ale nie diktátorská.

Pri mojej nazhromaždenej životnej múdrosti ľutujem,

že ju nemôžem dať ďalej, ale ty pochopíš, že si chcem niekoľko priateľov udržať.

Nauč ma mlčať o svojich chorobách a ťažkostiach.

Chuť opisovať ich aj zveličovať rastie z roka na rok,

ale zároveň prosím o trpezlivosť vypočuť si „katalóg“ chorôb iných.

Neodvažujem sa prosiť o lepšiu pamäť, len mi daj trochu viac skromnosti

a trochu menej istoty, keď sa moja pamäť nezhoduje s pamäťou iných.

Nauč ma úžasnej múdrosti, že sa môžem aj mýliť.

Udržuj ma podľa možnosti v čo najlepšej forme.

Viem, že nie som svätá,

viem, že starý uhundraný človek je korunným dielom diabla.

A Pane, nauč ma objaviť u druhých ľudí neočakávané talenty

a daruj mi schopnosť im to aj povedať.

Amen

Príbeh, ktorý sa možno nestal

2019-06-23T13:32:02Z

Príbeh, ktorý sa možno nestal

Všetci, ktorí máme priateľov, zároveň emailovú adresu, ktorú poznajú naši priatelia, dostávame veľa rôznych pps a príbehov a reklám a ponúk a žiadostí.

Niekedy nás to už obťažuje, niekedy niektoré adresy zablokujeme a niekedy sa stane, že dostaneme niečo, čo nás poteší, osloví, dojme, urobí nám radosť, prežiari nám deň.

Tento príbeh som tiež takto dostala, bolo to už dávno a pri upratovaní adresárov, som si ho náhodou zasa prečítala. Tak som sa rozhodla, podeliť sa s ním.

Možno sa to stalo v malom meste, niekde v niektorej krajine. Do zdravotného strediska prišiel starší pán – tak okolo osemdesiatky – a bolo vidno, že je nervózny, stále pozeral na hodinky. Potreboval skontrolovať ranu na prste pravej ruky a vybrať stehy. V čakárni bolo veľa ľudí a vyzeralo to, že si tam počká možno aj hodinu. Jeden z lekárov sa ho spýtal: „ Máte niečo súrne, keď stále pozeráte na hodinky?“ „Viete, o deviatej už musím byť niekde inde:“

Lekár ho teda vzal do ambulancie, skontroloval ranu, ktorá bola už zahojená, vybral stehy a popri ošetrovaní, začal sa starčeka vypytovať. „Idete ešte na nejaké iné vyšetrenie?“

„Nie, - povedal starček – ponáhľam sa do sanatória. Je tam moja manželka, každý deň prídem za ňou o deviatej, aby sme spolu raňajkovali.“

Lekár sa teda začal vypytovať na jej zdravotný stav a ako dlho tam už je.

„ Už je tam päť rokov. Viete, má Alzheimera.“

„ Veľmi by ju to rozrušilo, ak by ste neprišli načas?“ spýtal sa lekár.

„ Moja žena už dlho nevie, kto je a kde je a už päť rokov ma nepozná.“

„ Napriek tomu tam chodíte každý deň? Veď ona vôbec nevie, kto ste?“

„ Ona ma nepozná, ale ja stále viem, kto je ona!“ usmial sa starček.

Lekár musel zadržať slzy, ktoré sa mu tlačili do očí, keď starček odchádzal. „Tak takúto lásky by som chcel zažiť vo svojom živote.“ pomyslel si.

Skutočná láska spočíva v prijímaní všetkého, čo je, bolo, bude a nebude. Najšťastnejší ľudia nemusia mať práve to najlepšie zo všetkého. Oni si urobia to najlepšie z toho, čo majú.

V živote nejde o to, ako prežiť búrku, ale ako vedieť tancovať v daždi!

Čo dodať? Možno iba prosba o dar rozlišovanie:

Bože, daruj mi silu prijať, čo zmeniť nemôžem, odvahu zmeniť, čo zmeniť môžem a múdrosť rozoznať jedno od druhého.

pôstna cesta

2019-03-02T13:13:53Z

Pôstna cesta

Prichádza obdobie, ktoré má prívlastok pôstne. Štyridsať dní pôstu. V dnešnej dobe sa pôst chápe rôzne: niektorí hovoria, že za celé obdobie sa nemá jesť mäso, iní tvrdia, že sa máme zbaviť všetkých zlých závislostí (alkohol, cigarety, káva, sladkosti), sú aj také názory, že môžeme jesť iba chlieb a piť iba vodu.

To, že modelky a ľudia zo showbiznisu držia rôzne diéty, že športovci dodržujú nejaké špeciálne stravovacie návyky, sa pokladá za normálne. Lenže držať diétu kvôli postave, kvôli chorobe, to nie je pôst. Ak nemám rada alkohol a poviem si, že cez pôstne obdobie nebudem piť, je to pôst?

Trochu iný pohľad na obdobie, keď sa pripravujeme na najkrajšie a najväčšie cirkevné sviatky, chcem teraz ponúknuť.

Popolcová streda:

Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. Mt 6,17-18

Počúvame počas svätej omše v tento deň.

Na čele budeme pomazaní popolom. Všetci vieme, čo tento znak znamená.

„Všetci - starší či mladší bez rozdielu - skončíme rovnako, ako popol. Napriek tomu nám všetkým vnútorný hlas pripomína:

„Narodil si sa pre niečo iné a väčšie ako sa premeniť na popol.“ Svätý Otec František

1. pôstna nedeľa

POSTIŤ SA OČAMI

Je napísané: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Lk 4,8

Boh má byť vždy na prvom mieste v našom živote. Nemáme to iba hovoriť, ale máme podľa toho žiť. Bohom môže byť aj internet, televízne seriály, filmy. Zriecť sa niekedy televízie, videa, zábavného časopisu...

To je pôst, ktorým sa pripravujeme na veľkonočné sviatky. Získame odrazu voľný čas, počas ktorého

...môžeme objaviť a vidieť to, čo bežne prehliadame

2. pôstna nedeľa

POSTIŤ SA UŠAMI

A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“

Lk 9,35

Milovaný Syn, bolo počuť pri Jánovom krste Ježiša v Jordáne. Tieto slová však zazneli pri krste každého z nás: môj milovaný syn ... moja milovaná dcéra.

Ako často nepočúvame boží hlas ... naše svedomie...

Počúvať trošku menej rádio, mp3, hlasitú hudbu...

Nemať na ušiach slúchadlá vždy a všade kamkoľvek ideme.

Takýto pôst nám umožní

...aby sme počuli to, čo bežne prepočujeme

... aby sme pozornejšie počúvali druhých

3. pôstna nedeľa

POSTIŤ SA ÚSTAMI

Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“

Jn 4,13-14

Ústami prijímame do tela vodu, bez ktorej nie je možné žiť. Ústami z nás vychádzajú slová, ktoré môžu „zabiť život“

Odriecť si jedlo alebo pitie nemusí byť forma pôstu, ale dávať si pozor na slová, ktoré vypoviem...

...zriecť sa všetkých neláskavých alebo zbytočných slov...

... najprv si treba premyslieť to, čo chceme povedať

4. pôstna nedeľa

POSTIŤ SA NOHAMI

Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Lk 15,18

Koľkokrát sme už počuli príbeh o márnotratnom synovi, alebo skôr o milosrdnom otcovi. Je pre nás povzbudením pred každou spoveďou.

Zastaviť sa tam, kde je to potrebné...

Nohy nás nesú do práce, do školy, do obchodu, za zábavou ...

... vybrať sa na návštevu, ktorú už dávno sľubujeme

... ísť na krížovú cestu do kostola

5. pôstna nedeľa

POSTIŤ SA RUKAMI

A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ Jn 8,11

Rukami sme schopní urobiť veľa dobrého, ale aj veľa zlého. Ako ľahko veci pokazíme, ako ťažko ich opravíme.

Vziať si častejšie do rúk dobrú knihu alebo

Sväté Písmo...

...môžeme priložiť ruky k dielu tam, kde je to potrebné

...častejšie ich zopnime k modlitbe

a čo na záver ? – celé obdobie pôstu sa máme

POSTIŤ SA SRDCOM

„ A keď sa postíte, nebuďte zamračení.“ Mt 6, 16

zo svojho pôstu môžeš mať radosť a potom ju môžeš rozdávať aj iným.

...nezabudni, že zmyslom pôstu nie je iba to,

aby sme my boli dokonalejší, ale aby

v nás a okolo nás bolo viac kresťanskej lásky.

jablko

2019-02-15T15:04:10Z

Humor v reholi

Mám rada vtipné príbehy, ešte radšej tie ktoré sú duchaplné. Už som písala, že každý je originál a každý má dôležitú úlohu vo svete. Kto podceňuje svoje schopnosti alebo ich nedokáže využívať, lebo si myslí, že ich nemá, možno nájde inšpiráciu v tomto krátkom príbehu.

Možno ste ho už počuli alebo čítali, ale opakovanie je matka múdrosti!

Vedľa kláštora dominikánov bol kláštor františkánov. Ich záhrady spolu susedili. Stalo sa, že spadlo jablko presne na hranicu. Dominikáni preň poslali toho najučenejšieho mnícha, františkáni toho najhlúpejšieho zo svojich radov. Obaja sa stretli pri jablku. Františkán vedel len po česky, dominikán zasa len po latinsky. Dohovárali sa teda rukami.

Dominikán zdvihol jeden prst, františkán ukázal dva prsty. Dominikán ukázal tri prsty, františkán odpovedal jedným prstom. Dominikán pokrčil ramenami a odišiel. Františkán zodvihol jablko a odišiel tiež.

Dominikán prišiel do kláštora a spolubratom vyrozprával celý priebeh sporu takto: „Argumentoval som, že je jeden Boh a zdvihol som jeden prst. Františkán zdvihol dva prsty, akože v Ježišovi sú dve prirodzenosti. Na to som mu oponoval, že Boh je v troch osobách, zdvihol som tri prsty. Františkán zdvihol jeden prst, že predsa je len jeden Boh. Na to som už nemal protiargument a vzdal som to.“

Františkán vyrozprával priebeh sporu takto: „Dominikán zdvihol jeden prst, ako že mi zlomí jednu končatinu. Nedal som sa zastrašiť, povedal som, že mu zlomím dve – zdvihol som dva prsty. On na to, že mi zlomí tri. Ani toho som sa nezľakol, zdvihol som jeden prst, akože mi ešte jeden zostane. Dominikán dostal strach a jablko mi nechal.“

Každý si vysvetľuje veci zo svojho uhľa pohľadu, ale i zámeru. Nechcem, aby sme boli bitkári a špekulanti. Je dôležité, aby naše slová, skutky, korešpondovali s Ježišovým učením.

Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.

(Mt 10,16)

radostný úsmev

2019-02-14T12:15:47Z

Radostný úsmev

Každý to pozná, nie vždy nám je do smiechu. Niekedy sa usmievame cez slzy. Niekedy plačeme od smiechu. Úsmev a radosť... idú ruka v ruke?

Evanjelium – radostná zvesť. Tí, ktorí chodia často na svätú omšu, si vypočujú úryvok z evanjelia. Tí, ktorí pravidelne berú do rúk Sväté písmo, si prečítajú každý deň nejakú časť božieho slova.

Robí nás počúvanie alebo čítanie božieho slova radostnými?

Samozrejme sme vždy v inom duševnom rozpoložení. Niekedy prežívame niečo smutné, ťažké až tragické a čítaním božieho slova chceme načerpať posilu a odvahu ísť ďalej. Niekedy cítime chuť počuť božie slovo a tešiť sa.

Ježiš posielal svojich učeníkov, aby šírili jeho slovo, uzdravovali a vyháňali zlých duchov.

Povieme si, to už bolo, dnes je iná doba. Pri krste sme aj my dostali príkaz šíriť božie slovo. Nemusíme ísť do ďalekých krajín a stať sa misionárom v Afrike. Každý dostal dary, ktoré ho uschopňujú byť misionárom tam, kde sa práve nachádza. Nemusíme robiť zázraky, stačí plniť božiu vôľu, využívať dary, ktoré sme dostali a svojím životom prinášať Ježiša všade, kde pôjdeme.

...lebo veselého darcu Boh miluje.

Niekto si povie, ja neviem robiť nič výnimočné, nemám schopnosti na konanie veľkých vecí, som taký priemerný. Nikto nie je priemerný, všetci sme stvorení ako ORIGINÁL. Každý život má význam, každý človek je tu, aby plnil výnimočnú úlohu, takú akú nemôže splniť nikto okrem neho.

Darovať úsmev, je veľký dar. Možno ste to už zažili. Veselého človeka má každý rád. Samozrejme nie posmievačného, ale úprimne veselého.

„Keď vás stretnem, hneď sa mi rozžiari deň!“ „Keď mi zavoláš, hneď sa cítim lepšie.“ „Keď sa s tebou porozprávam, uľaví sa mi a mám opäť chuť do života!“

Tieto vety môžeme počuť, ak budeme vedieť rozdávať úsmev. Nie je to vždy ľahké, najmä keď sa necítime najlepšie. Ale aj toto je misia.

Mali sme vo farnosti kňaza, ktorý raz po svätej omši povedal: „Ak by ste sa počas omše mohli pozrieť sami na seba tu v kostole, necítili by ste sa dobre.“ Všetci sme boli prekvapení, čo tým myslí? On pokračoval: „ Počas omše vidím väčšinou smutné, skormútené tváre. Keď vychádzate z kostola a tvárite sa smutno až zamračene, akého Krista nesiete do ulíc vášho mesta?“

Vtedy som sa zamyslela, skutočne veľa veriacich akoby si nahodilo skormútenú – prepáčte za výraz svätuškársku masku – tvár skoro mučeníka, zbožného a akoby odtrhnutého od reality sveta.

Máme niesť radostnú zvesť! Prinášať Ježiša všade, kam sa dostaneme.

Podľa mňa Ježiš nebol smutný, zamračený, nešíriť pesimizmus. Keby taký bol, išli by za ním zástupy? Byť ako Ježiš! Skúsme to!

A ešte na záver. Do farnosti prišiel iný kňaz. Vždy po nedeľnej svätej omši prečíta oznamy a na záver povie vtip. Niekto povie, že vtipy a ešte k tomu v nedeľu, do kostola nepatria. Lenže čo sa stane? Ľudia sa usmievajú, aj nahlas zasmejú a skúste sa na nich pozrieť, keď vychádzajú z kostola. Usmievajú sa.

Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!

(Flp 4,4)

hrdosť na správnom mieste

2019-02-07T12:19:11Z

Hrdosť na správnom mieste

Tak ako každý rok vo februári budú vo farnostiach prebiehať rôzne aktivity, ktoré sú určené pre manželské páry. Bude to Národný týždeň manželstva s heslom: Hráme spolu!

V dnešnej liberalizovanej spoločnosti mnoho vecí už stráca svoj morálny základ. V minulosti, najmä na dedinách, žiť spolu v jednom dome muž so ženou bez manželstva, znamenalo vylúčenie zo spoločenstva. Ženy, ktoré mali dieťa bez manželstva, volali „prespanky“. Muži, ktorí striedali partnerky, boli záletníci. Ak niekto nerešpektoval zaužívané morálne zákony, bol označovaný nálepkou – z neho si príklad neber, to nie je dobrý človek. Samozrejme, že niektorí to nedodržiavali, ale potom sa skrývali a bol v nich pocit hanby, ak by to vyšlo najavo.

Dnes sa to otočilo, to čo je nemorálne sa pokladá za moderný životný štýl. To, čo je hriech sa označuje za prežitok. Zlo sa dáva za príklad a dobro za svätuškárstvo.

Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. (Mk10,6)

Je správne, že kresťanskí manželia sa zviditeľňujú. Ukazujú tejto spoločnosti, že božie slovo platí aj dnes. Počas Národného týždňa manželstva sa konajú rôzne akcie, kde manželia radostne spolu trávia čas. Byť kresťan - katolík nie je o smutných tvárach, o kľačaní na kolenách (hoci aj to k tomu patrí), ale je to prežívanie radostnej zvesti. Manželstvo dáva dvom ľuďom silu, aby zvládli životné problémy spolu – veď nie sú sami, ich posilou je Boh, ktorého pozvali do svojho života pri sviatosti manželstva.

Dnes, keď mnohí mladí žijú spolu – na skúšku – bez manželstva, keď pri prvých veľkých problémoch sa rozídu, lebo to bol omyl, nehanbime sa ukázať, že život v manželstve je krásny, bohatý a stojí zaň bojovať.

Neviem, kto z vás videl očí detí, ktoré vyrastajú v rozvedených rodinách, kde prišiel nový „ocko“ alebo nová „mama“. Navonok sa možno vychvaľujú, ja mám dve mamy a dvoch ockov, veľa darčekov. Iba ich oči sú smutné a neskôr v puberte to môže skončiť až tragicky.

Počula som chlapca, ktorý žil iba s mamou, otec mal už novú rodinu, v puberte povedal: „ Ja nenávidím otca, ak by som mohol, zabijem ho!“ Viem, že to boli iba reči, ale zlosť na otca v ňom prebudila nenávisť.

Poznala som dievča, ktoré žilo s matkou, ktorá striedala mužov a s jej otcom sa rozviedla. Keď mala trinásť rokov začala utekať z domu, kde mala mladších súrodencov, o ktorých sa starala, keď matka „balila“ nových partnerov. V pätnástich už chodila aj ona s mužmi, ktorí jej platili.

Nehovorím, že to tak musí byť vždy.

Práve preto, že zla je veľa a je medializované, šírme dobro. Ukážme svetu, že sa nehanbíme za vieru, že sme hrdí na svojho partnera, s ktorým už žijeme 10, 20, 30 rokov. Stále sa máme radi, lebo nás nespája majetok a deti, ale v našom strede je Boh, ktoré my DVAJA s našimi deťmi milujeme.

Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!" (Mk 10,9)

objatie

2019-02-03T19:19:59Z

Nie všetci zažili pocit, ktorý súvisí s objatím. Niekedy sa ani v rodine nepokladalo objatie za súčasť prejavu lásky. Deti a rodičia ako keby považovali objatie za niečo malomeštiacke a ... veď sa máme radi, tak načo sa objímať.

Počas homílie na sviatok Obetovania Pána pápež František povedal, že nemáme iba prežívať, ale máme objať život a nachádzať radosť v Ježišovi Kristovi.

Objať život...

Objať každý deň s jeho radosťami i smútkom...

Objať svoj úspech i nezdar...

Objať svojich najbližších i tých, čo sú opustení...

Objať tých, ktorí nás nechápu a možno nám ubližujú...

Objať utrpenie, bolesť i chorobu...

Objať svoju nedokonalosť a otvoriť sa Duchu Svätému, pomocou jeho darov sa nám podarí pracovať na sebe, milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého...

Objať seba a prijať seba...

„Vezmi svoj kríž a nasleduj ma“ (Lk 9, 23)

smrť i život

2019-01-30T15:08:50Z

Lebo Bohu nič nie je nemožné.

(Lk 1,37)

Starý a spráchnivený peň... bez života... rozpadávajúci sa... kôra popraskaná... pokrytý machom

Predsa z neho vyrastá život...

možno sa aj ty cítiš nepotrebný.... neužitočný...

dovoľ Bohu konať... otvor sa Jeho pôsobenie...

tvojimi rukami, tvojimi ústami bude Duch Svätý robiť veľké veci...

hovorme ako sv. Pavol: Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. (Flp 1,21)

svieca - hromnička

2019-01-29T19:44:48Z

Hromnice – sviatok Obetovanie Pána

Panna Mária a sv. Jozef dodržiavali zákony tej doby a tak priniesli do jeruzalemského chrámu malého Ježiška, aby ho zasvätili Pánovi a obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky. Mária bola bez hriechu – Nepoškvrnené Počatie – napriek tomu dodržala zákon obradu očisťovania, a tým nám dala príklad pokory a poslušnosti.

Sv. Jozef, hoci nebol otcom dieťaťa, plnil všetky predpisy, ktoré pre otca prvorodeného syna platili. Nikdy a nikomu nehovoril, že on je „iba“ pestún a dieťaťa je Boží Syn. Aj on bol vzorom pokory a poslušnosti.

Počas obradu prišiel do chrámu Simeon, nábožný muž, ktorý dostal prísľub, že nezomrie, kým neuvidí Mesiáša. Videl malé dieťa a predsa povedal tú známu vetu: „Teraz prepustíš Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu“ (Lk 2,25-32).

Na pamiatku slov starca Simeona, že Ježiš je „svetlo na osvietenie pohanov“, v tento deň sa požehnávajú voskové sviece, ktoré sa volajú „hromničné“, pretože nábožní ľudia ich zapaľovali v čase hromobitia a pri nich prosili Pána Boha o odvrátenie nebezpečenstva.

Slovenský národ už po stáročia svätil sviatky a uznával tradície, ktoré mnohé mali korene vo viere. V každom dome mali sviece – hromničky a zapaľovali ich vždy, keď bola búrka, ale tiež pri zomierajúcom. Vždy na sviatok obetovania Pána nosili do kostola sviečky, aby ich kňaz požehnal a potom ich doma odložili a v čase potreby zapaľovali.

Svieca je symbolom Zmŕtvychvstalého Ježiša. Na Bielu sobotu kňaz vchádza do chrámu s horiacou sviecou a hovorí: Kristus, svetlo sveta.

Svieca – vyrobená z včelieho vosku.

Prináša svetlo tam, kde je tma.

Zohrieva svojím plameňom.

Popri tom sa však stráca.

Roztápa sa a nakoniec svetlo zhasne a už jej niet.

V tej svieci je symbolika aj pre nás. Čo by sa stalo, keby si svieca povedala, že ona nechce zaniknúť, chce zostať taká ako je, pekná a rovná, biela, bez škvrny, s neobhoreným knôtikom. Chce zostať uložená niekde v skrini, zabalená do jemného hodvábneho papiera, aby jej neuškodilo ani svetlo ani prach. Možno by aj po rokoch bola taká ako nová, lenže neskôr by zožltla, možno by sa aj pokrútila a bola by nanič. Úplne zbytočná, nikomu by nepriniesla žiaden úžitok.

Tak je to aj s človekom. Ak bude myslieť iba na seba, nebude ochotný sa dávať do služby druhým, ani Bohu, zostane navonok možno zachovalý, ale vo vnútri prázdny a zbytočný.

Myslím, že viacerí poznajú príbeh, ako do neba prišla duša, ktorá ukazovala svoje čisté ruky. Pozri Bože, mám čisté ruky, vôbec som si ich nezašpinila. Predsa ju z neba poslali preč, lebo áno, ruky boli čisté, nezašpinila si ich počas života, lebo ani nič nerobila. Nič nerobila zlé, ale ani nič dobré.

Kto horí ako tá svieca, ten robí dobro. Prináša seba :

svoj úsmev – potešiť toho druhého,

svoje ruky – ochotné vždy poslúžiť, aj objať

svoje nohy – ochotné pribehnúť na pomoc,

svoje uši – ochotné vypočuť si toho druhého,

svoje oči – všímať si toho druhého,

svoje slová – povzbudiť i poľutovať i rozosmiať,

svoje srdce – mať súcit, milovať toho druhého.

Určite bude unavený, určite bude mať mozoľnaté ruky, unavené nohy, oslabnutý zrak i sluch, vyčerpané srdce. Nebude vyzerať ako vystrihnutý z módneho časopisu, ani nebude mať „čisté ruky“.

Bude horieť pre druhých, bude horieť pre Boha!

Nemusíme mať strach, že sme slabí a že to nedokážeme:

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.

Mt 11, 28

Táto Ježišova veta je pre nás povzbudením.

Buďme SVIECAMI a hľadajme posilu v Ježišovi a jeho Matke,

ak takto zhoríme počas svojho života plnením božej vôle,

budeme šťastní naveky!

vnímať zázrak, prežiť zázrak...

2019-01-27T14:00:34Z

Momentálne vo svete rezonuje otázka umelého prerušenia tehotenstva. Tí „modernejší“ hovoria o práve ženy. Veľa sa na túto tému už povedalo, napísalo a odvysielalo vo všetkých médiách.

Hoci je toho už veľa, rozhodla som sa pridať tiež svoje svedectvo.

Čakala som druhé dieťa. Bolo obdobie tvrdého socializmu. Hoci to nebola veľmi slobodná doba, interrupcia nebola zákonom povolená. (ženy si však často našli spôsob, ako zákon obísť)

Staršia dcérka mala dva roky a chodila do jasličiek. Bola som na začiatku tretieho mesiaca tehotenstva, keď raz večer pri kúpaní som zistila, že celé telíčko dcérky je posiate červenými vyrážkami. Vedela som, čo to je – ružienka. Toto ochorenie som prekonala v pätnástych rokoch, ale človek nikdy nevie. V prvých troch mesiacoch tehotenstva to môže vážne poškodiť nenarodené dieťatko.

O týždeň som išla do poradne – gynekológovi, termíny som svedomito dodržiavala, nebola som už najmladšia a nechcela som nič zanedbať.

Lekár bol starší pán, ktorý si pamätal ešte povojnové roky. Mal veľmi úctivé správanie, bol láskavý a vo svojom odbore fundovaný. Povedala som, čo sa deje, že dcérka má ružienku, ale ja som ju už prekonala. Napriek tomu však lekár navrhol urobiť krvné testy, aby sa zistilo, či neprišlo k poškodeniu plodu. Odobrali mi krv a o desať dní som mala prísť po výsledky.

Stalo sa však niečo, čo nikto nečakal. Krvná vzorka sa stratila a tak mi znovu odobrali krv a poslali na rozbor do Bratislavy. Už som bola na začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva a výsledky mali byť o tri týždne.

Napriek obavám, ktoré som videla v očiach lekára, ja som bola pokojná. Hoci som nemala vtedy nikoho, kto by mi bol oporou, okrem manžela, ktorý mal však väčší strach a tak som skôr ja utešovala jeho, bola som presvedčená, že všetko bude v poriadku.

Vďaka tomu, že som mala veľmi dobré duchovné vedenie v rokoch dospievania. Chodila som na tajné duchovné cvičenia, mala som úžasnú „tetu“ sestričku Alešku, verila som, že je všetko v božích rukách a Bohu nič nie je nemožné.

Konečne prišli výsledky z krvnej vzorky. Boli pozitívne. Lekár mi povedal, že sa mi narodí postihnuté dieťa, môže mať telesný i psychický postih. Ešte však bola jedna testovacia metóda – odber plodovej vody. Vtedy sa tento odber robil iba so súhlasom na interrupciu, ak bude výsledok pozitívny. Upozornil ma tiež, že po zákroku môžu nastať komplikácie a nastane spontánny potrat. Ja som rázne odmietla a lekár sa ma nesnažil ani presviedčať. Rešpektoval môj názor. Tak mi oznámil, že vzhľadom k tomu, že tehotenstvo už pokročilo, odber plodovej vody som odmietla, v tomto štádiu sa už interrupcia nerobí a tak sa mám pripraviť na narodenie postihnutého dieťaťa. V tom čase sa ešte nerobilo sonovyšetrenie a tak sa nedalo zistiť nielen postihnutie, ale ani pohlavie dieťatka.

Tak som mu povedala: „ Pán doktor, ja verím, že sa mi narodí zdravý syn.“ Lekár bol prekvapený a povedal, že obdivuje môj optimizmus a želá mi, aby moja viera nebola sklamaná.

Tak prešli posledné mesiace tehotenstva. Chodila som pravidelne na kontroly, dieťatko rástlo a keď prišiel čas pôrodu, narodil sa skutočne zdravý štvorkilový chlapec.

Neboli to ľahké dni, týždne a mesiace. Človek zažíva aj okamihy strachu a obáv. Len viera dokáže podržať v ťažkostiach, tak ako hovorí sv. Pavol, keď som slabý, vtedy som silný.

Možno niekto povie, to sa stáva, lekári sa môžu mýliť. Ja hovorím, že kto má oči, vidí zázraky všade okolo seba. Veď zázrakom je každý narodený život.

V jednote je sila...

2019-01-22T16:31:25Z

Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom. (Jn 15,17)

Prebieha Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Vo farnostiach sa v rôznych kostoloch stretávajú veriaci a spoločne sa modlia, aby členovia cirkví a kresťanských spoločenstiev vytvorili viditeľnú jednotu Kristovej Cirkvi.

V minulosti vládla medzi členmi rozdielnych cirkví až nenávisť. Z historických kníh poznáme, ako to dopadlo, keď katolícky mladík priviedol domov luteránske dievča. Pochádzam z dediny, žili tam väčšinou katolíci, hoci nás priamo neviedli k nenávisti voči iným cirkvám, keď som povedala, že moja spolužiačka je kalvínka, výraz v tvári rodičov nebolo nadšenie. Akoby chceli naznačiť, drž sa od nej bokom.

Neznalosť často viedla k odporu až nenávisti.

Prečo sa vytvorilo toľko cirkví? To riešia historici. Základom rozdelenia však väčšinou býva pýcha. Tá je akoby tým prvým podnetom k rozporom, hádkam, nenávisti až bitkám.

Žijeme v dobe, keď sa zmenšili vzdialenosti medzi ľuďmi a množstvo informácií umožňuje lepšie poznať toho druhého.

Modlime sa za pokoj medzi nami. Nech nás viac vecí spája, ako rozdeľuje. Nech si viac pomáhame, ako ubližujeme.

Všetci sme BOŽIE DETI.... Boh – Láska nás miluje. Akou cestou k Nemu kráčame, to nechajme na posúdenie Bohu. Dôležité je, aby sme plnili Jeho vôľu a žili podľa jeho prikázaní. Nezabúdajme na hlavný príkaz lásky, ktorý nám odovzdal po svojom Synovi.

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! Toto je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé mu je podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mt 22, 37-39)

A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno –

ja v nich a ty vo mne.

Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. (Jn 17, 22-23)

Láska = manželstvo?

2019-01-20T19:31:20Z

2.nedeľa v Cezročnom období

Ježiš bol na svadbe a bola tam aj jeho matka. Počuli sme v stati z Jánovho evanjelia. Mária bola veľmi vnímavá a pozorná. Zbadala to, čo ako hosť zbadať nemala a priznajme si, nebola to jej vec. Bola by to veľká hanba, keby svadobčanom už nemali čo nalievať do pohárov. Mária nebola klebetná, mohla to šíriť ďalej ako super horúcu správu – mediálnu bombu. Ona išla za svojím synom. Nepovedala: „ Predstav si, ako si to vyrátali, pozvú hostí a nemajú dosť vína.“ Určite v tichosti pošepla: „Nemajú vína!“ Ježiš odpovedá možno tvrdo – čo mňa a teba do toho. Mária však predsa ide za obsluhujúcimi a povie im, aby urobili všetko, čo im Ježiš povie.

Vďaka tomu sa stal Ježišov prvý zázrak.

Ježiš ho urobil na svadbe. V tejto súvislosti by som chcela poukázať na súčasný stav v spoločnosti. Svadba sa stala akoby nemodernou. Máme sa radi, fajn, tak si to vyskúšajme. Ak si budeme vyhovovať, tak možno – niekedy – sa aj vezmeme. V minulosti to bola hanba, bývať spolu len tak – na hromádke. Teraz je to akoby módny trend. Toleruje to spoločnosť, tolerujú to aj rodičia, a tiež tí, ktorí sú pokrstení a praktizujúci katolíci. „Čo s tým narobím, je to ich život,“ – to je konštatovanie rodičov. Je to ťažké, ale treba na to poukazovať a netreba poľavovať.

Ježiš nám nechal odkaz – milovať hriešnika a odmietať hriech.

Hoci média nám stále ukazujú zlo ako niečo dobré, to čo je nemorálne vyhlasujú za morálne. Nedajme sa oklamať!

Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ! (Prís 1,10)

Veronika - slovenská mučeníčka

2019-01-12T18:32:44Z

Veronika

Slovensko je malá krajina a žije tu veľa dobrých ľudí. Dokonca máme aj veľa svätých ľudí – mužov i žien. Medzi nimi je tiež sestra Veronika Theresia Rácková z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého.

Toto útle žieňa urobilo niečo, čo ju zaradilo do knihy mučeníkov – obetovala svoj život v ťažko skúšanej krajine v Južnom Sudáne.

Tí, ktorí ju poznali už od detstva môžu potvrdiť, že už ako dieťa rozdávala okolo seba veľa radosti. Vždy jej tvár žiarila úsmevom – na ten úsmev sa nedá zabudnúť. Rada spievala a bola veľmi veselá. Dá sa povedať, že za každú „srandu“.

Niekto si povie, bola najmladšia, mala troch starších súrodencov, bolo jej ľahko. Lenže žila v dobe socializmu, jej rodina bola silno veriaca a jej brat bol kňazom. Kto žil v tej dobe, musí uznať, že takáto rodina to nemala ľahké, i keď žili na dedine.

Veronika mala tiež svoje povinnosti doma, na strednú školu musela dochádzať autobusom – mnohí sme to skúsili. Učila sa dobre a tak odišla študovať do Prahy. Sama v cudzom meste, ďaleko od rodiny.

Kde čerpala silu? V Bohu, v ktorého verila a ktorého milovala a ktorému chcela patriť.

Na dedine, kde vyrastala bola viera žitá a mladým ľuďom sa venovala Julka – mladá žena, ktorá organizovala pre deti púte a výlety.

Raz sa cestovalo vlakom až do Košíc. Po ceste boli zastávky – bola to taká púť. Vlaky nechodili rýchlo a cesta trvala dlho, tak sa spalo v rodinách. Prišli sme do dediny, kde sme mali dohodnutý nocľah. Večer na omši v kostole sme zaspievali a po omši si nás ľudia rozdelili a vzali k sebe na prenocovanie. S Veronikou sme pozerali po domoch v dedine a tak sme si vyberali, v ktorom dome by sme chceli byť. Pretože sme sa bavili, nepočúvali sme dobre pokyny Julky. Vybrali sme si pekný poschodový dom a čo sa nestalo, práve do toho domu nás vybrali. Tešili sme sa a boli sme rady, že sa nám to splnilo. Lenže dom bol pekný zvonku, ale vo vnútri vyzeral strašidelne. Nebol ešte dokončený. Niektoré steny nemali ani omietku, iba holá tehla, zariadenie biedne a domáci sa nám veru nepáčili. Ťažko sa nám zaspávalo, lebo sme sa báli, čo ak nám ublížia, keď zaspíme... tak sme sa rozprávali dlho do noci a ráno sme zaspali. Boli sme presvedčené, že máme čas a tak sme pomaly išli na miesto stretnutia, odkiaľ mal ísť autobus do mesta, kde sme mali nastúpiť na vlak a ísť ďalej. Lenže autobus bol preč, aj všetci naši a my sme zostali v dedine. Veronika navrhla, aby sme sa modlili. Do mesta nás vzali dobrí ľudia autom, ale či stihneme vlak, to nikto netušil. Nebolo nám všetko jedno, ale sme sa zo srdca modlili, aby vlak meškal a počkal nás. Auto zastalo pred stanicou a my sme v strachu bežali na nástupište... vlak tam stál a v oknách Julka a všetky deti. Kývali nám, aby sme rýchlo nastúpili, výpravca už išiel dať pokyn na odchod. Stihli sme to.

Veronika už nie je medzi živými, jej život ukončil výstrel vojaka. Viem, že mu odpustila, tak ako Ježiš tým, ktorí ho ukrižovali.

V týchto dňoch dostala in memoriam najvyššie štátne vyznamenanie – Pribinov kríž I. triedy. Som presvedčená, že si ho plne zaslúži nielen pre svoju mučenícku smrť, ale preto, ako žila.

Tak ako pomáhala počas života, pomáha aj teraz. Skúsila som jej pomoc, stačí ju poprosiť, ak je to Božia vôľa, na jej príhovor nám Boh dá to, čo potrebujeme.

Výroky svätej Matky Terezy

2019-01-10T14:55:47Z

Sv. Matka Tereza

Kto z tých starších, ale aj mladších, by nepoznal túto sväticu, ktorá navštívila aj naše Slovensko. Mnohí ju videli aj na vlastné oči, keď prišla nielen na návštevu, ale zanechala tu aj svoje spolusestry – štyri misionárky, ktoré začali pôsobiť na Kysuciach.

Starajú sa o tých najbiednejších, ktorí najviac potrebujú pomôcť.

O živote Matky Terezy sa napísalo už veľa kníh a publikácií, odznelo mnoho príhovorov a prednášok. Jej odkaz je však pre nás aktuálny dodnes: „Páči sa mi, že tu žije veľa nábožných ľudí. Preto prosím, aby sa ľudia ctili a mali radi, aby spoločne v modlitbách vytvorili jedno veľké srdce naplnené láskou,“ tieto slová adresovala Slovákom pri svojej poslednej návšteve.

Mňa osobne najviac oslovil citát:

„Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori, ale keby sme to nerobili, tá kvapka by tam chýbala.“

Páčilo sa mi, že táto veta je na stene v budove cirkevnej školy. Každý, kto vojde do chodby, ju uvidí a ak len jeden zo žiakov, učiteľov, rodičov a návštevníkov školy si ju osvojí a bude sa snažiť ju praktizovať vo svojom živote, dokáže zmeniť svoje okolie.

Ponúkam niekoľko ďalších výrokov tejto veľkej ženy - sv. Matky Terezy:

Najkrajší deň – dnes.

Najväčšia prekážka – strach.

Najľahšia vec – mýliť sa.

Najväčšia chyba – vzdať sa.

Koreň všetkého zla – sebectvo.

Najlepšie rozptýlenie – práca.

Najväčší neúspech – strata odvahy.

Najlepší odborníci – deti.

Najzákladnejšia potreba – komunikácia.

Najhlbšia radosť – byť užitočný druhým.

Najväčšie tajomstvo – smrť.

Najhoršie vlastnosti – zlá nálada.

Najnebezpečnejší človek – klamár.

Najhorší pocit – hnev.

Najkrajší dar – odpustenie.

Najdôležitejšia inštitúcia – rodina.

Najlepšia cesta – tá, ktorá je správna.

Najpríjemnejší zážitok – vnútorný pokoj.

Najvľúdnejšie prijatie – s úsmevom.

Najlepší liek – optimizmus.

Najväčšie uspokojenie – splnená povinnosť.

Najspoľahlivejší zdroj sily – viera.

Najpotrebnejší ľudia – kňazi.

Najkrajšia vec na svete – láska.