Jakub Šimík

haló ! prosím pane !

2014-12-26T23:54:52Z

Povězte mi prosím pane, zdali jsou city vyprodané ?

Zdali mám jen marnou snahu, učiň te mi dobrou radu !

Hledal jsem je v bleším trhu, ve výprodeji ba i stohu.

Radil jsem se s velkými rádci , mudrci i šlechetnatci.

Snad je najdu byť ochuzené, u popelnic pohozené.

Mezi krysy a odpatky, obalené kouskem látky.

Snad v té bídě najdu klid, v tom co jiný nechal být,

pro někoho konkubíny ,však mé srdce zahojí mi.

Barvy

2014-08-04T18:54:02Z

Osmá barva duhy ? Ta šedá, co je za ní ?

Za horizontem smutné krásy,

Černá ! toď barva jenž má tajemnou záři.

Černá vše skryje,

noční les i oči zmije.

Však srdci je smutno, i když oči jsou suché,

a světlu slunci černá neunikne.

Pouze hviezdy tuto vlastnost mají,

když temné sny srdci se zdají.

Však skrývati možno v srdci žal ?

a hráti s barvami maškarní bál ?

Když hviezdám pohasnou světla záře,

pak, až pak utichnou falešné tváře.

Však černé, té jiné barvy nelichotí,

byť ji žádná z nich ani nepochopý.

Však ona chápe že každá je stejná,

že všechny počali z jejího temna.

názov nemám

2015-03-15T20:36:09Z

Viem stále z výšky padám,

keď prídem bližšie odvraciam tvár.

Jak potok bez prameňa,

suchý kmeň bez koreňa som.

Od teba odvraciam sa,

po tme z domu odchádzam preč.

Cez okno vykrádam sa,

neverím nevraciam sa späť.

Tu päť dní v tieni kráčam.

Na šiesty nádej strácam.

Deň siedmi stráca sa kráľ,

práve som padol na tvár.

Úbohý, pometený.

Sám sebou potupenbý.

Zhodený zoslabený, bez teba beznádejný, som.

//:

://

Tam v tmavom kúte zemi

vždy v tieni poloźený som.

A slzy beznádeje,

Pre teba, že láska nieje so mnou.

Tu v blate z poza mláky,

vidím lúč jak preťal mraky tvojou silou.

ty vždy ma nájdeś pane,

privinieś ma dáš mi nádej,

a ovečku malú slabú, z noci tak roztrasenú.

Ty dáš jej najesť napiť,

nenecháš ju len tak trápiť

ty slovom bolesť zhojíš

zlomené ty láskou pojíš.

Viem že budeme raz spolu,

aj keď utekám ti stále z domu.

Tvoj hlas ma nájde všade,

sto prvý raz sa stane, už viem…

padlý

2013-10-22T02:21:14Z

Z neba vločka padá,

na zem slzu pripomína.

Snáď niečo hľadá,

na cestu nevspomína.

A v kúte malá duša smúti,

za anielom ktorý len hlavou krúti,

//Že lietať chcel keď slnko zašlo

a vidieť tmu kým svetlo nepohlaslo,

kým radosť bolesť nevystrieda,,//

Na Edén súmrak padá,

túžba sa pripomína.

Padlý obeť hľadá,

pokušenie ruky vspína.

A duša malá smúti

za anielom ktorý jej hlavu múti.

A peruť bielu stráca,

ten úpis svojím pierkom spláca.

//a teraz kostra krídiel k zemi padá,

na jeho pleciach vidieť hada..

Svoj údel na plychkom perutí...//

On hľadal deń keď slnko zašlo,

pre sladký sen v ktorom niČ nevyhaslo.

a// keĎ padal k zemi v sladkom sne

krýdla mŕtve mal, viac s nimi neusne....

pierko k zemi padá,

tá vločka biela.

nepozdvihne k nebi.

viac neponesie sa na aniela....

Kvapky

2013-05-27T13:38:43Z

kvapky

Jedna kvapka, druhá kvapka,

z dlhej noci bude krátka.

Vo chvíli keďzájde deň,

V krajine sa dvíha tieň.

Tretia kvapka, štvrtá kvapka,

cez potok je lávka vratká.

Malý krôčik, že spadnem ? Viem...

Že lásku už viac neuzriem.

Piata kvapka, šiesta kvapka,

plačem že mi chýba matka.

V srdci smútok zahnal smiech,

Čo bolo, dostal hriech.

Siedma kvapka, ôsma kvapka,

nech už ma len spánok hladká.

A kým zasa príde deň,

snívať už chcem krásny sen.

Jedna kvapka, druhá kvapka,

prvá horká, druhá sladká.

Kým dopadli obe na dne,

Srdce bolo navždy chladné.

Spomienky

2013-05-27T13:38:07Z

Spomienky :D alebo Fotky (to je hlavne fuk)

Občas sa zastavím a vrátim sa v myšlienkach späť

zoberiem album a otočím fotky o pár rokov späť

Do doby kedy ešte bavil ma svet

do časov kam už návratu niet.

Časy ktoré zmizli už naveky

ktoré však žijú v našej pamäti

Spomienky pre ktoré sa tam oplatilo byť

spomienky pre ktoré bolo radosť žiť.

Vtedy behali sme šialený ako bez hlavy,

nepoznali strach a nemali zábrany.

Taký mocný a predsa bezbranný,

keď sme si nabili hubu a na tom vyrastali.

no život nás naučil že niesme taký páni

už niesme bez strachu a bez hraníc

žijeme z nálady a brzdia nás zábrany

už nie tý fagani no sme rovnako bezbranný.

...

2013-05-27T13:37:24Z

LúČ slnka krásny a predsa tak vzdialený.
len msiac ziari medzi nás ľud´na zemi.
No i keďsem dôjde, sebou nenesie štstie
len stratenú vspomienku...
s nou plača smútok rastie

v básni ukrijem srdce,
v jej slovách našiel som liek.
Svôj význam stratiťnechce
i keďživot mu robýobčas priek

Kúzlo básne

2013-10-15T18:17:16Z

Ešte nevyšlo slnko
väčšmi otáľa deń.
Keď hlas vyznie tenko,
vari je to len sen ?

Izbou plížia sa tiene
v tvary mihol sa strach
v prítmí prekrásnej siene
nádej mení sa v prach.

Možno nezmenia postoj,
viem že nevrátim čas,
v básni našiel som pokoj
vo veršoch... to jediná zo skutočných krás !

Jedom liek

2013-05-27T13:34:59Z

Jedom liek

Dajte mi pokoj, dajte mi kľud.

Chcem stratiť vedomie, keď život mení sa v blud.

Dajte mi vodku, v nej utopím žiaľ.

V opiu nájdem sen, to diabol si prial.

V mesačnom svite, ostať chcem len,

zabudnúť na svet, nech nepríde deň.

Vyliečiť dušu zmyslom som dal,

Z jej spanilej krási popol sa stal.

-nikdy sa nevzdám-

2013-05-27T13:34:25Z

-nikdy sa nevzdám-

Padám ku dnu padám,

svoj život k nohám skladám.

Padám až kým nepadnem,

svoje chyby znova neuzriem.

Tu dopadol som celkom na dno,

v tej tme čo niet tu radno.

Však ucítil som v nohách tieň,

to chladná však pevná zem.

Tak vyskočil som v tieni skaly,

až kým hviezdy ten môj nezbadali.

Tam doletím až k veľkým hviezdam,

v tmavej noci sen svoj nikdy nevzdám.

nadpis nemám :)

2013-05-27T13:33:54Z

nadpis nemám :)

som čistá a krásna, jej duša zvoní

no slzu panny viac žiadna nevyroní.

V láske nájde sa krása, pieseň žiarivo jasná

však piesne raz vzdá sa ! zo slov stratí sa krása...

Láska krásna, však prázdna.

A tvoja malá balada odznie smutná a túľavá...

koniec...

Viac nebude taká pútavá...

Zo srdca ziaľ

2013-05-27T13:33:06Z

Zo srdca ziaľ

Keď mi pukne srdce, nech puknú Tatry,

z jeho vnútra výjdu tiene, tak ako za tmy.

Z ich plášťov je chlad, v očiach zračí sa zlo,

čo chceli dostali, sebou stiahli na samé dno.

Keď mi praskalo srdce akoby pukali skaly,

z jeho vnútra, ako z hlbín tajomstvo hľadali.

Malí zvláštnu moc, kúzlo nechcených slov,

tie slová ma pália, chuť ako žeravý kov.

keď mi puklo srdce akoby pukla skala.

z jeho vnútra cit i bolesť sa vyliala.

co ostal je prach, sutiny krásnych však chladnýh slov...

Nakoniec srdce mi, so smútkom dobylo,

keď v poslednej chvíľke, k tieňu sa modlilo.

Nesúďte srdce, že žiaľu prepadlo.

Že chcelo lásku, to pre ňu sa trápilo...

Môj aniel

2013-05-21T14:58:05Z

Môj aniel

keď mi hlas motlitbou zaznel, A mne srdce zial stisol.

tak ku mne prekrásny alniel, az ku mne ...z neba sa zniesol.

mal belasé krídla, a jeho hlas znel tak krásne.

ked v krabičke mydla mi podal list básne.

len malý kúsok z básne...

boh sedel tam s nami. aniel ma nechal nan pozriet.

ked v tom moje rany ma prestali bolieŤ.

potom podal mi ruku a ja som spoznal kam mieri,

na nebesku luku . ze mi ukáze tajomstvo vier

prekrásnej vieri

ked zivot stratil zmysel a nadej zomrela

boh poslal mi nazem svôjho aniela.

a vždy keď sa tratím a zivitom blúdim

spolu s mojim anielom,,, k pánu sa túlim.

v jeho náruČi túlim ...

on podal mi krídla a ucil ma lietat.

ako lásku vo veršoch so slovami splietať.

že život je krasny a boh o mna stojí.

aj moment je vzácny. a každá rana...

casom sa zhojí.