Praktické rady pre spoločenstváPraktické rady pre spoločenstváObjavme potenciál ľudí v našom spoločenstveMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/objavme-potencial-ludi-v-nasom-spolocenstve2019-03-05T11:38:02Z2016-11-14T12:15:52Z<p>
<span style="font-size:12px;">Fungovanie spoločenstva. Koľkokrát sme si mysleli, že na naplnenie vízie nemáme u nás vôbec ľudí? A čo ak sme ich mali, ale nevenovali sme sa ich formácii, pretože boli u nás noví a báli sme sa im zveriť zodpovednosť? No nie každý má obdarovanie na všetko. Takže ako objaviť v našich nových členoch ich potenciál? Na túto tému som sa zhováral aj s <strong>p. Jurajom Ďurnekom SchP., lídrom Spoločenstva Piar v Prievidzi a Máriom Tomášikom, lídrom spoločenstva pri Dóme svätého Martina v Bratislave.</strong></span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Myslím, že skôr ako sa dostaneme k praktickým krokom, čo robiť, je nesmierne dôležité sa zastaviť a pouvažovať nad naším spoločenstvom. Pretože v každom spoločenstve je dôležité všetkým členom vytvoriť priestor dôvery, slobody a prijatia. Teda skôr ako skvelý time management a kvalita akcií je dôležité pre členov vytvoriť priestor, v ktorom budú dôverovať tomu, čo sa hovorí a deje. Áno, vyžaduje to od nás, aby naše áno bolo áno a nie bolo nie. Ak sa medzi nami vytvorí priestor bez masiek, dostane každý člen akoby zelenú prísť so svojím nápadom alebo víziou a nebude sa ju báť zdieľať. No je rozhodne dobré, ak sú mladší členovia vždy vedení múdrosťou starších.<br />
To nás dostáva k vytvoreniu miesta slobody, miesta, kde sa dajú robiť aj omyly, miesta, kde človek nič nehrá a nepredstiera. Teda každý v spoločenstve vlastne má mať priestor rozvíjať svoje obdarovanie a talenty bez toho, aby bol brzdený okolím, ako to častokrát býva vo svete. Samozrejme, aj tu má byť usmerňovaný staršími ľuďmi v spoločenstve, a vedieť prijať rady od ostatných.<br />
Skvelým prípadom je umenie. V našej spoločnosti akoby umenie stratilo svoje miesto, ľudia hľadajú len rýchle naplnenie zábavou, kupujú obrazy v obchodoch s potravinami, len aby niečo na tej stene doma viselo. Nemajú čas sa zamyslieť nad zmyslom a významom, ísť do hĺbky. Hlavne sa čo najskôr zabaviť. Niet sa čo čudovať, keď sa pozrieme na súčasný životný štýl. A preto akoby umelecké dary v ľuďoch sa berú ako druhoradé, nepodstatné. Ľudia nás tlačia, aby sme sa radšej venovali iným oblastiam, študovali iné odbory, veď tie nás uživia. Veď aj tak nemáš na toho a toho, ani to neskúšaj … a podobné klamstvá. Pritom veci sa učíme najlepšie tak, že ich robíme. A samozrejme, je tu nesmierne dôležité aj obdarovanie a talent, no ak je utlačený našim okolím, len ťažko sa rozvinie.<br />
Prijať ľudí je tiež náročná úloha. Každý z nás má predsa predstavu, ako má naše spoločenstvo vyzerať. No ak neprijmeme ľudí takých, akí sú, samozrejme myslím na to dobré, čo do nich Boh vložil, môžeme voliť nesprávne cesty pre naše spoločenstvo, pretože nie vždy je naša predstava naozaj správna alebo ak je, nemusíme ju vedieť správne uviesť do praxe.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Pripomína vám to niečo? Všetko toto sa spája v rodine. Teda priestor prijatia, slobody a dôvery by sa mal v spoločenstve rozvinúť do akejsi fungujúcej rodinnej formy, kde lídri a starší členovia sú ako rodičia a starší súrodenci, ktorí tvoria priestor lásky a prijatia, kým mladší členovia sú ako deti, ktoré v tomto prostredí môžu byť kým sú bez strachu, bez masiek, kde môžu rozvíjať svoje dary a objavovať svoje talenty.<br />
Mário: „Pretože pri otázke nových členov (za predpokladu, že túžime získavať nových pre Pána Ježiša, využívajúc predevanjelizáciu skrze vzťahy, pomoc, priblíženie sa, alebo priame ohlasovanie, kerygmu) je veľmi dôležité ich začlenenie do spoločenstva. A to jednak skrze akt "prijatia za členov", ale aj skrze naše poskytnutie prijatia v psychologickom slova zmysle, ale i požiadaviek (kritérií), ich následného rastu, objavovania darov i vystrojenia do služby.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Pre objavenie potenciálu v ľuďoch je teda dôležité v prvom rade vytvoriť priestor, kde tento potenciál vidieť, kde nie je za nejakým múrom alebo plotom, teda miesto, kde je každý dôležitý, kde má každý svoj priestor. To ale rozhodne nie je všetko. Tak, ako postupovať ďalej?</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Hlavne pre nových členov je dôležité nájsť v spoločenstve svoje miesto. Je skvelé preto propagovať služobné tímy a služby, do ktorých sa môžu zapojiť.<br />
<strong>Juraj:</strong> „Plánujeme viac propagovať jednotlivé služby v spoločenstve a povzbudzovať vedúcich týchto tímov, aby viac hovorili a cieľavedomo hľadali nových členov do týchto tímov. Snažíme sa vždy vysvetľovať, prečo je dôležitá služba a taktiež aký je jej zmysel z pohľadu kráľovstva.“<br />
Je tu podľa mňa dobré spomenúť aj problém, s ktorým možno bojujeme, a to nedržať si svoju pozíciu v spoločenstve pevne. Inak povedané nehľadať v službe svoju identitu. Boh nás môže povolať do inej oblasti a vtedy je dobré vedieť, komu tú našu službu zveriť. Tento človek ju pravdepodobne bude robiť inak, ako my, no to je v poriadku. Mali by sme mu nechať priestor, aby svoje dary používal najlepšie, ako vie. Je tiež dobré, aby tímy neboli príliš uzavreté.<br />
<strong>Juraj:</strong> „Naše služobné tímy sú veľmi otvorené, teda každý, kto má chuť sa môže zapojiť do nejakej oblasti. Zatiaľ to u nás funguje tak, že každý, kto čo i len trochu chce, je v tom podporovaný a môže sa realizovať.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Ďalšou možnosťou je členom ukázať, aké obdarovania vlastne majú, teda poskytnúť určité príklady. Vhodná forma je hovoriť o služobnostiach.<br />
<strong>Juraj:</strong> „Vyučujeme o služobnostiach, teda aj v takejto oblasti hľadáme Boží plán pre život každého jedného.”<br />
Formácia v služobnostiach by však nemala byť škatuľkovaním, ale nájdením svojho obdarovania a potenciálu.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Nemenej dôležitou formou je podľa mňa aj osobné stretávanie a doprevádzanie členov. Práve touto formou sa môže objaviť potenciál v človeku, prípadne sa môže utvrdiť a dostať povzbudenie do väčšieho rozvinutia svojich obdarovaní. Doprevádzanie a vedenie ľudí naberá dôležitosť hlavne, keď svoj potenciál človek už objaví. Následne sa môže touto formou rozvíjať. No tu by to nemalo skončiť. Ľuďom treba poskytnúť aj prax, teda miesto, kde sa budú realizovať.<br />
<strong>Juraj:</strong> „Tým, že organizujeme veľmi veľa akcií a robíme veľa aktivít, máme širokú škálu toho, kde sa môžu členovia uplatniť.“<br />
Následne je ideálne poskytnúť členom tú najlepšiu formáciu a vysielať ich na kurzy a školy, kde môžu obohatiť celé naše spoločenstvo, Slovensko, svet... Áno, prečo nesnívať vo veľkom?</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Pre objavenie potenciálu v ľuďoch teda treba vytvoriť miesto, kde tento potenciál vidno, kde sa ho členovia spoločenstva neboja ukázať. Následne, keď sa ľudia neboja prejaviť môžu vstúpiť do služby alebo pomoci pri akciách, kde ich talenty a dary rastú. V konečnom dôsledku sa môže stať, že nás ľudia prerastú, s čím, priznajme si, máme občas problém, no o to nám vlastne ide, teda aby kráľovstvo rástlo. Takže ukážeme ľuďom v našom spoločenstve, kým naozaj sú a dovolíme im rozvíjať ich dary?</span><br />
</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/lubos_zabensky.jpg/95fac3a6-8812-4fed-ad37-808d9223997e?t=1469089021000" style="width: 100px; height: 100px;" /><span style="font-size:12px;"> Bloger: Ľuboš Žabenský</span></p>Monika Takáčová2016-11-14T12:15:52ZProblém s pasivitou účastníkov spoločenstvaMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/problem-s-pasivitou-ucastnikov-spolocenstva2017-03-14T15:09:11Z2017-03-14T14:56:09Z<p>
<span style="font-size:12px;">Na začiatok tohto blogu treba spomenúť, že za účastníkov spoločenstva budeme uvažovať záväzných členov spoločenstva. To sú tí, ktorí jednak berú spoločenstvo za svoje a ktorí, ako už aj z názvu vyplýva, sa zaviazali k nejakej aktívnej účasti na spoločenstve, čo by malo znamenať jednak internú angažovanosť (čo je osobná modlitba, pôst a almužna - Mt 6) a externú angažovanosť (čo je služba v spoločenstve navonok, je teda viditeľná inými ľuďmi). Od týchto ľudí sa vyžaduje nejaká angažovanosť, dokonca ak by sa nevyžadovala, tak v spoločenstve niečo nefunguje.<br />
Inak sa v spoločenstve pozeráme na manželov, rodiny, možno pracujúcich a inak na mladých študentov, vysokoškolákov, stredoškolákov. Je jasné, že jedna z týchto dvoch skupín ma oveľa viac času a druhá menej. Tak či tak, nie je dobré viazať a nakladať na ľudí bremená, ktoré by nevládali uniesť, to by bolo proti láske. No ako hovorí jedno múdre slovenské porekadlo ,,Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel” a tak si dovolím tvrdiť, že zvlášť pri mladých a študentoch im treba pomôcť vytvoriť si návyk k tomu, čo od nich spoločenstvo potrebuje, keďže je to ich spoločenstvo, t.j. osobná modlitba a služba a keďže som hovoril, že im treba pomôcť vytvoriť návyk, tak to hlavne posilňovaním vôle. Ak sa naučíme využívať čas v rámci bežného dňa rozumne (čiže modlitba a služba ako priorita), potom máme skvelý predpoklad, že v budúcnosti budeme robiť správne rozhodnutia. Ak však nebudeme mať takýto návyk, tak postupne sa môže stať, že inás to v spoločenstve nebude až tak baviť a upadneme do tej spomínanej pasivity, prinajhoršom sa zo spoločenstva vytratíme. Takže, ako hovorí Miško Perignáth: ,,Takže preto sa týmto ľuďom nebojím zavesiť na krk viac, ale nie zas úplne veľa :) “<br />
No asi najdôležitejšie pri pasivite sú pasivity. Tie tiež môžme rozdeliť na interné a externé. Externé sú priamo líderstvo alebo animátorstvo v spoločenstve. Je veľa spoločenstiev, ktoré nemajú jasne zadefinovanú víziu, poslanie a štruktúry v spoločenstve, čo predstavuje veľký problém. Potom ako môžeme očakávať, že sa ľudia budú zapájať, keď je v spoločenstve chaos? A za to sú priamo zodpovední lídri. Uvedomujeme si, že aj veľa závisí od osoby lídra, niektorého lídra ľudia dokážu nasledovať hocikam, iného nie. Tu však netreba zúfať, lebo náš Boh si nepovoláva schopných, ale uschopňuje povolaných. Len treba, aby sa lídri o vodcovstve učili, čítali správne knihy, chodili na správne semináre, toto je pre spoločenstvo veľmi dôležité. Dovolíme si tvrdiť, že externé faktory majú väčší vplyv na pasivitu členov spoločenstva ako interné. Lídri sú zodpovední za vytváranie anti-pasívnej atmosféry, lídri by mali v ľuďoch vzbudiť záujem ohľadom zapojenia sa, pretože sú súčasťou niečoho väčšieho - Božieho plánu.<br />
Interné faktory priamo tvoria "svet" tohto záväzného člena. Ako vieme, ľudia sú rôzni. Avšak ako najdôležitejšie je, nakoľko je daný človek vydaný Pánovi. Ak prežili skúsenosť Boha, prežili, že Kristus za nás zomrel, spoliehame sa na Božiu lásku, tak si myslím, že problém s pasivitou nebude, pretože ,,aktivita" je prakticky len odpoveďou na to všetko, čo od Pána dostaneme. Nebude problém modlitba, nebude problém služba, lebo v hlave a v srdci je všetko v poriadku. Pasivita bude problémom, ak rozhodnutie pre Krista nebolo úplné, alebo napríklad prebieha zápas s nejakým hriechom, alebo je tu nejaké zranenie, neodpustenie, atď. Často veci, za ktoré daný človek ani nemôže. Môžeme sa však rozhodnúť odpustiť a veriť Bohu. Ak sa toto nepokryje, tak je len otázka času, kedy človek odskočí.<br />
A na koniec pár slov od Miška Perignátha o pasivite: ,,Mám pocit, že problém pasivity je sám osebe ľahko riešiteľný a tieto riešenia sú úplne jednoduché. Väčšinou ide o triviálne veci - napr. pripomenutie Božej lásky, a hneď sa zlepší osobná modlitba čo potom vidieť na spoločnej modlitbe a na službe... Som presvedčený,. že nie je potrebné hľadať komplikované spôsoby a prehnane túto otázku riešiť, ale skôr sa treba vrátiť k podstate, k jednoduchosti. Neposudzovať ľudí, že ide o lenivcov, ale skôr sa pýtať, či my ako lídri sme vytvorili vhodné podmienky na ich rozvoj. Teda či my ako lídri máme intímny vzťah s Bohom (TO MUSÍ BYŤ VIDIEŤ) a či sme múdri (čím myslím aj že máme trošku "líderské vzdelanie", ale hlavne, či sme vnímaví na Boží hlas). Takže sú to veľké výzvy. Ale vízia, ktorá je ľahko dosiahnuteľná, ani nie je víziou :) “</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Mirko Barutiak</span><br />
</p>Monika Takáčová2017-03-14T14:56:09ZBUDOVANIE SPOLOČENSTVAMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/budovanie-spolocenstva2017-03-14T15:31:44Z2017-03-14T14:37:36Z<p>
<span style="font-size:12px;">Každé spoločenstvo má svoju cestu. Sú spoločenstvá, ktoré vznikajú spontánne z priateľstiev. Iné vznikajú na základe nejakej služby. Ďalšie vzniknú na základe spoločného zážitku. Preto sa budovanie spoločenstva nedá úplne do detailov naplánovať. Ako hovorí líderka spoločenstva Christoforus Veronika Hubeňáková, s ktorou sme tento blog spoločne tvorili: ,,plánovať je od slova plano” ... ☺ Je to o pravidelnom pýtaní sa Boha na Jeho pohľad a Jeho víziu.<br />
Budovanie spoločenstva nie je to isté ako budovanie tímu. Keď budujem tím, vyberám si tých najlepších, pozerám sa na to, čo už ľudia dosiahli, aké talenty sa u nich prejavili. Keď budujem spoločenstvo, vyberám si tých, ktorých posiela Boh, bez ohľadu na to čo už dosiahli. A spolu potom hľadáme, objavujeme a využívame naše talenty. Fascinujúce je, že nakoniec to Boh vyskladá tak, že naše dary a talenty sa dopĺňajú spôsobom, ktorý by manažéri len dlho skladali a ladili. Budovanie spoločenstva nie je možné pokiaľ jeho líder neverí ostatným, že im na spoločenstve tiež záleží a nezverí im dôležité služby, zodpovednosť. Pokiaľ líder drží všetku zodpovednosť vo svojich rukách, je jeho obdarovanie limitom. Ak dokáže delegovať, jeho talenty sú podlahou, na ktorej môže byť vybudované ďalšie poschodie. Samozrejme, nie je možné delegovať čokoľvek komukoľvek a je to tiež proces, ale to je už iná téma.<br />
<br />
„S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“<br />
(Mk 4,26-29)</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Veronika hovorí: ,,Naša skúsenosť je, že rast a budovanie spoločenstva úzko súvisí so službou. Služba je najväčší dar, alebo teda jeden z najväčších darov. V službe je miesto, kde spoločenstvo aj každý jeho člen musí vyjsť zo seba. Je to miesto, kde človek potrebuje ostatných, aby to zvládol. Nevystačí si sám. Ani celé spoločenstvo často na službu nestačí. Každý potrebuje bratov a sestry a všetci spolu potrebujeme Otca. Je to škola dôvery, trpezlivosti, pokoja, lásky. A keď rastie láska, rastie spoločenstvo.Rast spoločenstva do hĺbky – v láske – musí byť základom rastu v počte členov. Každý nový človek v spoločenstve potrebuje zažiť, že je milovaný taký aký je. Iba tak. Z toho dôvodu v našom spoločenstve noví členovia neslúžia, iba sú obsluhovaní. Ale nie sú vylúčení zo vzťahov. Teda najprv budujeme vzťahy, až potom ich zapájame do služby.”<br />
Spoločenstvo rastie z Božej lásky, ktorú si navzájom prejavujú Jeho deti. Preto je pri budovaní spoločenstva rozhodujúce budovanie vzťahu s Bohom. Ale tam dobrodružstvo nekončí, tam ešte len začína. Čím hlbšia je totiž láska v spoločenstve, tým hlbšie má spoločenstvo korene. Veronika hovorí, že ju to naučilo sa modliť jednu krásnu modlitbu: „Pane, prosím, nauč ma milovať.“ Lebo vie, že sama to nedokáže. Ale s Bohom? Až je prekvapená, koľko ľudí sa jej zmestí do srdca ☺<br />
<br />
,,A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast.”<br />
(1Kor 3,7)<br />
<br />
Jednoducho, budovanie a vzrast spoločenstva je Božia túžba, Jeho robota, Jeho zodpovednosť a potom aj Jeho sláva.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Bloger: Mirko Barutiak</span></p>Monika Takáčová2017-03-14T14:37:36ZFormácia ľudí - duchovné úrovne jednotlivcaMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/formacia-ludi-duchovne-urovne-jednotlivca2017-03-13T14:42:22Z2017-02-13T08:49:40Z<p>
<span style="font-size:12px;">Tento blog je nepriamym pokračovaním blogov, ktoré sa venujú formácii ľudí v spoločenstve. V tomto blogu sa zameriavam na to, akú stravu dávať jednotlivcom v priebehu ich osobného rastu v spoločenstve. Môj pohľad je doplnený názormi dvoch lídrov zo spoločenstva Piar, <strong>pátra Juraja Ďurneka SchP. a rehoľnej sestry Timotey Šebeňovej.</strong> Obidvaja lídri stáli pri zrode spoločenstva Piar a venujú sa mu celým srdcom. Páter Juraj vyštudoval teológiu v Ríme a niekoľko rokov bol aj riadeľom Piaristickej spojenej školy Františka Hanáka v Prievidzi. Prednedávnom bol zvolený za provinciála rehole Piaristov na Slovensku. Sestrička Timotea má vynikajúci vhľad do vecí a je obdarená veľkým prorockým darom. Je veľmi skúsená vo výklade Svätého Písma.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Rozdeľuj a veď</strong><br />
Je podstatné si uvedomiť, že ako sa spoločenstvo rozrastá a prichádzajú noví ľudia, tak tí, čo prišli skôr, s vysokou pravdepodobnosťou budú mať viac poznania a skúseností a aj hlbší vzťah s Bohom ako tí, ktorí sa práve obrátili. Preto je dôležité dávať každému človeku taký pokrm, aký dokáže stráviť. Toto je problém, s ktorým sa stretáva množstvo väčších spoločenstiev. Sestrička Timotea podrobne opísala ako je tento problém riešený v spoločenstve Piar: “Rozdelili sme spoločenstvo do troch úrovní, podľa toho, ako dlho sú v spločenstve, podľa toho sa aj vyvýja spôsob formácie. Pri tých najmladších kladieme dôraz na budovanie identity, na život v modlitbe, na porozumenie toho, ako koná Boží Duch skrze prejavy. Druhá skupina dostáva tuhší pokrm, ako sú služobnosti, zameranie sa na službu, na to, že nie je dôležité len prijímať, začíname ich vovádzať hlbšie do tajomstiev Božieho kráľovstva, učia sa budovať vzťahy, úctu medzi sebou i v rodinách, prehlbujeme rozmer osobnej modlitby, potreby intimity a podobne. Zameriavame sa aj na emočnú stránku osobnosti cez kurzy o hraniciach a emočnej zrelosti. Hovoríme viac o zmysle utrpenia, o kríži. Postupne sú už uvoľňovaní a vysielaní do služby na úrovni spoločenstva (najmä pri evanjelizáciách). Tretia úroveň je skupina najstarších ľudí v spoločenstve, tí sú často formovaní osobným sprevádzaním od lídrov spoločenstva, lebo tie základy už majú. Ale pastieri skupiniek podľa potreby dávajú vyučovania na aktuálne témy. Aj podľa toho, ako sa hýbe Duch v Cirkvi. Dostávajú tuhší pokrm – podľa potreby. Títo ľudia sú plne v službe nielen na úrovni spoločentva, ale idú podľa potreby slúžiť aj mimo vlastného spoločenstva – vyučovať, evanjelizovať, viesť chvály a podobne.” Myslím si, že Timotea veľmi dobre vystihla aj to, akým témam sa treba venovať v jednotlivých fázach rastu jednotlivca v spoločenstve.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Špeciálne pomazanie</strong><br />
Rozdeľovať ľudí podľa toho, kedy prišli do spoločenstva, môže byť nepresné a čas od obrátenia nie je vždy vystihujúci. Každý má osobitný charakter, rôzne milosti, rôzny hlad po Bohu a podľa toho aj rastie v hĺbke poznania Boha. Preto sa často stáva, že aj keď jednotlivec prišiel do spoločenstva neskôr, vďaka jeho zápalu a napredvídateľnej Božej milosti, ho Boh bude povyšovať. Toto sú prípady, v ktorých si musíme dať pozor na závisť od druhých ľudí. Takisto sa nám môže stať, že nám Boh ukáže špeciálne niektorých ľudí, ktorým máme venovať viac pozornosti. Možno sa nám to môže zdať nespravodlivé ale všimnime si, že podobné veci robil aj Ježiš, keď si vybral troch apoštolov a len tých bral na špeciálne miesta. A nikde v evanjeliu som nenašiel, že by mal potrebu niečo vysvetľovať ostatným. Nemôžeme brániť Božej milosti, pokiaľ si Boh vyberie ľudí a bude ich chcieť niekde posunúť, len preto, aby nevznikla v našom spoločenstve závisť. Je to práve Božia nepochopiteľná múdrosť, keď v určitý čas chce posunúť niekoho vyššie a niekoho iného zase v iný čas.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Rásť ako spoločenstvo</strong><br />
Treba si uvedomiť, že je potrebné ľudí budovať súčasne aj na úrovni vzájomných vzťahov a sú témy, ktoré môžeme ponúkať celému spoločenstvu, napriek tomu, že sa ľudia nachádzajú na rôznej duchovnej úrovni. Viac o tom píše páter Juraj: “Je pravda, že sa dá hovoriť o duchovnej úrovni jednotlivých členov, alebo porozumeniu jednotlivým vyučovaniam. No dôležité je taktiež to, že Duch Svätý prebýva v rovnakej miere vo všetkých členoch a dokáže svojim spôsobom vysvetliť to, čo hovoríme. Teda ak hovoríme o identite, každý si z toho niečo zoberie, podľa spôsobilosti a zrelosti. Prakticky vyučovanie nahrávame na záznam a každý, kto si chce dobrať témy, ktoré nepočul, môže si ich vypočuť zo záznamu.”</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Vedenie jednotlivca</strong><br />
Pri formácii jednotlivca nemôžeme hovoriť len o jeho formácii v skupine. Ja osobne považujem za veľmi dôležitú osobnú formáciu, pri ktorej sa jednotlivcovi venuje jednotlivec, či už ide o učeníctvo, duchovné sprevádzanie alebo tréning jednej vlastnosti. Z vlastnej skúsenosti viem, že človeka stojí veľa energie viesť jednotlivca, ktorý o to nejaví priveľký záujem. Mám rád, keď človek sám chce rásť a chce sa od niekoho učiť. Potom je to naozaj radosť. Aj pri vedení jednotlivca treba byť v prvom rade citlivý na Ducha Svätého, či už pri tom, aké skúsenosti mu budeme odovzdávať – nie všetko musí byť pripravený prijať, taktiež náš čas je vzácny a je potrebné si rozmyslieť, ktorým ľuďom ho chceme venovať a kde nás Duch Svätý chce mať.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Niekedy môže byť naozaj nebezpečné rozdeľovať ľudí na duchovné úrovne, môže to priniesť do spoločenstva určité porovnávanie, ale asi je to niečo, čomu sa nedá vyhnúť a správny líder musí byť na to pripravený a správne viesť ľudí, aby ich cez takéto nástrahy bez zranení dokázal previesť.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/martin_detko.jpg/6e7c7ea2-6fef-457e-a2f4-bdd1e32c0667?t=1469089032000" style="width: 100px; height: 100px;" /> Bloger: Martin Detko</span></p>Monika Takáčová2017-02-13T08:49:40ZRovnováha životaMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/rovnovaha-zivota2017-02-13T08:47:30Z2017-02-13T08:32:38Z<p>
<span style="font-size:12px;">Možno niektorí z vás, takisto ako aj ja často premýšľajú nad otázkou: "Som v živote šťastný?" Ďalej sa môžme pýtať čo môžme zlepšiť/ spraviť preto aby to tak bolo. Cítiš, že v nejakej oblasti potrebuješ viac zabrať alebo niečo v tvojom živote nefunguje, ale ani nevieš čo. Mne osobne veľmi pomohlo Takzvané koleso života, ktoré nám može pomôcť nájsť naše silné ale aj slabé stránky. Ak ich budeme poznať a pomenujeme ich, potom už ostáva iba na nás, aby sme niečo spravili pre zmenu vo svojom živote.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Tu sú oblasti, ktoré sú súčasťou života každého z nás, či už si to uvedomujeme alebo nie:</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">1. Služba<br />
Ak ju ešte nemáš, nič sa nedeje, ale časom je dobré odovzdávať, to čo sme prijali.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">2. Osobný rast<br />
V Biblii môžme čítať o ľuďoch, ktorý neustále prekonávali životné prekážky. Dnes žijeme v pohodlnej dobe, preto musíme osobne rásť cielene.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">3. Práca-kariéra-štúdium<br />
Ježiš pracoval s drevom. Službu na plný úväzok Bohu nemôže robiť každý, preto venuj svoj čas aj tomu, čo ťa bude živiť.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">4. Peniaze<br />
Zamyslime sa nad tým, ako zaobchádzame s peniazmi, či ich nemíňami na zbytočnosti.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">5. Zdravie/cvičenie<br />
Pán nás stvoril ako duch/duša/telo. Telo nie je zlé. Ježiš miluje to, ako nás stvoril. Pamätaj, že ešte žiješ na zemi a telo budeš pre službu potrebovať. Odporúčam 2-3x týždenne cvičiť.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">6. Sociálny život<br />
Mal si možnosť byť niekde na pár týždňov sám, bez priateľov a rodiny? Mohlo to byť skvelé, ale asi si zistil, že sme boli stvorení pre spoločenstvo a preto je potrebné mať vo svojom živote zdravé vzťahy.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">7. Rodina<br />
Rodinu si nevyberáme. Bude súčasťou nášho života stále. Preto sa neboj investovať tam svoj čas, aj keď sa ti to môže zdať nelákavé.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">8. Boh<br />
Dávid pásol ovce a vylieval si svoje srdce pred Pánon. Boh o ňom povedal, že to je muž podľa Jeho srdca.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">9. Zábava<br />
Stále iba pracovať, učiť sa, modliť sa a športovať sa jednoducho nedá. Dopraj sebe a svojmu telu oddych bez výčitiek.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">10. Láska<br />
Prijímaj od Boha to, že Ťa miluje a staň sa láskou pre iných.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">11. Vnímanie seba<br />
Pokladaj svoje schopnosti za hodnotné, buď asertívny a sebavedomý. Maj voči sebe úctu a rešpekt.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">12. Prostredie, kde žiješ<br />
Ak si doma alebo na svojom intráku neupratoval už dlho, tak je na čase zmeniť to. To v akom prostredí žiješ ťa ovplyvňuje vo veľmi veľkej miere.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">13. Poslanie<br />
Nájdi svoje túžby a obdarovania a choď za nimi. </span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/peter_paulik.jpg/d4d48fd7-697e-4292-baf7-ca9ecc189984?t=1469089052000" style="width: 100px; height: 100px;" /> Bloger: Peter Paulík</span></p>Monika Takáčová2017-02-13T08:32:38ZTvorba programu spoločenstvaMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/tvorba-programu-spolocenstva2017-02-13T08:31:40Z2017-02-13T08:17:27Z<p>
<span style="font-size:12px;">Témou blogu je poukázať na základné časti programu, ktoré by malo mať každé spoločenstvo a na ďalšie veci, na ktoré je potrebné prihliadať pri tvorbe programu. S tvorbou blogu mi pomohol <strong>Peťo Štupák, vedúci spoločenstva Marana Tha v Prešove</strong>, ktorý má dlhoročné skúsenosti s vedením spoločenstva, predovšetkým mladých rodín a organizovania manželských večerov.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><strong>Vnímavosť na Ducha Svätého</strong><br />
Základom pri tvorbe programu, ako aj pri každej činnosti spoločenstva, je prirodzene modlitba. Tá tvorí základ všetkého. Môžeme si povedať nejaké praktické pripomienky k tvorbe programu, ak sa však nebudeme za to modliť a hľadať, čo chce Boh, nebude to mať zmysel. Boh chce, aby sme Ho hľadali a teda aj tvorba programu nás má k Nemu priblížiť.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Uzavretý a otvorený program</strong><br />
Každé zrelé spoločenstvo potrebuje mať program pre členov spoločenstva, kde môžu rásť vo svojej viere, ale zároveň aj otvorené stretnutia pripravené pre ľudí, ktorí majú záujem vstúpiť do spoločenstva alebo len zisťujú, o čom vlastne spoločenstvo je. Program si teda môžeme rozdeliť na uzavretý pre členov a otvorený pre všetkých. Je dobré, ak ľudia vedia, o aký program ide, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia a z toho potom zranenia.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Primerane veľa programu</strong><br />
Programu by malo byť primerane veľa, teda aby členovia neboli preťažení pri príliš zložitom programe a naopak, aby sa nestali vlažnými aj vďaka slabej aktivite spoločenstva. Taktiež treba myslieť na rôzne vekové skupiny v spoločenstve. Je jasné, že rodiny, ktoré majú aj iné povinnosti, sa nemôžu zúčastňovať programu tak často, ako napríklad stredoškoláci, ktorí majú voľného času oveľa viac.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Vízia a program</strong><br />
Program musí byť taktiež primerane prispôsobený vízii spoločenstva. Ak ide o spoločenstvo, ktorého víziou je služba vo farnosti, program musí byť prispôsobený programu farnosti. Ak ide napríklad o misijné spoločenstvo, je jasné, že nebude svoj program prispôsobovať, keďže ich poslanie je úplne iné a nezávisí od farnosti.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><strong>Konkrétne stretnutia</strong><br />
Myslím, že tieto štyri body programu sú dôležité pre každé spoločenstvo:<br />
- stretnutie celého spoločenstva – aspoň raz za mesiac. Toto stretko je nevyhnutné, ak chce spoločenstvo rásť ako celok. Je dobré, ak sa aspoň raz do mesiaca stretnú všetci členovia spoločenstva a môžu sa vzájomne modliť a zdieľať. Tak môže celé spoločenstvo v jednote kráčať vpred a budovať zároveň vzťahy medzi členmi.<br />
- skupinky/tímy – aspoň raz alebo dvakrát do mesiaca, alebo aj viac. Ak má spoločenstvo už viac členov, ktorých je potrebné rozdeliť do skupiniek či tímov, je odporúčané stretávať sa v týchto skupinkách aspoň raz do mesiaca. Tak sa môžu ľudia v skupinke viac spoznať, budovať úprimné vzťahy a spoločne sa modliť a formovať.<br />
- otvorené stretká/chvály pre nových ľudí – aspoň raz do mesiaca. Úlohou každého kresťana je ohlasovať evanjelium a teda každé zrelé spoločenstvo by malo mať vo svojom programe aj takéto stretká, kde môžu privítať nových ľudí a ukazovať im, aký je život s Bohom.<br />
- formačná obnova (víkend/týždeň) – aspoň raz do roka. Pre spoločenstvo je veľmi prospešné, ak sa aspoň raz do roka všetci členovia stretnú na nejakom víkende či týždni, kedy odídu zo svojho bežného života a majú viac času na budovanie svojho vzťahu s Bohom a ľuďmi.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Možno to vyzerá príliš náročne, ale nie je to tak. S Božou pomocou všetko zvládneme a ak budeme pri Ňom, On sa o všetko postará. Teda, ako vždy a všade základom je modlitba.</span><br />
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/simon_senko.jpg/342f4cd6-fa32-4d17-a0ef-0ced3cee15fc?t=1469089072000" style="width: 100px; height: 100px;" /> Bloger: Šimon Senko</span></p>Monika Takáčová2017-02-13T08:17:27ZRozšír priestor svojho stanu, … Iz 54:2Monika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/rozsir-priestor-svojho-stanu-…-iz-54-22016-12-21T08:56:02Z2016-12-21T08:26:15Z<p>
<span style="font-size:12px;">Naše spoločenstvá. Sú miestami napredovania, bezpečia a prijatia pre všetkých členov a to nových aj starých? Ako to vlastne je s prijímaním nových členov a ich začlenením do spoločenstva? Je vôbec možné napísať univerzálne pravidlá, ako pri prijímaní nových ovečiek postupovať? Na túto tému som sa zhováral aj s <strong>p. Jurajom Ďurnekom SchP., lídrom spoločenstva Piar v Prievidzi a Máriom Tomášikom, lídrom spoločenstva pri Dóme svätého Martina v Bratislave.</strong></span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Skôr, ako budeme hľadať odpovede na tieto múdre otázky, chcel by som povedať, ako som to zažil ja. Pravdou je, že vplyvom viacerých okolností som bol už členom viacerých spoločenstiev. Nechcem teraz obhajovať nejaký turizmus v spoločenstvách, skôr si myslím, že je to veľké mínus pre individuálny rast a skôr sa priznávam k tejto mojej chybe.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Často sa ale na viacerých miestach deje, že noví ľudia sú nepovšimnutí, naše skupinkovanie a ignorácia iných je už klasicky skloňovaný problém. Často som sa s ním stretol aj ja. Samozrejme veľa záviselo aj od mojich postojov a od toho, akú iniciatívu som vyvinul ja.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Sú však ľudia, ktorí sú utiahnutejší a nevedia vystúpiť, práve na začiatku, keď to najviac treba. Je preto na nás takýchto ľudí vtiahnuť dnu. Nechcem povedať, že musíme venovať 120 % nášho úsilia hľadaniu nových ľudí v dave, ale skôr stačí, ak sme otvorení tomu, čo sa vyskytne a len sa dáme k dispozícií Bohu, aby konal. Takže, čo s novými ľuďmi v našom spoločenstve?</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">V prvom rade je, myslím dôležité prijať nových ako dôležitých a v podstate im preukazovať akoby väčšiu úctu ako starším členom. Veď – ak je človek lídrom, je vlastne služobníkom ostatných.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Nejde tu však len o nejaké prázdne gesto. Noví členovia sú pre život spoločenstva veľmi podstatní.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Mário: „Noví ľudia sú vždy veľkým požehnaním pre každé spoločenstvo. Či už zoberieme len jednoduchý sociálny rozmer, alebo duchovný rozmer.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Teda nielen preto, že Božie kráľovstvo má expanzívny charakter, no ak sa spoločenstvo prestane rozširovať, ale len postaví hradby okolo seba, začína reálne strácať smer a zastavuje sa.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Napadla ma paralela s impériami, ktoré akonáhle postavili okolo seba veľké hradby (Čína, Rimania v Anglicku, …), začali strácať vplyv a nakoniec sa museli z území stiahnuť.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Okrem evanjelizácie je tu však potenciál a dary, čo noví prinášajú. Úprimne je to aj čas, ktorý môžu venovať napĺňaniu vízie a práve tento čas starší členovia nemusia vždy mať. Nejde teda len o počty, ale o vzrast Božieho obdarovania v spoločenstve, v ľuďoch, ktorých nám Boh posiela. Samozrejme, to ako k novým pristupujeme, môže tieto dary objaviť a rozvinúť alebo zakopať. A preto je podľa mňa kľúčové vytvoriť im priestor prijatia, slobody a rastu.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">No poďme sa teraz pozrieť na začiatok, na moment, keď sa človek rozhodne do spoločenstva vstúpiť. Nástraha, ktorá tu číha súvisí s tým, ako sa k ľuďom budeme správať tesne po prijatí do spoločenstva. Vieme spraviť evanjelizačnú akciu alebo duchovnú obnovu a to všetko je super. Noví ľudia sa môžu stretnúť so živým Kristom a zažiť radikálnu zmenu v živote. Dôležité ale je, čo s nimi bude ďalej. Pokiaľ zorganizujeme akciu, no nemáme pre nich plán, ako ďalej, môžeme produkovať vlastne duchovné siroty. Tie sa stretnú s Kristom, zažijú obrátenie, no ak sa im následne nikto nevenuje, môžu sa stratiť a zablúdiť. Takto sa môže stať, že od Cesty úplne odídu a následne je ich, takto zranených, dostať naspäť k Pravde omnoho ťažšie, ako prvýkrát. Samotné fungovanie spoločenstva je teda istou formou svedectva pre svet.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">A práve preto je dôležité mať pripravené miesto prijatia, aby nové ovečky neprišli len do pomyselnej predsiene nášho spoločenstva, ale priamo do obývačky. Lebo doma nechodíme v bunde a teniskách, pravda, ak nie sme v americkom filme, ale v pohodlnom oblečení, ktoré nič neimituje a nemaskuje. Ako teda na to? Poďme sa pozrieť do Prievidze.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><strong>Juraj:</strong> „Dnes to v Piare robíme tak, že evanjelizujeme a pripravujeme evanjelizačné akcie práve vtedy, keď vidíme, že máme aj pripravených lídrov stretiek, ktorí ich môžu ďalej viesť. Je to taká forma “plánovaného rodičovstva” :) .”</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Je teda nesmierne dôležité vytvoriť novým členom miesto prijatia a mať pre nich pripravené stretko alebo malé spoločenstvo, ktoré ich prijme.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Dôležitý faktor je aj veľkosť spoločenstva. V malom spoločenstve je jednoduchšie udržať si kontakt s väčšinou členov a tak sa starať nielen o ich prijatie, ale aj formáciu. A je nesmierne dôležité im túto formáciu poskytnúť, teda spraviť z nich plnohodnotných členov.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><strong>Mário</strong>: „… je veľmi dôležité ich začlenenie do spoločenstva. A to jednak skrze akt "prijatia za členov" ale aj skrze naše poskytnutie prijatia v psychologickom slova zmysle ale i požiadaviek (kritérií), ich následného rastu, objavovania darov i vystrojenia do služby. Všetky tieto veci sa podľa mňa dajú lepšie riešiť v malom stretku ako vo veľkom spoločenstve.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Dôležitosť malých stretiek teda treba zdôrazniť.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Vo veľkom spoločenstve je už takmer nemožné, aby lídri boli blízko všetkým členom. Takto sa stráca kontakt a rastie anonymita, ktorá sťažuje novým mať šancu zapojiť sa do služby a neskôr preberať zodpovednosť. Pohľad opäť do Prievidze:</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">„Po istom čase sme narástli tak, že sme si niekedy ani nevedeli zapamätať mená tých nových - to bol problém, pretože sa nie vždy cítili milovane a prijato. Myslíme si, že ako novorodencom, aj novým členom v spoločenstve má byť venovaná patričná pozornosť.“, hovorí <strong>Juraj</strong>.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Preto, bez ohľadu na veľkosť spoločenstva, prítomnosť menších skupiniek alebo stretiek umožňuje hlbšie prijatie a formáciu jeho členov.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Noví členovia môžu mať problém sa v spoločenstve zorientovať. Hlavne, ak sa jedná o veľké spoločenstvo s množstvom členov. Tu sa pre nich môže vytvoriť stretnutie, ktoré im spoločenstvo predstaví.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><strong>Mário:</strong> „Raz za čas urobíme vstupný seminár. Sú to dve stretnutia, na ktorých záujemcovi vysvetlíme všetko o fungovaní, hodnotách, vízii nášho spoločenstva i požehnaní a povinnostiach členov.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Myslím, že každé spoločenstvo je určitým spôsobom špecifické a jedinečné. Či už je to víziou, miestom, kde žije, ľudmi, ktorí sú členmi, počtom alebo ďalšími autentickými vlastnosťami. Je preto ťažké určiť nejaké všeobecné pravidlá ako začleňovať nových.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Ak sú však noví členovia prijatí do spoločenstva nielen formálne, ale skôr rodinne, otvorí sa im priestor pre slobodu a kreativitu. Vlastne prídu na miesto, kde môžu konečne slobodne v Bohu objavovať svoj skutočný potenciál, hodnotu a sny, ktoré do nich vložil Boh. Tu sa môže začať cesta objavenia a realizácie Božích snov s nimi a s týmto svetom. Niekde pri tom všetkom však potrebujú objaviť svoj potenciál. Pripravíme im na to priestor?</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Prijímanie nových členov teda nie je len o pridaní nových stoličiek na spoločné akcie. Ide aj o obživenie a posilnenie spoločenstva. Noví členovia, ktorí nájdu svoj domov v spoločenstve doň prinesú aj to, čo nesú len hlboko, pretože v rodinnom prostredí sa nebudú báť otvoriť aj hĺbku. Spoločenstvo sa stane akoby pôdou, kde to všetko môže rásť. Otázka teda znie, dáme novým túto šancu?</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/lubos_zabensky.jpg/95fac3a6-8812-4fed-ad37-808d9223997e?t=1469089021000" style="width: 100px; height: 100px;" /> Bloger: Ľuboš Žabecký</span></p>Monika Takáčová2016-12-21T08:26:15ZSpolupráca s duchovnými autoritamiMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/spolupraca-s-duchovnymi-autoritami2016-12-13T13:02:29Z2016-12-13T10:41:20Z<p>
<span style="font-size:12px;">Tento blog sa venuje téme spolupráce medzi spoločenstvami a kňazmi vo farnosti, prípadne rehoľnými spoločenstvami. So spracovaním témy mi veľmi pomohla Hana Šimčíková, vedúca spoločenstva Dom Júdov so Sabinova a Matúš Oravec, kňaz Spišskej diecézy.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Myslím, že pre dobrú vzájomnú spoluprácu medzi spoločenstvami a farnosťou sú dôležité tieto štyri prvky: komunikácia, jednota, poslušnosť a pokora.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Komunikácia<br />
Vzájomná komunikácia spoločenstva s duchovnými autoritami je najzákladnejšia vec pre efektívnu spoluprácu. Veľakrát sa v praxi nespolupracuje práve preto, že jedna strana, alebo aj oboje, majú problém komunikovať alebo sa vzájomne pochopiť. Pri komunikácii je veľmi dôležité vedieť nájsť kompromis pre obe strany, vedieť sa na situáciu pozrieť aj z pohľadu druhej strany a vidieť jej potreby. Taktiež je dôležité vedieť počúvať druhú stranu a spoločne hľadať správnu cestu, nielen presadzovať svoj možno niekedy naozaj nevhodný pohľad. Obe strany potrebujú pri komunikácii Božiu múdrosť, aby hľadali to, čo v konečnom dôsledku bude budovať Božie kráľovstvo. Moja osobná skúsenosť je taká, že niekedy sa ťažšie komunikuje, ak ide o veľký vekový rozdiel, teda ak je kňaz starší a komunikuje s niekým mladým so spoločenstva, alebo aj naopak. Napriek všetkému, ak obe strany naozaj chcú, dá sa to.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Jednota<br />
„Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Jn 13,35) Vzájomná láska, úcta a rešpektovanie sú základné prvky pre dobrú spoluprácu. Laici v spoločenstvách si musia dávať veľký pozor na to, aby sa držali učenia Cirkvi a svojimi aktivitami prispievali k budovaniu Cirkvi. Na druhej strane, kňazi si musia dávať pozor na to, aby nebránili pôsobeniu rôznych cirkevných združení, ako sa o tom píše aj v kódexe kanónického práva, Kán. 215: „Veriaci majú právo slobodne zakladať a viesť združenia na ciele dobročinnej lásky alebo nábožnosti alebo na rozvíjanie kresťanského povolania vo svete a zhromažďovať sa, aby tieto ciele dosahovali spoločne.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Poslušnosť a podriadenosť Cirkvi<br />
„Keď sa pokrstený stane údom Cirkvi, už nepatrí sebe, ale tomu, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Odvtedy je povolaný, aby sa podriaďoval iným, aby im slúžil v spoločenstve Cirkvi a aby poslúchal predstavených Cirkvi a podriaďoval sa im, aby si ich vážil a mal ich v láske“ (KKC, 1269). Spoločenstvo je teda povinné byť poslušné kňazovi, aj keď je to niekedy ťažké a spoločenstvo si myslí, že robí správnu vec. Z vlastnej skúsenosti viem, že v konečnom dôsledku poslušnosť prinesie viac požehnania, ako keby sme nepočúvali a organizovali akcie napriek nesúhlasu kňaza. Na druhej strane, kňaz môže na základe ovocia spoločenstva ľahko spoznať, či je dané spoločenstvo užitočné a či naozaj buduje Božie kráľovstvo. V tomto smere je veľmi dôležitá komunikácia, a ak kňaz nesúhlasí so spoločenstvom, je potrebné sa pýtať na dôvody a vedieť sa o nich porozprávať a nájsť správnu cestu. Kňaz ako vyššia autorita preberá zodpovednosť sa svoje rozhodnutie, či už bolo správne alebo nie.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Pokora<br />
Boli sme stvorení tak, aby sme žili vo vzťahoch a vzájomne sa potrebovali. To isté platí aj pre spoluprácu. Spoločenstvo potrebuje kňaza, ale aj kňaz potrebuje spoločenstvo. Ak si to obe strany uvedomia a príjmu to, život vo farnosti môže veľmi napredovať.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Čo očakáva kňaz od spoločenstva?<br />
Okrem vlastných aktivít spoločenstva je dôležité, aby spoločenstvo slúžilo vo farnosti aj v rámci bežných podujatí, ako je napríklad miništrovanie, lektorská služba, upratovanie kostola či fary alebo pomoc pri organizovaní ďalších akcií farnosti. Inou formou pomoci môže byť zapojenie sa do prípravy birmovancov. Dôležité pri angažovaní sa v službe farnosti je myslieť na víziu spoločenstva. Ak má spoločenstvo vo vízií službu vo vlastnej farnosti, je kľúčové v nej pomáhať. Avšak, ak ide napríklad o misijné spoločenstvo, ktorého cieľom je evanjelizovať po celom Slovensku, nedá sa očakávať, aby spoločenstvo aktívne slúžilo aj vo vlastnej farnosti, keďže by nebolo schopné to zvládať.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Na záver pripájam vyjadrenie kňaza Matúša Oravca, ktorý dlhé roky pôsobí a spolupracuje so spoločenstvami:<br />
„Moja skúsenosť najprv ako laika, neskôr kňaza je, že sú miesta, kde je spolupráca kňaza so spoločenstvami dobrá až vynikajúca, ale ešte stále je veľa farností, kde to je veľmi zlé, ba dokonca až bojové. Vychádza to z toho, že chýba skúsenosť kňazov so spoločenstvami, keďže mnohí nikdy nič také sami nezažili, nikto im o tom nepovedal, čo je ešte stále dôsledok pretrhnutia kontinuity odovzdávania skúsenosti počas komunizmu. Lebo aj keď prišla sloboda a s ňou veľké oči, všetci chceli niečo robiť, ale málo kto vedel ako. Neskúsenosť pastierov vyvoláva u nich strach ísť do spoločenstiev. Je to neistota z toho, aké miesto má pastier v spoločenstve zaujať a čo ponúknuť. Zároveň je nutné priznať prípady, kedy sa ovce správali voči pastierovi ako vlci, čo tiež následne nepomohlo.<br />
Napriek všetkým bariéram, ktoré niekedy vidíme, je nutné povedať, že nie ovce sú zodpovedné za pastiera, ale pastier za ovce. A ak pastier vôbec nezablúdi do spoločenstva, nemá právo spoločenstvo kritizovať, nech je akékoľvek. Ja však vidím veľkú nádej v mladých mužoch, ktorí vstupujú do seminára zo spoločenstiev. Mnohí takí už pracujú v kňazstve a stále viac ich prichádza.“</span><br />
</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/simon_senko.jpg/342f4cd6-fa32-4d17-a0ef-0ced3cee15fc?t=1469089072000" style="width: 100px; height: 100px;" /> <span style="font-size:12px;">Bloger: Šimon Senko</span></p>Monika Takáčová2016-12-13T10:41:20ZNedochvíľnosť ľudí na stretkáchMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/nedochvilnost-ludi-na-stretkach2016-12-07T08:55:14Z2016-12-07T08:49:14Z<p>
<span style="font-size:12px;">O dochvíľnosti sa už toho veľa povedalo a to asi vo všetkých oblastiach, či už nášho pracovného, alebo súkromného života. Rozhodol som sa pre túto tému práve preto, lebo je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Asi nikto z nás nemá rád keď na vopred dohodnuté stretnutie prichádza druhá strana neskoro. A napriek tomu my sami máme tendenciu meškať. Robíme veci, ktoré sa nám na iných nepáčia. <strong>Po mojom rozhovore s lídrami niekoľkých spoločenstiev som zistil, že len 40% členov dokáže prichádzať na stretká načas. Je tiež zaujímavé, že práve títo ľudia sú v službe zodpovednejší a dokážu sa popasovať s problémami. </strong>Božie slovo nám hovorí, že kto je verný v málom, bude ustanovený nad mnohým. Vďaka takej maličkosti, akou je dochvíľnosť bude môcť Boh v nás budovať ďalšie veci, ktoré pre nás pripravil. Staňme sa dochvíľnymi už dnes, veď presnosť je výsada kráľov a my sme predsa deti Kráľa.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;">Ako sa cítiš, keď ľudia prichádzajú na stretnutie neskoro? A ako sa cítiš, keď meškáš ty? Rozdeľuješ stretnutia na dôležité a menej dôležité? Stretnutia, ktoré sú pre teba menej dôležité sa stávajú nepodstatnými z časového hľadiska? Ako sa cítiš, keď stretnutie, ktoré organizuješ sa stáva pre ostaných menej dôležitým?</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/radomir_luptak.jpg/7fdb2d72-c61d-4b58-9e79-0b3df6375f7c?t=1469089062000" style="height: 100px; width: 100px;" /> Bloger: Radomír Lupták</span></p>Monika Takáčová2016-12-07T08:49:14ZŤažké časyMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/tazke-casy2016-11-28T14:53:03Z2016-11-28T14:30:40Z<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;">Každý z nás pozná čas, kedy má pocit že lieta v oblakoch kvôli tomu, že sa mu v živote práve darí alebo že cíti Božiu prítomnosť. Druhou stranou mince je, že každý už zažil aj čas, kedy nám bolo veľmi ťažko, mali sme pocit, že všetkého je veľa, nemali sme na nič čas, ani na modlitbu, nič sa nedarilo a vedeli sme, že Boh je s nami, ale vôbec sme to neprežívali. Práve o tomto je blog.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;"><strong>Ako sa najčastejšie dostaneme do tohto "ťažšieho" obdobia:</strong></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;">1. príde okolnosť, ktorá vyzerá, že je nad naše sily<br />
2. naše srdce sa zranilo<br />
3. skúškové obdobie na výške/maturita<br />
4. dlhodobo nevyznaný hriech<br />
5. púšť</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<strong style="font-size: 12px;">Typické znaky ako to na nás pôsobí:</strong></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;">1. cítime sa ako vyschnutý figovník, nemáme chuť do života<br />
2. možná depresia<br />
3. strata návykov, ktoré sme mali (modlitba, pôst, štúdium Biblie, kníh)<br />
4. sme alebo sa cítime osamelí<br />
5. strata vedomia Božej lásky</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;"><strong>Ako sa dá z toho dostať:</strong></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;">Chcem povedať, že každý prípad je naozaj individuálny. Niekedy môžme mať oničom iba 1 deň, inokedy to u nás môže pretrvávať celé mesiace, pretože je to hlbšia rana... ale predsa zopár tipov, čo pomohlo mne.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;"><strong>1. nebuď sám</strong><br />
Aj keď môžeš mať pocit, že samému ti bude najlepšie alebo vôbec nemáš chuť ísť medzi ľudí a je ti zle už len keď pomyslíš na slovo "zdieľanie" môže ti pomôcť jedine priateľ, ktorý má vzťah s Ježišom. Ak si sa pokúšal už modliť sa sám a cítil si sa slabý, je malá pravdepodobnosť, že sa z toho dostaneš tak rýchlo bez pomoci. Nie je potrebné hneď ísť na stretko a zdielať sa pred všetkými, prečo prežívaš v srdci smútok/sklamanie/hnev... Stačí si nájsť niekoho, komu si myslíš, že môžeš dôverovať. Skús mu povedať o tom, čo sa stalo a popros ho o modlitbu. Je veľmi dôležité nechať si v tomto čase slúžiť!</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;"><strong>2. zisti o probléme</strong><br />
Ak je to možné zisti o tom čo prežívaš čo najviac, či je ten problém duchovný alebo duševný. Pomôcť ti môže literatúra (duchovné knihy) alebo rozhovor so skúsenou duchovnou autoritou (kňaz). Cieľom je zistiť čo ti pomôže cítiť sa lepšie a znovu zažívať lásku Otca.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;"><strong>3. možno je to len obdobie</strong><br />
Občas v živote máme naozaj obdobie, kedy máme veľa práce alebo treba študovať naplno napr. skúškové obdobie na výške/maturita,brigáda alebo dočasná práca, kde pracujeme veľa hodín denne... treba len zaťať zuby a vydržať to. Po skončení takéhoto obdobia väčšinou nemáme problém začleniť sa späť do služby/spoločného času na stretkách.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;"><strong>4. prehlasuj nad sebou novú nádej, život, vánok Ducha<br />
5. odpustiť sebe, blížnym<br />
6. uisti sa, že Boha máš na 1. mieste v každej oblasti, ak nie vývýš Ho<br />
7. modli sa:" Pane, chem byť s Tebou, nech to stojí čokoľvek"</strong></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;">Ťažký čas alebo púšť je normálna vec v duchovnom živote. Boh ťa vodedie na púšť iba vtedy, keď vie, že ju zvládneš, čím posilní tvoju identitu. Skúšky a púšť posilňujú našu vieru. Učí ťa byť verným, zbrojí ťa (Ef 6). Povzbudzujem ťa, aby si bol silný a vytrval vo vernosti.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
</p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/peter_paulik.jpg/d4d48fd7-697e-4292-baf7-ca9ecc189984?t=1469089052000" style="width: 100px; height: 100px;" /> Bloger: Peter Paulík</span></p>Monika Takáčová2016-11-28T14:30:40ZFormácia ľudí - vývoj formácie počas rastu spoločenstvaMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/formacia-ludi-vyvoj-formacie-pocas-rastu-spolocenstva2016-11-23T14:31:50Z2016-11-21T13:21:39Z<p>
<span style="font-size:12px;">Tento blog je nepriamym pokračovaním blogov, ktoré sa venujú formácii ľudí v spoločenstve. V tomto blogu sa zameriavam na to, ako je potrebné prispôsobiť štruktúry a samotnú formáciu popri raste spoločenstva. Môj pohľad je <strong>doplnený názormi dvoch lídrov zo spoločenstva Piar, pátra Juraja Ďurneka SchP. a rehoľnej sestry Timotey Šebeňovej</strong>. Obidvaja lídri stáli pri zrode spoločenstva Piar a venujú sa mu celým srdcom. Páter Juraj vyštudoval teológiu v Ríme a niekoľko rokov bol aj riadeľom Piaristickej spojenej školy Františka Hanáka v Prievidzi. Prednedávnom bol zvolený za provinciála rehole Piaristov na Slovensku. Sestrička Timotea má vynikajúci vhľad do vecí a je obdarená veľkým prorockým darom. Je veľmi skúsená vo výklade Svätého Písma.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Dynamickosť ako nutná podmienka</strong><br />
Tak, ako sa mení všetko vo svete, tak sa mení aj spoločenstvo. Je veľmi zaujímavé sledovať to, ako sa musí tomuto fenoménu prispôsobiť aj samotná formácia. Na začiatku je ľudí málo a o ich formáciu sa stará sám líder, očakáva sa najmä osobná formácia, pri ktorej líder môže ku každému členovi pristupovať osobitne, dobre ho pozná, a teda mu vie aj dobre poradiť. Toto tvrdenie veľmi podporuje aj názor sestry Timotei: <em>“Na počiatku to bolo tak, že formáciu poskytovali dvaja z lídrov a prizývali ľudí z iných spoločenstiev, ktoré už boli rozbehnuté a zakorenené. Po prvotných evanjelizačných kurzoch vznikali nové malé skupinky, ktoré sa raz do týždňa schádzali, aby sa spolu modlili a zdieľali, pastiermi týchto skupiniek boli ľudia, ktorí boli už viac zakorenení a skúsenejší.”</em><br />
Pohľad pátra Juraja je tiež veľmi podobný a nezabúda spomenúť ani duchovné obnovy: <em>“V začiatkoch sme sa poznali všetci osobne, tak bolo ľahké hovoriť o tom, ktoré spoločenstve potrebuje aké témy. Vyučovanie cez duchovné obnovy bolo vedené kerygmatickým spôsobom. Tak boli prejdené témy kurzov Filip, Emauzy, Jozue…”</em></span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Spolupráca a partnerstvo s inými spoločenstvami</strong><br />
Ako Timotea spomína, v začiatkoch je dobré pozvať si na pomoc aj iných ľudí, ak v niektorých témach nemáme my sami dostatočnú skúsenosť. Vytvárať takéto partnerstvá je dobré nielen v začiatkoch spoločenstva ale aj neskôr, prináša to mnoho výhod. Aj v stredných fázach nám skúsené spoločenstvo môže veľmi pomôcť. Napríklad, veľké výhody spoločnej služby vidím vo vzájomnej pomoci, kedy si môžeme vzájomne dopĺňať kapacity potrebné k jednotlivým službám.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Delegovanie ako jediná možnosť</strong><br />
V momente, keď je počet ľudí už väčší a lídri nemajú dostatok času pre všetkých, je dôležité delegovať časť tejto dôležitej úlohy iným dôveryhodným ľuďom, a to taktiež vyžaduje určitú systematickosť. Podobne to vídí páter Juraj: <em>“So stále väčším rastom členov v spoločenstve sme zároveň aj museli vnášať väčšiu systematickosť vo formácií. Dnes je členov omnoho viac a taktiež formácia prebieha aj v iných mestách, kde máme skupinky. Preto sme vytvorili formačný tím, ktorý sa venuje systematickej formácií (ak sa teda dá hovoriť o systéme, pretože v mnohom je to závislé od toho, ako nás práve Duch Svätý vedie).” </em>Rovnako sa na to pozerá aj sestra Timotea: <em>“Postupne, ako sa spoločenstvo rozrastalo, starší prebereali iniciatívu, získavali dôveru lídrov a pomáhali už oni pri organizovaní kurzov a víkendov pre mladších, či nových členov spoločentva.”</em><br />
Delegovanie úloh pomáha lídrovi sa sústrediť na veci, do ktorých je povolaný, a takisto vytvára priestor na realizáciu ostatných ľudí v spoločenstve, čo je veľmi dôležité pre každého jednotlivca. Pre samotné spoločenstvo je dobré, keď sú do služby uvoľnení ľudia, ktorí majú pre to špeciálne obdarovanie a pomôže to tak celému spoločenstvu. Okrem toho, práve pri vyučovaní sa veľmi ľahko môže stať, že konkrétny človek, pokiaľ vyučuje príliš často, bude pre druhých opočúvaným. Teda ľudia už poznajú jeho myslenie a neprináša niečo extra nové, preto je dobré, keď vyučuje nielen jeden človek, ale keď sa striedajú. Myslím si, že toto sa stáva často kňazom pri kázňach a možno lídrom, ktorí sú o dosť skúsenejší voči ostatným v celom spoločenstve a vyučujú oni sami.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Formačný tím</strong><br />
V prípade väčšieho spoločenstva (viac ako 150 ľudí) je zaujímavé začať uvažovať o vytvorení formačného tímu. Vytvorenie takéhoto tímu vidím ako prínosné hlavne pre ľudí, ktorí prišli neskôr do spoločenstva a potrebujú rásť viac ako starší v spoločenstve. Samozrejme, lídrom spoločenstva stále zostáva zodpovednosť podielať sa na formácií celého spoločenstva ale skúsenosti, ktoré získali starší členovia pri svojom vlastnom raste, môžu teraz títo starší členovia odovzdávať tým novším. Okrem toho, vytvorenie formačného tímu dokáže veľmi odbremeniť vedúcich spoločenstva, pretože úlohu výberu tém pre mladšie spoločenstvá bude mať na starosti práve formačný tím.<br />
<br />
V súčasnosti funguje formácia na rôznych úrovniach. Od malých skupiniek, cez spoločné duchovné obnovy až po osobné stretnutia. V tomto všetkom netreba zabúdať ani na špecializáciu v konkrétnej oblasti, aby jednotlivec mohol rozvíjať svoje osobné dary. Ako príklad uvediem prorocký tím, či evanjelizačný tím, ktorý môže konkrétne obdarovania človeka rozvíjať veľmi praktickým spôsobom. Koniec koncov, myslím si, že spoločenstvo je tiež len určitá pomôcka pre jednotlivca, ako rozvíjať svoj vzťah s Bohom a rásť k zrelému kresťanstvu, ktoré prináša ovocie. To, ako veľmi chce človek rásť, vždy závisí na jednotlivcovi.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/martin_detko.jpg/6e7c7ea2-6fef-457e-a2f4-bdd1e32c0667?t=1469089032000" style="width: 100px; height: 100px;" /> Bloger: Martin Detko</span></p>Monika Takáčová2016-11-21T13:21:39ZKedy začať slúžiť v spoločenstveMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/kedy-zacat-sluzit-v-spolocenstve2016-11-23T14:42:47Z2016-11-07T11:13:14Z<p>
<span style="font-size:12px;">Tento blog je venovaný téme, kedy a za akých podmienok je vhodné zapojiť nových ľudí do aktívnej služby v spoločenstve. Pri zapájaní týchto ľudí treba myslieť na viacero vecí, ktoré som stručne spísal v tomto blogu. Budem hovoriť o duchovnej službe ako napríklad vedenie skupinky, prednášanie, vedenie modlitby atď. a nie o praktickej pomoci typu upratanie po stretku alebo pomoc v kuchyni počas akcie. To je samozrejmá služba, ku ktorej by sme mali byť vedení od malička. So spracovaním blogu mi pomohol kňaz Marek Uličný, riaditeľ Komisie pre mládež v Spišskej diecéze a správca DCVČ Premeny.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><em>Formácia</em><br />
Nedá sa presne povedať, aký je optimálny čas formácie nových ľudí, ktorí chcú byť v spoločenstve, avšak v praxi sa osvedčuje formácia dlhá asi tri roky. Sám Ježiš vyučoval svojich učeníkov tri roky. Závisí to samozrejme od konkrétneho človeka, nakoľko to s vierou myslí vážne a nakoľko na sebe sám pracuje. Niekto sa rozvíja rýchlejšie, niekto pomalšie, a niekto ide viac do hĺbky. Preto by starší a skúsenejší ľudia v spoločenstve mali časom vedieť, ako je na tom konkrétny človek. Taktiež je potrebné byť citlivý na to, že niekto je pripravený slúžiť skôr, niekto neskôr. Ak takýto dvaja ľudia prišli v rovnakom čase do spoločenstva, treba byť veľmi citlivý a ak sa jedného človeka už zapojí do služby a druhého nie, treba mu to vedieť primerane vysvetliť, pretože služba ľuďom si vyžaduje, aby boli takéto veci odkomunikované. Môže sa tým predísť zbytočným konfliktom a nedorozumeniam.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><em>Netreba sa ponáhľať</em><br />
Zapojenie do služby netreba príliš uponáhľať. Stáva sa totiž, že chceme, aby ľudia čo najskôr slúžili, avšak niekedy na to ešte nie sú pripravení a v konečnom dôsledku ich to môže zraniť alebo im to ublížiť. Každý má slobodnú vôľu a teda nemôžeme niekoho do niečoho nútiť skôr, ako to sám bude chcieť. Na druhej strane, ak je ten človek uponáhľaný, ale my pritom vidíme, že ešte nie je pripravený, treba ho vedieť primerane usmerniť a porozprávať sa s ním o danej službe.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><em>Netreba čakať príliš dlho</em><br />
Druhým extrémom pri zverovaní služby je čakať až príliš dlho. Všetci v Cirkvi sme povolaní k službe druhým a k prinášaniu Božieho kráľovstva do všetkých oblastí nášho života. Ak je teda niekto celé roky uzavretý sám do seba a nijakým spôsobom neslúži druhým, pravdepodobne je v niečom problém. Tu by som chcel spomenúť jednu dôležitú vec: nie všetci sme povolaní k tomu, aby sme slúžili „navonok“, aby sme všetci stáli na pódiách. Je veľa ľudí, ktorí sú povolaní k hlbokej modlitbe, k pôstu v skrytosti a nikdy nebudú na pódiách. Táto ich služba je však životne dôležitá, preto sa nepozerajme na službu ľudí len v kontexte toho, či ich je vidno. Možno to celé vyzerá náročne, keďže v časti predtým som písal, že sa netreba uponáhľať, ale som presvedčený o tom, že ak spoločenstvo a jeho vedúci skutočne kráčajú za Bohom, vôbec nie je problém určiť, kedy je pre koho čas začať aktívne slúžiť.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><em>Vzťah s Bohom je základ</em><br />
Vo všeobecnosti, základom služby je mať osobný vzťah s Bohom a slúžiť Jemu. Celé to robíme pre Ježiša a preto, že nám to sám prikázal. Niekedy sa stáva, že slúžiaci hľadajú v službe svoju hodnotu. Myslia si, že to, kým sú, stojí na tom, že niečo dokážu vybudovať, že dokážu pripraviť dobrú akciu. Kto sme a čo znamenáme nám však môže skutočne ukázať jedine Boh. Ak sa teda služba stala miestom, kde hľadáme svoju hodnotu, je to nesprávne. Na toto si treba dávať pozor aj pri nových ľuďoch, ktorých zapájame do služby.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><em>Začať malými vecami</em><br />
Je jasné, že malými vecami treba začať už počas formácie, ale ak niekoho aktívne zapojíme do služby, treba si dávať pozor aj na to, aby sme ho nepreťažili. Treba začať malými vecami. Ak vidíme, že niekto je do nejakej služby povolaný, nemôžeme ho ňou hneď zavaliť. „Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom“ (Kaz 3,1). Zrelosť členov spoločenstva si môžeme všimnúť práve v poslušnosti a zodpovednosti v malých veciach. Keď boli verní v malom, môžeme im zveriť aj väčšie služby podľa slov Pána Ježiša.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><em>Kedy je čas na svedectvo ?</em><br />
Tento posledný odsek možno nesúvisí až tak úplne s témou, ale chcem to tu spomenúť, pretože aj v tejto oblasti sa robia viaceré chyby. Svedectvo môžeme verejne povedať, ak Boh v nejakej oblasti reálne zasiahol a daná oblasť sa zmenila. Nemôžeme svedčiť o niečom, čo ešte nemáme sami v sebe uzavreté alebo s čím ešte sami nie sme vysporiadaní. Týka za to zvlášť oblastí vnútorného alebo fyzického uzdravenia. Niekedy sa totiž stáva, že niekto chce svedčiť priskoro o niečom, čo jednoducho ešte nie je svedectvo, lebo to nie je overené časom a úplne vysporiadané. Na toto si treba dávať pozor aj počas služby, keď chce niekto možno priskoro a premotivovane svedčiť o niečom, čo ešte nie je vhodné hovoriť.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/simon_senko.jpg/342f4cd6-fa32-4d17-a0ef-0ced3cee15fc?t=1469089072000" style="width: 100px; height: 100px;" /> Bloger: Šimon Senko</span></p>Monika Takáčová2016-11-07T11:13:14ZKomunikácia v spoločenstveMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/komunikacia-v-spolocenstve2016-11-23T14:44:15Z2016-10-31T09:28:33Z<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;">Nedostatok otvorenej komunikácie je základným problémom našej spoločnosti. Stretávame sa s tým úplne všade. Strach vyjadriť svoj názor sme asi zažili všetci. V rodinách strach z hádok a konfliktu, v práci strach o prémie, či osobné ohodnotenia, v spoločenstvách strach z nepochopenia a odmietnutia.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;">Všetky tieto oblasti nášho života napáda jeden nepriateľ a tým je strach. Strach, ktorý nám bráni komunikáciou riešiť problémy do ktorých sa dostávame, alebo ktoré nám spôsobili iní. Neustále odsúvanie týchto problémov v nás spôsobuje zranenia a časom zatvrdlivosť srdca voči ľuďom s ktorými sme nedorozumenia a konflikty neriešili a zavreli ich do zásuvky s názvom "potom" a zabudnuté.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;">Ako by čas mal všetko zahojiť, no ten, ktorý uzdravuje je Ježiš a na uzdravenie človeka používa skutočne aj čas. No čas sám o sebe nestačí. Tak by sa mohlo stať, že po rokoch sa stretneme s človekom, ktorý nás ranil a my sa cítime rovnako mizerne, ako v tej danej situácií. No onen problém bol kedysi len semiačkom, ale tým, že sme tento problém nekomunikovali, vyrástol z neho veľký strom.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;">V evanjéliu podľa Matúša sa píše: "Vy všetci ste bratia." (Mt 23,8) a ďalej: "Kto je medzi vami najväčší, bude vašim sluhom." (Mt 23,11) táto časť evanjélia by dokázala podstatne uľahčiť našu komunikáciu v spoločenstvách. Musíme si uvedomovať, že každý názor je dôležitý, lebo za tým názorom stojí človek, náš brat, či sestra. A aj on túži prispieť práve tým svojím názorom. Aby sme bratov a sestry získavali a nestrácali. Každý z nás sa môže naučiť komunikovať s láskou, aby som brata získal a nie stratil. A navyše komunikácia je najmä o dôslednom počúvaní toho, kto mi chce niečo povedať. Kto veľa hovorí, málo sa dozvie.</span><br />
</p>
<p style="text-align: justify;">
</p>
<p style="text-align: justify;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/radomir_luptak.jpg/7fdb2d72-c61d-4b58-9e79-0b3df6375f7c?t=1469089062000" style="width: 100px; height: 100px;" /> <span style="font-size:12px;"> Bloger: Radomír Lupták</span></p>Monika Takáčová2016-10-31T09:28:33ZSplň si svoj senMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/spln-si-svoj-sen2016-11-23T14:45:33Z2016-10-24T08:04:31Z<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;"> Každý z nás má svoje sny a túžby. Sú rôzne od toho, čo by sme chceli na obed, čo robiť cez víkend, ísť na výlet alebo zábavnú atrakciu, mať vlastný byt/dom, auto, psa, záhradu, vysnívané povolanie, partnera alebo mať bankové konto Billa Gates. Veríš ale, že tento sen môžeš žiť? Vieš, že sa môže stať skutočnosťou?<br />
Predpokladám, že sa spýtaš:" Ale ako?" Prvý krok je veriť si. Prečo by si si mal veriť ? Pretože si Božie dieťatko, si stvorený na Boží obraz, On má v Tebe zaľúbenie, máš Abrahámovské požehnanie. Toto sú piliere tvojho sebavedomia. Áno, kresťania majú byť sebavedomí, vedieť kým sú. Byť zdravo prijatý. Naše presvedčenie musí byť založené na osobe Ježiša Krista, nie na tom, aké máme skúsenosti v danej oblasti alebo čo sme už dokázali. Nechcem tým povedať, že bez tohto všetkého si nemôžme splniť svoje sny, ale ak túžiš, aby Ťa Pán žehnal v tom, čo budeš robiť, aby to prinášalo radosť a pokoj, potom odovzdaj svoje sny Ježišovi. Nemusíš sa báť že o ne hneď prídeš. Môžu sa stať len 2 možnosti, buď zistíš, že On ti tú túžbu po niečom dal alebo to bola len tvoja a on ti môže dať inú, lepšiu víziu/sen/túžbu.<br />
Keď som pred 1,5 rokom prišiel na vysokoškolský internát. Mal som 2 záľuby Parkour (=umenie pohybu, niečo ako gymnastika) a duchovný život. Veľmi som sa bál ako to bude s mojimi túžbami, s tým, čo som chcel robiť a mal to v srdci, pretože v meste som nikoho nepoznal. Nebola tu žiadna Akadémia Parkour a Freerun ako je napr. v Bratislave a nebolo tu ani žiadne spoločenstvo. Vtedy som mal pocit, že som stratený. Že to všetko budem musieť žiť sám a že nikdy sa to nezmení. Začal som sa modliť za to, aby Pán poslal ľudí, keď sa nič nedialo, začal som si to od Otca pýtať ako dieťa. Cítil som, že budem vypočutý. Keď sa pozerám späť, žasnem nad tým, akú som mal dôveru.<br />
O pár týždňov som spoznal jedného chalana, ktorý sa venoval Parkouru už dlhšiu dobu a oslovil som ho, či by nechcel trénovať nejakých ľudí. Povedal, že ho to baví a že to spraví rád. Vyvešal som plagáty po škole. A bol nadšený. Na 1. tréning prišli aj noví ľudia a keď sme spolu trénovali, premýšľal som nad tým, že toto Boh spravil pre mňa, pretože On je láska.<br />
O niekoľko mesiacov som spoznal aj kaplána, ktorý bol v tom meste nový. Povedali mi, že má zameranie na mladých. "Super pomyslel som si, veď ja som mladý..." Zrazu som sa ocitol na fare pri tom, ako hovorím o tom, prečo je dobré mať spoločenstvo a aké je skvelé modliť sa spolu. Založili sme spoločenstvo.<br />
Možno teraz niekde sedíš a čítaš si tento blog. Máš na srdci niečo, čo si vždy chcel robiť? Čo je to? Napíš si to, čo ťa napadlo. Postupne si môžeš vypracovať kroky, ktoré más spraviť, aby sa tvoj sen stal skutočnosťou. Pravidelne sa k tomu vracaj späť.<br />
Čo dodať ? Verím, že Bohu nie je nič nemožné. Všetko smieš v Kristovi! Choď do toho.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
</p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/peter_paulik.jpg/d4d48fd7-697e-4292-baf7-ca9ecc189984?t=1469089052000" style="width: 100px; height: 100px;" /> </span><span style="font-size: 12px;">Bloger: Peter Paulík</span></p>Monika Takáčová2016-10-24T08:04:31ZFormácia ľudí - osoba učiteľaMonika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/formacia-ludi-osoba-ucitela2016-11-23T14:47:58Z2016-10-19T08:48:33Z<p>
<span style="font-size:12px;">Tento blog je nepriamym pokračovaním blogu o formácii ľudí v spoločenstve. Venujem sa v ňom práve človeku, ktorý sa priamo podieľa na formácií ďalších ľudí a tomu, aký by mal mať charakter. Môj pohľad je doplnený názormi dvoch lídrov zo spoločenstva Piar, pátra Juraja Ďurneka SchP. a rehoľnej sestry Timotey Šebeňovej. Obidvaja lídri stáli pri zrode spoločenstva Piar a venujú sa mu celým srdcom. Páter Juraj vyštudoval teológiu v Ríme a niekoľko rokov bol aj riadeľom Piaristickej spojenej školy Františka Hanáka v Prievidzi. Prednedávnom bol zvolený za provinciála rehole Piaristov na Slovensku. Sestrička Timotea má vynikajúci vhľad do vecí a je obdarená veľkým prorockým darom. Je veľmi skúsená vo výklade Svätého Písma.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Aký učiteľ, taký žiak</strong><br />
Je veľmi dôležité si toto uvedomiť, pretože človek sa často začína podobať svojmu učiteľovi a preberá si od neho to dobré, no aj to zlé, hoci si to veľakrát ani neuvedomuje. Nie je to jednoduchá úloha pre jej dôležitosť a následky, ktoré zlé rozhodnutie môže spôsobiť. Preto je to hlavne úlohou lídrov rozhodnúť kto a akým spôsobom bude formovať ľudí v spoločenstve. Podobne to funguje aj v spoločenstve Piar, ako nám to približuje páter Juraj: “Formácii sa venujú najmä lídri spoločenstva. Teda prebieha vyučovanie na mládežníckych svätých omšiach a na obnovách.”<br />
<br />
Avšak, príde čas, kedy je dobré túto úlohu delegovať ďalej. Pod pojmom delegácia si netreba predstavovať, že sa zbavíme zodpovednosti. Ako lídri budeme za rast jednotlivcov stále niesť spoluzodpovednosť, o to dôležitejšie je zodpovedne vyberať ľudí, ktorým dovolíme, aby sa podieľali na formácii spoločenstva.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Nástrahy delegovania</strong><br />
Ako pri každej zodpovednej úlohe, tak aj pri zverení formácie druhému človeku má, podľa môjho názoru, správny líder trochu obavy o to, či sa formácia bude vyvíjať správnym smerom, samozrejme, pokiaľ mu na tejto dôležitej úlohe naozaj záleží. Z vlastnej skúsenosti viem, že je skoro nemožné a povedal by som aj hlúpe odovzdať nejakú kľúčovú zodpovednosť človeku, s ktorým nemám vzťah, teda výnimkou toho, keď Duch Svätý špeciálnym spôsobom ukáže na danú osobu. Som si istý, že medzi takéto kľúčové úlohy patrí práve formácia. Preto by som odporučil ľuďom, ktorí chcú v spoločenstve vyučovať, aby si vytvárali dôverné vzťahy s ľuďmi, ktorí sú osobne zodpovední za vyučovanie, čo bývajú väčšinou lídri, a takisto lídrov aj povzbudzovali, aby sa zbytočne neuzatvárali pred ľuďmi, a to ani pred tými, s ktorými si úplne nesedia, aby boli otvorení Božej vôli, ak práve tým členom bude Boh chcieť niečo zveriť.<br />
<br />
V prípade skúsenejších ľudí je možnosť preniesť ešte viac zodpovednosti na ľudí v spoločenstve vytvorením formačného tímu, ktorí sa bude venovať formovaniu mladších členov spoločenstva. Tu uvádzam bližší pohľad pátra Juraja na tento problém: “Formácii v Spoločenstve Piar sa začal pred nedávnom venovať formačný tím, v ktorom sme sa snažili vybrať ľudí tak, aby sme zastúpili všetky služobností. Je to do istej miery nový projekt, pretože doteraz vyučovania prebiehali tak, že ich malo jedno spoločenstvo a postupne sa preberali témy o modlitbe, duchovnom boji, Biblii a podobne.” Pre doplnenie by som uviedol, že to malé spoločenstvo, ktoré organizovalo duchovné obnovy, stálo pri zrode celého spoločenstva a pri obrátení väčšiny členov celého spoločenstva ako aj mňa. Je jasné, že majú viac skúseností a dlho sa podieľali na ich odovzdávaní.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Komu zveriť túto úlohu</strong><br />
K tejto otázke sa vyjadrila veľmi dobre sestrička Timotea: “Formačný tím sa venuje formácii väčšej časti spoločenstva. Výber týchto ľudí robili lídri spoločentva. Vyberali sme podľa charakteru, podľa toho, ako dlho sú v spoločentve, či prešli aj našou osobnou formáciou alebo sprevádzaním (teda každého z nich osobne poznáme, jeho príbeh, jeho etapy rastu, a podobne), osvedčili sa v skúškach viery, sú to ľudia, ktorým dôverujeme, na ktorých sa môžeme spoľahnúť, ktorý nepreukazujú výkyvy v rozhodovaní, ktorí sú hlboko zakorenení v katolíckej viere, majú lásku k ľuďom, majú vášeň im slúžiť.”<br />
<br />
Myslím si, že sestra Timotea to vystihla veľmi dobre a takýto prístup sa dá použiť skoro pri každom delegovaní. Ako sestra Timotea spomína, je to veľmi dôležité, ak sa líder tím rozhodne delegovať ich povinosť vyučovať spoločenstvo iným ľuďom – skôr či neskôr to bude nevyhnutné – musia to byť ľudia, ktorým dôveruje a ktorí prešli určitou formáciou, majú určitý charakter a už si prešli určitými životnými skúsenosťami, takže sú overení a majú čo odovzdávať ďalej.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;"><strong>Rôzne spôsoby – rôzne zodpovednosti</strong><br />
Netreba zabúdať, že formácia sa netýka len vyučovania, rozhodne sem patrí duchovné sprevádzanie a aj tréning jednotlivých darov. V prípade vyučovania by som sa držal predchádzajúcich rád. Pod tréningom rozumiem rast v nejakej konkrétnej vlastnosti, tu by som bol voľnejší, lebo je to zveľaďovanie konkrétnej schopnosti človeka a v prípade “trénera” skôr hľadáme človeka, ktorý si už prešiel určitým procesom a má danú schopnosť alebo dar na dobrej úrovni. Pri duchovnom sprevádzaní je ťažké zasahovať lídrovi do tohto procesu a myslím si, že by nemal prikazovať alebo zakazovať konkrétnym ľuďom, ale rozhodne by mohol dať nejaké odporúčanie a rady pri výbere konkrétnej osoby. Mnohé tieto odporúčania sú v spoločenstvách všeobecne známe a nie je problém ich nájsť ani na internete.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/martin_detko.jpg/6e7c7ea2-6fef-457e-a2f4-bdd1e32c0667?t=1469089032000" style="width: 100px; height: 100px;" /> </span><span style="font-size: 12px;">Bloger: Martin Detko</span></p>Monika Takáčová2016-10-19T08:48:33ZAko začleniť nových do rodiny spoločenstva?Monika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/ako-zaclenit-novych-do-rodiny-spolocenstva-2016-11-23T14:50:24Z2016-10-12T11:10:34Z<p>
<span style="font-size:12px;">Priznajme si to. Naháňame ľudí, aby vstúpili do nášho spoločenstva. Paráda! Ale … ako sa im venujeme následne? Majú šancu prebúrať vonkajšie fortifikácie už fungujúcich vzťahov, ktoré niekedy ohraničujú starších členov spoločenstva? Poďme sa nad tým zamyslieť aj s p. Jurajom Ďurnekom, lídrom Spoločenstva Piar v Prievidzi a Máriom Tomášikom, lídrom Spoločenstva pri Dóme svätého Martina v Bratislave.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">V prvom rade si myslím, že fungujúce dlhoročné vzťahy nijakým spôsobom neohrozujú nových členov. Nejde vôbec o to, aby sme tieto vzťahy kvôli nim menili. Nie! V skutočnosti ide o to, či má nový človek v spoločenstve priestor nájsť si zopár naozaj hlbokých vzťahov s úplnou dôverou. Samozrejme najlepšie sa takéto vzťahy nájdu medzi „rovesníkmi“ , ktorí vstúpili do spoločenstva približne v tom istom čase. A to je, samozrejme, v poriadku. Vytvárať zbytočne tlak na lídrov, aby venovali všetok svoj čas novým, je zničujúce. Ako pre nich, tak pre víziu spoločenstva, ktorú práve oni majú na pleciach a potrebujú jej venovať patričné množstvo času.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Podľa mňa však nie je dobré, ak sa v spoločenstve vytvoria akoby vrstvy alebo skupiny ľudí, ktoré nevedia byť nijako prepojené s inými vrstvami. Skrátka ide o to, aby bola šanca vytvoriť vzťahy na všetkých úrovniach, od úplného nováčika až po lídra. Prečo si myslím, že je to dôležité? Pretože takto sa najlepšie zabezpečí zdieľanie vízie, formácia, aj pocit prijatia u nových. Teda keď vidia, že nie sú zavretí len na periférii, ale majú prístup aj k ľuďom uprostred.<br />
Ako teda prebúrať toto pomyselné vrstvenie?</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Novým ovečkám sa treba najprv venovať, čo rozhodne stojí energiu, no stojí to za to. Ako? V prvom rade pozývaním medzi ostatných. Avšak noví ľudia tu samozrejme tiež musia vyvinúť iniciatívu a chcieť, inak by to nešlo.<br />
Mário: „Stretko sme im vedeli dať relatívne rýchlo, no často sme nechávali na nových, aby si hľadali vzťahy s ostatnými sami atď. Zistili sme, že sme urobili veľkú chybu a že to takto vôbec nefunguje. A tak sme sa museli mnohým ospravedlniť za prvotný pocit neprijatia, ktorý získali.“<br />
Teda nestačí nových len „hodiť do vody“ a nechať na začiatku všetko na nich, treba im dopomôcť. Mário pokračuje:<br />
„A aby sa to neopakovalo, tak sme ustanovili človeka, ktorý má (aj so svojím malým tímom) na zodpovednosť starostlivosť o nových. A začali sme robiť "párty" pre nových, ktorá sa koná až po pár mesiacoch od vstupu, aby sme mohli aj pozdieľať, ako sa im darí a páči v spoločenstve.“<br />
Mali by sa tak vytvoriť miesta, kde len nebudú medzi ľuďmi, ale sa stretnú aj so záujmom a kde sa aj s tými „veľkými rybami“ spoločenstva môžu stretnúť a porozprávať.<br />
Juraj: „V Piare mávame pravidelné stretnutia iba pre spoločenstvo - každý prvý piatok a taktiež mávame pravidelné otvorené chvály, kde sa spolu stretneme. Takto si vytvoríme vzťahy a myslím si, že vzťahy sú tým najsilnejším, čo v Spoločenstve Piar máme. Neskôr ich začneme zapájať do služby a jednotlivých tímov.“<br />
Mário: „Máme veľkú výhodu, že okrem stretnutí členov spoločenstva máme aj otvorené modlitbové stretnutia každú stredu a voláme ich veľmi výstižne: "Streda" ;-). A to je miesto, kde gro tvoria ľudia zo spoločenstva, ale kam prichádza aj veľa ľudí, ktorí nie sú našimi členmi a spolu tvoríme modliace sa spoločenstvo.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Ďalší veľmi dobrý spôsob začlenenia je spoločná služba. Z vlastnej skúsenosti viem, že prebúranie ľadov cez spoločnú službu ide akoby kozmickou rýchlosťou, teda rýchlo. Ako nových teda zapojiť?<br />
Juraj: „Naše služobné tímy sú veľmi otvorené, teda každý, kto má chuť, sa môže zapojiť do nejakej oblasti. Zatiaľ to u nás funguje tak, že každý, kto čo i len trochu chce, je v tom podporovaný a môže sa realizovať.“<br />
Je teda dobré, ak vieme novým členom poskytnúť miesto v služobnom tíme, ktorý si sami môžu vybrať. Tu môžu rozvíjať seba, ale aj nájsť miesto zjednotenia so spoločenstvom.<br />
V tomto bode je tiež podstatné to, že spoločenstvo by malo byť aktívne. Nechcem hovoriť len o výkone, vôbec nie. Ide tu len o vytvorenie priestoru, kde sa každý, ak samozrejme chce, môže zapojiť.<br />
Juraj: „Tým, že organizujeme veľmi veľa akcií a robíme veľa aktivít, máme širokú škálu toho, kde sa môžu členovia uplatniť.“<br />
No ako ich konkrétne zapojiť? Teda ukázať im, že sa s nimi počíta?<br />
Juraj: „Plánujeme viac propagovať jednotlivé služby v spoločenstve a povzbudzovať vedúcich týchto tímov, aby viac hovorili a cieľavedomo hľadali nových členov do týchto tímov.“<br />
Teda služby by mali byť do istej miery propagované a viditeľné pre členov, aby mali možnosť ich spoznať. Je však určite dobré, ak sa zdôrazňuje aj podstata služby.<br />
Juraj: „Snažíme sa vždy vysvetľovať, prečo je dôležitá služba a taktiež aký je jej zmysel z pohľadu kráľovstva.“<br />
Nejde však len o nehybné a nemenné portfólio služieb. Potenciál nových je práve v tom novom, čo môžu priniesť. Preto je skvelé, ak je všetkým umožnené prichádzať s novými nápadmi.<br />
Juraj: „Väčšinou sa mladí ľudia chcú realizovať a my im umožňujeme spolupracovať na takých službách, ktoré ich bavia.“<br />
Služba je teda miestom, kde sa noví môžu jednak spoznať so spoločenstvom a staršími členmi, no je to tiež miesto, kde sa môžu realizovať a rozvíjať svoj potenciál. A to je dôležité pre rast a posúvanie spoločenstva.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">K tomu je podstatné členom komunikovať víziu. Aby každý člen vedel, prečo vlastne konkrétnu službu robí a kam to smeruje. V prvom rade by vízia mala byť ľahko komunikovateľná a zapamätateľná, aby ju každý člen, ak ho zobudíte aj o tretej ráno, vedel povedať.<br />
Juraj: „Naša vízia je veľmi jednoduchá a široká a to je: ”Privádzať mladých ľudí k Ježišovi a obnoviť naše mestá.“ A preto ju treba patrične pripomínať. Najlepšie na miestach, kde sa stretne celé spoločenstvo.<br />
Juraj: „Komunikuje sa im na stretnutiach, ktoré sú zamerané na budovanie vzťahov v spoločenstve, pričom tu hovoríme aj o konkrétnych krokoch, ktoré k napĺňaniu vízie pomáhajú.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Takže okrem prijatia a zapojenia nových členov do vízie spoločenstva je podstatné im zabezpečiť aj rovnaké možnosti na rast, okrem iného aj možnosť stretávať sa so staršími členmi. Preto by sa v spoločenstve malo prebúrať vrstvenie. Skvelé na tom je, že takto sa rúca akási fóbia alebo nesloboda nových pri lídroch. Neviem, ako tento fenomén vlastne vzniká, ale som si istý, že viete o čom hovorím (píšem). Ak sa ale táto nesloboda správnou komunikáciou, samozrejme aj iniciatívou od nových, odstráni, otvoria sa im dvere k úžasným formám rozvoja a rastu, ktorými sú koučing a mentoring, teda osobné stretávanie a formácia. Noví členova takto môžu nájsť svoj plný potenciál a začať sa naplno realizovať v spoločenstve a kamkoľvek ďalej, kam ich Boh zavedie. Tak ideme s novými do toho?</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/lubos_zabensky.jpg/95fac3a6-8812-4fed-ad37-808d9223997e?t=1469089021000" style="width: 100px; height: 100px;" /> Bloger: Ľuboš Žabenský</span></p>Monika Takáčová2016-10-12T11:10:34ZKríza v spoločenstve: Je to o rodine!Monika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/kriza-v-spolocenstve-je-to-o-rodine-2016-11-23T14:52:15Z2016-10-03T08:13:34Z<p>
<span style="font-size:12px;">Posledným blogom zo série Kríza v podaní Peťa Strojného, lídra trnavského spoločenstva Aggeus a môjho niekoľkoročného vedúceho učeníckej skupinky, ktorá bola externou súčasťou spomínaného spoločenstva. Peťo je okrem iného členom tímu kresťanského média, televízie LUX, kde pracuje ako riaditeľ marketingu.<br />
Tentoraz sa zameriame na krízu spôsobenú zmenami v živote. Je normálne, že ak spoločenstvo funguje dlhodobejšie, jeho jednotliví členovia sa angažujú v pracovnej oblasti a zakladajú si rodinky, čo môže spôsobiť výraznú zmenu v ich doterajšom živote, priority sa prehodnocujú, a život jednotlivcov a ich rodín je potrebné nejakým originálnym spôsobom zjednotiť so životom spoločenstva. Ako na to utvoriť priestor? Ako zvládnuť tieto zmeny? Na to som sa pýtala aj môjho priateľa Petra.</span></p>
<p>
<em><span style="font-size:12px;">„Peťo, ak je spoločenstvo väčšie, jedným z častých problémov je to, že viacerí členovia majú už založené vlastné rodiny. Spoločenstvo samo je teda v poradí až za vzťahom s Bohom, rodinou, prácou...<br />
Ako podľa teba vyriešiť konflikt zodpovednosti, aby fungovanie spoločenstva ako takého neupadlo? (Aby napr. na formačné, alebo modlitbové stretnutia nechodili 3 skalní ľudia a ostatní sa vždy ospravedlnia, že sa musia venovať rodine, alebo tak..)<br />
Ako to riešite vy? Zapojiť do fungovania spoločenstva celé rodiny? Na modlitbové a formačné stretká, prípadne služby vždy príde po dohode jeden z manželského páru, kým druhý sa venuje rodine? Alebo iné riešenia?“</span></em></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">„Ako som už uviedol, čas po založení rodiny a najmä keď do vzťahu prídu detičky je veľmi náročným obdobím nielen pre spoločenstvo, ale aj pre samotnú rodinku. Preto by mal vedúci spoločenstva so svojím tímom vytvoriť v spoločenstve priestor prijatia pre takéto páry. Myslím, že títo ľudia niekedy potrebujú povzbudiť aj tým, že sa im navrhne, že stretko môže byť aj u danej rodiny z času na čas, lebo poväčšine v prvých rokoch na stretko prichádza iba jeden z páru, a tak je dobré kde niekedy môžu byť obidvaja prítomní na stretku. Tiež je super robiť aspoň 2x do roka chatu spoločenstva. Ta však by mala byť prispôsobená priestorom aj pre malé detičky a každopádne je veľmi dôležité mať na chatovke po celý čas aj animátorky iba pre deti, aby aj mamičky mohli čerpať. Program chatovky by mal byť tiež mierne prispôsobený budovaniu vzťahov a času kedy rodinky môžu s detičkami niečo spoločne robiť. Napr. opekačka, výlet, koníky atd. Podstatné je, aby sa ľudia v spoločenstve cítili prijatí, cítili podporu aj v náročných obdobiach života, pretože to sa vždy vráti. Ak ľuďom dôverujete, ak o nich myslíte dobre a záleží vám na nich aj v modlitbe, tak tí ľudia sa vždy vrátia aj keby sa na čas z vášho pohľadu vzdialili. Ako sa hovorí niekedy je menej viac. To platí aj v spoločenstve. Ak totiž chce vedúci neprimerané výkony od ľudí, ktorí sa ocitli v náročnom období, tak sa môže stať, že už nikdy nijaký výkon nepodajú. Ale ak pre nich vytvorí priestor aby sa aj oni cítili prijatí, tak ich získa navždy. Vedúci si musí zvážiť na čo so spoločenstvom má a na čo nie a podľa toho by sa mal alebo nemal púšťať do projektov. Tu platí podobenstvo z evanjelií, kde sa hovorí o stavbe domu a o tom, že to treba dobre zvážiť. V manažérskych príručkách sa tiež dočítate, že radšej investovať 80% času do plánovania pretože potom stačí iba 20% na realizáciu, naopak to neplatí. Ja osobne som veľmi veľa projektov nechal tak a ako som už uviedol zameral som sa s tímom na budovanie niečoho nového. Verím, že to prinesie ovocie a pomôže aj skrze naše spoločenstvo iným spoločenstvám, ktoré možno v budúcnosti budeme mentorovať pri ich zvládaní kríz.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">ČAS BUDOVANIA VLASTNEJ RODINY JE VZÁCNY<br />
Keď sa v spoločenstve menia vzťahy na manželstvá, z ktorých sa postupne stávajú ozajstné rodinky, je to obrovskou vzácnosťou a darom. Je medzi vami Boh v nepretržitej sviatosti dvoch manželov. Je vyjadrujúcou sa láskou v novom živote, na ktorý sú otvorení. Každý ďalší potomok je vzácnosťou aj pre spoločenstvo. Preto je určite potrebné nechať mladému páru priestor sa zžiť v novom fungovaní. Zároveň však zostaňme rodinou všetci! Neprestaňme im pomáhať, podporovať ich – psychicky, materiálne, duchovne... Áno, je dôležité, aby si manželia našli svoj vlastný spôsob života, ako samostatná originálna jednotka. Niekedy je dobré, keď na čas aj odídu od služby, aby náhodou neutrpela ich vlastná rodinka. Avšak nech sa nestane, že preto budú musieť odísť zo spoločenstva, resp. že ich spoločenstvo pre nečinnosť v službe prestane „potrebovať“. Je obrovskou zodpovednosťou, ale aj láskyplnou úlohou spoločenstva sa o takéto rodinky sa starať: o ich duchovný život, ako aj o ich časné potreby. Nezabúdajme na nich v modlitbách, nezabúdajme s láskou hľadať spôsoby, ako udržať puto medzi spoločenstvom a každou rodinou. Ani netušíme, ako táto „starosť“ navyše môže posunúť a obohatiť ostatných členov spoločenstva. Tu sa dá žiť komunita, Cirkev v praxi! Možností je mnoho, ohraničuje nás iba naša fantázia. S Duchom Svätým sa vždy nájde spôsob, ako milovať...</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">NIEKOĽKO TIPOV...<br />
Ak sú medzi vami rodinky, ktoré sa tiež chcú aktívne zúčastňovať na živote spoločenstva, avšak nie je na to ešte vytvorený dostatočný priestor, určite je tu potrebné rešpektujúce vzájomné pochopenie. Nemôžeme od nich vyžadovať, že sa budú zúčastňovať každej akcie. Na druhej strane si niektorý z manželov vždy môže dovoliť občasné služby a účasti na modlitbách, či formáciách spoločenstva.<br />
Veľmi dobrou alternatívou sú stretávania sa u týchto rodín doma. Napríklad na striedačku, aby tak z času na čas mohli byť prítomní obaja manželia aj s celou rodinkou. Ak sa konajú veľké akcie spoločenstva, je dobré uvažovať nad detskou službou, aby rodičia mohli takisto niekde načerpať, budovať vzájomné vzťahy, prípadne ísť slúžiť. Ďalšou možnosťou, ako ostať v prepojení je vytvoriť osobitné skupinky, ktoré budú súčasťou spoločenstva. Ich výhodou je menšie množstvo členov, a teda jednoduchšia dohoda stretávania sa, čo môže byť pre rodinky naozaj výhodné. Takéto skupinky bývajú „šité na mieru“ pre jednotlivých členov rodiny. Napríklad modlitbové stretká matiek, skupinky mužov, a pod. Dôležité sú vzájomné návštevy a zdieľania životov jednotlivých rodiniek. Myslím, že spomínaná detská služba by mohla veľmi veľa vyriešiť, čo sa týka možnosti rodičov navštevovať nielen službu a akcie, ale aj modlitbové a formačné stretká.<br />
Kreativita je naozaj neobmedzená – v tomto sme po Ockovi, zdedili sme túto jeho krásnu vlastnosť, a on je súčasťou každej skvelej myšlienky a úžasného diela, na ktoré sa podujmeme. Je stále pri tomto procese, ja všade, kde sa jedná o lásku. S modlitbou a pozorným načúvaním budeme vedieť, aké spôsoby fungovania sú vhodné práve pre to naše spoločenstvo.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">DOVOĽME SI SLOBODU<br />
Ako som spomínala, čas budovania rodiny je veľmi vzácny pre spoločenstvo, ako aj pre samotnú rodinku. Takisto je ale aj veľmi ťažký a niekedy to naozaj trvá, kým sa správnym spôsobom usporiadajú priority. Občas to spoločenstvo zasiahne fatálne, občas dokáže fungovať aj bez aktívneho zapojenia danej rodiny. Niekedy však narazíme na to, že nevieme, ako sa k danej situácii postaviť, že nevieme, čo vlastne od mladého páru očakávať. Prichádzajú detičky, povinnosti, je treba zabezpečiť rodinku. Nájsť rovnováhu medzi starosťami života vo svete a duchovným životom, nie to ešte začlenením do spoločenstva, je umením a cestou, ktorú hľadáme aj celý život. Najkritickejšie to najčastejšie býva prvé roky po svadbe. Spoločenstvo zvykne reagovať viacerými spôsobmi. Buď veľmi tlačí na manželský pár, aby plnilo svoje zodpovednosti čo najviac tak, ako to robili doteraz. Môže nastať aj taká situácia, že mladomanželia sa načas vzdialia od väčšej aktivity spoločenstva, a spoločenstvo sa naučí fungovať bez nich, čo môže spôsobiť, že akosi zabudnú na týchto dvoch mladých, ktorí sa boria ťažkým obdobím života, a jediné, čo naozaj potrebujú, je nestratiť kontakt s ostatnými. Možností býva mnoho. Ťažko sa s týmto vysporiadava.<br />
Neexistuje komplexné riešenie. Líder a jeho tím by si mali uvážiť, akým spôsobom sa starať o mladý pár, rodinku, a prediskutovať s nimi možnosti ich účasti na živote spoločenstva. Nebojme sa v mene upevňovania vzťahov a podržania rodín obetovať aj nejakú tú službu, akcie, posunúť alebo preformulovať naplánované projekty! Každá rodinka nech má zas slobodu kedykoľvek odstúpiť z niektorých plánov spoločenstva, ak je to potrebné pre zachovanie jej fungovania. Vôbec to nie je zlé, práve naopak, ak sú priority správne nastavené, Boh je ten prvý, ktorého si máme ctiť. Láska je tá prvá, pre ktorú máme žiť. To, čo sa vzdiali, môže sa vrátiť tak premenené, a tak bohaté na skúsenosť, že všetci z toho zažijú prospech. To, či sa daná rodinka naučí fungovať v tomto živote s Bohom, nie len čisto ich záležitosťou! Je to zodpovednosť všetkých členov spoločenstva, ale zároveň bohatstvo konkrétnej komunity! Ak ochrnieš na nohu, ovplyvní to celé telo a zabráni to tvojmu slobodnému pohybu vpred. Trápi ťa to a musíš to riešiť. Na chvíľu sa to dá nahradiť barlou, ale s tou nikdy nebudeš vedieť dobre utekať. Nezabúdajme stále hľadať potenciál. Každá rodinka sama nesie originálnu charizmu, každý jej člen nesie originálne dary! Netvárme sa na ohrdnutých, ak sa potrebujú na chvíľu vzdialiť, ale neprestaňme ich podporovať po všetkých smeroch! Ruku, nohu, jazyk, ucho, ani oko nenahradí žiaden iný orgán. Pýtajme si Boží pohľad a hľadajme poklady v každom človeku! Aj každá situácia, zvlášť situácia krízy nám môže nanovo očistiť pohľad a my zrazu budeme vidieť to, čo nám bolo dlho skryté. Berme to vždy ako výzvu!</span><br />
</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/veronika_vaculciakova.jpg/442eb799-b010-420c-b7bf-fc845e6e018b?t=1469089084000" style="width: 100px; height: 100px;" /> <span style="font-size:12px;"> Bloger: Veronika Vaculčiaková</span></p>Monika Takáčová2016-10-03T08:13:34ZKríza v spoločenstve: Vytrvaj v tom, čomu si uveril!Monika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/kriza-v-spolocenstve-vytrvaj-v-tom-comu-si-uveril-2016-11-23T14:55:03Z2016-09-26T11:08:28Z<p>
<span style="font-size:12px;">Tak a sme tu znova s témou „kríza“. Pokračujem v rozoberaní rozhovoru s lídrom trnavského spoločenstva Aggeus, Petra Strojného – môjho niekoľkoročného vedúceho učeníckej skupinky, ktorá bola externou súčasťou spomínaného spoločenstva. Peter je okrem iného členom tímu kresťanského média, televízie LUX, kde pracuje ako riaditeľ marketingu.<br />
Peťa som sa pýtala, ako sa dostali k dôvodom krízy. Ďalej ma tiež zaujímalo, čo môže líder urobiť, aby pomohol ľuďom nabrať silu a nádej krízou prejsť.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Ako si hľadal koreň vašej krízy a ako jej riešenie? (modlitby, pôsty, rozhovory, otvorenie vzťahov, komunikácie........?)<br />
<em>„Myslím, že vo väčšine prípadov vedúci spoločenstva a jeho tím minimálne tušia kde je problém. Problém je však či sa s ním chcú popasovať a či sa aj rozhodnú s ním niečo urobiť. Myslím, že najväčším problémom vodcovských stretnutí je fakt, že veľa hovoríme a niekedy menej konáme. Nie sme dôsledný v tom, čo si naplánujeme a často nám chýba primárna vernosť v malých veciach. Potom je veľmi ťažké túto vernosť očakávať od ostatných v spoločenstve. Myslím, že aspoň u nás to tak bolo. Ako sa hovorí ryba smrdí od hlavy“<br />
Ako si motivoval ľudí, aby mali silu a chuť krízou prejsť a vydržať do konca?<br />
„Myslím, že podstatné bolo uvedomiť si vo vodcovskom tíme, že sme v kríze a prijať to. U nás vďaka Bohu toto nebol problém. Potom sme spolu hľadali ako veci pomôcť a boli sme dôslední v tom, aby sme preto niečo urobili. Tiež ako som už uviedol sme upravili priority a nastavili procesy pre stretnutia a vyučovanie. Verím, že toto prinesie dobré ovocie. Po minulom stretku kde sme náš experiment zrealizovali mám nádej, že sa nám to postupne podarí. Som presvedčený, že ľudia budú chodiť radi tam kde nájdu priateľské prostredie a túžbu posúvať sa ďalej spoločne! Keď prežijú, že sú chápaní v ich ťažkostiach a keď prežívajú, že sa môžu na spoločenstvo kedykoľvek obrátiť a to im vyjde vždy, pokiaľ to bude len trošku možné, v ústrety. Tiež som presvedčený, že ľudia v spoločenstvách potrebujú vedieť, že ich nápady, či sny ktoré s Bohom snívajú môžu realizovať a že ich vedúci ich v nich rád podporí ak uvidí, že je to skutočne priestor kde by oni sami mohli porásť. Majú vedieť, že za nimi vždy bude stať minimálne poradenstvom a duchovnou prípadne aj finančnou podporou. Spoločenstvo má byť rodinou kde sa jedny druhých držíme, podporujeme, navštevujeme, prajeme si, a kde keď niekto nevládze tak sa nájde par tých, ktorí pomôžu.“ </em> </span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">VERNOSŤ V MALOM<br />
Veľa krát, keď sme postavení pred krízu, stáva sa, že aj vieme, v čom spočíva, respektíve, kvôli čomu prišla. Okolnosti tomu akosi nasvedčujú. Ak to nevieš, je dobré sa modliť, postiť, alebo akokoľvek obracať na Pána a prosiť Ducha Pravdy, aby zjavil, čo doviedlo ľudí do krízy, kde sa stala chyba a na čo sa ďalej zamerať.<br />
Často sa ale stáva, že napriek tomu, že vieme, prechádzame z krízy do krízy a nevieme sa z tohto stavu vyhrabať. Ľudia sú nemotivovaní, akcie a služba chabne, modlitba kolíše, Božie pôsobenie ako keby nefungovalo. Kľúčom môže byť VERNOSŤ!<br />
V ľudskom správaní existujú akési vzorce správania, ktoré by niektorí psychológovia nazvali akoby evolučne vrodené, a síce pomáhajúce efektívne konať a zabezpečiť prežitie uprostred nebezpečenstiev sveta. Tieto vzorce spôsobujú, že to, čo je pre nás výhodné, je hodné našej pozornosti. Takto funguje aj motivácia, ktorá pre každého vyzerá inak, na koľko potreby nás všetkých sa v detailoch líšia. Ďalej to funguje tak, že to, čo nám kedysi ublížilo, je v našej pamäti silno vryté ako hrozba, ktorej sa musíme za každú cenu vyhnúť. Potom sú javy uprostred týchto dvoch fenoménov: medzi motiváciou, ktorá nás ženie vpred a hrozbou, ktorá nás ženie ujsť zo situácie. Jedným z takýchto javov je aj to, že keď isté správanie v okolí skúšam a nevidím blízky efekt, prestanem sa oň snažiť a začnem skúšať čosi iné s úmyslom dosiahnuť väčší efekt. Je to veľmi dobré, pretože, keby to v nás takto nefungovalo, ľudský vývoj by sa nikam nehýbal, nebol by žiadny pokrok a blokovalo by to naše myslenie aj tvorivosť.<br />
Na druhej strane, v Božej perspektíve sa veci ukazujú tajomným spôsobom. Božie kráľovstvo je zjavené maličkým, tým, ktorí zmýšľajú s dôverou. (Lk 10, 21) Božie kráľovstvo je najmenšie zo všetkých, keď je zasadené. Kto by čakal, že z neho raz bude obrovský strom? (Mk 4, 31-32) Božie kráľovstvo rastie tak, že nik o ňom nevie (Mk 4, 26-28). A my zabudneme, že sme zasiali. Že zrnko je v nás, že či spíme, alebo vstávame, ono klíči a rastie. A my, keď nevidíme, prestaneme veriť, prestaneme čakať. Myslíme si, že to nemalo účinok. Že veci, na ktorých sme sa dohodli, do ktorých sme plní Ducha vošli, asi neboli správne, tak ani nemajú efekt. Čo teda prvé? Začneme rozmýšľať o niečom ďalšom, a chceme zasievať nové. Zabudneme na staré, nie sme dôslední, nie sme verní. Stále diskutujeme, čo zmeniť, čo bude lepšie. Až nekonáme vôbec nič, lebo ani nevieme, čo vlastne konať. Chodíme od nápadu k nápadu, a nič nevyzerá efektívne. Stráca sa motivácia, stráca sa chuť, strácame výhľad a začneme sa uzatvárať v sebe. Ostaneme konať, veď zase nechceme prísť o miesto, kde sa dá aspoň ako tak „duchovne“ angažovať. Ešte si myslíme, akí sme verní. Ale toto nie je vernosť! Pretože Božiemu vedeniu a Jeho úmyslom sme dávno vzdialení na kilometre!</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;">MOTIVÁCIOU JE LÁSKA<br />
Ak sa nastavíme na dôslednosť v malých veciach a vzájomne sa v tom budeme držať, je vysoká šanca pohnúť sa z krízy vpred a začať prekvitať. Ako sme už pred tým spomínali, spoločenstvo potrebuje mať isté piliere, ktoré ho budú držať. Sú nimi modlitba, spoločné stretávanie, ktorého súčasťou je úprimné zdieľanie životov ale aj formácia, ktorá ľudí spoločne vedie, a napokon je to spoločná služba, kde môžeme prejaviť svoje výnimočné dary.<br />
Ak všetky obsiahneme, spoločenstvo nemá prečo nefungovať. Ak sa nejakým spôsobom nehýbete v spoločenstve vpred, zrejme je niektorý z pilierov zaseknutý, zanedbaný. Boh z nás chce mať hlavne rodinu, v ktorej sa bude prejavovať a bude v nej prebývať ako Láska. (Jn 14, 23) „Ježiš mu odpovedal: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ Rovnako je potrebné, aby si každý člen určil priority vo svojom vlastnom živote. Podľa skúsenejších kresťanov vieme, že by mali byť hodnoty usporiadané: 1. Boh, 2. Rodina, 3. Práca/škola, 4. Spoločenstvo, a iné. Samozrejme, že pri jednotlivcoch sa to výnimočne môže odlišovať.<br />
Preto ak je medzi nami láska, tá v nás spôsobuje zodpovednosť voči ostatným, dôsledné plnenie svojich úloh. Tá utvorí medzi nami atmosféru otvoreného zdieľania, starostlivosť a vzájomné nesenie krížov. Tá spôsobuje túžbu poznať Boha viac a hľadať formáciu, ktorá by nás v tom posúvala spoločne. Tiež nás ťahá viacej sa modliť, a nechať tak Boha prebývať medzi nami. Byť blízko Jeho srdcu a načúvať Jeho slovám, pohľadom, túžbam a plánom, ktoré aj s nami všetkými má. Láska spôsobuje, že sme ochotní prijať každého, aký je a dali mu priestor bez zbytočného porovnávania či hodnotenia realizovať sa v tom, v čom je fakt dobrý. „Milujte sa navzájom, ako som vás ja miloval.“ (Jn 13, 34).<br />
Preto teda zahoďme potrebu byť v niečom skvelí, podávať výkony, tváriť sa na spoločenstvo, a pri tom žiť ohraničené životy na vlastnom piesku! Čerpajme od Boha v modlitbe, prežime, že sme milovaní, a nechajme tú lásku prejsť nami až k tým, ktorých máme okolo seba. Robme všetko s láskou a veci budú fungovať, lebo láska dáva život!</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">TAJOMSTVO ÚSPECHU<br />
Ak si sa práve zamyslel nad svojou situáciou a nabudilo ťa to skúšať veci po novom, je to super a povzbudzujem ťa v tom, no nezabudni, že všetko je Pánova milosť. „Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu páči.“ (Flp 2, 13) Bez neho nič neurobíme, preto sa posilňujme v Ňom! Prosím, nespadni do pokušenia „spasiteľského syndrómu“, ale zotrvávaj v bázni pred Pánom, vyhľadávaj neustále Božiu prítomnosť a zaručujem ti, že ťa skrze svojho Ducha cez Pannu Máriu povedie! A to s tou najväčšou láskou a radosťou! „Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom a v samote mi múdrosť zjavuješ.“ (Ž 51, 8)<br />
Ak si po prečítaní tohto alebo iného blogu o kríze skôr v neistote a akomsi rešpekte pred tým celým, necítiš sa na to a nevieš si to akosi predstaviť... Aj to je SUPER! Dokonca by som povedala, ešte lepšie! Pretože tam, kde viac chýba, môže Duch viac doplniť! „Ale on mi povedal: Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. Preto sa budem najradšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.“ (2 Kor 12, 9) Hovoríme tu o veciach, ktoré nikdy nedáme sami! Ale o čo väčšiu bázeň v sebe máme, o to viac sa Božia moc môže prejavovať. O čo menší sa cítime, o to viac s nami Boh bude môcť hýbať. Neboj sa, ak si aj maličký, ak si myslíš, že tvoj hlas nie je počuť a tvoja snaha nič nezmôže! „Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote.“ (Tim 4, 12) Boh si až príliš veľa krát volil to, čo je malinké na zjavenie svojej moci, aby si TY teraz pochyboval, že to nespraví znova, a to práve na tebe! Preto: „Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo, vkladaním rúk starších.“ (Tim 4, 14) Boh ti ďalej ukáže ako na to, podobne, ako keď Pavol povzbudzoval Timoteja týmito slovami a zanechal mu odporučenie, ako sa v tom celom udržať.<br />
Takže tajomstvom úspechu je Božia milosť. Len s Ním a v Ňom má všetko zmysel! Nech by sme robili akékoľvek úžasné a dobré a prospešné veci, ale nebola by v tom Láska, nebol by v tom Boh, napokon by to nebolo na nič... </span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/veronika_vaculciakova.jpg/442eb799-b010-420c-b7bf-fc845e6e018b?t=1469089084000" style="width: 100px; height: 100px;" /> Bloger: Veronika Vaculčiaková</span></p>
<p>
</p>
<p>
</p>Monika Takáčová2016-09-26T11:08:28ZKríza v spoločenstve: Čo sa stalo zle?Monika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/kriza-v-spolocenstve-co-sa-stalo-zle-2016-11-24T08:12:48Z2016-11-24T07:53:59Z<p>
<span style="font-size:12px;">Budeme sa ďalej venovať téme krízy spoločenstva. Pokračujem v rozhovore s Peťom Strojným lídrom trnavského spoločenstva Aggeus – môjho niekoľkoročného vedúceho učeníckej skupinky, ktorá bola externou súčasťou spomínaného spoločenstva. Peter je okrem iného členom tímu kresťanského média, televízie LUX, kde pracuje ako riaditeľ marketingu. Spoločne sme sa pozreli na priebeh krízy v ich spoločenstve.<br />
Zaujímalo ma, aký postoj k danej kríze v ich spoločenstve zaujali a k čomu ich táto kríza vyzvala.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><strong>Ako ste sa k tomu postavili a v čom spočívala daná kríza? (čo si robil ty ako líder? )</strong><br />
„Spočiatku to bolo pre mňa veľmi bolestivé, pretože ľudia z vodcovského tímu, o ktorých som sa chcel oprieť potrebovali v tom čase tiež niekoho o koho by sa mohli oprieť a myslím, že v tom čase som im veľmi oporou nebol. Dlhé roky v službe a neustály stres ma priviedli na pokraj síl kde som musel uznať, že to takto ďalej nejde. Dôležité bolo uvedomenie si, že keď som sa rozhodol ostať v spoločenstve, ktoré som pôvodne založil iba ako misijné dielo na čas počas vysokej škole, sa zmenilo Božím zásahom na dielo, v ktorom ak On ináč nedá, zostanem na celý život. Preto som prijal slobodu do vecí, najmä v tom, že už nebudujem iba niečo do času, ale na veľmi dlhý čas a tak sa postupne roztriedili aj moje priority a nakoniec aj priority vo vodcovskom tíme. Kedysi vyhľadávaná akčnosť a výkon sa museli podriadiť budovaniu vzťahov aby sa raz zo spoločenstva mohla stať rodina, ktorá spolu bez vonkajšej motivácie prežíva túžbu odovzdať svoje dary a talenty tým, ktorí hľadajú. K tomu sme prispôsobili aj program v spoločenstve. Rozhodli sme sa, že čas pre spoločenstvo bude maximálne 1x za týždeň, pretože ľudia sa musia venovať aj iným prioritám ako je rodina, či práca. Z toho dôvodu sme v spoločenstve obmedzili aj našu vonkajšiu službu, ktorá bola dovtedy pre naše spoločenstvo charakteristická (najmä realizovanie rôznych evanjelizačných seminárov) Službu sme však úplne nezrušili. Skôr sme sa ale zamerali na spoločnú službu s inými spoločenstvami v Trnave, čo nám veľmi pomáha práve v preklenutí tohoto náročného obdobia. Takto realizujeme TT-Chvály a z času na čas nejaký seminár, do ktorého však uvoľňujeme iba ľudí, ktorí na to majú priestor. Snažíme sa investovať do ľudí a rozvíjať ich potenciál ak ich Pán do niečoho konkrétneho vola. Rešpektujeme, že Pán si jednotlivých členov môže povolať do projektov aj mimo nášho spoločenstva. Nevyžadujeme však od ostatných členov, aby boli súčasťou týchto projektov, iba ak oni sami pre to majú zápal. Takto sme postupovali už vo viacerých projektoch. Spomeniem aspoň niektoré, napr. Trnavská animátorská škola, ktorú som spolu s Ondrom Chrvalom založil a spolu so 4 členmi z nášho spoločenstva som ju ťahal asi 4 roky. Do tohoto projektu sa pridali iba tí čo chceli a videli priestor. Neskôr po jej absolvovaní som štafetu odovzdal Viktorovi, ktorému pre tuto službu zahorelo srdce. Podobne sa k tomu dielu neskôr zo spoločenstva pridali iba tí čo chceli. Tiež naša Janka s Betkou založili modlitbový tím, ktorý sa pravidelne stretáva a slúži ľudom modlitbou vnútorného uzdravenia. Spolu s chalanmi nielen z nášho spoločenstva sme sa začali stretávať na modlitbách chlapov vždy ráno v piatky v garáži u kamoša pred prácou. Tieto stretnutia však nie sú povinné pre všetkých chalanov z nášho spoločenstva, ale iba pre tých, ktorým pre to horí srdce tiež. Teraz sme naše stretnutia trochu obmedzili, ale znova v tom chceme pokračovať. Naše mamičky na materskej sa stretávajú na modlitbách matiek. Tiež tam nechodia všetky mamičky ale iba tie, ktoré na to majú priestor. Ako som už uviedol, tieto stretnutia a aktivity pre členov spoločenstva nie sú zaväzujúce. Skôr chceme vytvárať priestor slobody pre členov, v ktorom oni sami budú môcť realizovať svoje túžby a sny, ktoré snívajú s Bohom.<br />
Všetci členovia spoločenstva však vedia, že existuje v rámci vnútorného života spoločenstva určitý harmonogram stretávania sa, na ktorom chceme aby členovia boli prítomní. V prvom týždni v mesiaci mame takto chvály, druhý skupinky (manželia manželské, nemanželia nemanželské ), tretí týždeň patrí stretnutiu celého spoločenstva a štvrtý týždeň býva deň spoločenstva, ktorý sa každé dva mesiace strieda s dnom TT spoločenstiev kde sa stretávame všetky spoločenstva Trnavy spolu v nedeľu a máme spolu sv. omšu, chvály, prednášku, zdieľanie a spoločný obed.<br />
To na čo sme vo vodcovskom tíme prišli a čo si myslíme, že nám postupne v spoločenstve pomáhalo dostať sa do krízy bola absencia vyučovania. Keď totiž obmedzíte v spoločenstve službu kde ako tak ľudia čerpajú, a ešte obmedzíte ľudom aj prísun potravy tak kríza je hneď za dverami. Tak to aspoň bolo u nás. Domnievali sme sa, že ľudom stačí vyučovanie z TT-chvál. To bol však veľký omyl, čo neskôr aj viacerí na chuťovke skonštatovali. Myslím, že ľudia potrebujú byť sýtení. Je to jedna z podstatných vecí v rámci života spoločenstva pretože ľuďom dáva víziu a vhlaď do vecí, nad ktorými môžu uvažovať a ktoré si môžu osvojiť. Pochopili sme, že stretávanie pre stretávanie nie vždy prináša dobré ovocie. Ľudia v spoločenstve potrebujú hovoriť o veciach, a jedny z najkvalitnejších rozhovorov, ktoré môžu vzniknúť v spoločenstve je práve spoločné uvažovanie nad otázkami, ktoré z vyučovania vyplynú. Ľudia tak dostávajú priestor na vlastné uvažovanie a v takejto atmosfére Duch Boží veľmi rád spolupracuje Myslím, že Bohu sa páči poriadok a príprava vo veciach a kde mi dáme 30% tak on da 70%. Ale keď mi nedáme ani 10% tak potom sa to musí prejaviť aj na živote spoločenstva.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">TVÁROU V TVÁR REALITE<br />
Jedným zo znakov krízy je, že sme nútení zastať, poobzerať sa okolo seba a uvedomiť si, čo sa to vlastne deje. Kde to som? Ako som sa sem dostal? Čo som spravil zle? Potrebujeme prepojiť aktuálne rozpoloženie s veľkým príbehom, ktorý sa deje okolo nás. Vidím svoje slabosti. Vidím nedostatky a chyby. Vidím, v ktorých oblastiach som ťahal sám a bez Boha. Vidím, kde som konal na oslavu seba samého. Dôvod na smútok? Vonkoncom nie! Na pokánie a zmenu myslenia i konania? Áno! Práve som totiž obsiahol pravdu, na ktorej sa dá stavať nové dielo, nové poschodie veľkej stavby môjho života! Stavať sa dá iba na tom, čo je pevné a ozajstné, a to je Pravda! Vďaka Bohu, že si došiel až sem! Vďaka Bohu, že Jeho Duch ťa uviedol do pravdy, aby s tebou mohol hýbať doteraz nepochopiteľnými spôsobmi. „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť.“ (Jn 16,13)<br />
V kríze takto zakaždým prichádza možnosť nanovo a skutočnejšie žiť vieru, vzťah s Bohom, spoločenstvo. To, čo doteraz bolo motivované vonkajšími pohnútkami (výkon; pohľad ostatných na mňa; potreba niekam patriť; mať dobrý pocit zo seba a svojej služby), sa premieňa na niečo vnútorné, očistené od sebeckých pohnútok (túžba darovať seba; starostlivosť o iných; horiace srdce pre Božie plány).</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">PROBLÉM SI ŽIADA TVORIVÉ RIEŠENIE<br />
Tvorivosť je základnou vlastnosťou lásky, a teda Boha, ktorý je Láskou. Vďaka poníženiu, ktoré sa na začiatku krízy objaví, vďaka všetkým problémom, ktoré odrazu vidíme, môžeme nechať úplnú iniciatívu Božiemu Duchu. Ten sa veľmi rád ujme spoločenstva a jednotlivých sŕdc, pretože to je jeho potešením. Ak sa vďaka kríze ako spoločenstvo zastavíme, objasníme si body, v ktorých zlyhávame, máme možnosť sa zamerať na to, aby sme tieto oblasti nechali rásť pod Božou rukou. Od tohto momentu sa priprav na prekvapenia! „Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha." (Jn 3, 8) Duch bude konať v jednotlivcoch a zároveň budú naplnené túžby aj potreby nielen celého spoločenstva, ale aj okolia, do ktorého je dané spoločenstvo zasadené. Boh sa bude zjavovať v neuveriteľných nápadoch a stále nových snoch, príde nová sloboda! „Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.“ (2 Kor 3, 17)<br />
Je dobré nechať sa viesť pri tvorivosti Duchom Svätým, ktorý obnovuje naše srdcia a vytvára v nich pôdu pre zasiatie nových zrniek Božieho kráľovstva. „Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme“ (Žalm 104, 30) Prosme si v tom skutočnú otvorenosť. Spoločenstvo sa môže pretaviť do malých skupiniek, kde sa ľudia s podobnými problémami a podobne horiacimi srdcami môžu navzájom stretávať a povzbudzovať. Iní môžu v mene spoločenstva chodiť slúžiť mimo, a stále ostanete spojení, stále je tu možnosť prísť sa obohatiť a navzájom sa držať.<br />
Chcem zdôrazniť, dovoľme iným byť pre nás darom! Nepodľahnime pri tom potrebe byť všade! Otec nikdy neporodí dieťa a mama nemá takú silu, aby postavila múry domu. Preto aj v spoločenstve, pokladajme iných za väčších od seba a nechajme, nech sa v nich naplno prejaví Božia vôľa a obraz, na ktorý sú stvorení. „Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho.“ (Flp 2,3) Nechajme iných realizovať sa v jednotlivých veciach, pre ktoré spoznali, že ich srdce horí. Nevstupujme do toho s nutkavou potrebou mať všetko podľa seba, alebo s nastavením „ja by som to vedel lepšie“! Pomáhajme iným vytiahnuť na svetlo to, čo do nich Boh vložil! Má to obrovskú silu! Presne takú, ktorú spoločenstvo potrebuje na to, aby prešlo ťažkým obdobím. Buďme jedno telo! (1 Kor 12, 20-22)</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">KDE JE VLASTNE PROBLÉM?<br />
Spoločenstvo, nech už necháme Duchu akékoľvek silné pôsobenie, musí podliehať určitým pravidlám a poriadku, ktoré je pre danú komunitu vždy charakteristické. Boh je Bohom poriadku. „Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku.“ (1 Kor 12, 20-22) Spoločenstvo sa tiež nemôže rozdeliť na malé skupinky bez možnosti stretávať sa aj ako celok. Vyhlo by sa tak možnosti vzájomnej kontroly, neustáleho zjednocovania si vízie a tak aj povzbudzovania vďaka svedectvám Božích skutkov, ktoré sú zjavené na jednotlivých poliach pôsobenia.<br />
Dôležitými piliermi, ktoré nesmú v žiadnom spoločenstve chýbať sú: 1. modlitba, 2. stretávanie sa: so zdieľaním životov a formáciou, 3. služba. Sú opreté o seba. Akonáhle jeden z nich padne, rozsype sa spoločenstvo. Modlitba udržuje napojenie na Boha a dáva priestor konať Duchu. Stretávanie a zdieľanie životov nás vyvádza zo seba, pomáha niesť vzájomné bremená. Pri tom formácia nás učí viac o Bohu, kŕmi nás, buduje postoje a vieru, aby sme vládali ďalej spoločne kráčať. Služba nedovoľuje spoločenstvu uzavrieť sa samo v sebe, ale otvára ho pre okolie, čiže predchádza akémusi „zhnitiu“ darov vnútri komunity. Boh vždy dovolí vzniknúť spoločenstvu v kontexte rozličných potrieb, ale aj potenciálu okolia (mesta, regiónu, krajiny), na ktoré skrze spoločenstvo môže priniesť odpovede, naplnenie a možnosti žiť Božie kráľovstvo jedinečným spôsobom na danom mieste podľa jeho vôle.<br />
Poznať svoj stav a úroveň stability jednotlivých pilierov nám môže pomôcť rozoznať pôvod krízy a viesť k riešeniam, ako chýbajúce alebo nefungujúce časti doplniť.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;">Zhrniem iba pár vetami. Ak ťa zastihne kríza, neboj sa priznať si, že si v niečom zlyhal. Keď pomenuješ konkrétnu oblasť, pozvi do toho Boha. (Vystríham ťa pred riešením svojich nedostatkov „po svojom“. Uisti sa, či si v tom naozaj úplne vnímavý na Neho!)<br />
Čo bude nasledovať ďalej? Môžeš sa nechať prekvapiť, určite v tom však nebudeš sám! Boh koná jedinečne ale aj „hromadne“. Budeš vidieť, ako tvoje túžby „sedia“ s túžbami ľudí okolo, budeš vidieť, ako sa mení okolie, budeš vidieť mnoho nových vecí. V pokore sa nechaj viesť, vďaka tejto kríze budeš vidieť ďalej!<br />
Odkiaľ toľká istota? Boh miluje žiť v spoločenstve, Boh miluje žiť medzi ľuďmi „A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh: "Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojim ľudom.“ (2 Kor 6, 16) – je jeho záľubou zjavovať sa na vzťahoch, na uzdraveniach sŕdc, na premenách životov, na dopĺňaní sa charakterov, na zjednocovaní rozličných darov... Boh sa CHCE nechať poznávať. „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Jn 17,3)</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/veronika_vaculciakova.jpg/442eb799-b010-420c-b7bf-fc845e6e018b?t=1469089084000" style="width: 100px; height: 100px;" /> Bloger: Veronika Vaculčiaková</span></p>Monika Takáčová2016-11-24T07:53:59ZKríza v spoločenstve: Keď sa objaví...Monika Takáčováhttps://www.animator.sk/en/web/animator.sk/pre-veducich/problemy/-/blogs/kriza-v-spolocenstve-ked-sa-objavi-2016-11-24T08:14:37Z2016-09-16T06:55:57Z<p>
<span style="font-size:12px;">Budeme sa ďalej venovať téme krízy spoločenstva. V niektorých otázkach som sa rozhodla poradiť so skúsenejšími. Oslovila som lídra trnavského spoločenstva Aggeus, Petra Strojného – môjho niekoľkoročného vedúceho učeníckej skupinky, ktorá bola externou súčasťou spomínaného spoločenstva. Peter je okrem iného členom tímu kresťanského média, televízie LUX, kde pracuje ako riaditeľ marketingu. Spoločne sme sa pozreli na priebeh krízy v ich spoločenstve.<br />
Téma je obsiahla a rozdelila som ju do viacerých blogov. V tejto časti sa chcem zamerať na prvú fázu rozhovoru, kde si priblížime, ako sa kríza v ich spoločenstve objavila a akým spôsobom ich zasiahla.</span></p>
<p>
<br />
<span style="font-size:12px;">„Peťo, zažili ste krízu vo vašom spoločenstve? Mohla prísť v rôznej podobe. Mám na mysli vyhasnutie prvotného ohňa, stratu chuti do služieb, vyhýbanie sa zodpovednosti jednotlivých členov, uniknutie z vízie, alebo iné.“</span></p>
<p>
<em><span style="font-size: 12px;">„Kríza v spoločenstve je fenomén, ktorý skôr či neskôr navštívi akúkoľvek skupinu ľudí, ktorá sa o niečo snaží prípadne, ktorá si vytyčuje nejaké ciele. Krízu by som rozdelil do dvoch skupín: malá a veľká (skutočná). </span></em><em style="font-size: 1.01em;"><span style="font-size: 12px;">Malá, s ktorou zápasíte akosi neustále. Je spôsobená komplikovanými vzťahmi s niektorými členmi, priestormi na stretávanie, ktoré sa napr. nám dosť často menili a menia, nejednoznačnosťou uchopenia vízie všetkými členmi. Tato kríza sa dá poväčšine minimalizovať a to najmä dobrými rozhodnutiami vo vedení spoločenstva.</span></em><em style="font-size: 1.01em;"><span style="font-size:12px;">Skutočná kríza však prichádza keď ju najmenej čakáte, prípadne si myslíte, že ste dostatočne pripravený zo skúsenosti iných, aby ste ju zvládli. U nás prišla v štádiu kde sme ukončili vysoké školy a postupne nám začala pribúdať zodpovednosť na viacerých frontoch: starosť o bývanie a prácu, starosť o vzťah s partnerom a jeho zapojenie do života spoločenstva, zodpovednosť za deti a správne prerozdelenie času na službu a rodinu. Čas, ktorý sme pred tým mali často sami pre seba zmizol alebo sa dramaticky minimalizoval a to sa tiež prejavilo na osobnej modlitbe a vnímaní toho, čo nás presahuje. Čoraz viac sa do merkuj dostávali veci, ktoré sme potrebovali zabezpečiť pre normálne fungovanie. Starostenie o veci sveta sa dostali pred starosť o veci a túžby, ktoré nám Boh kládol na srdce. Čoraz viac sme začali žiť každý na svojom piesočku a veľmi ťažko sa nám z toho dostavalo von.</span></em><em style="font-size: 1.01em;"><span style="font-size:12px;">Najhoršie na tom bolo, že aj vedúci spoločenstva, ktorí žili podobnými problémami ako jeho členovia, neboli voči týmto problémom imúnni. Neustály kolotoč povinností a k tomu dosť silné vyčerpanie z pôsobenia na jednotlivých frontoch spôsobovalo, že ľudia strácali Božiu perspektívu a to spôsobovalo aj čoraz menší záujem stretávať sa a viesť akúkoľvek službu. Zdalo sa, že to spoločenstvo úplne položí...“</span></em></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Kríza naozaj nie je nič výnimočné, borí sa s ňou každé zoskupenie ľudí, ktorým ide o niečo spoločné. Partneri, rodina, spoločenstvo, farnosť, atď. Poďme si spoločne rozobrať skúsenosť Peťa a jeho spoločenstva.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">KRÍZA JE NEVYHNUTNOU SÚČASŤOU RASTU A POHYBU SPOLOČENSTVA<br />
Sprevádza každú skupinu ľudí, ktorá sa snaží o nejaký cieľ. Malým krízam, ako sú problémy so vzťahmi, povahami, rozdielnymi predstavami, či potrebami, musíme čeliť stále.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">SKUTOČNÁ KRÍZA PRICHÁDZA, KEĎ JU NAJMENEJ ČAKÁME<br />
Áno, kríza sa objaví, ak je potrebné prejsť na nový level. V starom sme už všetko dosiahli a je potrebné reagovať na nové potreby, nové výzvy. Samozrejme, že ak sme už niečo dosiahli, cítime sa kompetentní a schopní. Pýcha narastá, veci šľapú, všetko funguje, my si zvykáme. Je to však skôr zdanie, ako realita. Stále sa dá ísť ďalej a Boh nás volá vždy k novým veciam, k väčším výzvam. Preto práve v období, keď sa cítime, že si môžeme vydýchnuť, že sme to predsa už niekam dotiahli, sa objavia nové oblasti, ktoré nefungujú a na ktoré začneme narážať tak silno, že sa z toho môžu vyvinúť pre nás až neprekonateľné problémy.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">DÔVODY KRÍZY MŽU BYŤ VIACERÉ<br />
Častokrát však ide o problém vyváženia duchovného života so životom vo svete. Najväčšia kríza príde vtedy, ak sa človeku rapídne menia okolnosti v živote – manželstvo, deti, práca, bývanie a pod. Ak sa v takejto situácii ocitajú viacerí členovia spoločenstva, môže nastať ozajstný kolaps! Vyriešiť jednotlivé povinnosti života, prepojiť to so vzťahom s Bohom a službami, do ktorých nás volá sa zdá niekedy až nemožné.<br />
Riešením býva prehodnotenie si života a určenie si priorít. Človek potrebuje čas v prvom rade na Boha, potom na rodinu, prácu a službu. Zjednotiť to všetko a vedieť byť múdry v konkrétnych rozhodnutiach, to chce život previazaný pravidelnou modlitbou a sviatostným životom v Duchu. Len tak budeme vedieť rozoznať, čo je v danej chvíli dôležité, čo od nás Boh práve očakáva.</span></p>
<p>
<span style="font-size:12px;">LÍDER MUSÍ BYŤ O KROK VPRED<br />
Líder viac, ako ktokoľvek z členov spoločenstva, musí neustále bdieť a na krízu byť pripravený. Predpokladom je správne usporiadanie života a priorít. Neraz Boh dovolí, aby vedúci prešiel podobnými problémami skôr ako doľahnú na ostatných členov spoločenstva, a aby ich tak vedel viesť v čase krízy. Ak to tak aj nie je, nepretržité napojenie na Boha mu pomôže ľudí zastabilizovať, pozrieť sa na situáciu a hľadať spoločne možnosti, ako sa cez krízu dostať. Niekedy je totiž problémom, že spoločenstvo chce ísť ďalej po ďalších a ďalších službách, ktoré odpovedajú na potreby ľudí. Otočiť v takej chvíli do seba, obnoviť dostatočný kontakt s Bohom, urobiť si poriadok v živote, sú základné piliere, na ktorých potom môžeme stáť v čase, ak sa toho na nás zvalí príliš veľa.<br />
Dôležité však je, že líder nie je sám vojak v poli. Je dobré, ak sa v spoločenstve nachádza vodcovský tím – pár ľudí, ktorí sú jednak zodpovední za jednotlivé časti fungovania spoločenstva, ale sú tiež oporou lídrovi. Sú jeho zrkadlom, a zároveň ho podopierajú. Priaznivá vzájomná spolupráca pomôže často krát odhaliť korene krízy, ako aj načrtnúť riešenia, ako ďalej.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/8138920/17032858/veronika_vaculciakova.jpg/442eb799-b010-420c-b7bf-fc845e6e018b?t=1469089084000" style="width: 100px; height: 100px;" /> </span><span style="font-size: 12px;">Bloger: Veronika Vaculčiaková</span></p>Monika Takáčová2016-09-16T06:55:57Z