Barbora Čopová

JE MI ĽÚTO

2012-01-30T09:21:56Z

Ľutujem každý jeden premárnený deň.

Každý deň, keď som len na seba myslela,

S nudou v očiach javila predstieraný záujem,

Bludné myšlienky som v hlave živila,

Že chyby robila som, teraz ľutujem.

Vľúdne vzťahy, tie sú pasé,

Cit láska- žije v base.

Blízki sú mi vzdialení,

Z toho úzkosť moja pramení.

To ma počká, na iné zas nemám čas,

Budem plakať, možno, raz.

Že času bolo pramálo

A množstvo ľudí sklamalo.

Ľúto mi je všetkých dní,

Keď bol život plný chvíľ,

Kedy môžem javiť záujem,

No z mojej strany čuť len- nie, ďakujem!

Dosť už bolo povrchnosti,

Pozrime do špiku kostí.

Láska, tá sa nenosí,

Naoko sa majme radi!

K čomu bude dobrá zmena,

Keď nikomu to nevadí?!

Dajme si všetci záväzok,

Nech iní sú nám prednejší,

Náš postoj k veciam jasnejší.

Rozvíjajme ďalej vzťahy,

Začínajme od podlahy.

Javme vážny záujem

O starosti iných z nás.

Nech vnímavý je každý vnem,

Skúšajme to zas a zas!

Hľadám Lásku

2011-12-15T16:30:06Z

Hľadám lásku, nie na vlásku,

Nie len v dňoch, keď slnko svieti,

Keď sa máme ako deti.

Lež takú. Čo ma nezabije,

Čo zo srdca mi kus neodbije.

V dňoch jak v básni dobre čítať,

Recept na lásku nechci pýtať.

Tam ho veru nenájdeš,

Keď, tak možno pre mládež.

Pravá láska svetu dáva,

Ľudí ako poľná tráva.

Plných sily v zdravých farbách,

Nežijú len v svojich hradbách.

Opúšťajú svoje zóny pohodlia,

Občas ich ruky z toho rozbolia.

To je láska fakt tá pravá,

Keď radosť v srdci ostáva.

Bez nároku na odmenu,

Časom zbadáš veľkú zmenu.

Nechajte ma lásku žiť,

Už viac nechcem poblúdiť!