« Back

"Dotyk-o-vina" alebo "Pošli ďalej"

A je to tu. Prepáčte nechcem sa vás týmto mojim písmenkovaním dotknúť, ale ak sa dotknem, tak iba preto, aby ste tento dotyk poslali ďalej a to nielen smerom k iným ľuďom, ale aj do svojho vnútra.

 

Začalo sa to vo chvíli, keď sa Boh dotkol tohto sveta a stvoril človeka. Urobil ho z hliny, vyformoval a začal sa s ním hrať hru s názvom: „Pošli ďalej“.

Potom na scénu prišiel had. Ktorý sa tiež chcel hrať, ale nemal v pláne prijať pravidlá a už vôbec nie hru, ktorú vymyslel Boh. A tak sa Evy dotkol otázkou: „Je pravda, že vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov...?“ Eva sa dotkla slovom hada a vysvetľovala mu, ako to bolo. A had, ktorý videl, že sa chce s ním hrať hru na dotyky, povedal vetu, o ktorej si bol istý, že zmení pravidlá: „Boh vie, že keby ste jedli.... budete ako on...“ To bol zásah.

Byť ako Boh! Dotýkať sa ako Boh! Vidieť ako Boh! Myslieť ako Boh!

Eva nič viac nepotrebovala. Dotkla sa ovocia stromu, a priniesla ich Adamovi. On sa ich tiež dotkol a dovolil svojmu telu, aby.... (ale veď viete, poznáte rovnako ako ja príbeh o tom, ako Eva ponúkla ovocie a Adam jedol). Nuž a tu sa začala tragédia.

Prichádza Boh a pýta sa: „Ako vieš, že si nahý, ak si nejedol...????“ „To žena mi dala!“ Ona priniesla a ja som sa dotkol. Ale za všetkým je ona.... 

Had sa smial. Podarilo sa mu skoro dokonale zmeniť plán Božej hry...

Ktorý bol nasledovný: Tvorím ťa s láskou, dotýkam sa ťa s láskou a ty máš láskavé dotyky posielať ďalej... máš nimi pomáhať iným... a prechádzať s nimi po ceste požehnania. 

V jednej chvíli sa zdalo, že Boží plán má vyhradené miesto v koši. Had mal už pripravenú svoju stratégiu. A jeho hra sa volala: "Dotyk – o – vina.“

Adam obviňoval, Evu lebo sa na jej slovo dotkol ovocia, 

Eva obviňovala  hada...a o niekoľko rokov Kain obviňoval Abéla... a potom ľudia sa vysmievali Noemovi... a Mojžiš bol pre nich tiež nemalým bláznom... a vždy sa hľadal vinník.  Presnejšie dotyk- o – vinník.

A tak sa stalo, že túto hru ponúkajú aj nám. A my sa ju snažíme hrať. A za každým dotykom, ktorý sa nás dotkne a vyvolá v nás pocit /či už pozitívny alebo negatívny/ hľadáme vinníka. (hráme dotyk-o-vinu)

Poznáme dotyky, ktoré chceme, lebo nám prinášajú radosť, pokoj, lásku, požehnanie, ale i tie ktoré odmietame.... Lebo sa za nimi skrýva sklamanie a bolesť...

Nuž čo, každý môže otvoriť dvere minulosti a spomínať na to pekné i menej.

A práve spomienky nás učia stavať si okolo seba múry a budovať hrady.... z tehál značky: "Nie, to bolí." V preklade to znamená, že si staviame hranice, za ktoré nevpustíme nikoho /niekedy ani Pána Boha/. 

Pre bolesť a sklamanie nechceme, aby sa nás niekto dotýkal či videl to, čo my chceme skryť.

Žena, ktorá bola znásilnená má problém s dotykom od muža a kričí : „Nie, to bolí...“

Človek, ktorý sa sklamal v priateľovi, len preto, že mu ponúkol niečo z tajomstiev svojho života a on to povedal iným, kričí „Nie, už to neurobím. Budem silný. Sklamanie bolí.“

Dieťa, ktoré v duchu nenávidí svojich rodičov, pretože ho týrajú, kričí „Nie. Nech sa to skončí. Keď budem dospelý...“.

A predsa.... „žiadne NIE“ v človeku neutlmí túžbu po dotyku. Ona ostáva...

Každé vypovedané či pomyselné „Nie“ ho uvedie do krajiny klamstva, kde sa presviedča, že si treba okolo srdca a života postaviť múr z tehál.

A výsledok? 

Človek ostáva sám... v dome. Bez slnka, bez priateľov, bez ľudí, ktorým môže pomáhať... Ostáva v ňom malá moc. Rovnako ako mužovi z dnešného evanjelia.

Je zvláštny. Smutný. Nevyrovnaný. Depresívny... Jednoducho malomocný a ľudia sa mu musia vyhnúť... lebo v nich nedokáže vidieť nikoho iného iba vinníkov.... (každý dotyk, hoci aj pohľadom na neho nesie v sebe pocit viny.)

No predsa je tu niekto, koho posiela Boh, aby zmenil pravidlá hry, ktoré určil had v raji... Je to Ježiš so svojou silou dotyku....a s novými pravidlami hry.

Stačí, aby sme vo svojich skafandroch, či obytných hradoch vybudovaných z tehál značky „Nie“ na neho zavolali: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ A buďme si istí, že sa nás dotkne a zvalí v nás to, čo je choré... a vloží nám do života novú radosť. S pravidlom: "Pošli ďalej."

Daruje nám svoj dotyk a pozve nás, aby sme ho rozdávali ďalej... a spolu s ním nám dá veľkú moc....

Je to On, ktorý zmenil pravidlá hry! Už nejde o hľadanie toho, kto nám ublížil a tak nás zranil. Ide o to, aby sme sa s láskou dotýkali tých, ktorí sme zranení a aby sme im cez Ježišovo slovo, modlitbu, povzbudenie prinášali novú radosť so začiatkom novej hry: „Pošli ďalej.“

Je na nás, pre ktorú hru sa rozhodneme....

V konečnom dôsledku, všetci sme božie deti, a teda sa musíme aj hrať ....

Comments
sign-in-to-add-comment
Jarmila Semanová
Marcelka, áno,

poďme sa hrať tú krásnu hru na dotyk.



Teraz mám otázku pre všetkých mužov:

Akú úlohu dostal Adam v raji - ešte pred tým, ako had zviedol Evu?
Posted on 2/12/12 1:13 PM.
Že má opustiť otca a matku a priľnúť k manželke....tak?
Posted on 2/13/12 4:37 PM in reply to Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Ešte predtým, než dostal Evu.
Posted on 2/13/12 7:47 PM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
hm strážiť!!! a zvelebovať rajskú záhradu....neustrážil....zlyhal....
Posted on 2/14/12 8:42 AM in reply to Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Výborne, Marienka.

Presne tak, úlohou Adama bolo strážiť a obrábať Eden. Gn 2,15

A Adam nestrážil.

Najprv v poslušnosti a v zodpovednosti zlyhal Adam. Pre toto jeho zlyhanie sa stalo, že do záhrady sa prešmykol Zlý duch. V hadej koži.

Marienka, stále znovu počúvam z úst mužov obviňovanie žien, že to my sme na vine, že my sme začali s neposlušnosťou, s hriechom, že to my, novodobé Evy zvádzame na hriech.

A nielen to, že Adam prvý zlyhal.

Keď už sa začal rozhovor hada s Evou, Adam stál vedľa nej a počul všetko - určite vnímal, že ten rozhovor naberá klamstva jedno na druhé - počul, ako ľstivo sa správa had a ako balamutí Evu - nuž prečo sa neozval, nezasiahol, nezastal sa Evy a neochránil ju pred zvodom zrady?

Vráťme sa však ku hlavnej téme tohto krásneho blogu:
Eve by bol stačil Adamov dotyk - som tu s Tebou, neboj sa, ja sa Ťa zastanem.
Nepočúvaj toho zvodcu.

Takže malá oprava: Tragédia sa nezačala tým, že zlyhala Eva.

Tragédia sa začala zlyhaním Adama.

A končí sa Ježišovým dotykom nás.
Posted on 2/14/12 9:10 AM in reply to Mária Timková.
Ďakujem Damiána! Veľmi dobre poznám ako dotyk bolí a zároveň veľmi dobre poznám tu túžbu po ňom... Vďaka za povzbudenie, za to pripomenutie, že je tu Ježíš so svojím uzdravujúcim dotykom! :-)
...
Posted on 3/6/12 10:18 PM.