<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/">
  <title>Ďuri Urblík</title>
  <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/rss" />
  <subtitle>Ďuri Urblík</subtitle>
  <entry>
    <title>Čo všetko ešte človek uvidí v TV?? :O</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/co-vsetko-este-clovek-uvidi-v-tv-:o" />
    <author>
      <name>Ďuri Urblík</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/co-vsetko-este-clovek-uvidi-v-tv-:o</id>
    <updated>2012-05-15T18:45:28Z</updated>
    <published>2012-05-15T18:45:28Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	 &lt;/p&gt;
&lt;div id="cke_pastebin"&gt;
	Zvyčajne sa vo svojom živote nezvyknem rozčulovať alebo sa prílišne zapodievať vecami, ktoré nepovažujem veľmi za dôležité, ale po dnešnom krátkom a nie príliš intenzívnom pozretí Ordinácie v ružovej záhrade moje emócie dosiahli bodu varu. Asi prvý krát vo svojom živote som si uvedomil, aká prehnitá a zdevastovaná je väčšina slovenských medií.&amp;nbsp;&lt;/div&gt;
&lt;div id="cke_pastebin"&gt;
	Neviem či tento typ seriálu niekto z vás pozerá, ale kedže u nás je to zo ženskej strany rodiny veľmi obľúbený čas stravený pri TV som niekedy vtiahnuý do deja. Po údajnom obrátení jednej z postáv a po tom ako Boh zmenil jeho život, sa mi zdá, že milá Markíza sa veľmi snaží z kresťanstva a nášho Stvoriteľa spraviť niečo fanatické, čo je vo svojej podstate zlé a ľuďom vymýva mozog. Možno sa s mojím názorom nestotožňujete, ale mne osobne to príde ešte horšie ako všetky farmy, hotely a všetko ostatné, čo v dnešnej dobe beží v naších televíziach.&amp;nbsp;&lt;/div&gt;
&lt;div id="cke_pastebin"&gt;
	Osobne považujem ordináciu za jeden z najúspešnejších naších seriálov a keď už v takýchto veciach musí byť tak zjavne viditeľný boj proti viere.Keď sa seriál v hlavnom vysielacom čase venuje 15 minút tomu,ako Boh z človeka spravil totálneho blázna a vyprázdnil mu hlavu.Predstavujem si znechutených ľudí s prevrátenou predstavou o Ňom, s ktorými sa možno raz hocikto z nás stretne a bude im musieť vysvetľovať, že to nie je o tom, čo videli na obrazovke a nie vždy sú veci tak ako ich ukazuje telka.&amp;nbsp;&lt;/div&gt;
&lt;div id="cke_pastebin"&gt;
	Som toho názoru, že kresťania by mali byť radikálny, svojím spôsobom blázni, ale verím, že On nás naučí miere, v ktorej to bude slúžiť na Jeho oslavu&lt;/div&gt;
&lt;div id="cke_pastebin"&gt;
	Ostáva mi modliť sa za ľudí a veriť Božiemu prisľúbeniu, kde rozmnožil sa hriech, tam sa rozmnoží milosť.&amp;nbsp;&lt;/div&gt;
&lt;div id="cke_pastebin"&gt;
	Viem, že týmto príspevkom nič nevyriešim ani nikam neposuniem a že sme možno teraz stratili pri tomto blogu stratili chvíľu čas, ale chcem len vyjadriť možno len za seba, ale dúfam, že za viac ľudí z mojej generácie, že nie len starší ľudia sú znechutený tým, čo vidia na obrazovkách.&lt;/div&gt;
&lt;div id="cke_pastebin"&gt;
	Boh vám žehnaj :)&amp;nbsp;&lt;/div&gt;</summary>
    <dc:creator>Ďuri Urblík</dc:creator>
    <dc:date>2012-05-15T18:45:28Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Boh nám to šúpe aj v Starom Zákone :D</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/boh-nam-to-supe-aj-v-starom-zakone-:d" />
    <author>
      <name>Ďuri Urblík</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/boh-nam-to-supe-aj-v-starom-zakone-:d</id>
    <updated>2012-02-24T23:07:32Z</updated>
    <published>2012-02-24T23:07:32Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	&lt;span style="font-size:12px;"&gt;1Krn22 nám na prvý pohľad možno nehovorí nič veľké a dôležité, ALE...&lt;br /&gt;
	&lt;br /&gt;
	Celé to začína 5- tym veršom, kde Dávid vraví o svojom synovi, že je krehký a mladý, ale predsa od neho vyžaduje veľkú vec: a to postaviť chrám samotnému Bohu. Asi trošku tažšie ako domáca z matiky na ktorú toľkokrát nemám chuť. A toto je to čo Boh akoby od nás žiadal. Aby sme my, nehodný, maličký a krehký išli budovať Jeho chrám medzi ľudí, aby sme šli budovať Jeho kráľovstvo. On nám nevraví, aby sme sedeli doma hoci sme mladý a krehký, ale aby sme šli budovať. No neneháva nás len tak napospas tomuto svetu. Napospas našim vlastným myšlienkam, bojom, búrkam a nepokojom, ale ako nám ďalej vraví pri Svojom trápení nám pripravil zlata, striebra, železa a kovu, že ich nie je možné ani odvážiť. PRichystal aj drevo a kamene, ty budeš musieť pokračovať.&lt;br /&gt;
	A milujúci Boh Otec nám v utrpení Svojho Syna prichystal všetko na budovanie chrámu. Na budovanie miesta, kde Boh bude medzi nami prebývať. Dal nám milosti a požehnania presne toľko, koľko potrebujeme. A ešte viac. Dal nám dary, ktoré nemožno odvážiť. Nadelil nám každému štedro. To čo musíme spraviť, je pokračovať v tom, v čom Boži Syn začal. Vzať si to, čo Boh pre nás pripravil, nenechať to ležať alebo sa na to len pozerať, ale vziať si to a použiť to na to, na čo to bolo určené. Ak nás Boh pomazal do služby alebo cítime volanie nenechajme sa zastrašiť tým, že to vyzerá biedne. Ježiš, keď zomieral na kríži asi tiež v tom momente nevyzeral ako niekto, kto porazí smrť za tri dni :) Boh sa oslavuje v tom, čo pre svet vyzerá bláznivo. Či je Pán, náš Boh, nie s nami?? Či Boh môže zaprieť samého seba??Nebojme sa vziať si všetko, všetko z toho plne naloženého stolu dobrotami a krásou. Bez Neho a bez Jeho Ducha veľa šancí nemáme.&amp;nbsp;&lt;br /&gt;
	A všetci už vieme, ako dopadol Šalamún s jeho príbehom. Teraz je na nás ako budeme pokračovať. Aké bude naše dielo. Nezabudnime na to, že všetka služba začína tam, kde sme le my a ON. Kde ON nás pomaže a vyšle a my budeme kričať: TU SOM PANE POšLI MŇA!!!! Nech nás zápal nepramení z toho, že sa chceme zaradiť do radu slúžiacich ľudí. Čokoľvek, čo sa nezrodí zo Svätého Ducha, čo chceme robiť pre Neho, v dnešnom svete neobstojí.&lt;br /&gt;
	&lt;br /&gt;
	P.S.: Ak niekto nesúhlasí alebo som ho urazil nebodaj nahneval, ospravedlňujem sa.&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Ďuri Urblík</dc:creator>
    <dc:date>2012-02-24T23:07:32Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Život v Duchu Svätom</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/zivot-v-duchu-svatom" />
    <author>
      <name>Ďuri Urblík</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/zivot-v-duchu-svatom</id>
    <updated>2012-01-16T14:15:52Z</updated>
    <published>2012-01-16T14:15:52Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	Keď stretneme človeka, ktorý je naplnený Duchom a žije veľmi hlboko s Bohom je to cítíť. Považujem to za veľkú milosť, že v mojom okolí je takýchto ľudí niekoľko a môžem s nimi rozprávať, tráviť čas, riešiť problémy.&amp;nbsp;&lt;br /&gt;
	Obdivujem týchto ľudí, pretože im Pán dal pravú skutočnú radosť v čase radosti a v časoch súženia sú stále upriamený na Neho, lebo vedia, že On je pri nich. Odlišnosti na prvý pohľad asi veľa nenájdem. Pri spoločne strávených chvíľach je však rozdiel citeľný. Asi najviac si tu uvedomujem slovo: "Spoznáte ich po ovocí." Ak vnímajú, že ich Boh povoláva do služby, idú do nej aj keby sa mali zrieknuť posledného pohodlia. Nerobia to však preto, aby ukázali na seba a svoj život s Ním, ale aby oslávili Jeho meno. Za ničím nehľadajú osobný úspech.&amp;nbsp;&lt;br /&gt;
	Pre mňa osobne znamená byť naplnený Duchom Svätým veľa vecí, ale je ťažko dostať to, čo chcem povedať von. Snažím sa každý deň pozerať a počúvať, čo Pán chce povedať. Nežiť podľa emócií, ale byť postavený na Kristovom základe. Verím, že Boh napĺňa Duchom každého, podľa toho, ako je to pre neho najlepšie a preto ovocie je iné. Snažím sa, aby moje ovocie bolo šťavnaté a bolo ho čo najviac.&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Ďuri Urblík</dc:creator>
    <dc:date>2012-01-16T14:15:52Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>zadarmo</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/zadarmo" />
    <author>
      <name>Ďuri Urblík</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/zadarmo</id>
    <updated>2011-12-05T14:01:13Z</updated>
    <published>2011-12-05T14:01:13Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	ZADARMO SME DOSTALI, ZDARMO DÁVAJME&lt;br /&gt;
	&lt;br /&gt;
	Motto, ktorým sa snažím riadiť.&lt;br /&gt;
	to čo som ja zadarmo dostal je jednoznačne láska a&amp;nbsp;sloboda. Láska Boha Otca, ktorá zmenila môj život a&amp;nbsp;prevrátila ho naruby. A&amp;nbsp;potom je to láska mojej maminky a&amp;nbsp;sestry, ktorá je až hmatateľná&amp;nbsp; a&amp;nbsp;dá sa cítiť. Mám veľké šťastie a&amp;nbsp;som veľmi vďačný za&amp;nbsp;moju rodinu. Dnes keď počujem mladých ľudí nadávať na svojich rodičov často sa pýtam, že prečo, aj keď veľa krát sú niektoré veci tak zraňujúce, že sa to nedá ľahko zvládnuť.&lt;br /&gt;
	Pred tým ako som prijal Boh za otca som mal problém povedať hocikomu, že ho mám rád alebo nebodaj že ho ľúbim. Dnes sa veci menia. Je podľa mňa vysoká potreba rozdávať lásku, ktorú sme dostali ďalej, pretože práve táto generácia je tá, v&amp;nbsp;ktorej láska neskutočne chýba.&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Ďuri Urblík</dc:creator>
    <dc:date>2011-12-05T14:01:13Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Hriech</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/hriech_2" />
    <author>
      <name>Ďuri Urblík</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/hriech_2</id>
    <updated>2011-12-05T13:46:30Z</updated>
    <published>2011-12-05T13:46:30Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	 &lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&amp;nbsp;Takže sa vraciam k&amp;nbsp;minulému víkendu, ktorý bol opäť úžasným časom plným Božej lásky a&amp;nbsp;skutočnej radosti.&lt;br /&gt;
	Čo mi však najviac utkvelo v&amp;nbsp;pamäti je Danova prednáška o&amp;nbsp;hriechu a&amp;nbsp;následne na Novom Víne prednáška Paľa Streža.&lt;br /&gt;
	Raz&amp;nbsp; dávno som počul jednu vetu, ktorá znela, že naše hriechy nás nenávidia. Veľmi mi utkvela v&amp;nbsp;pamäti, pretože ak nás nenávidia nejakí ľudia trávime s&amp;nbsp;nimi čo najmenej času ako sa dá, ale pri hriechu je to neviem prečo absolútne opačne. Doslova nás to k&amp;nbsp;nemu ťahá. Páči sa mi a&amp;nbsp;neskutočne si cením milosť, ktorú sme dostali skrze Ježiša Krista, že nemusíme byť za hriechy ukameňovaní, tak ako to bolo v&amp;nbsp;starom zákone.(To video, ktoré k&amp;nbsp;tomu priložil bolo síce nechutné, ale napriek tomu poučné.).&lt;br /&gt;
	Boj s&amp;nbsp;hriechom v&amp;nbsp;tomto svete je niečím, čím si prechádza asi každý jeden človek, každý jeden deň. Napriek veľa prehrám po dlhom čase modlitby príde to veľké víťazstvo, kedy Boh opevní ďalšiu časť môjho srdca.&lt;br /&gt;
	Proste cesta, ktorou sa chcem viesť je síce úzka, ale nie je nemožné ju prejsť, pretože Bohu nie je nič nemožné.&lt;br /&gt;
	 &lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Ďuri Urblík</dc:creator>
    <dc:date>2011-12-05T13:46:30Z</dc:date>
  </entry>
  <entry>
    <title>Prvý víkend GDZN school</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/prvy-vikend-gdzn-school" />
    <author>
      <name>Ďuri Urblík</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/en/web/durijukinho/blog/-/blogs/prvy-vikend-gdzn-school</id>
    <updated>2011-10-13T15:57:24Z</updated>
    <published>2011-10-13T15:57:24Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	Na otázku, čo sa ma najviac za tento víkend dotklo a&amp;nbsp;čo ma oslovilo existuje veľmi veľa odpovedí. Keď sa na to pozerám s&amp;nbsp;odstupom času, kedy vychladla väčšina emócií, spomínam aj tak stále na veľa vecí. Vypichol by som tú, že ma prekvapila totálna „nesvetskosť“ celého víkendu. Zažil som asi prvý krát, že po modlitbe, omši alebo čomkoľvek inom sa nešli všetci hneď baviť o&amp;nbsp;veciach nejakých iných, ale ostali chvíľu ešte len tak v&amp;nbsp;tichu sa ešte chvíľku modliť. Keby som asi len tak niekde chatoval s kamošmi alebo bol kdekoľvek na školskom výlete, najväčšou spomienkou by pre mňa bolo asi kúpanie sa v&amp;nbsp;jazere s&amp;nbsp;ľuďmi, ktorých som stretol prvý krát a&amp;nbsp;boli riadne super. Spomínam na to s&amp;nbsp;úsmevom, ale dôležitosť tohto zážitku je odstavená na druhú koľaj. Takto však môžem spomenúť, že s&amp;nbsp;ľuďmi, z&amp;nbsp;ktorých som 90% videl po prvý raz, som mohol sedieť na skupinke a&amp;nbsp;zdieľať sa s&amp;nbsp;nimi o&amp;nbsp;tom, čo som za ten krátky čas prežil a&amp;nbsp;počuť, aký je Boh originálny, keď sa dotýka ľudí. Že sme mohli len tak sedieť v&amp;nbsp;izbe a&amp;nbsp;rozprávať sa a&amp;nbsp;to ako som mohol počúvať príbehy druhých ľudí, ktoré ma silno zaujali. Prekvapujúce pre mňa bolo zistenie, že niektorý zažili chvály po prvýkrát v&amp;nbsp;ich živote. Tak som si spomenul na moje prvé chvály v&amp;nbsp;živote, keď som sa na ľudí pozeral ako na bláznov. Asi musel byť veľký rozdiel medzi ich prvým vnímaním chvál a&amp;nbsp;mojím.&lt;br /&gt;
	Ďalšia silná vec pre mňa bolo vidieť 50 mladých ľudí zapálených pre službu. Ľudí, ktorí vyhrávajú nad lenivosťou a&amp;nbsp;vkladajú sa do služby.&lt;br /&gt;
	&lt;br /&gt;
	A to je všetko, čo som mal na srdci J&lt;br /&gt;
	 &lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Ďuri Urblík</dc:creator>
    <dc:date>2011-10-13T15:57:24Z</dc:date>
  </entry>
</feed>

