« Back

Nepredávajme Boha a naše kresťanstvo

Nepredávajme Boha a naše kresťanstvo

Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.

     „Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.“ (Jn 2, 13-25)

     V tomto čítaní evanjelista poukázal na Ježišovu čnosť odvahy pre spravodlivosť. Spravodlivosť je cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých. Spravodlivosť je jedna zo základných spoločenských hodnôt.

     Ján apoštol na záver udalosti, keď Ježiš vyčistil s bičom v rukách Jeruzalemský chrám od dobytka, peňazomencov a iných nešvárov, poznamenáva: „On poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.“ (Jn 2, 24-25)

     Tretia pôstna nedeľa, ktorú sme slávili nám hovorí, že sme uprostred pôstu. Evanjelium o vyčistení Jeruzalemského chrámu Ježišom je výzvou, aby sme si uvedomili našu zodpovednosť za stav svojej duše. Ježiš zobral do ruky bič a vyhnal ľudí z chrámu, ktorí ho svojou činnosťou znesväcovali. My ľudia berieme bič, ktorým vyhosťujeme Boha zo svojho srdca. Ten bič sa volá HRIECH. Nie veľký, malý, ťažký alebo ľahký, ale HRIECH ako taký. A hriechom rúcame svätyňu Boha v nás. Vnútro človeka po hriechu je trhoviskom. Krik, vrava, obchody, slová a slová, naše skutky i myšlienky urážajú Boha.

     Človek dokáže na takomto trhu predať i svojho Boha, dušu i večnosť, a nemusí za to dostať ani tridsať strieborných (ako dostal Judáš za zradu Ježiša). Pôstna doba nás pripravuje na najväčšie sviatky zmŕtvychvstania Pána, ale zároveň aj naše zmŕtvychvstanie. Skončime s kupčením vo svojom živote, upusťme od predávania Boha i svojho kresťanstva. Ak zisťujeme, že v našej svätyni – duši sa nahromadili veci nepotrebné a svoje srdce sme zmenili v jaskyňu satana, je najvyšší čas dať sa do práce na jej vyčistení a návrate k Bohu. Keď sa zriekneme hriechu, naše srdce sa očistí a zároveň zrúcaný chrám našej duše sa zmení na svätyňu.

     Boh vie, čo je v nás, ale rozhodujeme sa slobodne a vedome o svojej činnosti. Naše správanie, myšlienky, slová i skutky majú byť v zhode s Desatorom Božích prikázaní.

     Nebolo by zlé, aby na viditeľnom mieste, aspoň v čase pôstu, viseli napr. tabule so slovami: „Miesto, kde stojíš, je sväté“. Boh chce s tebou rozprávať. Uvedom si, že Boh chce byť v tvojom tele ako v chráme. Očisť svoj chrám vo sviatosti zmierenia. Načerpaj síl, aby keď odídeš, chrám duše nebol ohrozený. Keď odchádzaš z chrámu, odnes si Božie slová nielen pre seba, ale rozprávaj o nich aj s inými.

     Blíži sa Veľká noc, čas, ktorý pobáda na posilnenie viery. Nepremárnime, nepremárnime ho. Čas pôstu vstupuje do druhej polovice. Je to čas pre činy kresťana.

                                                           Amen.

napísal Ján Grivalský