« Back

Pôst - čas pokánia a zmeny

Pôst - čas pokánia a zmeny

 

 

Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi? Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu?    Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo?    Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš?     Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady.    Vtedy budeš volať a Pán odpovie, budeš kričať a riekne: "Hľa, tu som!" ( Iz 58, 5 – 9 )

Popolcovou stredou sme vstúpili do obdobia 40 – dňového pôstu . Na znak pokánia sa v liturgii latinského obradu veriaci počas slúženia sv. omše mažú popolom. Je to symbol pokánia a poníženosti. Človek v pokore uznáva, že je prach a na prach sa aj obráti. No prvoradým cieľom tohto úkonu je výzva na pokánie, „ Kajajte sa a verte evanjeliu“ ! Pôst je časom mimoriadneho Božieho požehnania a milosti. Je to aj čas, ktorým sa veriaci človek ma pripraviť na slávenie sviatkov Veľkej noci. Odriekanie, sebazapieranie, modlitba a dobré skutky sú atribútmi pokánia. No najdôležitejšou skutočnosťou je ZMENA zmýšľania. Boh sám nám ukazuje, čo je skutočnou podstatou pôstu. Prostredníctvom proroka Izaiáša nám adresuje slová, ktoré musia zasiahnuť naše srdce.  „Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi? Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu?    Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo?    Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš? „ Toto je skutočný význam pôstu – ZMENA ZMÝŠĽANIA – ktorá má svoje naplnenie  v  ZMENE KONANIA.  Ak sa zmení naše myslenie až vtedy je predpoklad, že aj naše konanie bude v súlade s Božím plánom. Umŕtvovanie, sebazapieranie a odriekanie sa určitých vecí má zmysel len vtedy, ak nás to nasmeruje k zmene nášho zmýšľania. Inak to budú iba prázdne úkony, ktoré pre očami Boha nebudú mať žiadnu hodnotu a význam. Presne tak , ako nám to v spomínanom texte opísal prorok Izaiáš. Zmeňme teba počas tohto milostivého času svoje zaužívane postoje a vychodené životné chodníčky a prinavráťme sa na cestu, ktorú pre nás pripravil Boh. Naplňme naše srdce skutočnou láskou a začnime pozerať na život iným pohľadom. Odstráňme sebectvo zo svojho srdca a otvorme ho pre prijatie Božích milosti, ktoré nám teraz Boh ponúka. Pokúsme sa začať konať dobro a vyhýbať sa zlu. Začnime si všímať ľudí čo žijú okolo nás a usilujme sa im nezištne pomáhať. Toto bude začiatok  cesty k zmene nášho zmýšľania i konania. Nezabúdajme na slová sv. Písma „Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov. ( Jak 2,26 )  Ak sa nám podarí nastúpiť na túto cestu vnútornej zmeny zmýšľania, vtedy sa náš pôst a naše pokánie zapáčia určite aj Bohu a naše odriekania a sebazapierania  prinesú aj očakávanú úrodu.

Comments
sign-in-to-add-comment
Vďaka Erik, za pripomienku toho, čo je naozaj dôležité. Niekedy je jednoduchšie uchlácholiť svoje "kresťanské" svedomie vonkajšími gestami bez nutnosti skutočne pravého kroku vnútorného pokánia a lásky. "Hlavne, že to zvonku dobre vyzerá" emoticon
Posted on 3/6/14 1:11 PM.
Zase som oral na nesprávnom mieste. Čo z toho, že som na popolcovú stredu jedol iba 1x za deň a pomohol asi 6-tim ľuďom(firmám) keď som doma v rodine a v spoločenstve nevykonal žiaden skutok lásky. Zase sa raz môžem hanbiť. No pokusím sa zobrať slová v Erikovom článku vážne a možno tohtoročné pôstne obdobie bude s Božou pomocou pre moju dušu prospešnejšie...emoticon
Posted on 3/7/14 11:57 PM.