Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

SV. FÉLIX DE VALOIS /20. 11. 2018/ rehoľník (12. stor.)

SV. FÉLIX DE VALOIS rehoľník Podľa viacstoročnej tradície sv. Félix, pochádzajúci z francúzskeho panovníckeho rodu Valois, bol spoluzakladateľom rádu Najsvätejšej Trojice na vykupovanie kresťanov z moslimského otroctva. Vlastným zakladateľom tohto rádu, známeho pod menom trinitári, bol sv. Ján z Mathy (1154-1213). Ten v r. 1194 prišiel do rozsiahlych lesov v oblasti Cerfroid na severovýchod od Paríža, kde získal štyroch pustovníkov pre založenie rádu trinitárov na vykupovanie zajatcov. Medzi spomenutými pustovníkmi bol údajne vekom pokročilý Félix de Valois. V najstarších záznamoch o založení trinitárskeho rádu sa nevyskytuje Félixovo meno. Až v r. 1497 vtedajší generálny predstavený trinitárov R. Gaguin v diele De Francorum gestis annales (Letopisy o činoch Frankov) píše, že Rád Najsv. Trojice založili Ján z Mathy a pustovník Félix ("auctoribus Joanne de Matha et Felice anachorita initium cepit"). Zmienka o pôvode sv. Félixa z kráľovského rodu Valois sa po prvý raz objavila v trinitárskom breviári v r. 1514. Od r. 1630 sa začali vydávať aj osobitné životopisy sv. Félixa de Valois, kde sa nábožná fantázia pisateľov usilovala doplniť to, čo chýbalo v historických záznamoch. Niektorí historici vidia možnosť spojiť osobu Félixa de Valois s križiakom Ruggerom, o ktorom píše flámsky mních Albericus vo svojej kronike ("Chronicon Alberici"), ktorá vyšla tlačou v Paríži r. 1879. Podľa tohto kronikára Ruggems, ktorému sa zázračne podarilo vrátiť z križiackej výpravy, daroval svoj pozemok Cerfroid Jánovi z Mathy. Po prijatí tohto predpokladu by sa životopis sv. Félixa de Valois dal zrekonštruovať približne takto: Bohatý zemepán, majiteľ lesov Cerfroid, ktorý neskôr vošiel do dejín pod menom Félix de Valois, sa zúčastnil na križiackej výprave, z ktorej sa po mnohých útrapách šťastlivo vrátil. Po návrate sa rozhodol oddať pustovníckemu životu vo svojich lesoch. Tam sa k nemu pridali ďalší traja spoločníci a tam ho v r. 1194 našiel aj 40-ročný parížsky profesor teológie Ján z Mathy. Jánovi sa podarilo získať pustovníkov pre ideu, ktorá vtedy bola veľmi aktuálna: vykupovať kresťanov z mohamedánskeho otroctva. Pustovník Félix bol síce už starý, ale spomienky na útrapy, ktoré prežil v styku s mohamedánmi vo Svätej zemi, ho nadchli pre myšlienku vykupovať kresťanov, ktorých mohamedáni zajali pri pirátskych alebo bojových prepadoch v Stredomorí. V Cerfroid vznikol materský dom trinitárskeho rádu. Tam zakladateľ spolu s Félixom v priebehu troch rokov vypracovali stanovy rehole, ktoré v r. 1198 schválil pápež Inocent III. Kým Félix ostal v Cerfroid ako vychovávateľ mladého dorastu, Ján z Mathy organizoval zakladanie nových domov a činnosť rádu vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku. V písomných dokladoch z r. 1203 a 1208 o získaní domov v Marseille vystupuje istý "Frater Felicius" ako svedok zmluvy a ako predstavený jedného z marseillských domov. Hoci menná zhoda nás môže pobádať k tomu, aby sme spomenutého Brata Félixa stotožňovali so spoluzakladateľom rehole, nemáme dosť spoľahlivých dôvodov, aby sme tak s určitosťou mohli urobiť. Podľa rádovej tradície Félix de Valois zomrel vyše 80-ročný 4. novembra 1212. Slávenie jeho pamiatky sa ustálilo na 20. novembra. V trinitárskej reholi sa pomerne skoro ujal sviatok obidvoch spoluzakladateľov, avšak oficiálne schválili rímski pápeži ich úctu až v rokoch 1666-1694. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations