Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Kiež by si spoznalo, čo ti prináša pokoj /22. 11. 2018/

Človek, ktorý veľa cestuje alebo trávi čas mimo domova, vie aké je to vracať sa domov. Počas celej cesty s radosťou očakávate moment, kedy už zbadáte niečo, čo vám pripomenie, že ste doma. Značka obce, budovu, rodný jazyk, tvár známeho… Aj keď sa vám nemusia mnohé veci vo vašom meste páčiť, predsa je vaše. Srdcu blízke nie je preto, že som sa tam narodil alebo, že som tam prežil časť svojho života. Ale preto, že tam nájdem prijatie - bývajú tam moji rodičia, súrodenci, príbuzní či priatelia, ktorí mi otvoria dvere, aj keď prídem neočakávane. Prešov je pre mňa "moje mesto", aj keď som sa narodil v Šali. Bolo by smutné sa vrátiť do svojho mesta, a nikto by si na vás nespomenul. Jeruzalem bolo vždy považované za Božie mesto, kde prebýva Boh. Súčasne je toto mesto považované za mesto prorokov. Je paradoxom počúvať slová Ježiša Krista - Boha, ktorý vstupuje do svojho mesta a plače: "Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj!" Teda slová sklamania a rozčarovania. Boh so svojím darom je odmietnutý. Odmietnuté mesto je zničené. Národ, ktorý odmietne Božiu ochranu je národom odsúdeným na zánik: "Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia", hovorí Žalm 127,1. Boh si tak vytvára nové miesto, kde chce prebývať. Už to nie je Jeruzalemský kopec, ani kopec v našej dedine či stred nášho mesta. Vracia sa na pôvodné miesto, ktoré si vytvoril už pri stvorení človeka - t.j. srdce človeka. Tam prichádza zvlášť skrze slávenie Eucharistie a sviatostí, skrze svoje Slovo. Aké je jeho prijatie v našom živote? Nezaplače nad svojím mesto, ani nie preto, že je hriešne. Ale preto, že nespoznalo čas jeho navštívenia. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations