Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Boh nechce, aby zahynuli maličkí /11. 12. 2018/

Hovorí sa, že človeka hľadá Boha a že v tom je jeho zásluha a sláva. Ale, ako ktosi povedal, človek by nehľadal Boha, keby najprv Boh nehľadal človeka. Ak skutočne hľadáme Boha – tak len vtedy, keď sme dotknutí jeho inšpiráciou, vedení jeho svetlom a podporovaní jeho milosťou. Bez tejto opory len málo by sme našli. Preto nikde v evanjeliu nie je povedané, že človek má hľadať Boha, ale veľa sa hovorí o tom, že Boh hľadá človeka. Kristus prichádza na svet, aby – ako povedal – hľadal to, čo sa stratilo. Lebo skutočne človek často je ako tá zblúdená ovca. Niekedy zanecháva a stráca cestu, odlučuje sa tak či onak od spoločenstva Božieho ľudu, blúdi po scestiach a pustatinách. Často, samozrejme, nachádza sa na správnej ceste – ale nepokračuje na nej, ale zastavuje sa, rozhliada sa nevedno za čím, bezmyšlienkovite sa díva a „nerozmýšľa“. Niekedy sa ho zmocňuje a premáha smútok a znechutenie. Niekedy dokonca akoby šiel ďalej – ale bezmyšlienkovite, ovčím pudom, vnútorne roztržitý, zabúdajúc na cieľ svojej cesty – čo sa rovná zablúdeniu. Možno tiež povedať: zablúdený je ten človek, ktorý zanedbáva povinnosti a nenachádza sa tam, kde má byť. Ježiš Kristus prichádza ako Pastier, ktorý hľadá, volá a prijíma naspäť do spoločenstva. Dovoľme mu plniť jeho pastiersku misiu, aby nás našiel, aby nám pripomenul, kde je naše miesto a priviedol nás tam, kde je náš cieľ. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations