Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Slepý ozdravel a všetko videl zreteľne /20. 2. 2019/

Slepec, ktorého Pán Ježiš uzdravuje, nebol určite ním od narodenia, keď dokázal rozlíšiť ľudí a stromy. Nebudeme tu skúmať, prečo Kristus práve takto – postupne a akoby prirodzeným spôsobom – mu prinavracia zrak. Ale hodno si všimnúť, čo hovorí ten postupne uzdravený: Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili. Práve o to ide: ako my, ktorí vidíme, vidíme človeka? Aký je náš pohľad na blížneho? Možno aj my pozeráme na človeka ako na strom pri ceste, ako na chodiaci a rozprávajúci telegrafný stĺp, ako na kôl v plote, ako na nábytok, ako na náradie. Ak je to užitočné náradie – tak ešte vzbudzuje akýsi záujem; a ak taký strom, stĺp či haraburda nám zavadzia – vzbudzuje len rozčúlenie. Nebol by to ľudský pohľad. Vidieť niekoho len z toho zorného uhla, či je pre nás užitočný, či nám prekáža – bolo by pohľadom egoistu, pre ktorého existuje len „ja – a ostatok sveta“. A vidieť ľudí ako ľudí, a nie ako chodiace stromy – znamená vidieť človeka v celej jeho ľudskej pravde, ako mysliacu, cítiacu, trpiacu bytosť, prežívajúcu radosti a smútok, podobne ako ja. Náš „ľudský“ pohľad na druhého človeka nebude teda egoistický ani dokonca ľahostajný; bude to pohľad úcty, obdivu, uznania, poťažne súcitu či poľutovania; možno vtedy nezostane pri pohľade – ale prebudí sa snaha pomôcť. Ježiš Kristus prítomný na oltári objíma svojím pohľadom každého z nás osobitne, spolu s našimi najosobnejšími záležitosťami; a svojou obetou chce nám pomôcť. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations