Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätý Ján Almužník, biskup /23. 1. 2019/ * okolo 550 (?) Amathus, Cyprus † okolo 619 Cyprus Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)

Svätý Ján Almužník, biskup Ján Almužník sa narodil približne okolo roku 550 a pochádzal z Cypru. Bol biskupom v Alexandrii v 7. storočí a preslávil sa tým, že dokázal do vtedajšej spoločnosti zaviesť princípy, aké vládli medzi ľuďmi len v časoch svätého účinkovania apoštolov Ježiša Krista. V Novom zákone v Skutkoch apoštolov sa v 4. kapitole o. i. píše: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.“ Svätý Ján Almužník tento stav docielil vlastným príkladom. Po zaujatí postu alexandrijského patriarchu totiž vydal svojim kňazom tento príkaz: „Bratia moji! Nepatrí sa, aby sme sa viac starali o niečo iné ako o Spasiteľa Ježiša Krista. Iďte preto po meste a spíšte mi mená všetkých mojich pánov, nevynímajúc ani jedného.“ No a keď mu bratia nerozumeli, akých pánov má ich nový biskup na mysli, Ján Almužník situáciu vysvetlil slovami: „Tých, čo vy voláte žobrákmi a chudobnými, ja volám pánmi. Naozaj ich za takých považujem, lebo oni nám môžu pomôcť do neba.“ Keď týchto „pánov“ zrátali, bolo ich v Alexandrii okolo sedem tisíc. Im sa Ján Almužník ponúkol za otca a všetky svoje príjmy začal medzi nich rozdeľovať. Len takto osobným príkladom pohol srdciami boháčov, ktorí pochopili, že rozdávať je viac ako dostávať. Pri nástupe Jána Almužníka do úradu bolo v Alexandrii sedem kostolov. Pri odchode tohto svätca z úradu bolo v Alexandrii sedemdesiat Božích chrámov. A pri nich nemocnice, starobince, chudobince. Zomrel okolo roku 620. Pochovali ho v Carihrade, potom jeho zachované telo daroval turecký sultán kráľovi Matejovi Korvínovi pri príležitosti jeho korunovácie. Od druhej polovice 15. storočia bolo jeho telo uložené v kráľovskej kaplnke v Budíne, odkiaľ sa po bitke pri Moháči roku 1526 dostalo na Bratislavský hrad a roku 1530 do Dómu sv. Martina, kde mu v 17. storočí/23. január 1632/ ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy vybudoval náhrobnú kaplnku, vyzdobenú slávnym rakúskym sochárom Georgom Raffaelom Donnerom. Z jeho zachovaného tela dala Bratislava v októbri roku 2005 rebrovú kosť ruským pravoslávnym mníchom. Inú relikviu dostal už skôr svätcov rodný Cyprus. Z jeho života: Ján Almužník slúžil sv. Liturgiu. V sv. Liturgii ako sa obrátil k ľuďom, videl medzi nimi toho človeka, o ktorom počul, že sa na neho hnevá. Svätý patriarcha zišiel od oltára, pristúpil k nemu, objal ho a nepustil ho, dokiaľ mu ten neprisľúbil, že sa nebude hnevať. Potom sa vrátil k oltáru a pokračoval v slúžení sv. Liturgie s týmito slovami Otčenáša: „a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom.“, sa prítomní pustili do plaču. Po sv. Liturgii nejeden z nich šiel k svojmu nepriateľovi a zmieril sa s ním. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations