« Back

Životopisy svätých

Svätý Ján Fisher, biskup, mučeník /22. 6. 2019/ * 1469 Beverley, Yorkshire, Anglicko † 22. jún 1535 Londýn Význam mena: Boh je milostivý (hebr.) Atribúty: biskupská berla, palma

Svätý Ján Fisher, biskup, mučeník Dejiny Cirkvi sa začali obdobím apoštolov a mučeníkov. A kým obdobie apoštolov sa už nemôže opakovať, obdobia mučeníkov sa vyskytujú v priebehu celých cirkevných dejín. A to nielen v primitívnych misijných oblastiach, kde sa kresťanstvo ešte len začína, ale aj v kultúrnych kresťanských krajinách, akou bolo Anglicko v 16. storočí. Patrí to k tragédii a azda aj k irónii dejín, že si Anglicko vtedy vedome a dobrovoľne zabilo svojich dvoch vynikajúcich a verných synov v osobách biskupa Jána Fishera a kancelára Tomáša Mora. Svätý Ján (John) Fisher sa narodil pravdepodobne roku 1469 v meste Beverley vo východnom Anglicku. Po skončení strednej školy išiel študovať na známu cambridgeskú univerzitu, kde roku 1491 dosiahol titul Master of Arts (magister slobodných umení), čo bol najvyšší akademický titul na vtedajšej filozofickej fakulte. Krátko po tom bol vysvätený za kňaza. Roku 1501 dosiahol doktorát teológie. Odvtedy zastával vysoké funkcie na cambridgeskej univerzite: roku 1501 sa stal vicekancelárom, roku 1503 profesorom teológie a roku 1504 kancelárom. Okolo roku 1500 nadviazala s Jánom Fisherom styky inteligentná a energická matka kráľa Henricha VII. – Lady Margaret Beaufortová. Veľmi skoro totiž zbadala mimoriadne schopnosti mladého kňaza. Spolupracovala s ním na založení viacerých ustanovizní, ako boli dve kolégiá v Cambridgei a teologické katedry na oxfordskej a cambridgeskej univerzite, kde bol Ján prvým profesorom teológie. Lady Margaret si zvolila Jána i za svojho spovedníka a bol ním až do jej smrti roku 1509. Medzitým bol Ján Fisher vymenovaný a vysvätený za biskupa malej rochesterskej diecézy na východ od Londýna. Časom mohol dostať väčšie a bohatšie biskupstvo, ale on ostal verný svojej chudobnej diecéze, ktorej sa venoval s mimoriadnou láskou ako kazateľ, pastier duší a priateľ chudobných. Sám žíl veľmi jednoducho a chudobne. Jediným „luxusom“ mu boli knihy, ktoré dokazovali jeho mimoriadny záujem o štúdium a kultúru. Študovať neprestal ani ako biskup a kancelár cambridgeskej univerzity. Roku 1516 sa učil pod vedením humanistu Erazma Rotterdamského biblickú gréčtinu, a to tak úspešne, že mohol poopravovať tlačové chyby v študijnom vydaní Nového zákona. Ale rochesterský biskup bol predovšetkým teológ. V rokoch 1523-1527 napísal niekoľko spisov na obranu katolíckej viery proti Lutherovi a iným reformátorom. Jeho diela obsahom a tónom prevyšovali ostatnú kontroverznú literatúru tých čias, takže ich často používali na dôležitom Tridentskom koncile, ktorý sa konal v rokoch 1545-1563. Tak ako pre celú anglickú cirkev aj pre biskupa Fishera sa stala osudnou nespokojnosť kráľa Henricha VIII. so svojou prvou manželkou Katarínou Aragónskou. Už od roku 1527 kráľ vyjednával s pápežom, aby vyhlásil jeho manželstvo s Katarínou za neplatné. Pápež Klement VII. si dal dôkladne prešetriť celý prípad, ale zistil, že kráľovi nemôže urobiť po vôli. Henrich zatiaľ hľadal spojencov medzi vyšším anglickým duchovenstvom. Kým niektorí boli ochotní urobiť všetko, čo si zmyselný kráľ žiadal, biskup Fisher jasne vyhlásil, že prvé kráľovo manželstvo je platné a nik ho nemôže rozlúčiť. Kráľa to rozzúrilo a čakal len na vhodnú príležitosť, aby sa pomstil. Keď sa Henrich nemohol dočkať súhlasu z Ríma, vypovedal v mene celej krajiny pápežovi poslušnosť a roku 1533 s pomocou povoľných prelátov uzavrel druhé manželstvo s bývalou dvornou dámou Annou Boleynovou. Potom si dal odhlasovať zákon, podľa ktorého budú mať právo nástupníctva na anglický trón deti tejto druhej manželky. V apríli 1534 vyzvali biskupa Fishera, aby zložil prísahu v zmysle spomenutého zákona. Biskup bol ochotný súhlasiť s nástupníctvom, ale keďže zákon vyhlasoval prvé manželstvo za neplatné a neuznával pápežovu právomoc v tejto veci, odmietol prisahať. Preto ho uväznili v londýnskom Toweri. Ešte toho roku anglický parlament odhlasoval zákon, podľa ktorého najvyššou hlavou anglickej cirkvi je kráľ. Tým sa Anglicko formálne odtrhlo od katolíckej Cirkvi a vznikla tzv. anglická cirkev, ktorú dnes poznáme pod menom anglikánske spoločenstvo. Duchovenstvo muselo prisahať na nový zákon. Žiadali prísahu aj od uväzneného biskupa Fishera, ale ten odmietol. O biskupovom postavení sa dozvedel aj pápež Pavol III. Rozhodol sa vymenovať ho (v máji 1535) za kardinála. Jednak to bol prejav uznania statočnému arcipastierovi a jednak pápež dúfal, že takto azda budú brať na uväzneného preláta väčší ohľad. No kráľova reakcia bola opačná. 17. júna dal predviesť Fishera pred súd, aby tam bezpodmienečne uznal kráľa za hlavu anglickej cirkvi. Biskup samozrejme odmietol. Za to ho odsúdili na smrť. Poprava sa konala o päť dní, 22. júna 1535 predpoludním. Na popravisku si biskup kľakol a pomodlil sa hymnus Teba, Boha, chválime, ako aj 30. žalm U teba, Bože, hľadám ochranu. Potom položil hlavu na pripravený klát a kat mu ju odťal ťažkou sekerou. Na znak potupy z biskupovho tela stiahli šaty a nechali ho tak ležať až do večera. V noci ho bez pohrebu zahrabali na Barkinskom cintoríne. Jeho hlavu nastokli na kôl a vystavovali ju dva týždne na Londýnskom moste. Potom ju hodili do rieky Temže, aby mohli na ten istý kôl napichnúť hlavu Fisherovho spoločníka v utrpení a nasledovníka v smrti – Tomáša Mora. Pápež Pius XI. vyhlásil roku 1935 rochesterského biskupa Jána Fishera za svätého. Tým sa mu dostalo zaslúžené uznanie za svätosť života, za obranu kresťanskej viery a mravov, ako aj za hrdinskú vernosť Cirkvi až po preliatie vlastnej krvi. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991.

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations