Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Bl. Henrich Zdík, biskup /25. 6. 2019/ * okolo 1080 Praha (?) † 25. jún 1150 Olomouc Význam mena: bohatý ochranca (staronem.)

Bl. Henrich Zdík, biskup Henrich pochádzal z českej rodiny klerikov. Za biskupa Olomouca bol menovaný v r. 1126. Olomoucké knieža Václav Jindřich ho požiadal, aby dokončil rozostavaný kostol v Olomouci. Biskup Henrich ešte nedokončený kostol v roku 1131 konsekroval (posvätil). Kompletne sa ju podarilo dokončiť v roku 1140. Henrich vtedy pri kostole založil kapitulu kanonikov a nasledujúceho roku povýšil kostol na katedrálu (biskupský kostol). Pri katedrále potom postavil sídlo pre biskupa a dom pre kanonikov. Henrich vyvinul veľké úsilie, aby zreorganizoval život Cirkvi na Morave. Zreformoval správu cirkevných majetkov, snažil sa, aby cirkevná moc nebola závislá od svetskej moci. Taktiež sa usiloval o reformu liturgie a liturgických kníh. Jeho dekrét o ustanovení katedrály má najstaršiu biskupskú pečať z územia Čiech. Taktiež sa zachovala dokumentácia o vtedajšej situácii v diecéze. V roku 1136 sa dostal do sporu s brnianskym kniežaťom Vratislavom kvôli majetkom v Blansku. V roku 1137 podnikol púť do Jeruzalema. V roku 1138 sa zúčastnil na Druhom lateránskom sneme v Ríme. Tam dostal priamo z rúk patriarchu Viliama I. úlomok z kríža Ježiša Krista. Podľa kostola nad sv. Hrobom v Jeruzaleme dal postaviť ďalší kostol v Olomouci. Vyvinul tiež veľké úsilie pri obnove kňazského stavu a kláštorov. Spory s miestnymi kniežatami však pokračovali tiež. Došlo to až do takej miery, že v roku 1142 Henrich dal kniežatá do kliatby, nad diecézou vyhlásil interdikt a odišiel do Prahy. V rokoch 1142-1143 spolu s českým kniežaťom Vladislavom II. založil na Strahove kláštor premonštrátov. Vladislava podporoval aj v problémoch s miestnymi kniežatami, ktoré sa proti nemu búrili. V bitke pri Vysokej bol Vladislav porazený a spolu s biskupom Henrichom odišli do Nemecka, kde žiadali o pomoc rímskeho kráľa Lothara III. Ten im pomohol a nepriateľov porazil. Do svojej diecézy sa Henrich vrátil v roku 1144. Naďalej mal však problémy s kniežatami. Dokonca mu číhali na život. Vo svojej práci pokračoval aj za týchto ťažkých okolností. Dal podnet ku vzniku ďalších premonštrátskych kláštorov v Litomyšli a v Želive. V Olomouci založil knižnicu a pisáreň (scriptorium). V rokoch 1146-1148 robil sprostredkovateľa medzi znepriatelenými poľskými kniežatami. V roku 1147 sa zúčastnil na neúspešnej križiackej výprave proti polabským Slovanom. Vladislava II. zase presvedčil, aby šiel na II. križiacku výpravu do Svätej Zeme. Vždy žil skromne a jednoducho. Nejedával mäso a dodržiaval mlčanlivosť. Zomrel 25. júna 1150. Na jeho želanie ho pochovali v kláštore na Strahove. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations