Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations
« Back

Životopisy svätých

Svätý Viliam z Vercelli, opát /25. 6. 2019/ * okolo 1085 Vercelli, Taliansko † 25. jún 1142 kláštor San Salvatore di Goleto v Solete, Taliansko Význam mena: ten, ktorý chce ochraňovať (zast. hornonem.) Atribút: vlk

Svätý Viliam z Vercelli, opát Sv. Viliam sa narodil vo Vercelli v Savojsku v severnom Taliansku okolo roku 1085 v bohatej šľachtickej rodine. Čoskoro však osirel a o jeho výchovu sa staral jeden z jeho príbuzných. Od malička bol veľmi zbožný a nadaný. Ako pätnásťročný sa rozhodol vykonať si púť k hrobu sv. Jakuba do španielskej Compostelly. Išiel bez peňazí a peši. V niektorom španielskom meste ho prijal na nocľah kováč, ktorý mu poskytol jedlo i ubytovanie. On sa však jedla nedotkol. Keď mu kováč dohováral, aby jedol, on nechcel. Keď sa ho naveľa pýtal, čo môže pre neho spraviť, Viliam odvetil, aby mu urobil dve železné obruče, ktoré si založí na hruď a bude ich nosiť na znak pokánia. Kováč mu ich urobil. Viliam sa z nich veľmi tešil. Takto zaťažený dokončil svoju púť. Následne sa rozhodol ísť do Svätej zeme. Po ceste sa však zastavil v kraji Puglia. Tam nejaký čas žil pustovníckym životom. Neskôr sa utiahol na vysoký vrch pri Avelline, východne od Neapola. Tam si postavil pustovňu a žil osamote. Viackrát ho tam vyhľadali svetskí kňazi, ktorí ho žiadali o radu. Niektorým sa jeho život zapáčil a chceli zostať s ním. Viliam ich žiadosť prijal a preložil im svoje pravidlá života, ktoré boli síce jednoduché, ale ťažko dodržateľné. Jeho regula mala iba tri body: veľa sa modliť, neúnavne pracovať a telo si umŕtvovať pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Keď kňazi s podmienkami súhlasili, postavili si chyžky, a tak dali v r. 1118 alebo 1119 za pápeža Kalixta II. základ kongregácii benediktínskych mníchov „de Monte Vergine“. Po čase sa však kňazom tento spôsob pritvrdý i začali šomrať. Ukázalo sa, že niektorí vstúpili do kongregácie bez náležitej prípravy. Niektorí sa začali odťahovať od telesnej práce a dožadovali sa kníh, aby sa mohli venovať práci duševnej, ktorá väčšmi lichotila ich márnomyseľnosti. Napokon neboli spokojní ani so skromnou modlitebňou a začali sa domáhať stavby veľkého kostola. Viliam, hoci ho mrzela slabá vytrvalosť kňazov, neodporoval a dal súhlas na postavenie kostola. Bol zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii. Vystavali aj veľký kláštor. Počas stavby boli robotníci svedkami niekoľkých zázrakov, a tak sa Monte Vergine stalo pútnickým miestom. Pre pokračujúcu nespokojnosť členov kongregácie sa však rozhodol Viliam odísť. Vedením kongregácie poveril svojho žiaka bl. Alberta. Vzal so sebou iba piatich najvernejších a odišiel na vrch Laceno, kde žili v chudobe, podľa pustovníckeho ideálu. No jeho druhom sa zdal takýto život pritvrdý, preto ho opustili. Viliam samotu znášal statočne. Boh mu poslal druha podľa jeho predstáv, sv. Jána z Matery. Ich srdcia si porozumeli od prvého stretnutia, lebo ich napĺňala rovnaká láska k Bohu. Boh im vnukol, že majú ísť zakladať kláštory. Vtedy sa Ján a Viliam rozišli. Ján išiel na východ, Viliam na západ na horu Cognato. Tu založil kláštor, kde zaviedol podobné predpisy ako na Monte Vergine. Po čase však opäť odišiel. Išiel na západ do doliny Coleto. Tu postavil dva kláštory, mužský a ženský, so spoločným kostolom. Tu si však pohneval dvoranov, ktorí sa mu chceli pomstiť. Poslali k nemu krásavicu Agnesu, aby ho zvádzala. Viliam sa však nedal vyprovokovať k hriechu, a Agnesa tvrdo ponížená na znak pokánia vstúpila do kláštora, kde strávila zvyšok života. Uctieva sa ako svätá. Viliam založil aj iné kláštory, najmä v južnom Taliansku a na Sicílii. S radosťou pozoroval a sledoval rozkvet kláštorov, ktoré založil. Zomrel 25. júna 1142. Zdroj:www.životopisysvatych.sk