« Back

Princezné a princovia z maštale (2. časť)

Keď sa kráľovské deti ešte nezačali cítiť ako princezné a princovia, možno ich stále diabol drží v klamstve, že sa môžu len pozerať, a ničoho sa nesmú dotknúť... lebo čo ak ich kvôli tomu z paláca vyhodia a budú sa musieť vrátiť do chudoby svojej minulosti?

Prvá časť: TU

Juraj záspával so zvláštnym pocitom. Prevažovali obavy, tešiť sa asi nemal na čo. Rozhovory s vrchnosťou, to nebolo nič príjemné. Mnohokrát videl, ako sa otec vrátil z rozhovoru s mocipánmi. Posmutnelé tváre, šepkanie rodičov a buchnutie do stola. To si pamätal z detstva. Nakoniec ale predsa zaspal, práca urobila svoje.

Ráno, ako každý deň, zjedol to, čo mama pripravila na stôl, a trochu sa ponáhľal, aby nemeškal... čo ak by predsa len prišiel? O pár minút sa muž zjavil vo dverách.
"Tak čo, pripravený?"
"Ehm, nooo, ani nie..." odpovedal Juraj s neistým úsmevom. "Pozri, ako vyzerám..."
"To je v poriadku, nerob si starosti. Aspoň sa k sebe budeme hodiť."
Až vtedy si všimol, že muž, ktorý včera prišiel v bielom rúchu, mal dnes oblečené pracovné nohavice a na hlave šibalský klobúk. Samozrejme mierne nabok - ako správny kovboj. Musel uznať, že pri ňom aspoň nebude vyzerať tak chudobne.

Vykročili na cestu. Celou cestou sa zhovárali - o prichádzajúcej žatve, o chuti jabĺk, bzučaní včiel a vôni medu. Ani sa nenazdali a ocitli sa na kráľovskom dvore. Juraj bol uchvátený. Všade hojnosť, dostatok, zvuk hudby a spokojnosť na tvárach ľudí. To ho zaujalo viac, než lesk paláca. Aký iný svet, pomyslel si.

"Čo sa toľko obzeráš? Poďme, kráľ ťa už čaká!" postrčil ho jeho sprievodca. Vstúpili dnu. Nikdy nič krajšie nevidel. Nikdy nevidel nič priestrannejšie. To, kde stál, bolo miesto nad všetky jeho predstavy. Z tieňa vedľajšej miestnosti vystúpil kráľ. Proti slnku videl len jeho tmavú siluetu. Všimol si, že jeho sprievodca sa niekam vytratil. Stál tam celkom sám. Očakával sprievod, fanfáry, šaša a trubačov, ktorý urobia celú situáciu formálnou a dôstojnou. Stál tam však len on... a kráľ.

Nevedel, kam sa pohnúť, kam hľadieť, ako stáť, čo urobiť. Netušil, čo sa smie a čo nie. Na poli sa o bontóne veľa nedozvedel. Jediné, čo cítil bolo, že tam nepatrí. Kráľ narušil všetky jeho očakávania. Pristúpil k nemu a objal ho. Držal a nechcel pustiť. Juraj sa v jeho objatí cítil nesvoj. Čo také výnimočné urobil, aby sa kráľ k nemu správal takto zvláštne?

Keď objatie poľavilo, Juraj sa pokúsil odstúpiť. Kráľ ho však pevne držal za plecia a obzeral si ho. Dotkol sa jeho brady a potočil ňou napravo i naľavo. "Dokonalé," povedal s úsmevom. "Presne, ako som chcel."
Juraj nechápavo hľadel. Bol totálne zmätený a vôbec netušil, o čo ide. Mal padnúť na kolená? Teraz bola tá chvíla? Čo ak mu odtnú hlavu, ak to neurobí včas? Čo ak je toto celé len vtip a o chvíľu zaznie rozsudok?

"Poď, musíme sa porozprávať," pozval ho a rukou naznačil, ktorým smerom má vykročiť. "Á, vlastne, prepáč, niekoho ti ešte musím predstaviť," zbadal sa, keď sa jeden mladý muž vynoril spoza stĺpa. "Toto je Ježiš, môj syn a tvoj... hm, o tom trochu neskôr." Ježiš tam stál, so širokým úsmevom, ešte stále s klobúkom na hlave. Očividne sa mu tento imidž zapáčil.

"Počkaj, veď ty..."
"Áno, ráno som sa nepredstavil."
"Ty si princ?"
"Nuž, ak môj otec je kráľ, zdá sa, že nemám na výber," usmial sa. "Vy však teraz musíte hovoriť o dôležitých veciach, užite si to. My sa stretneme neskôr!"

Comments
sign-in-to-add-comment
Nová verzia Chatrče? :o) Neviem sa dočkať pokračovaní, zas napínaš!
Posted on 1/29/13 5:12 PM.
Svojím spôsobom - áno emoticon. Myslím si, že aktuálne v tejto dobe je posolstvo, ktoré priniesla Chatrč hodné rozvíjania emoticon emoticon emoticon. Potrebujeme ísť do toho hlbšie.
Posted on 1/29/13 6:54 PM in reply to Jana Znášiková.
Jarmila Semanová
Janka,

čítala si už Návrat do chatrče? Napísal ju Baxter Kruger.
Posted on 1/29/13 7:29 PM in reply to Janka Guričanová.
Súhlasííííím!!!
Posted on 1/29/13 7:29 PM.
ja to mám práve rozčítané, ale nejako ma to nechytilo...
Posted on 1/29/13 7:31 PM in reply to Jarmila Semanová.
Ešte nie emoticon. Zatiaľ ju nemám kúpenú emoticon.
Posted on 1/29/13 7:33 PM in reply to Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Keď som sa pred zopár rokmi dostala k Chatrči, nemohla som prijať to, čo sa tam písalo ... teraz, keď som si najprv prečítala Návrat, pomohlo mi to. Znovu som zobrala do rúk samotnú Chatrč a to, čo sa tam píše, už teraz prehováralo k môjmu srdcu.
Posted on 1/29/13 7:35 PM in reply to Jana Znášiková.
Aha, tak takto to môže naozaj pomôcť. Ja Chatrč zbožňujem, ale Návrat je pre mňa "ťažká teológia" (som vyštudovaná katechétka emoticon ). Ale nie, že by som tomu nerozumela, ale akoby mi to neprinášalo nič nové. Ale tým v žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že tá kniha nie je hodnotná!!! Som presvedčená, že tiež mnohých osloví a mnohým pomôže, ako aj Chatrč.
Posted on 1/29/13 7:39 PM in reply to Jarmila Semanová.
Ja už si viac vysvetlení neprosím emoticon, už si to prosím naozaj prežívať, mať, dýchať emoticon. To mi postačí...
Posted on 1/29/13 7:42 PM in reply to Jana Znášiková.
Ja mám tak rada Chatrč preto, lebo to "prežívam", cítim v nej Božiu prítomnosť, opisuje presne to, čomu verím (až na zopár malinkých detailov). Teológia v Návrate sa mi nedá prežívať emoticon
Posted on 1/29/13 7:46 PM in reply to Janka Guričanová.