Blog

« Back

Oheň za oknom

Oheň za oknom

Rada sa modlievam na balkóne s výhľadom na kostolnú vežu. Aj včera večer som sa tu modlila. Ale vyrušovala ma hudba z neďalekého podniku. Celkom prirodzene som sa začala modliť za tých ľudí ktorí sú v ňom . Za tých, čo sa tam bavia, a za tých, čo ich bavia, za hudobníkov, obsluhujúcich, majiteľov i za zákazníkov. Za všetkých tých ľudí.... Zvolávala som na nich Božie objatie,,. aby Pán naplnil životy ktoré sú (možno) prázdne, a ktoré sa snažia zapĺňať prázdnou zábavou. Aby ich objal  svojou prítomnosťou, svojou láskou, svojou radosťou, aby im ukázal zmysel života... Verila som, že to nebolo z môjho popudu, "určite" tam bol aspoň jeden, kto moju modlitbu potreboval.

 

Keď som už išla spať, chcela som najprv otvoriť okno na synovej izbe. Mal ho zatvorené, aby ho nerušila hudba, ale nechcela som, aby spal pri zatvorenom okne celú noc. "Nuž, každú chvíľu už musia skončiť, hádam ho nezobudia..." tak som si hovorila, keď som pristupovala k oknu. Pohľad smerom k "Umelke" a ... ostala som stáť s pohľadom upretým na kúdoľ dymu.

"Čo sa tam robí? Vari nie požiar? Asi ukončili večer malým ohňostrojom, z toho niekedy býva takáto dymová stopa." Ale nie, vidím oheň. "Horí?" Ale pokojne by to mohla byť väčšia vatra. "Prečo som si ju doteraz nevšimla? Prečo zapálili vatru až teraz, keď už musia o chvíľu zavrieť? Je to riadený oheň, alebo mám volať požiarnikov... Však sú tam aj bližšie ľudia - ktorí vidia, čo sa tam presne deje. Teraz majú všetci mobily, aj autobus jazdí okolo, šofér má pri sebe vysielačku..." Stála som pri okne nerozhodnutá, no jedno "číslo" som stále volala. To, na ktoré nepotrebujeme mobil ani iný telefón. Prosila som Pána - o svetlo v rozhodnutí, ale hlavne o všetkých tých ľudí. A možno aj veci. O všetkých čo sú tam, o ich duše. Aj o ich telá a majetok, ale predovšetkým o duše. O hodnoty, na ktorých v skutočnosti záleží.

O malú chvíľku už som počula zvuk hasičského auta. A potom plameň stúpol, už bolo jasné, že horí - strecha, alebo strom - to som z tej diaľky nerozoznala. Aj som sa trochu bála. Ale o krátky čas bol oheň pod kontrolou, hasiči prišli včas. Zmizol plameň, postupne sa rozptýlil aj dym. Stále som prosila o ľudí, ktorí mohli byť ohrození, nevediac, či sa už môžem uložiť k pokojnému odpočinku... Do ticha ešte zaznel zvuk sanitky. Len jednej. A potom už nič. Ticho, len hasičské autá ešte stále blikali poza stromy.

Verím, dúfam, modlím sa, že všetko dopadlo "dobre": Podľa vôle nášho dobrého Pána.

A neviem sa zbaviť pocitu, že ten požiar bol možno odpoveď na moju modlitbu. Pán dáva niekedy prekvapujúce odpovede. Niekedy im nerozumieme. Niekedy je potrebné prebudiť dušu šokom... Alebo naopak? Požiadal ma o modlitbu za nich, lebo vedel, že sa schyľuje k nešťastiu? Neviem...

Comments
sign-in-to-add-comment
Pekná modlitba, Evi, tie myšlienky na konci sú už troška zmiešané... Boh isto počul tvoju modlitbu. Boh nikdy! nešokuje ľudí. Boh je Láska. Ľudí šokuje tá príhoda - požiar v tomto prípade. Aj ja mám rešpekt - nie strach pred požiarom. Je záludný a rýchlo zničí všetko... No mám v srdci Boha. Jeho Pokoj, jeho Lásku. A aj ty ich máš. Preto tvoja- jeho modlitba cez teba. Je od Neho, pre iných. Jeho krásny dar! Chváľme Pána!
Posted on 9/7/12 7:28 AM.
Požiar nie je odpoveďou Boha! Boh je Dobro! Neškodí človeku NIKDY, veď by sme si často zaslúžili...vytrepať. To Boh nikdy nerobí, ver tomu! Všetko zlo na svete je iba dôsledok ľudskej slabosti, veď človek robí toľké chyby. Ak vzniká požiar, je tam isto zranený človek, ktorý nevie volať Boha a urobí škodu iným ľuďom. Treba rozlišovať tieto veci, Evka. Požiar nevzniká sám od seba, len tak. Vždy je za tým aj človek. A ver mi, Boh sa isto s plačom pozerá na tých, čo trpia. Prečo ba mal Boh spôsobovať človeku utrpenie, Boh lieči, uzdravuje, vedie človeka, nie naháňa a trestá. To nie je BOH. To je človek!
Posted on 9/7/12 7:34 AM.
Veď si nemyslím, že Boh by chcel nešťastie. Len si ho použil. Tu a teraz a takýmto spôsobom. Nič nie je náhoda. Verím Mu. Verím Jeho láske. Verím, že vie, čo robí a prečo. emoticon
(Ani si nemyslím si, že by to niekto zapálil schválne. Predpokladám, že šlo o skat elektriky - aparatúry tam mali iste dosť.)
Posted on 9/7/12 8:01 AM in reply to Mária Künzl.
Aha, tak predsa:

>"Pravdepodobnou príčinou požiaru je konanie neznámej osoby," priblížila hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru Silvia Jančovičová.
Pri požiari podľa jej slov nikto neutrpel zranenie. Majiteľovi reštaurácie vznikla škoda približne 8000 eur.<

Vďaka Bohu, že nikto neutrpel zranenie. A tiež mu ďakujem za osvetlenie toho, čo som nevedela. Pane, požehnaj toho/tú "neznámu osobu" a daj sa mu/jej spoznať. Amen.
Posted on 9/7/12 8:15 AM in reply to Eva Baranovičová.
To bolo isto preto, že si sa modlila:0)
Posted on 9/7/12 8:43 AM in reply to Eva Baranovičová.
Je fantastické modliť sa aj za tie naobyčajnejšie veci, nikdy nevieme, aké sú potrebné a kedy prídu vhod...
Na duchovných cvičeniach som počula ešte jednu krásnu myšlienku....
Všimnite si, ako sa modlia Židia....najprv ďakujú a chvália...potom prosia.
Ďakujem, Evka!
Posted on 9/7/12 3:43 PM.
Ďakujem.
No veru, učím sa. Učím sa ďakovať za všetko - za najobyčajnejšie veci, aj za tie (trochu?) nepríjemné. ("Radujte sa neustále a za všetko vzdávajte vďaky." - toto je lekcia, ktorej sa učím v poslednom čase ;) )

A ak keď mi niekto "kazí náladu" (napr. cigaretou, čo mi ťahá do bytu, alebo aj inak, trebárs tou hlučnou hudbou), v posledných dňoch mi častejšie prichádza na myseľ, aby som sa za tých ľudí modlila.
Asi to má význam. emoticon
Posted on 9/7/12 4:10 PM in reply to Mária-Irma Danieliszová.