Je to báseň, ktorá opisuje situáciu v živote matky, ktorá ale môže nastať aj v skutočnosti, nielen v básni.

Čo povedať?     

Zbytočné je hovoriť, že ste zdrojom môjho šťastia,

Radosti, hrdosti, budúcnosti nádeje,

Ktoré sa strácajú v opare sťa hrozivé mračná

V zúfalstve, strachu v desivom hneve.

Hlava zaborená vo vankúši zvlhčenom slzami

Srdce skackavé, pichľavé, boľavé...

Žalúdok -  hrčka s prázdnotou, ťažkými vlnami;

Päste stískajúce nič,  sťa ostne ruže kľavé.  

Kde sa podeli pocity blaženosti dávnej

Lásky, odovzdanosti, porozumenia,

Prežívané v prívale smiechu, vo chvíli krásnej?

Ostali z nej torzá vzťahu na hrote obetovania.

Tešila som sa že ste dostali do daru od Boha

Gény, ktoré vás ctia a rodu nášmu budú ozdobou.

Už mi svitá cez  uslzené  matné sklá,

Že tak ľahko nezažijem  ani nepoznám pokoj.

Pokoj, čo z vrúcneho srdca vám vyprosujem,

Za vás v mojich rozháraných modlitbách.

Jediné  po čom túžim, čo od Pána Boha  potrebujem,

Aby  z vás odstránil  kliatbu útrap, bolestí  tápanie v tmách.

Nech dopraje mi  v živote ešte tú trošku času,

Aby som dokázala vysloviť  ako veľmi vás mám rada.

I keď v bolestiach, útrapách zmučená, sklamaná, 

Zostanem navždy vaša milujúca mama.