Blog

« Back

Úvod k príprave na dojčenie

Najlepšou preventívou je dobre sa pripraviť a vedieť, čím všetkým dojčenie je a čo so sebou prináša - aké nenahraditeľné ovocie, ale poznať aj možné ťažkosti a vedieť o spôsoboch, ktorými sa dajú prekonať. Tak ako príprava na materstvo je vecou nielen ženy ale aj jej muža, tak aj príprava na dojčenie je záležitosťou oboch. Aj keď muž má nezastupiteľnú úlohu a inú, ako jeho manželka, veľmi dôležité je, aby smer mali spoločný a podporovali sa navzájom na tejto ceste.

 

        Dnes sa môžeme stretnúť s množstvom rôznych informácií, ktoré hovoria o výhodách dojčenia. Ale vždy sa nájdu aj také, ktoré zpochybňujú jeho výhody nielen pre bábätko, ale aj pre samotnú mamičku - tieto však vychádzajú z nepochopenia koreňov, ktorých následkom môžu byť rôzne problémy zdravotného či iného charakteru.

      ( Možno by bolo osožné a na prospech pozitívnemu prístupu k dojčeniu, keby sme sa spoločným úsilím pokúsili možno aj tu v komentároch uviesť postupne rôzne námietky, nepochopenia, nedobré zážitky - a nemusia to byť iba vlastné; možno aj z počutia. Postupne sa pokúsim zareagovať na ne, pokiaľ to bude v mojich silách. Ako príklad uvediem jeden zo starších predsudkov našich mám či starých mám: tvrdenie, že bábätko plače, lebo je hladné, pretože jeho mamka má "slabé" mliečko. Vyjadrenie skúsenej detskej lekárky k tomuto znie: " Neexistuje žiadne slabé materské mlieko". )

    

       Základná otázka znie:  Som presvedčená o tom, že materské mliečko je tá najideálnejšia výživa pre moje dieťatko? A že dojčenie je najideálnejšia cesta, ako môjmu dieťatku ten poklad podať?  Bude ma na tejto ceste otecko dieťatka podporovať?

       Podpora od manžela nie je iba záležitosťou psychiky.

Comments
sign-in-to-add-comment
Jarka, vďaka za podporu dojčenia, ktorú ponúkaš našim maminám.
Ja som rodila v čase, keď sa podpora dojčenia ešte len rozbiehala (ani k internetu som nemala prístup), a tak v podstate jediné informácie ktoré som mala boli povzbudenia - len to nevzdať, ono to pôjde samo, spoľahni sa na inštinkt... A tak som sa spoliehala, verila som, že to pôjde, tešila som sa, ako dám dieťatku to najlepšie...

Ale netrvalo to dlho. Nie, nevzdala som to, ale asi mi chýbali skúsenosti (nejaké pravidlá, čo a ako) skrátka mliečka bolo stále málo a po čase bolo nutné ponúkať dieťatku aj umelú výživu.
Posted on 9/11/12 9:53 AM.
Ako všetko čo človek nevie sa musí, ak chce, naučiť.
Je fajn že teraz už existujú laktačné poradkyne, ktoré poradia, je fajn, že je net, že si žienky mamky, poradia navzájom cez rôzne fóra a podržia sa keď je problém.
Ale koniec koncov stále je to viac menej na tej žene a ostáva s dojčením a dieťatkom sama. Ako si to ona zariadi, ako si poradí, ako si zabezpečí kľud a pohodu... čo ovplyvniť môže a čo sa už nedá...
Hej pár rokov mám oddojčených, dieťa č. 5 som dojčila 37 a pol mesiaca, prvé iba 4a pol mesiaca.Doba za 15 rokov pokročila, veda potvrdila čo odhalila, zmenil sa pohľad na umelé veci a viac sa prikláňa k prirodzeným, bio natural. Prvé dieťatko som balila do látkových plienok, lebo iné neboli dostupné, a ( zatiaľ) posledné som balila do látkoviek už znovu, lebo viem, že sú najzdravšie a najviac ventilujú kožu. a je to aj stále aj ten najlacnejší spôsob balenia, okrem iných aspektov.

Veľmi oceňujem, Jarkinu snahu a nápad začať s touto témou.
Som k dispozícii, ak by niekto chcel osobne, mailom, riešiť niečo, s čím má pri dojčení problém.
Neviem všetko, ale to čo viem, rada odovzdám.
Mamuľky, nebojte sa spýtať sa, skúsenejších mám okolo vás, lebo vaše problémy isto majú riešenia, často veľmi jednoduché, ale i zložité, a ak ste na tie problémy viacerí, ľahšie sa nájde riešenie.
Posted on 9/11/12 10:06 AM.
Jarmila Semanová
Tak, presne tak, Evka, aj ja som tým prešla.

Pozrime sa teda na problém tvorby materského mliečka - kedy sa tvorí v dostatočnom množstve a čo všetko spôsobuje jeho zníženú tvorbu.

Vieme, čo všetko ovplyvňuje tvorbu mlieka? Lebo inou otázkou je, čo všetko z toho, čo mamina zje, sa dostáva do mlieka a ovplyvňuje tak jeho zloženie - a čo má kladný alebo záporný vplyv na množstvo vytvoreného mlieka.

Postupne uverejním podrobnejšie.

Mojou skúsenosťou je, že dostatok mliečka je vtedy, ak maminka má dostatok spánku, dostatok vhodných tekutín a psychickú pohodu - v tomto poradí. Áno, aj primeranú a podľa možnosti pestrú stravu. Ale aj tak môžu prísť kratšie chvíle, kedy sa zdá, že mliečka sa tvorí menej - vtedy pomohol ešte aj čaj z jastrabiny lekárskej - pripravený presne podľa návodu.
Posted on 9/11/12 10:18 AM in reply to Eva Baranovičová.
Ďalší problém môže byť, keď dieťatko poriadne neťahá. Ako dlho ho nechať prisaté, kedy už povedať "dosť", a kedy mu ponúknuť znovu? To boli asi hlavné otázky, ktoré sme riešili. Ak nie je odber, nie je ani tvorba. Ale to chce už osobné poradenstvo (ktoré som vtedy nemala).
Posted on 9/11/12 10:30 AM in reply to Jarmila Semanová.
A čo s prvou zlou skúsenosťou? V šiestom mesiaci prvého tehotenstva mi mlieko tieklo dosť veľa, tešila som sa ako budem kojiť svoje dvojičky, ktoré si Pán zobral skôr, ako som mohla začať. Hneď na to ma sestrička začala zväzovať, že som nemohla ani dýchať, aby sa mi mlieko stratilo. Potom som už nekojila ani ďalšie deti aj keď som veľmi, veľmi chcela.
Posted on 9/11/12 10:37 AM.
Jarmila Semanová
Áno, Evka,

množstvo znovu vytvoreného mliečka je priamo úmerné množstvu odovzdaného emoticon

Ale zázrak tvorby mliečka nie je iba v množstve - naozaj sa mamke tvorí toľko mlieka, koľko ho jej dieťatko potrebuje.

Zázrak je aj v zložení mlieka - mamke sa tvorí presne také mlieko, aké práve dieťatko potrebuje. Celkom iné na začiatku, iné po týždni, iné po roku. Ako rastie dieťatko, dostáva aj iné mlieko.

A čo, ak dieťatko neťahá? Treba sa pozrieť na príčiny - a vedieť, ako ich odstrániť. Zatiaľ - na prechodnú dobu, treba mliečko poodsávať.

A ako dlho dieťatko nechať papať? Nuž presne toľko, koľko potrebuje. Malé dieťa, ak je zdravé, má prirodzený inštinkt hladu a vnímania sýtosti. Teda znovu mu dáme papať, keď je hladné. To my mamky sme dostali do výbavy - naučiť sa poznávať, akým dôvodom je jeho plač.
Posted on 9/11/12 10:49 AM in reply to Eva Baranovičová.
Jarmila Semanová
Milá Olinka,

verím, že aj takéto situácie možno zúročiť. Chce to však spoluprácu s lekárskym odborníkom, ktorým ja nie som. Som iba zdravotná sestra, ktorá sama vynosila, porodila a kojila šesť detí. Nemám vôbec žiadnu skúsenosť, čo v prípadoch, podobných Tvojmu. Viem však, že dnes sa zastavenie laktácie po spontánnych potratoch už nerobí tak drasticky, ale medikamentózne. Dúfam, že už lekári nastavia lieky tak jemne, že to budúcu laktáciu pri ďalších deťoch nepoškodí.
Posted on 9/11/12 11:00 AM in reply to Oľga Cárachová.
Ešte jedna otázka. Moja mama nás mala 10 detí a vždy hovorila, že nás ani jedneho nekojila, a my dievčatá sme po nej a ja som to isté povedala mojej dcére, keď čakala svoje prvé dieťatko, že asi ani ona nebude kojiť, ale chvála Pánu Bohu ona úspešne kojí už ôsmi mesiac. Takže to neni rodové, asi tak to chápem.
Posted on 9/11/12 11:24 AM in reply to Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Oľga,

odbornú radu genetika nechcem nahrádzať. Znovu poviem iba to, čo si o tom myslím podľa vlastných skúseností sama. Aj keď tvoja mamka mohla mať s laktáciou vážne zdravotné problémy, ktoré jej zabránili dojčiť, neznamená to, žeby tie isté problémy mali mať aj jej dcéry a ďalšie potomstvo. Aj keby sa prenášali geneticky podmienené predispozície, veľa záleží na prostredí, v ktorom rastú a žijú ďalšie generácie žien. Tiež psychika hrá dosť dôležitú úlohu. Preto veľmi fandím Tvojej dcére, že sa nepoddala a neuverila jednoducho tomu, že aj ona nebude schopná dojčiť. Prosím, pozdrav ju odo mňa.
Posted on 9/11/12 12:08 PM in reply to Oľga Cárachová.
Dnes som čítala jeden vtip.
Policajt budí v parku ženu s odhalením prsníkom.
- prosím vás zahaľte si prsník.
- jáj čo tam po ňom, ale kde mám dieťa?

Takto nejak som začala svoje prvé kojenie, vždy som zaspala.
Takže áno Jarka dôležitá je podpora okolia.
Oľga tiež mám zlé skúsenosti po smrti synčeka.
A ešte horšie pri podávaní liekov na zastavenie tvorby mlieka. (keď ma pripravovali na operácii prsníka.)
Takže za 17 rokov kojenia (z 9 mesačnými pauzami) som si prešla všeličím.
Jarka určite by som uvítala vtedy takúto poradňu, držím ti palce a ak bude treba ponúkam pomoc. Vďaka za nápad. emoticon
Posted on 9/12/12 10:33 PM.
Jarmilka,po potratoch?Hadam predcasnych porodochemoticonAj mne sa narodili dvojicky na prelome 6 a 7 mesiaca,boli pokrstene v nemocnici,cize su aj pochovane knazom a zapisane na matrike.Neviem,ja som sa teda necitila,ze potracam,normalne som porodila.To bolo moje tretie tehotenstvo a tiez mi,ako Olinke stahovali prsia,plakala som doma ked mi mliecko lialo prudomemoticonManzel mi pomahal,odstriekavat,bolestna skusenostemoticon(Prve a druhe som nekojila z dovodu neochoty personalu v ZA,ked som pred kazdym porodom mala vyborne bradavky na kojenie a mliecko sa mi po kazdom porode,dokopy 5 porodov nalialo tak na 3 den,to bol kamen urazu,vtedy mi zhrubli nie vtiahli sa,ale zhrubli prsniky aj bradavky natolko,ze boli tvrde a velke.Malicke ani ja sme si nevedeli pomoct,dostala som akurat vynadate,cest vynimlam,ale tie tam nemali smenu staleemoticonZe proste skusajte,riadne drasticky,ma zdrapili za prsnik,zvysenym hlasom,ze takto a takto,laktacne poradkyne vtedy neboli,no nemam dobre skusenosti.Doma som este odstriekavala,ale to viete,ze takto sa kojit neda.Az teraz pri poslednej,zrazu to islo,ked sme si zaplatili nadstandard,pozicali sme si s manzelom nan,po predoslych skusenotiach s nemocnicou v ZA.Keby ste videli ten rozdiel,zial za peniaze mi az pri 5 porode,poradila sestra,bola ochotna,ved sa ani nedivim za 70€ na den,pozriet sa mi na prsia.Ale stalo mi to za to!Zhikla,ze take prsia este nevidela,doniesla odsavacku,prvych par tahov bolelo,potom pomohol odsat manzel a konecne som si mohla uzivat ten uzasny pocit krmit svoje dietatko,je mi do placu,ked viem,ze mliecka som mala dost,ved sme teraz nosili aj do nemocnice a vyslo nazmar,pre neochotuemoticon
Posted on 9/12/12 11:39 PM in reply to Jarmila Semanová.
Tak malo stacilo,aby sestry robili svoje povolanie,nie ako zamestnanie z nutnosti,ale s laskou a empatiou.
Posted on 9/12/12 11:43 PM in reply to Nicole Kavuláková.
Nicolka, koľko nás je, čo máme takéto skúsenosti, ale Pán nám dal veľa radosti a požehnania v našich ďalších deťoch.
Posted on 9/13/12 5:55 AM in reply to Nicole Kavuláková.
Jarka, kde boli tie dobré veriace sestričky? že by boli, tam, kde sme my neboli?
Jarmilka, tebe prajem veľa vytrvalosti a lásky v tom, čo robíš.
Posted on 9/13/12 7:16 AM in reply to Jarmila Haragová.
Je nas urcite vela,ale ako pisete Olinka,Boh nam vynahradil na ostatnych detickachemoticon
Posted on 9/13/12 12:04 PM in reply to Oľga Cárachová.
Posted on 9/14/12 8:44 PM in reply to Oľga Cárachová.
Posted on 9/14/12 8:44 PM in reply to Nicole Kavuláková.
Prvá skúsenosť je veľmi dôležitá. Žiaľ, neberie na to nikto ohľad... Pracujem na odd. šestonedelia a robím poradenstvo dojčenia. je mi smutno z toho, ako sú mamičky doslova drezírované k dojčeniu, rýchlo a jednoducho. Kto nemôže rýchlo a nemá akúsi "šikovnosť" pri prikladaní dieťatka, má smolu. Nikto nemá čas a nervy na pomalé a neskúsené mamičky, ktorými sú mnohé s prvým dieťatkom. Myslím si osobne, že je to nesprávne pochopený rooming in... a vôbec nepochopené povolanie sestier, ktoré majú slúžiť a nie nevhodne vymáhať vedomosti a zručnosti od matiek.
Posted on 9/22/12 12:45 PM in reply to Oľga Cárachová.
Mária,presne dobre,že je tu vysvetlenie od povolanej osobyemoticonPresne toto drezírovanie,aj horšie veci som zažila.Ženy čo rodili v ZA by vedeli rozprávať.Ďakujem Bohu za dobré sestry.Tiež som mala to šťastie na pár dobrých sestričiek,ale už som spomenula,nemajú smenu stále a bola ich menšina.Veľa sestier si zmýlilo povolanie,berú to ako zamestnanie.
Posted on 9/22/12 1:33 PM in reply to Mária Künzl.