Uf ! Priznám sa , toto robí v mojom živote asi najväčšie kríže. Najväčšie šarapaty , najviac chýb , ktoré sú možno na ťarchu iným , čoby ma hodne mrzelo , alebo viac mne ? no snažím sa pracovať na sebe. Za pomoci vaších modlitieb to aj pôjde. Pokiaľ to vydržíte čítať do konca , možno sa otvorí komnata s iným pohľadom na vec , než mám ja.
Teda. Kedže všetko človeka od detstva ovplivňuje , to neznamená , že sa nemáme snažiť na sebe pracovať. Ja s pohľadu na dianie a situácie a rôzne okolností z mojej knihy života , sa priznám ,že neviem , či to správne pomenujem , keď napíšem , že mi záležalo viac na iných , ako na sebe. Moje šťastie , môj pokoj vždy záležal od toho , ako som dokázala pomôcť iným , potešiť iných , ak som dokázala pomôcť v situáciách , kedy sa človek cítil extra stratený. To ma neskutočne potešilo , vtedy som cítila , že som šťastná , ba som aj povyrástla :) Na seba som sa nikdy nezamerala. Keď sú ľudia kolo mňa šťastní , som najšťastnejšia. I keď v kútiku duše iste chcem budovať aj ja šťastie pre svoj život. A na tom musím extra pracovať. Tam mám neskutočné medzery. Snažím sa pracovať na sebe , no papuliaka som neraz hodila :) Pokiaľ sa treba zastať , či pomôcť iným , mám síl na rozdávanie , len musím zistiť , v ktorom šuflíčku môjho mozgu , pretože keď si chcem pomôcť ja , tak akosi ten šuflíček neviem nájsť :) Aj vtedy sa vrhám do bezpečného úkrytu Boha . :) No ale niekedy to jednoducho akosi nestačí. Vykročiť v ústrety , to áno , no napriek tomu človek potrebuje pomoc iného človeka niekedy. Nemôžem povedať , že mi nikdy nikto nepomohol. No myslím , že to pozná skoro každý z vás , ktorí sa nachádzate na stránkach mojej komunity. Dôležité je vydržať , posilňovať trpezlivosť a všetko , čo človek od Boha dostáva. Všetko , čo patrí k živým hodnotám ľudskej duše. Láska , pokoj , povzbudenia , keď treba , odpustenie , úcta ... a vlastne všetké hodnoty , kolo ktorých sa točím takmer v každom blogu a dalšie , ktoré sú pre ľudí hodnotné a dôležité pre šťastný život. Obrovské ĎAKUJEM. ĎAKUJEM . ĎAKUJEM.
Snáď sa mi podarilo povzbudiť ľudí , ktorí potrebujú povzbudenie. Viem , človek , ak chce rozdávať pokoj , musí ho mať v prvom rade v sebe. Ak chce rozdávať šťastie , musí ho mať najprv v sebe. Atď , atď. Tak dosť povaľovania sa na zemi. Vstyk ! Hore na nohy , treba kráčať ďalej. :) Nevzdávajte sa. Pády na nevychodených chodníčkoch sú možno aj potrebné , pretože na nevychodených chodníkoch , po ktorých nás vedie Boh sú aj menšie priekopy , ktoré nevidíme , no dokážeme vstať , dokážeme ísť ďalej. Ak nevládzeme sami vstať , Boh nám pošle stále pomoc. Narazíme aj na trne , možno nám ostanú škrabance , ale stávame sa odolnejšími , pevnejšími a to je dôležité.
