« Back

Odvekou láskou som Ta miloval , preto som si Ta milosrdne pritiahol k sebe. JER : 31,3 - ako záľuba hriešnika na zemi

Začiatok bolestný , koniec milosrdný.  Tak začína väčšinou každá etapa  v živote človeka. Taký je aj dej a  obsah tochto príbehu.

 Ako vieme , v rokoch mladých  , dospievajúcich ľudí , alebo aj dospelých sú rôzne etapy , kedy sa vnútorne jedinec spoznáva , hľadá. Bez opory by  človek rýchlo padol , možno na najsmutnejšie dno života , kedy sa snaží hľadať oporu a niekedy ju vôbec nenájde. Cíti sa sám , opustený , nepotrebný ba až zbytočný a po dlhšom trvaní v tomto myšlienkovom a citovom rozpoložení sa zaoberá čiernymi myšlienkami. Isť dalej , či všetko ukončiť ?  Jedného dňa , na sviatok Božieho Slova sa začalo všetko rapídne obracať k dobrému. Ako ?  Ak vydržíte čítať do konca , dozviete sa oveľa viac. Mladé dievča ubIté bolesťami šlo do kostola na sviatok Bozieho Slova.Istý kňaz pred oltárom na stojane v košíčku nechal nastrihané papieriky žltej a ružovej farby , otočené písmenkami nadol . Na každom papieriku bol napísaný nejaký žalm , ktorý si veriaci mohli formou losovania vybrať  jeden , ktorý im padol do ruky. Samozrejme po skončení sv. omše. Beznádej , osamelosť , slzy, bolestí dievčine ťažili ramená stále intenzívnejšie a dlhý čas. Rozhodlo sa teda , že  si pôjde vylosovať jeden žalm s nádejou , že ju aspoň na chvílku osvieži , i kedto bolo viac - menej ako osvieženie Ježiša na kríži , ked mu dali k perám ocot. No aspoň na chvílku , aspoň niečo. Prišlo ku košíčku , načiahlo ruku k papieriku , ktorý ju niečím priťahoval. Po otvorení našlo naňom napísané.  " Od vekou láskou som Ta miloval , preto som si Ta milosrdne pritiahol k sebe " . Slzy sa vykotúľali , ako hrachy , srdce sa zachvelo pri uvedomení si , že predsa , predsa niekto je , komu na nej záleží. Kto ju chápe , kto ju miluje, neodsudzuje , chápe , v kom kedykoľvek nájde oporu, kto jej zakaždým podá pomocnú ruku.Zrazu neskutočná sila , radosť , nová nádej a chuť ísť dalej. Postaviť sa zoči - voči starostiam.

Vidíme a vieme , že uz roky  sa starší ľudia vnímajú , ako niečo navyše , nepotrebné , zbytočné na tomto svete. Ako preniesť to , čo Ste dostali od BOHA do životov ľudí ?  Aj starší , chorý človek  sa cíti osamelí i uprostred rodiny. Zbytočný , opúšťa sa . Cíti sa , ako dievčina z tochto príbehu , pokiaľ Boh neprehovoril. Ano s rokmi pribúdajú i rôzne choroby a častokrát i ked je pobyt s nimi ťažší , zaslúzia si cítiť sa potrební a šťastní a tam nastupuje odovzdanosť Božieho daru. Láska, vypočutie , trpezlivosť , úcta , pomoc si dokázu oceniť , ako máloktorí mladí i ked áno. Snažia sa i trucovať a presadzovať svoje , častokrát agresia , osočovanie , či ohováranie ale kto z nás môze povedať , Že mi budeme na tom lepšie , ako oni ?  Môžme byť vo vyšom veku povahovo aj zdravotne zložitejší , ako oni. Uvedomujeme si to ?  Pokiaľ sa k ním budeme chovať láskou , úctou....skoro budeme vidieť ovocie Boha , ktoré sa nám zdá nezaslúžené. V tých očiach , čo boli agresívne , nepokojné , trucovité , ako i skutky zrazu vidíte , pokoj , vyrovnanosť , lásku , šťastie , vtedy si uvedomíte , že vlastne opäť našli Boha. Pokojne , i ked zo slzami Vám vyrozprávajú životný príbeh a vy cítite , že , vo vás našli oporu , nádej , pokoj  , ktoré by bez zásahu Boha  nebolo možné zrealizovať. DAKUJEM BOŽE ZA VSETKE DARY , KTORYMI MA  OBDARUVAS  a ktoré sa môzem snažiť za Tvojej pomoci  podávať dalej , aby aj starší ľudia mali taký pocit , ktorý som mala ja , ked si ma našiel a opäť vlial nádej , pokoj , silu ... ísť dalej.