Michaela Jana RolčekováMichaela Jana RolčekováÚsmev, prosím!Michaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/usmev-prosim-2018-03-15T20:46:02Z2018-03-15T20:39:18Z<p>
<span style="font-size: inherit;">Ale nie o tom som chcela písať. Chcem písať o tom, čo som sledovala, skúšala a čo vo mne dozrievalo dlhšiu dobu, hľadajúc sama v sebe i v rozhovoroch s inými odpoveď na to, čo ma trápi.</span></p>
<p>
Všimli sme si niekedy ľudí vôkol seba? Kedy naposledy sme odlepili pohľad od mobilu? Kedy naposledy ste sa stretli s niekým z priateľov osobne?</p>
<p>
Priznám sa, že aj ja som prepadla tomuto módnemu trendu hľadenia do telefónu a riešenia všetkého cez sociálne siete a milión aplikácií. Nehovorím, že sú zlé len ich používanie si žiada nájsť svoje hranice.</p>
<p>
Všimla som si však na sebe, že čím viac som riešila všetko cez internet tým menej som sa usmievala, bola smutnejšia a napĺňal ma pocit prázdnoty a frustrácie. Neviem, či aj u vás to tak je, ale u mňa sa to dialo. Utekala som do virtuálneho sveta , lebo tam to bolo všetko ľahšie.</p>
<p>
Tak som jedného dňa vďaka môjm vnímavému snúbencovi vypla mobil. Bol to najkrajší deň v mojom živote. Tak som sa rozhodla určiť si hranice. Nie aby ma niečo zväzovalo, ale práve naopak. Aby som bola slobodná a otvorená na svet vôkol seba.</p>
<p>
Stalo sa to približne pol roka dozadu. Na začiatku mi bolo ťažko, ale vďaka podpore snúbenca a hlavne vďaka Božej milosti sa veci v mojom živote začali meniť.</p>
<p>
Pamätám si, ako dnes keď som prvý krát zostala v nemom úžase nad jednými modrými očami plnými hĺbky, krásy a vnímavosti. Tieto oči patrili jednému mladíkovi, ktorého meno síce neviem, ale oči si veľmi živo pamätám.</p>
<p>
Šok však prišiel v nedeľu na sv. omši. Nevedela som, či slávime zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, alebo som sa ocitla na pohrebe? To je to takéto vždy? Bezducho sedíme a vykonávame gesto za gestom.. Bez zamyslenia? Viem vôbec, čo tie gestá znamenajú?</p>
<p>
Urobila som si spytovanie svedomia a rozhodla sa prosiť o zmenu.</p>
<p>
,, Drahý Otecko, prosím premeň moje srdce. Nauč ma žiť Tvoje tajomstvo. Radovať sa. Nech moje oči, srdce a úsmev hovoria o Tebe a Tvojom Synovi. “</p>
<p>
Odišla som domov a hneď v ten deň cestujúc v električke som sa usmiala na jedného muža. Vyzeral byť prekvapený a zmätený ale opätoval úsmev. Večer na sociálnej sieti ma vyhľadal a napísal mi, že mi ďakuje za úsmev a že si ani neviem predstaviť, ako ho to potešilo..</p>
<p>
Tak mi v hlave vznikol nápad. Urobila som si prieskum.</p>
<p style="margin-left:36.0pt;">
1. Pozitívny prístup</p>
<p style="margin-left:36.0pt;">
2. Úsmev od srdca</p>
<p style="margin-left:36.0pt;">
3. Úprimnosť</p>
<p>
Tieto tri body. Stále som sa však modlila o tom, aby to všetko pramenilo zo srdca. Zrazu sa môj život úplne zmenil. Začala som si všímať rôzne detaily, kolegovia si ma vyberali sa dôverníčku a hľadali u mňa pomoc aby som im pomohla byť šťastnými. A čo ja? Tak som všetkým opakovala tieto tri body a zdôrazňovala modlitbu a vedomie toho, že som milovaná.</p>
<p>
Ešte teraz mám v živej pamäti tie správy a rozhovory. Všetko začínalo rovnako. Ďakujúc mi za úsmev. Nie je ničím iný a predsa som zistila, že ľudia ho tak veľmi potrebujú, že im chýba radosť, neha..</p>
<p>
Čo sa to však stalo? Máme toľko problémov, že zabúdame na radosti z maličkostí? A čo mi kresťania? Posledné dni mi boli zrkadlom. Stretla som mnoho ľudí a veľa z nich som sa pýtala, prečo ten smútok. Čo ho spôsobuje? Pochopila som, že ak nemám nikoho a neverím v to, že Boh stojí vedľa mňa cítim sa v tom všetkom opustený a sám. A tak sa snažím, ale jedine s Božou pomocou byť oporou pre ľudí, čo nepoznajú Jeho.</p>
<p>
Lenže, čo my kresťania? My, čo každú nedeľu chodíme do kostola, spovedáme sa, navštevujeme spoločenstvá a chvály...? Prečo tá beznádej? Prečo dovoľujeme strachu a Satanovi aby nás klamal, že sú veci beznádejné? Prečo sa radosť vytratila z nášho života? Čo sa to s nami deje?</p>
<p>
Tieto otázky kladiem vám a aj sebe samej. Lebo ak verím, že Boh je mojej strane potom nebolo už dosť beznádeje?</p>
<p>
Pozývam vás povstať zo strachu, bolesti, beznádeje a otvoriť si srdce na vánok Ducha Svätého. Uverme, že sme milovaní lebo práve nás Boh potrebuje aby sme ukazovali svetu, že On je živý!</p>
<p>
</p>
<p>
Poďme sa spoločne usmievať na tento svet, spoločne niesť lásku. Buďme svetlom!!</p>
<p>
</p>
<p>
</p>
<pre>
<span style="font-size:10px;">Obrázok: www.magazin.sk</span></pre>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
</p>Michaela Jana Rolčeková2018-03-15T20:39:18ZTajomstvo srdcaMichaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/tajomstvo-srdca2016-12-22T10:24:48Z2016-12-22T08:29:19Z<p>
Čo majú znamenať tieto slová Písma? Ide o to, že žena má byť neupravená a jediné, čo musí je báť sa Pána? A čo vlastne znamená ten strach? Skutočne ide o to, že sa máme báť Boha?</p>
<p>
Tak presne tieto otázky a mnohé iné naplnili moje srdce a hlavu v momente keď som si prečítala tento verš. Veľmi dlho som nad tým rozmýšľala. Najzvláštnejšie bolo to, že pravdu týchto slov som našla až v kláštore. </p>
<p>
Strávila som tam presne tri roky odkrývajúc, čo vlastne znamená byť ženou. Ale vráťme sa späť k citátu Písma. Dlho som s tým bojovala až som zistila, že tu nejde o to, že žena má byť neupravená, alebo oblečená vo vrecovine. Autor knihy, ktorý z nadchnutia Ducha Svätého napísal túto vetu hovorí o tom, aby sme my ženy nezabúdali na to, že fyzická krása nie je všetko. Je aj niečo hlbšie. Niečo, čo vyžaruje hlboko z nášho srdca. Niečo, čo rozžiari našu tvár a celé naše bytie.</p>
<p>
Často hovoríme o tom, že oči sú oknami do duše a verte mi je v tom ukrytá hlboká pravda. Stretla som už mnoho žien, ale môžem s čistými svedomím povedať, že najkrajšie ženy aké som stretla boli tie, ktoré žili svoj vzťah s Nebeským Otcom. Tie, ktoré neváhali možno vyzerať šialene a netypicky. Tie, ktoré poznajú vlastnú hodnotu vediac koho sú dcérami.</p>
<p>
Ja sama sa rada pekne oblečiem a dám si jemný make-up no som si vedomá, že skutočne krásna som vtedy keď nezabúdam na Otca, keď budujem náš vzťah, keď sa snažím rozpoznať a plniť Jeho vôľu..</p>
<p>
A čo vlastne ten strach, ktorý zaznel v otázke na začiatku? Nejde tu o strach, ako ho rozumieme my. V hebrejskom preklade je tam použité rovnaké slovo, ako pre bázeň. A bázeň voči Bohu znamená byť si vedomá kým je Boh, čo koná v našom v živote a vzdávať mu chválu. Bázeň nás posúva bližšie k Nemu ukazujúc nám správnu cestu a neustále nám pripomínajúc, aký veľký je Boh a ako veľmi nás miluje.</p>
<p>
Preto by som chcela pozvať všetky ženy k odvahe byť krásne! Mať otvorené srdce pre Ducha Svätého, ktorý z nás bude všade vyžarovať a skrze nás ukazovať svetu na Boha. Prestaňme sa hanbiť za to aké sme ale pritúľme sa k srdcu Otca a hľadajme v Ňom našu hodnotu.</p>Michaela Jana Rolčeková2016-12-22T08:29:19ZSDM Krakov - Božie cestyMichaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/sdm-krakov-bozie-cesty2016-05-27T05:58:26Z2016-05-27T05:48:16Z<h3>
<span style="font-size:11px;">Boh je skutočne Bohom zázrakov, plný lásky a milosrdenstva. Milujúci Ocko, ktorý najlepšie vie, čo je potrebné Jeho deťom.</span></h3>
<h3>
<span style="font-size:11px;">Nikdy som o tom nepochybovala, no nikdy som v to ani príliš neverila. Keď som sa po troch rokoch vrátila domov myslela som, že sa mi zrútil svet. Mala som pocit, že hoci môjmu rozhodnutiu pred tým predchádzala modlitba a dlhé hodiny strávené v Jeho prítomnosti, že hoci moje rozhodnutie vrátiť sa domov z kláštora napĺňalo moje srdce radosťou a voľnosťou, predsa... Cítila som sa stratená v tomto chaotickom svete tak vzdialenom od Neho. Prvé týždne boli veľmi náročné a zároveň najkrajšie. Pamätám si každú modlitbu kedy som kľačala v kostole a prosila Ocka nech sa deje Jeho vôľa. Nenechal ma dlho čakať na odpoveď.</span></h3>
<h3>
<span style="font-size:11px;">Druhý víkend od návratu domov som sa rozhodla navštíviť DCM Maják, kde po rozhovore s o. Jurajom Karcolom som začala vážne uvažovať nad prihlásením sa na Svetové dni mládeže. Dlho som odolávala a čas sa krátil. Nakoniec som sa prihlásila nemajúc ani halier. Prihláška bola odoslaná a ja som sa stala účastníkom dávajúc do dispozície moju znalosť poľského jazyka. Lenže.. Kde zohnať peniaze??</span></h3>
<h3>
<span style="font-size:11px;">Odovzdala som to Ockovi a Matke Božej a žila ďalej. V mojom srdci však túžba po SDM bola čoraz väčšia. Boh v tom čase už mal svoj plán. Poslal mi do cesty mladé dievča, ktoré som stretla len raz v živote a to na R13 pred pár rokmi. Od toho času som ju nevidela a len zbežne som si pamätala, kto to je. Lenže Ocko ju poslal ku mne do Žiliny. Dal jej tu prácu a našiel bývanie.</span></h3>
<h3>
<span style="font-size:11px;">Pamätám si, ako sme sa prvý krát stretli a hneď sme vedeli, že náš vzťah bude veľmi dobrý. Skvele si rozumieme. Je mojou veľmi blízkou priateľkou a som Bohu za ňu veľmi vďačná.</span></h3>
<h3>
<span style="font-size:11px;">A tak na prvom stretnutí, ako sme sa rozprávali prišla téma aj na SDM nakoľko som žila tri roky v Poľsku. Zdôverila som sa jej, že som sa prihlásila ale nemám ani halier a ani prácu aby som mohla aspoň postupne zaplatiť. Rovnako som je prezradila, čo ma viedlo k tak šialenému rozhodnutiu a to konkrétne slová o. Juraja Karcola : „ Neboj sa, ak tam budeš mať byť, to Ocko sa postará.“</span></h3>
<h3>
<span style="font-size:11px;">Vlastne presne tak to bolo. Jeden status na FB od mojej priateľky a sponzori sa našli. Bola som v šoku a len som otvárala ústa. Boh je skvelý! Takéto niečo.. A tak som sa rozhodla, že sa predsa musím nejako odvďačiť mojim sponzorom. Nepoznám ich. Viem len ich krstné meno, ktoré som si vypýtala od priateľky a úmysel v ktorom sa mám modliť. A tak som začala. Ruženec! To bola a naďalej je modlitba môjho srdca a hoci už som sa pomodlila v úmysloch mojich sponzorov to naďalej ich nosím v srdci a myslím na nich pri každej svätej omši či modlitbe.</span></h3>
<h3>
<span style="font-size:11px;">Myslím si, že je to krásne svedectvo ľudí, ktorí sú schopní dať zo svojho aby pomohli druhému človeku splniť si túžbu. Vlastne aj takýmto spôsobom veľmi ďakujem mojim sponzorom, ktorí neviem či si prečítajú tento článok ale možno áno.</span></h3>
<h3>
<span style="font-size:11px;">A tak som vlastne prežila moment kedy som si uvedomila, aký je Boh skvelý Ocko a ako nás miluje a ak sú naše túžby Jeho túžbami to urobí čokoľvek aby nám pomohol neobmedzujúc našu slobodu. A teraz? Pokračuje všetko ďalej. Mám prácu a pomaličky sa pripravujem na SDM kde som ponúkla pomoc v komunikácií v poľskom jazyku a písaní.</span></h3>
<h3>
<span style="font-size:11px;">Už sa neviem dočkať toho dňa keď pôjdeme na to úžasné stretnutie so sv. otcom Františkom. Srdečne pozývam všetkých mladých, ktorí sa ešte neprihlásili. Už sú posledné dni, kedy to môžete urobiť! Zároveň vás pozývam aj do modlitby aby ten čas bol časom prežitým s Ockom a najdrahšou Matkou.</span></h3>
<h3>
<span style="font-size:11px;">Vaša Michaela</span></h3>Michaela Jana Rolčeková2016-05-27T05:48:16ZZakliata láskaMichaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/zakliata-laska2013-05-21T14:14:08Z2013-05-21T14:14:08Z<p>
Moji milovaní po dlhšom čase znova píšem. Teraz v poslednej dobe toho bolo veľa. Mám totiž akademický týždeň a škola ma tlačí k zemi no i napriek tomu mi toto všetko nevytlačí z hlavy myšlienky o láske. </p>
<p>
Už dlhšiu dobu tak pozerám vôkol seba no i do vlastného srdca a slová, ktoré sú v úvode si stále viac uvedomujem. Keď však nad nimi hlbšie premýšľam. Čím viac túžim prísť na príčinu toho, prečo sa to deje uvedomujem si, že sme vo svojich srdciach zakliali lásku. Stala sa z nej akási flexibilná dáma. </p>
<p>
Keby sme lásku prirovnali k človeku bola by to pre jedného žena ľahších mravov, pre druhého prepych pre iného zas niečo, čo v skutočnom živote neexistuje. Je však toto všetko pravda? Skutočne sa láska úplne stratila? Skutočne je zakliata v našich srdciach a nik ju už viac nedokáže prebudiť k životu?</p>
<p>
Stačil by jej jediný bozk..</p>
<p>
Keď sa na to pozrieme z pohľadu rozprávky tak princ, vždy bol ten, ktorý oslobodil zakliatu princeznú bozkom. Pobil sa s drakom a oslobodil svoju milovanú z vysokej veže aby už nikdy nebola sama a necítila sa osamelá. Ale predstavme si, ako by to asi vyzeralo keby princ zabil draka, išiel na pokraj svojich síl, nechal sa takmer zabiť a keď sa konečne dostane k svojej vyvolenej tak tá ho surovo uvedie do reality toho, že sa mu nikto neprosil aby ju zachraňoval. Nebolo by to trošku zvláštne?</p>
<p>
Nuž lenže to, čo sa deje v dnešnom svete nie je rozprávka ale realita. Láska je stále viac a viac neznáma. Nehovorím len o láske emočnej ale o láske, ktorá všetko verí, všetko vydrží, o láske, ktorá nikdy nezanikne.</p>
<p>
A tak drak vyhráva ten boj a náš princ je nešťastný lebo túži zakliatu princeznú (lásku) prebudiť k životu.</p>
<p>
Túto nedeľu sme mali krásny sviatok Zoslanie Ducha Svätého. Bola to krásna chvíľa kedy Boh (princ) mohol darovať bozk našej zakliatej princeznej a začať s ňou nový život. No nemyslime si, že ak sme to túto nedeľu nestihli musíme teraz znova zúfalo čakať do ďalších Turíc.</p>
<p>
Každý jeden deň je darom kedy môžeme poprosiť Boha o nežný bozk, ktorý bude každý jeden nový deň prebúdzať zakliatu lásku v našom srdci. Znova a znova môžeme začať život s Bohom. Povedzme mu už teraz to krásne áno, ktoré mu povedala aj Panna Mária. </p>
<p>
Máte snáď pocit, že to nezvládnete? Pozrite na Matku, ona to áno povedala a dostala ten najkrajší dar. Dostala lásku v podobe syna. Syna, ktorý už dávno premohol dávneho draka, ktorý nás zotročoval.</p>
<p>
Teraz môžeme byť slobodní a spolu s Máriou spievať krásny Magnificat za všetko, čo Boh Otec urobil a ak mu dovolíme tak ešte viac urobí v našich životoch.</p>
<p>
Inšpirujme sa slovami Svätého Písma :</p>
<p>
</p>
<p align="left">
<em><strong>Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. (1Kor 13, 1-8)</strong></em></p>
<p align="left">
Moji milovaní chcela by som vás pozvať k láske. Poďme spolu milovať. Poďme spolu denne s Ockom prebúdzať zakliatu lásku a dávať jej prvé miesto. Lebo BOH JE LÁSKA !!</p>
<p align="left">
A na záver sa ospravedlňujem za výlev tohto všetkého ale akosi som vnímala potrebu pozvať vás k láske :)</p>
<p align="left">
</p>
<p align="left">
<em><strong>V tomto živote nemôžeme robiť veľkolepé veci. Môžeme robiť len malé veci s veľkou láskou. (sv. Matka Tereza)</strong></em></p>
<p align="left">
</p>
<p align="left">
</p>
<p align="left">
Foto: Michaela Jana Rolčeková</p>Michaela Jana Rolčeková2013-05-21T14:14:08ZPod záštitou Márie!Michaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/pod-zastitou-marie!2013-03-17T17:16:32Z2013-03-17T17:08:08Z<p>
Najskôr maturita, ktorá bola náročná. Málo spánku, veľa únavy. No prišlo pozvanie.</p>
<p>
Pozvanie, ktoré som vtedy brala ako dobrý spôsob odreagovať sa a trošku uvoľniť napätie.Tak som sa vybrala s ďalšími trinástimi mladými ľuďmi do Poľska k sestrám služobníčkam v Czestochowej. Prišli sme. Cesta bola požehnaná. Pomodlili sme sa ruženec.</p>
<p>
Vystúpili konečne pred kláštorom. Sestričky nás privítali s otvorenou náručou. Ukázali nám naše izby a potom sme sa presunuli do jedálne najesť sa a nabrať posilu do ďalších niekoľko hodín.</p>
<p>
Čakalo nás stretnutie s Ježišom. Prišli sme na stretnutie charizmatikov s otcom Danielom. Trošku som bola skeptická. Nemala som s takýmito stretnutiami dobré skúsenosti. No toto bolo iné. Začalo sa slávením svätej omše. Pri príjmaní som sa statočne držala hoci slzy som mala na krajíčku. Túžila som Krista prijať z rúk otca Daniela a tak v mojom srdci len zaznela táto jednoduchá túžba odovzdaná do rúk Matky. Verte či nie... Prijala som Krista z rúk otca Daniela no nielen v Eucharistii ale aj v jeho nežnom úsmeve. V tom momente ma prenikla tak veľká radosť. Asi nešlo o to, že to bol otec Daniel (teda trochu áno) no skôr som v tom okamihu precitla a pocítila, že môj Najdrahší má veľkú radosť, že mu dovolím aby sa stal hmotne fyzickou súčasťou môjho života.</p>
<p>
A tak program pokračoval. Skončila sv. omša a prišla adorácia. Veľmi som sa na ňu tešila. Rada adorujem Lásku. Otec Daniel sa popri adorácií za nás modlil. Celé to vyvrcholilo modlitbou chvál. Diali sa zaujímavé veci, ktoré mi občas prišli prehnané, ale veď Duch veje kam chce a ako chce. Preto som sa snažila nevnímať nič iba prítomnosť toho Jediného. Toto bol asi druhý najsilnejší zážitok v mojom živote. Nikdy som nepokladala svoju vieru na emóciach. Teda nielen na nich.. V podstate som sa nestretala s otcom Danielom lebo kvôli nemu som tam nešla. ä Stretla som sa s Ježišom Kristom! Večer sme sa vrátili do kláštora. Noc bola pokojná no akási krátka :)</p>
<p>
O ôsmej ráno sme vstali. Napali sa a potom na deviatu hodinu sme bežali na sv. omšu. Po sv. omši sme navštívili obraz Madonny Jasnogorskej. Po kolenách obišli obraz. Bolo to asi najdlhších 5 minút v mojom živote. Myslela som, že keď sú tam hladké kamene tak to bude ľahké no opak bol pravdou. Keď som sa utíšila kľačiach na zemi a vidiac rovno na obraz som sa veľmi rozplakala. Našla som svoje povolanie. Na jednej strane krásna a obrovská radosť na druhej strane strach opustiť mnohé veci. Tak som prosila o potvrdenie cez Sväté Písmo. Dostala som ho. Rozplakala som sa šťastím. V tom okamihu som sa rozhodla všetko robiť v Márií, s Máriou a cez Máriu pre Ježiša. Ja nehodná a hriešna som dostala tak úžasnú prostredníčku. Mám Matku, ktorú si ani nezaslúžim. Tak toľko z môjho času v Poľsku. Snáď vás to aspoň trošku poteší a povzbudí :). Mimochodom odporúčam navštíviť Czestochowu.</p>
<p>
Zdroj fotografie: http://www.rozancowe-karty.com.pl/modlitwa/matka_boza_czestochowska_9.htm</p>Michaela Jana Rolčeková2013-03-17T17:08:08ZMúry a iné neduhyMichaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/mury-a-ine-neduhy2013-01-15T19:53:12Z2013-01-15T19:53:12Z<p>
... Bolo ráno a ja som na cca tretie zazvonenie budíka, bola donútená zodvihnúť sa z postele. Sadla som si na jej okraj a roztvorila breviár. Ledva rozlepené oči, únava ešte na končekoch prstov no predsa som sa donútila modliť. Sem tam sa mi stalo, že som si splietla nejaké slovko. Občas z toho vznikla dosť vtipná kombinácia slov. Po ranných chválach prišla ta chvíľa spontánneho rozhovoru. Pekne sme si s Ockom rozobrali, čo ma dnes čaká. Čo je predo dvermi a čomu sa nevyhnem. Usúdila som, že to bude ťažký deň a skutočne bol. Ani nie tak fyzicky ako duševne. Nuž bola som usvedčená. O áno to sa stáva.</p>
<p>
Vlastne viete mám ekonomiku ako predmet a pani profesorka, ktorú máme nie je práve najvrúcnejšej povahy a je dosť nevyspitateľná. No ja slečna "najšikovnejšia" som si myslela, že viem všetko. A tak sa počas prestiávky v triede ozývala prudká debata na tému uzatvárania známok. Oduševnene som sa zapájala a hádzala jednu vetu za druhou. Nakoniec prišla celý deň očakávaná hodina ekonomiky.</p>
<p>
S napätím som čakala, či sa všetky moje predpoklady splnia. Bola som tak pohltená svojimi predsudkami a presvedčením o tom ako ma profesorka nemá rada, že som zabudla na podstatnú vec a to, že predsudky klamú.</p>
<p>
Tak nastalo v triede ticho a ja pripravená na sklamanie zrazu začujúc známku z ekonomiky som takmer odpadla. Zrazu som si uvedomila, že mám známku takú akú som chcela. Vôbec mi pani profesorka nezhoršila známku a ani ma nedusila pred tabuľou pol hodinu.</p>
<p>
Zrazu behom zopár minút všetky predsudky padli ako domček z karát. Zazvonila. Bola som usvedčená. No bol len začiatok dnešného dňa.</p>
<p>
Všetko pokračovalo keď sme sa rozprávali v triede a ja som si uvedomila, že si tvorím múry voči spolužiačkam. Zo strachu aby ma nikto nezranil a aby náhodou neodhalil moju hriešnosť a nedokonalosť som si vytvorila pevný múr a presvedčivú masku svätca.</p>
<p>
Zostala som usvedčená po prečítaní zopár riadkov z Kristoterapie od Eliasa Vellu. Ja a moje múry.</p>
<p>
Naskytla sa mi chvíľa v kostolíku a tak som tam uvažovala a modlila sa a pri modlitbe som si uvedomila ako by mi niekto ten múr prebúral a ja zrazu túžim byť znova zranená, ukázať, že nie som perfektná a som človek.</p>
<p>
Nuž a poslednou vecou bolo keď som v rozhovore povedala kamarátke o tom, že dnes rande s Pánom mať nebudem. Viete potrebovala pomôcť tak som sa rozhodla, že urobím niečo pre druhého. A ona mi na moje slová o rande povedala : Ale s Pánom sa nestretáš len vo sv. omši.</p>
<p>
A ja som precitla. Veď ona má pravdu. Boh je predsa všade!</p>
<p>
Tak záverom dnešného dňa si uvedomujem aké veľké a krásne veci urobil pre mňa dnes môj Pán. Ako pomaličky no takmer nenápadne mení moje srdce a ukazuje mi nové obzory. Obzory lásky.</p>
<p>
No tak toto je také mini svedectvo dnešného dňa a zároveň možno taká túžba alebo pozvanie do života v milosti. Života bez strachu. Poviem vám, že mnohé zistenia dnešného dňa a i iné predcitnutia boli ťažké no pomohli mi v mojej vlastnej hriešnosti vidieť jednu krásnu vec a to Božiu bezhraničnú lásku a milosrdenstvo. Buďte originálne svätí!!</p>Michaela Jana Rolčeková2013-01-15T19:53:12ZBábkar!Michaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/babkar!2013-01-05T19:51:45Z2013-01-05T19:45:56Z<p style="text-align: center;">
Bol raz jeden bábkar. Chodil z kraja do kraja a hrával s týmito bábkami divadlo. S týmto bábkarom sa však niesol jeden zvláštny príbeh. Všade kde sa tento bábkar objavil zrazu zmizlo niekoľko ľudí. Nikdy sa neprišlo na to, čo sa s nimi stalo a ani bábkara sa neodvážil nikto obviniť. Veď to bol dobrý muž, ktorý hrával predstavenia o pravde a láske.</p>
<p style="text-align: center;">
Jedného krásneho dňa prišiel do dediny kde rozložil svoje divadlo. Pripravil si bábky a začal rozprávať príbeh o láske, kráse, slobode a pravde. O tom aké sú vzácne a dôležité. Viac než príbeh však ľudí udivovala živosť jeho bábik. Každá bábika vyzerala ako živá.</p>
<p style="text-align: center;">
A tak bábkar odišiel aj z tejto dedinky a spolu sním zmizlo znova zopár ľudí. Raz v jednej dedinke jedného malého chlapčeka menom Joshua veľmi zaujímalo, ako je možné, že sú tie bábiky také živé. Sledoval bábkara a o polnoci keď sa z bábik stali ľudia v putách k nim vystrašene pribehol. Potichu aby nezobudil bábkara sa ich spýtal, ako je možné, že sú ľuďmi. A ako sa im to všetko stalo. Zistil, že sú to fanúšikovaia, ktorých udivovali bábkarove bábiky a tak prišli za ním aby sa s ním pozhovárali. On im vykúzlil ilúziu klamstva, ktorá sa zdala ako splnený sen. Jednému sľúbil mnoho peňazí, inému slávu, ďalšiemu zas moc.</p>
<p style="text-align: center;">
Chlapček vystrašene utiekol domov. To, čo však v noci videl ho neustále prenasledovalo a tak sa rozhodol bábkam pomôcť. Nevedel však presne ako. A tak prišiel za bábkarom. Dlho sa s ním rozprával. Joshua skákal a ukazoval rôzne opičky. Rozprávali sa až do polnoci. Bábkar sa snažil Joshuu obalamutiť klamstvami a medovými motúzikmi. Chlapec sa však nedal tak ľahko oklamať. Odbila polnoc a bábiky znova ožili a stali sa z nich ľudia v putách. Joshua pozrel na ich trápenie a urobil to jediné, čo bábkar chcel. Získať novú bábku.</p>
<p style="text-align: center;">
"Zober si mňa a ich nechaj! Pozri na nich! Ja ti budem užitočnejší. Oni sú len slabé bábky!" Povedal Joshua a bábkar sa zamyslel. Chlapec mal pravdu. Tie bábky už boli staré a nič z nich nemohlo byť mimo toho ich každý poznal a trebalo niečo nové. Na druhej strane však príde o svoje bábky len pre jedinú? Lenže Joshua naliehal. Nenechal to všetko tak a znova a znova presviedčal bábkara až nakoniec súhlasil. Bábky pozreli na malého chlapca, ktorý z lásky k ním nechal zotročiť seba samého. Len čo išli niečo namietať ich putá padli. Bábky utiekli každý ku svojej rodine.</p>
<p style="text-align: center;">
Bábkar pozrel na chlapca a spýtal sa: " Prečo si to urobil?" Chlapec sa len srdečne usmial a jednoducho odvetil: <u><strong>" Lebo ich milujem!"</strong></u></p>
<p style="text-align: center;">
</p>
<p>
<span style="font-size:8px;"><u><strong>(Michaela Jana Rolčeková- Zo studničky slov)</strong></u></span></p>
<p>
<u><strong>Ilustrácia: </strong></u>http://www.animaresilva.sk/marionety.html</p>Michaela Jana Rolčeková2013-01-05T19:45:56ZMK, ako to s tebou vlastne je?!Michaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/mk-ako-to-s-tebou-vlastne-je-!2012-11-01T08:44:59Z2012-11-01T08:44:59Z<p>
<span style="font-size:11px;">Už dlhšie som sa modlila za miesto kde nájdem Jeho. Kde budem môcť prísť na chvíľku vypnúť a možno len niečo dobré a povzbudzujúce prečítať.</span></p>
<p>
<span style="font-size:11px;">Priznám sa dlho mi chodila na mail pozvánka na MK a ja som tomu dlho odporovala. Vždy som si povedala, že to bude nejaká hlúposť. Kresťania na webe? No to isto!</span></p>
<p>
<span style="font-size:11px;">Dlho som bojovala, lenže pozvánka chodila stále až som nakoniec neodolala a prišla som na MK. Keď som sa prvý krát prihlásila najskôr som z toho všetkého bola v šoku. Chvíľku mi trvalo pokiaľ som sa zorientovala. Potom prišlo to, že som chcela zmeniť dizajn a celé som to tu pokazila. Ach, tá hanba. Terazsom bola donútená požiadať niekoho o pomoc. </span></p>
<p>
<span style="font-size:11px;">Na moje prekvapenie pomoc prišla hneď a veľmi ochotne. Od vtedy sa to tu snažím nemeniť :). Ale poďme k veci. Musím sa priznať, že za obdobie, čo som na MK sa veľa vecí v mojom živote zmenilo. Neviem si predstaviť, že by som tu nebola. Neviem si predstaviť, že by ste tu neboli VY. Každý jeden z vás. Vždy som sa toho bála. Nerada som chodila na internet nikdy som nevedela, kde ma čo čaká. No teraz vždy keď mi je zle, keď ma tlačia k zemi hriechy, keď mám pocit, že svet stratil všetky farby, že nič nedáva zmysel. Vždy vtedy prídem sem a stačí mi prečítať jeden príspevok a zrazu cítim tú veľkú milosť a lásku.</span></p>
<p>
<span style="font-size:11px;">Chcem sa vám všetkým poďakovať za vašu oporu, blízkosť. Za každý váš príspevok. Ste pre mňa veľkým darom, vzorom a svedectvom nesmierneho milosrdenstva Ježiša Krista.</span></p>
<p>
<span style="font-size:11px;">Stali ste sa súčasťou môjho života a veľkým prameňom milostí. Ďakujem za vaše priateľstvá, otvorenosť, za vašu podporu, za každú vašu modlitbu, za to, že ste prijali pozvanie a ste tu. Ďakujem, že Mu tak veľmi veríte a milujete Ho. </span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:11px;"><strong>Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. ( Matúš 5, 14)</strong></span></p>Michaela Jana Rolčeková2012-11-01T08:44:59ZZačiatok roka vieryMichaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/zaciatok-roka-viery2012-10-14T17:04:27Z2012-10-14T16:51:04Z<p>
Začal sa nám rok viery. Tešila som sa z jeho otvorenia. Rok, ktorý však nemá byť iba rokom. Rok, ktorý ma v našich srdciach a životoch byť stále aktuálny a prítomný.</p>
<p>
Takže rok viery. No ja som si hneď túto sobotu mala možnosť vyskúšať silu mojej viery. Silu viery v lásku a nesmierne milosrdenstvo. Silu viery v tom, že môj Pán počúva modlitby hriešnikov a pomáha. Skončila som na urgentnom príjme. Nie však so sebou samou, ale s mojou starou maminkou. Tri hodiny jej bolo zle, až som sa zobudila. Prišla som a to už stres bol u nás v bode mrazu. Automaticky sa volala záchranka. V tom momente som vypla. Nevnímala som okolie. Zavolala som záchranku a pri starej mame nechala moju maminku. Sadla si do čiernej izby a pozerala do tmy. Jediné, čo sa mi hrnulo na pery boli slová: " Bože môj, moja láska pomôž prosím." A tak som sedela v tme a opakovala tie isté slová- dookola. Zrazu počujem z kuchyne moje meno. To medzi časom prišla záchranka. Vraj mám ísť so starou maminkou do nemocnice. ja. Ostatní nemôžu. Musia ísť do práce. Obliekla som sa rýchlosťou akou asi ešte nikdy v živote. Nastúpila som do sanitky. Odviezli nás a starkú takmer okamžite zobrali do vnútra. Pani doktorka s ňou vošla a ja som zostala na chodbe so sanitárom. Celkom sympatický postarší muž podľa všetkého rozoznal moju nervozitu ukrývajúcu sa za kamennú tvár a tak sa mi prihovoril: " Viete z každých dverí u vás vyšla nejaká a žena a ja som čakal kedy sa objavú nejaký muž." Nechápavo som na neho pozrela. Ako môže žartovať v takomto okamihu? A tak som mu s letmým ale vôbec nie úprimným úsmevom odpovedala: " Nuž viete, to by ste si počkal trochu dlhšie, lebo my sme v byte iba samé ženy." Na to sanitár pokračoval: " Tak to k vám je radosť chodiť. Ale radšej na kávu než takto." Tak toto ma pobavilo. Vystrúhala som letmý, ale úprimný úsmev a ďalej som zvierala v rukách svoje nové malé Sv. Písmo. Nakoniec ten milý ujo odišiel aj s pani doktorkou a moja stará maminka zostala napojená na infúzií. Ja som najskôr len tak sedela uvedomujúc si ako málo som si ju vážila, aká som bola necitlivá a často nevďačná. Aká som bola bezcitná a drzá. V tom momente som si to všetko predstavila a zmôjho vnútra sa predral len hrdelný ston. V mojich myšlienkach bolo len<em> aby som čítala Písmo a verila. </em></p>
<p>
Skúsila som to. Prvá strana bola veľmi ťažká. Bolo nie najľahšie sústrediť sa na to, čo čítam keď v druhej meistnosti som mala starú maminku, ktorá na tom bola veľmi zle. A tak som čítala a čítala a čítala a keď som nevládala odložila som Písmo nabok. Oprela hlavu o stenu zavrela oči a veľmi prosila o pomoc. Medzitým som telefonicky zobudila jedného kňaza a poprisla o modlitbu. A tak sa to začalo. Niekoľko hodín strachu. Hoci som nevedla, čo a ako sa má. Vedela som, že niečo je inak. Hoci som statočne držala slzy, vedela som, že niečo je inak. Cítila som, že niekto je pri mne a podopiera ma i keď ja nevládzem. Niekto je pri mne a pomáha mi tlačiť vozík so starou maminkou smerom z RTG a krvných testov. Vedela som, že to nie je len tým, že prišiel môj ujo. Vedela som, že tá podpora je iná.</p>
<p>
A hoci som bola po tomto všetkom zničená, moja stará maminka je v poriadku. Ja som od psychickej aj fyzickej únavy prespala celý zvyšok dňa. Takže moja sobota bola spiaca.</p>
<p>
No to najkrajšie na tom všetkom je, že moja stará maminka je na tom stále lepšie a lepšie a ja ju stále viac a viac milujem. Stále viac a viac si uvedomujem akú veľkú krásu a moc má ľudská viera. Koľko vecí robí možnými pochopiť. V tom okamihu v nemocnici som si na začiatku roka viery väčšiu skúšku, ako strach o blížneho asi ani nevedela predstaviť.</p>
<p>
A tak vás chcem pozvať žiť svoju vieru! Žiť to všetko! Dôverovať odovzdane. Lebo Boh nás nielen miluje, ale aj chce aby sme boli šťastní. Pomáha nám chápať nepochopiteľné. To všetko zjavuje každému jednému z nás.</p>
<p>
Tak taký som mala začiatok roka viery a mám z neho radosť. Lebo som konečne pochopila, ako veľmi mu stačí malíčký prejav viery a On urobí všetko aby sme boli šťastní. </p>
<p>
Poviem vám ešte jednu súkromnú vec. Božia milosť je nekonečná a bezhraničná a dopúšťa ju i na toho najväčšieho hriešnika. Som toho jasným príkladom lebo v tom okamihu som cítila, že i keby mala umrieť nestane sa to bez toho aby prijala sviatosti. Ako som to cítila? Proste z milosti. Bolo to Jeho pričinenie. To všetko bolo Božia práca. </p>
<p>
A preto prosme si Jeho milosť. Modlime sa za svojich blízkych. Pristupujme s vierou k sviatostiam. Dajme Bohu úplne všetko!</p>
<p>
</p>Michaela Jana Rolčeková2012-10-14T16:51:04ZAch, tie deti!Michaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/ach-tie-deti!2012-10-07T15:09:32Z2012-10-07T14:59:19Z<p>
Dnes keď som po dlhšom čase ráno zastala v kaplnke a kľačala, vzala som si do rúk Sv. Písmo a prečítala si evanjelium pre dnešný deň. Tieto slová mi utkveli. To pozvanie byť deťmi. </p>
<p>
Tento víkend som mala animátorskú školu a písala som opravný postupový test. Učila som sa veľmi. Snažila som sa dať do toho najviac, čo som vedela no zároveň som si uvedomila, že to sama nezvládnem. Že potrebujem pomoc od Pána. Že veľmi potrebujem múdrosť Ducha Svätého. Nuž a tak prišiel osudný deň. Sobota a ja som poobede mala písať test. Samozrejme, že som bola trošku pod stresom, že som bola nalomená. Och, a keby len trošku. Bola som celá na rozsypanie. A tak som v spoločenstve pri rannej modlitbe tak všetko odovzdávala Pánovi a On mi daroval nádherné slovko : <strong>V ňom máme odvahu a prístup v dôvere skrze vieru v neho. (Ef 3, 12).</strong> Potešilo ma to a teda určite i posmelilo ísť ďalej. V čom však bol problém? Behom pár hodín som zabudla. Zrazu bolo pár minút pred testom a znova som začala mať strach. Bola som celá nervózna a neistá. A tak som znova zbehla do kaplnky na pár minút. A tam som znova dostala slovo o dôvere a vtedy som si povedala, že do toho pôjdem v odovzdanosti. Isteže po dopísaní testu som cítila pokoj. No tesne pred tým než som zistila výsledky som bola znova celá nervózna a nepríjemná.</p>
<p>
Prečo vlastne toto všetko spomínam? Pretože keď som si dnes čítala ráno evanjelium a zastavila sa na tejto vete uvedomila som si hneď svoju situáciu zo včerajška. Na to, ako môj Najmilovanejší mi ukazoval a dával poznať svoju pomoc a blízkosť, ako ma ubezpečoval o svojej pomoci a blízkosti. No ja som i tak bola nepokojná a neverila slovu, ktoré mi bolo povedané. Neverila vlastnému Otcovi.</p>
<p>
Asi až dnes ráno som si uvedomila, čo to pre mňa znamená. Až dnes ráno som si uvedomila, čo znamená byť ako deti. Veď všetci poznáme deti. Sú úprimné a odovzdané. Veria svojim rodičom všetko, čo povedia. Poslúchajú ich slová a tieto slová sa stávajú ich životom.</p>
<p>
O čo viac ja, ako Božie dieťa by som mala počúvať a žiť slová svojho Ocka? Tak som sa dnes rozhodla. Chcem ísť do Božieho kráľovstva! Chcem byť poslušnou dcérou. A tak som prijala svoju identitu dieťatka. </p>
<p>
Tak by som týmto chaotickejším článočkom chcela všetkých pozvať k dôvere dieťaťa. Dôvere odovzdanej. Ak mi povie skoč, skočím. Ak mi povie poď za mnou tak nechám všetko tak a pôjdem. Pokiaľ o niečo poprosím tak stačí dôvera a On ten najmocnejší Vládca to s veľkou láskou a radosťou splní.</p>
<p>
A tak pozvanie znie: Buďme ako deti! Dôverujme bez obmedzení. Je to cesta každého z nás plná krás. :)</p>
<p>
</p>
<p>
foto: Michaela J. Rolčeková</p>Michaela Jana Rolčeková2012-10-07T14:59:19ZMilujem ho každou chvíľkou viac a viac!Michaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/milujem-ho-kazdou-chvilkou-viac-a-viac!2012-09-30T15:07:16Z2012-09-30T15:07:16Z<p>
Každé ráno sa znova prebúdzam. Je to obrovská milosť. Dnes som prežila celý deň v takej krásnej nedeľnej pohodičke. Prechádzka s mojou maličkou sesternicou, chvíľka nad Sv. Písmom. No vráťme sa k ránu. Lebo vždy keď sa znova a znova prebúdzam cítim, že sa prebúdzam s láskou.</p>
<p>
Každé ráno zisťujem, že toho pôvabného muža... Istotne ho všetci poznáte. Často ho môžete vidieť na obrazoch, na kríži a dokonca je o ňom množstvo kníh a ešte veľa iného. Má úžasnú matku s ktorou si veľmi dobre rozumiem. Vždy mi pomôže. Vždy sa na ňu môžem obrátiť. Vždy jej môžem zavolať. Dokonca aj v okamihoch keď mám pocit, že ma On nepočúva.</p>
<p>
Nuž tak každé ráno sa zobúdzam s pocitom toho, že Ho stále viac milujem. Nastáva však otázka. Ako je to z jeho strany? Baví ho to ešte? Nevzdal to už? Pri mojej hriešnosti a pádoch. Mojej slabosti a nedokonalosti. Nenašiel už niekoho lepšieho? Niekoho kto mu dokáže darovať omnoho viac?</p>
<p>
Raz som sa spýtala. Otázky ma desili a odpoveď bola jednoduchá. Stačil pohľad na kríž a na premenenú eucharistiu a hneď som zistila, že to nevzdal. A stále to robí znova a znova. Denne sa z lásky ku mne necháva ponižovať. Denne z lásky ku mne premieňa svoje sv. telo na chlieb a víno. To tajomstvo. Tá láska. </p>
<p>
Spoznávam, že ak Ho milujem nemám čo riešiť. Všetko je už dávno vyriešené.</p>
<p>
A čo som týmto nezmyselne spleteným článkom chcela povedať?</p>
<p>
Ježiš Kristus Ťa miluje. Teba, ktorý si toto čítaš. Teba, ktorý si možno myslíš, že si škaredý alebo tučný. Ježiš Kristus nevidí rozdiely. Miluje každého nádhernou, tajomnou a dych berúcou láskou a aj DNES a na VEČNOSŤ k TEBE prichádza a hovorí ti: MILUJEM ŤA STÁLE VIAC!</p>Michaela Jana Rolčeková2012-09-30T15:07:16ZZačiatok školského roka(hororové scény)Michaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/zaciatok-skolskeho-roka-hororove-sceny2012-09-02T15:22:54Z2012-09-02T13:58:19Z<p>
Tak túto vetu si povie dnes a ešte mnoho krát v roku snáď každý študent. Po dvoch mesiacoch sladkého voľna nastáva čas znova sa posadiť do školských lavíc a začať poctivo pracovať na sebe, známkach ale aj na budovaní priateľstiev a vzťahov.</p>
<p>
Keď si znova pripomeniem to, že od zajtra mi začína najťažší rok v mojom živote začína mi zvierať žalúdok, je mi nevoľno a akosi zvláštne sa so mnou všetko točí.</p>
<p>
Z jednej strany som celá znechutená a znudená a na druhej mi vzrušene búcha srdce a viem, že ma čaká niečo nové. Cítim, že je predomnou niečo veľké. Niečo Božie. Zrazu počujem výzvu: "Je čas ísť do sveta a ohlasovať evanjelium." Dosť bolo sedenia doma. Dosť bolo čerpania sily. Dostala som pozvanie a zrazu to všetko, čo ma čaká v škole vnímam inak. Zrazu je to iné a moje srdce búši ako o závod. </p>
<p>
Mám strach no školu už nevnímam, ako prekliatie ale ako pozvanie. Pozvanie do evanjelizácie. Pozvanie žiť svoju vieru skutočne. Nežiť ju iba v spoločenstve a medzi ľuďmi, ktorí ma poznajú. Každý z nás dostáva pozvanie ísť do celého sveta. Nielen ja, ale každý z nás dostal toto pozvanie. Odovzdať to, čo nám bolo dané. Ukázať svetu radosť. Nebáť sa a byť uzavretý v škatuľke. Prichádzajú nové Turíce. Máme povstať z prachu. Sme predsa Boží bojovníci!</p>
<p>
A tak nadšená pozvaním odovdávajúc všetko do rúk Matky som plná očakávania z ďalšieho školského roka, ktorý začína.</p>
<p>
Takže žiadne hororové scény, žiadne prekliatie ale veľké požehnanie.</p>
<p>
Veľké požehnanie môže prúdiť cez každého jedného z nás. Smieme byť Božím nástrojom. Smieme byť svetlom- je len na nás, ako sa rozhodneme.</p>
<p>
Preto vás všetkých študentov aj neštudentov srdečne pozývam do nového školského roka vykročiť v ústraty s tvárou upretou na Krista držiac sa nežnej ruky Matky. Pozývam vás do služby. Do rozdávania radosti do miest, kde chýba. Do rozdávania lásky, kde nastal chlad. Do rozdávania pokoja, kde nastal nepokoj a strach. Toto všetko môžeme v tom, ktorý nás posilňuje!!</p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:11px;"><em>Predrahá Mária, moja slávna pani prosím prihovor sa u tvojho sladkého syna Ježiša Krista. Za každého študenta i neštudenta, za nový rok, ktorý na nás neodvratne čaká. Prosím zošli nám na pomoc Ducha pravdy, múdrosti, bázne Božej a predovšetkým Ducha pokoja. Prosím nech smieme byť na slávu tvojho syna. Nech smieme byť svedectvom Ježiša Krista. Amen.</em></span></p>
<p>
</p>Michaela Jana Rolčeková2012-09-02T13:58:19ZZachráň ma, Ježišu!Michaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/zachran-ma-jezisu!2012-08-18T17:42:15Z2012-08-18T17:37:11Z<p>
Po dlhšom čase sa vraciam späť. Plná dojmov, zmien, radostí ale aj bolestí. Teraz ma čaká jedna krásna vec no akosi sa mi všetko sype na hlavu. Hoci som bola v Medžugorií a musím povedať, že Panna Mária sa ma snažila všemožne potešovať neustále moja myseľ smeruje k tomu istému.</p>
<p>
Moji rodičia sa súdia o výživné a zatiahli do toho aj mňa. Milujem svojich rodičov. Milujem ich oboch a tak len v tichu trpím. Ani jeden z nich si neuvedomuje, ako mi ubližuje. Ani jeden z nich nevie, aký boj sa vo mne odohráva. Koľko sĺz pokropilo zem. Koľko sĺz už padlo na kláštornú a kostolnú dlážku. Koľko sĺz som zanechala v Medžugorií a koľko ich ešte niekde zanechám. Nezazlievam im to. Chcú mi dobre. <strong>"</strong>Predsa peniaze sú všetko..<strong>"</strong></p>
<p>
Ako som už písala, milujem ich. Tak som sa modlila. Modlila som za to, čo mám robiť. Navštívila som včera právničku a tá mi povedala, že mám právo nezúčastňovať sa na tomto všetkom. Že mám právo nezapájať sa. Rozhodla som sa. Nebudem predsa svedčiť proti vlastnému otcovi rovnako ako, nechcem aby moja mamina bola sklamaná. </p>
<p>
A tak tu teraz sedím a uvažujem nad tým všetkým. Rozmýšľam aký zmysel to všetko má. Ja viem, že Boh i Panna Mária stoja pri mne. Ja viem, že sú celkom blízunko, Len nechápem všetkej tej bolesti.</p>
<p>
Len v tichu pozerám a rozmýšľam nad tvojou bolesťou Matka. Len tak sedím a uvažujem, ako si musela trpieť keď si stratila syna. Ďalej moje myšlienky prechádzajú na teba Spasiteľu. Ako si trpel. odvrhnutý, opľúvaný, odsúdený a pritom nevinný. Rozmýšľam, či snáď aspoň kúsok mojej bolesti sa dá porovnať s tým, čo prežíval jeden z vás. Či aspoň kúsoček toho, čo láme moje srdce smiem obetovať za obrátenie hriešnikov. </p>
<p>
Neviem, či dá niekomu tento článok zmysel. Potrebovala som sa dostať z mojich myšlienok. Potrebovala som trošku rozmotať spleť všetkého, čo je vo mne. Zároveň by som vás všetkých chcela poprosiť o modlitbu a pôst za rodiny a pokoj v nich. Buďte originálne svätý!</p>
<p>
</p>
<p>
Drahá Mária, sladunký Ježišu, prosím, pomáhajte mladým ľuďom, ktorí prežívajú podobné veci. Pomôžte im aby mali vo vás nádej. Aby ste boli ich oporou a posilou. Amen</p>Michaela Jana Rolčeková2012-08-18T17:37:11ZVari ilúzia?!Michaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/vari-iluzia-!2012-07-24T10:36:43Z2012-07-24T10:36:43Z<p>
Vraj je to sen? Podlamujú sa mi kolená. Stačí mi pozrieť na všetku tú nádheru a zatajujem dych. Pozriem sa na teba a zrazu neviem nielen ako sa volám ale ani aký je deň. </p>
<p>
Asi som sa zamilovala. Denne ťa stretám pri rôznej príležitosti. Denne spolu sedíme a rozprávame. Vždy som si myslela, že si len dobrým priateľom. Po našom dnešnom rozhovore však zisťujem, že si viac než len to. Stačí mi jeden jediný tvoj pohľad a viem, že ma poznáš. Vieš či sa smejem alebo plačem. Vieš či kričím alebo tichúčko šeptám báseň. Vieš či som šťastná alebo bolesť umára moje srdce. Si presne ten, ktorého som hľadala nespočetne dlhé roky. Ten ktorého som si tajne vysnívala. Ty však ani zďaleka nie si taký akého som si priala. Si stonásobne lepší.</p>
<p>
Máš perfektnú matku s ktorou si dobre rozumieme a hoci si stále k sebe ešte hľadáme cestu. Už teraz viem a poznávam, že mi pomáha chápať ťa. Chápať ťa hlbšie. Prijímať aj tvoje občasné a zvláštne správanie. Chápať i to, že mi často neodpovedáš. Som šťastná za tvoju matku, za poznanie toho, že každý deň s tebou je síce ťažký no nádherný a milostivý.</p>
<p>
Zamilovala som sa do teba. Vieš, čo však je problémom? Milujem ťa celého. V každom okamihu, každom človeku. </p>
<p>
Pán môj a Boh môj, ty sám môžeš za toto bláznovstvo za túto bláznivú lásku a tak ťa na príhovor Panny Márie prosím, konaj svoje dielo a daj aby každý z nás smel byť tvojou jedinou láskou. Aby každý z nás smel prežívať to všetko s tebou. Buď všetko vo všetkom, Ježišu!</p>
<p>
</p>Michaela Jana Rolčeková2012-07-24T10:36:43ZVypísané myšlienkyMichaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/vypisane-myslienky2012-07-23T06:44:04Z2012-07-23T06:44:04Z<p>
Mám už takmer stred prázdnin a sadá na mňa únava. Stále sa však prebúdzam do nového dňa s nádejou, že dnes budem mať možnosť urobiť niečo iné.</p>
<p>
Dva týždne a štyri dni som bola mimo domova. Boli to krásne no zároveň i veľmi ťažké chvíle. Najskôr som mala desať dňovú animátorskú školu a potom prímestský detský tábor. Celý tento čas bol pre mňa skúškou i požehnaním. Striedal sa u mňa pocit šťastia s pocitom zúfalstva a vyčerpanosti. Ešte teraz si spomínam na jedno vyrábanie ozubených kolies z papiera. Táto výroba trvala približne do pol jednej ráno. Samozrejme nemôžem povedať, že by som nebola unavená no zároveň to bol veľmi dobrý a pekný čas. Krásne rozhovory i smutné okamihy zranení. Sme ľudia predsa.</p>
<p>
Za tento čas som mala možosť prežiť aké veľké veci Boh robí ak mu to dovolíme. Dostala som sa do štádia kedy musí konať Boh lebo ja neviem a ak viem tak bez neho to jednoducho nejde. Spoznala som, že vystúpiť zo zóny komfortu je veľká vec. Možno si to nikto nevšimne a nebude ma za to oslavovať (ani po tom netúžim) no spoznala som, že Boh to všetko vidí a pozná.</p>
<p>
Tento čas však nebol len takýto požehnaný prišla aj ťažká skúška. Zomrel mi dobrý kamarát a zrazu som padla do kolien. Raz po omši som jednoducho nevládala. Bolo toho na mňa príliš. Veľmi som Bohu vyčítala, prečo to dovolil. Prečo nechal umrieť niekoho na kom mi veľmi záleží. Mnoho sĺz vypadlo z môjho oka. No Ježiš ma ani v tomto nenechal samú. Čakal pokiaľ prestanem kričať a začnem počúvať. Keď som konečne začala počúvať jeho hlas zistila som, že On vedel prečo tak urobil. Že som ho nestratila. Môj priateľ iba šiel domov. Raz tam pôjdem predsa aj ja a potom sa tam môžeme spolu radovať a chváliť Otca za jeho nesmiernu velebu a lásku.</p>
<p>
Ešte teraz veľmi ďakujem Panne Márií, Božskému Spasiteľovi ale i každému kto sa za mňa modlí. Veľmi ďakujem lebo vďaka každej modlitbe smiem kráčať ďalej. Máte veľkú moc vo svojich rukách. </p>
<p>
</p>
<p>
Požehnaný zvyšok prázdnin. Vidíme sa v septembri.</p>
<p>
</p>
<p>
Buďte svätí!</p>Michaela Jana Rolčeková2012-07-23T06:44:04ZPredprázdninová (Modlite sa prosím)Michaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/predprazdninova-modlite-sa-prosim2012-07-05T15:40:38Z2012-07-05T06:41:29Z<p>
Konečne je tu. Čas na ktorý čakal snáď každý z nás. Samá dovolenka a voľno. Čas znova načerpať. Zakúsiť, čo znamená čerpať inšpiráciu zo snáď nikdy neustávajúceho prameňa. </p>
<p>
Tesne pred tým, ako pôjdem na dovolenku ma znepokejujú veci, ktoré sa objavujú v médiach. Nikdy som ich nijako extra nesledovala, no tento raz sa to dotýka akoby mňa samotnej. Len tak si tu teraz sedím a rozmýšľam nad tým, čo píšu o otcovi Benediktovi a chce sa mi kričať. Napísať nepríjemný článok a tom všetkom. Nikdy som si to neuvedomila no Cirkev sa stala mojou rodinou. Vďaka Cirkvi mám nový domov. Vďaka tomu všetkému som našla a denne nachádzam novú cestu.</p>
<p>
Nuž aby som to uviedla na správnu mieru, dlhé roky som bola tá, ktorá kruto bojovala proti Cirkvi. Sledovala každý prešľap len aby som ukázala aká je Cirkev omylná. Koľko robí chýb. Neskutočne som nenávidela Cirkev. Až pokiaľ neprišiel okamih kedy mi nezostalo nič. Kedy som zrazu zostala sama. Moji priatelia sa mi otočili chrbtom. No vtedy som raz na kázni počúvala niečo, čo napísal Ján Pavol II. a uvedomila som si, že to hovorí mne osobne. Veľa som preplakala. Veľa som bojovala sama so sebou no Boh sám mi pomohol nachádzať v Cirkvi rodinu. Pomaličky mi pomohol uvedomiť si, že i ja som súčasťou Kristovho tela. I ja tvorím to, proti čomu som tak neunávne bojovala. Ja sama, taká aká som.</p>
<p>
A ako plynul čas čítala som mnoho kníh o svätcoch, ktorí boli mojimi obľúbencami. Najviac ma však zaujal Don Bosco a sv. František z Assisi. Ich oddanosť voči pápežovi a Cirkvi. Pokora s ktorou milovali Cirkev. Odovzdanosť s akou sa dávali do jej služieb vyburcovali vo mne veľkú lásku. Dostali na povrch túžbu milovať. </p>
<p>
A tak tu teraz píšem posledný článok než odídem, ktorí nedáva zmysel no chcem aby celý svet vedel, že sa za pápeža nehanbím, že som hrdá na to, že patrím do Katolíckej Cirkvi a môže sa svet postaviť na hlavu. </p>
<p>
A aby som nezabudla prosím o modlitbu za pápeža lebo ju veľmi potrebuje a my ľudia sme odkázaní na Božiu milosť. Prosím nezabudnime, že otec Benedikt je nástupcom sv. Petra.</p>
<p>
Na koniec vám prajem požehnaný čas prázdnin a mnoho milostí, Božej lásky a nežnej blízkosti Panny Márie.</p>
<p>
Dovidenia.</p>Michaela Jana Rolčeková2012-07-05T06:41:29ZOn je pred všetkýmMichaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/on-je-pred-vsetkym2012-05-28T08:30:00Z2012-05-28T07:25:04Z<p>
Teraz tento víkend (26.5.-27.5) som sa zúčastnila na Turičnom víkende. Musím byť úprimná, že keď som ako slúžiaca animátorka v piatok o deň skôr než sa to rozbehlo cestovala do Považskej Bystrice, bola som trošku neistá. Nie preto, že idem robiť animátorku. Skôr som nechápala, čo tam robím práve ja. Ako je možné, že som sa na niečo také dala?</p>
<p>
Nebolo však cesty späť a tak sme docestovali. Odložila som veci a začala modlitba chvál. V mojom vnútri stále behalo toľko otázok a neistoty. </p>
<p>
Bála som sa, že to nebude o ňom. Že budeme robiť všetko preto aby sme ukázali akými sme. Splietla som sa. Boh mal pripravené omnoho väčšie veci než som si vôbec dokázala predstaviť. Musím byť úprimná a povedať, že Boh sa tento víkend veľmi činil. Každý človek a každý úsmev bol plný Božej lásky. Bola som nadšená.</p>
<p>
Potom prišla práca v skupinkách a zostala som mierne zneistená. Čo ja týmto krásnym mladým ženám budem rozprávať? Pane Bože môj, čo mám robiť? Našťastie sme boli dve animátorky. Moja spoluanimátorka bola veľmi šikovná a veľmi požehnaná. Celá skupinka prebehla úžasne. Bola som neskutočne povzbudená tými dievčatami. Ich svedectvá, otvorenosť, neha a úprimnosť s akou rozprávali ma dostávali do úzkych. Zrazu som stála pred nastaveným zrkadlom uvedomujúc si aká som ja sama veľmi uzavretá a neochotná darovať zo seba kúsok. Tieto dievčatá ma však naučili mnoho. Napokon nastala modlitba. Bola to silná chvíľa. Ešte teraz sa z nej trošku spamätávam. Boh dával veľké milosti a konal úžasné veci. Zrazu som si uvedomila, že stredom všetkého má byť On sám. Nie ja. Ani otec biskup. Ale Boh.</p>
<p>
Počas tohto času, ktorý som prežila som zistila jednu vec a vedela som, že to je Boh ktorý dáva na ňu odpoveď. No nechcela som si to priznať. Nechcela som sa pustiť. Zrazu sa tá slečna s ktorou som sa potrebovala rozprávať objavila a napísala mi presne to, čo som cítila, že mi celý víkend hovoril Boh. Nechcela som ho počúvať. V tom som si uvedomila ako sa príliš upínam na ľudí a zabúdam, že pred všetkým a vo všetkom má byť Ježiš Kristus sám.</p>
<p>
Oči sa zarosili no srdce bilo lebo vedelo, že je to správne. Duch spieval a moje telo sa chvelo. Bola som v rozpakoch. No zrazu prišiel pokoj, ktorý premenil celé moje vnútro. </p>
<p>
Vtedy som spoznala moc modlitieb ľudí, ktorí na mňa myslia. Až dnes som vlastne pochopila, že Boh má byť mojim všetkým. pochopila som to vďaka Turičnému víkendu a svedectvu ľudí, ktorí mi svedčili o tom aké je keď je Boh všetko vo všetkom.</p>
<p>
Ďakujem mojim priateľom, ďakujem všetkým slúžiacim aj všetkým účastníkom Turičného víkendu, ďakujem predovšetkým Panne Márií a Ježišovi Kristovi. Buďte svätými!</p>
<p>
</p>
<p>
Foto: Majo Fusko</p>Michaela Jana Rolčeková2012-05-28T07:25:04ZZáhradník a kvetinkaMichaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/zahradnik-a-kvetinka2013-01-05T19:58:31Z2012-05-09T05:26:33Z<p style="text-align: center; ">
<span style="color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left; ">Človek je, ako nádherná kvetina. Je krásna no zároveň veľmi nežná. Keď sa zdá, že usychá prichádza záhradník. S nežnou láskou ju pohladí po lupienkoch, zohne sa k zemi, pobozká lístok kvetinky, akoby bozkal ruku ženy. Vezme krhlu a poleje. Príde však čas, kedy si záhradník sadne a sleduje kvetinku. Odumiera. Padá z nej lístie. Kvetinka trpí a je zmietaná pochybnosťou o záhradníkovej láske. </span><br style="color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left; " />
<span style="color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left; ">Zomier</span><span class="text_exposed_show" style="display: inline; color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left; ">a a záhradník len ticho hľadí a neurobí absolútne nič, aby zmiernil jej bolesť.<br />
No zrazu príde okamih kedy sa z kvetinky stane úžasný plod plný lásky, šťavy, života. Plod tak vzácny a nádherný, že záhradník nadšením skáče a teší sa, až ho bude môcť dať ochutnať ďalším a ďalším.</span><br />
</p>
<p>
<br />
<span class="text_exposed_show" style="display: inline; color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: left; ">******************************<wbr>******************************************<br />
<br />
A presne takto to vyzerá aj s nami. Prichádza chvíľa kedy odumierame. Je to bolestivé no Boh (záhradník) ma pre nás pripravenú premenu. Premenu lásky..</wbr></span></p>
<p>
<wbr>
<p>
<wbr></wbr></p>
<wbr>
<p>
<wbr> </wbr></p>
<wbr><wbr>
<p>
<wbr></wbr></p>
<wbr><wbr><wbr>
<p>
<wbr> </wbr></p>
<wbr><wbr><wbr><wbr>
<p>
<wbr></wbr></p>
<wbr><wbr><wbr><wbr><wbr>
<p>
<wbr> </wbr></p>
<wbr><wbr><wbr><wbr><wbr><wbr>
<p>
</p>
<pre>
<span style="font-size:8px;">
Autor: M.J.Rolčeková- Zo studničky slov</span></pre>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
</p>
</wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></wbr></p>Michaela Jana Rolčeková2012-05-09T05:26:33ZNikdy nezabúdaj!Michaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/nikdy-nezabudaj!2012-05-03T17:26:59Z2012-05-03T16:57:47Z<p>
Som mladá žena. Mám devätnásť rokov. Občas sa nahnevám. Sem tam sa mi niečo nepodarí, ale inak som bez jedinej chybičky. Pýtate sa na moje vzťahy s ľuďmi? Nuž celkom obstojné. Odnímuc to, že nemám veľmi v láske povrchnosť. No a pokiaľ ide o môj vzhľad neznášam sukne a viem presne, čo nechcem. Nechcem byť matkou!</p>
<p>
A PRESNE TOTO JE CELÉ ZLE!!</p>
<p>
V tomto svete sa akosi stráca pravá identita ženy. Zrazu sa žena dostáva do akéhosi postoja toho, že musí byť rovnaká ako muž. Musí zvládať, to čo zvláda muž. Musí zarábať toľko koľko zarába muž. Jednoducho má byť presne taká ako muž. Nehovorím, že žena má byť pre muža iba akási handra, ktorá nič nedokáže. Myslím si však, že žena je práve tou krásnou súčasťou muža, ktorú muži často hľadajú v krátkych sexuálnych hrách a vzťahoch snažiac sa nájsť tú pravú. Žena bola stvorená ako krásny a krehučký kvet. Bola predsa stvorená z Adamovho rebra. </p>
<p>
Milujem tú scénu kedy Adam kukne na Evu a s láskou a šibalskou iskrou v oku povie: To je kosť z mojich kostí.</p>
<p>
Tá je aká krásna- prenesené do dnešného slengu. Muž žasne nad pôvabom a jedinečnosťou ženy. Zároveň však cíti, že žena je jeho neoddeliteľnou súčasťou, že ju potrebuje ku životu, že bez nej je stratený. Rovnako je to však aj zo stran ženy. Žena potrebuje muža. Niekoho kto ju ochráni, kto jej ukáže aká je krásna, kto ju bude milovať. </p>
<p>
Vzájomne sa vlastne dopĺňame. </p>
<p>
Poviem vám vlastnú skúsenosť. Málokedy sa s ňou delím lebo sa za ňu hanbím. Myslela som si, že keď som inteligentná a mnoho vecí mi ide som schopná vyrovnať sa mužom. Dostala som sa do partie chalanov kde som sa všemožne snažila vyrovnať sa im. Byť lepšia. A tak sme súťažili o prvenstvo a ja som nedala absolútne žiadnu možnosť aby boli lepší ako ja. Raz som sa však s mojim najlepšim kamarátom Radkom rozprávala, čo sa mužom na ženách páči a to všetko čo mi povedal bolo pre mňa obrovským šokom.</p>
<p>
Nepovedal mi, že sa mu páči ak je žena silná a vyrovnaná mužovi. Obdivuje ženy, ktoré sú krehké a jemné. Ktoré sú ako kvietok a neboja sa svojej ženskosti. Vtedy to bola ako studená sprcha. A tak som svoju identitu ženy začala hľadať vo vzťahoch s mužmi. Našla som v sebe tú moc ako ovládnuť muža. Ako si obviazať okolo prsta. Tak som behala zo vzťahu do vzťahu no nikde som nebola šťastná. Až pokiaľ neprišlo stretnutie s jedným kňazom, ktorý mi postupne to všetko vysvetľoval. Ženy sú krásne ak sa hnevajú, ženy sú krásne keď plačú, či majú sukňu a či rifle. Žena je krásna ak v sebe nepopiera čo jej bolo dané. Ak je jej duša priezračne čistá. Ak sa zo všetkých síl snaží žiariť. No nie vo výraznom tričku a sukni kedy vidieť takmer všetko. Ale v nežnom úsmeve a láske, ktorá je daná od prvopočiatku.</p>
<p>
Nechápala som a dlho som sa tým trápila. Preplakala som mnoho adorácií a nejednu noc. Kričala som, prosila, vyhrážala sa. Modlila som sa zúfalo aby mi Boh pomohol objaviť vlastnú identitu. Vtedy som si však uvedomila, že On to chcel urobiť už dávno no iba čakal na moju odpoveď. Vtedy som povedala jedno veľké áno. Premenil ma. Postupne a pomaličky. Začalo to nenápadne. Najskôr som si našla vzťah k sukniam, potom k mužom, potom k okoliu, potom k Bohu, potom k Márií a nakoniec som našla v tom všetkom seba samú. </p>
<p>
Takže ešte raz. Som žena. Som krásna a Božia. Viem, čo chcem a za čím kráčam. Viem, že chcem celý život stále viac a viac objavovať krásu vlastnej identity. Viem, že chcem kráčať do večnosti s Bohom. Viem, že som neopakovateľná a ak ma niekto miluje - miluje ma takú aká som - nie takú akou by ma oni chceli mať. Som sama sebou. Nie úplne ale raz príde okamih kedy úplne pochopím.</p>
<p>
</p>
<p>
<em>Drahá Mária, pomôž mi prosím nachádzať moju vlastnú identitu. Pomôž mi prosím nachádzať moju krásu. Nauč ma byť ženou. Ženou akou som bola stvorená. Krásnou a neopakovateľnou. Veľmi prosím zaceľ každú ranu, ktorá mi bráni objavovať krásu môjho partnera. Nauč ma byť otovrenou pre potreby muža, ktorého mi posielaš aby som s ním žila. Nauč ma byť vnímavou pre jeho lásku aby sme raz dokázali dokonalo splynúť v jedno. Aby sme podobne ako Adama a Eva na počiatku stali sa jedným človekom. Buď stredom môjho vzťahu i života. Tebe Predrahá Pani a tvojmu Sladkému Synovi zasväcujem každý úder srdca. Amen</em></p>Michaela Jana Rolčeková2012-05-03T16:57:47ZMojžiš trochu inakMichaela Jana Rolčekováhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/mysiak.rolcekova05/blog/-/blogs/mojzis-trochu-inak2012-04-16T17:51:56Z2012-04-16T17:51:56Z<p>
Tento víkend som bola animátorskej škole. Bol to krásny čas. Boh bol stredom všetkého. Hrali sme scénky. Ja som sa zaradila do príbehu Mojžiša. Hrala som Mojžišovu matku. Mala som spustiť svoje dieťa na rieku. Zachrániť ho. Radšej sa ho vzdať a dúfať v jeho záchranu než vidieť, ako mi ho zoberú a zabijú.</p>
<p>
Nikdy pred tým som nevnímala príbeh Mojžiša tak intenzívne ako teraz. Hrali sme 3 dôležité udalosti z jeho života:</p>
<p>
1. Mojžišovo detstvo</p>
<p>
2. Horiaci krík</p>
<p>
3. Prechod s Izraelitmi</p>
<p>
Bolo to silné a aj podľa divákov veľmi dobré. Bohu vďaka za režisérku Paťku a jej krásny dar no i za každého jedného z nás, ktorý sme tam hrali a prispievali každý osobitným spôsobom. Každý z nás tam bol dôležitý. Bohu vďaka.</p>
<p>
A tak som sa ocitla v prvej scéne. Hrala som postavu, ktorú som väčšinou len tak prebehla. Nikdy som sa nad ňou nezamýšľala. Zrazu som však hrala práve tú, tak mnou prehliadanú postavu. Bola som prinútená vcítiť sa do ženy, ktorá sa vzdáva dieťaťa. Možno preto lebo poznala Boží zámer. Možno preto lebo verila v to, že tak svojho synčeka zachráni. A tak sa ho vzdala. Radšej ho pustila po prúde rieky veriac, že ho nájde niekto, kto sa o neho postará. Dovolím si tvrdiť, že jeho matku vtedy naplnil Duch Svätý a dobre vedela, že Boh sa postará.</p>
<p>
Až vtedy som si uvedomila, že hoci možno vedela, že Boh sa postará prežívala strach. Jej srdce muselo byť naplnené úzkosťou. Veď sa vzdávala svojho jediného chlapca. Svojho dieťatka. A v tom som objavila spojitosť s Máriou. Ona sa tiež vzdala svojho syna lebo vedela, že jej syn má vznešený plán. Určite veľmi trpela pod krížom aj počas celého času keď vedela, ako jej milované dieťa bude trpieť. Ježiš bol síce dospelý no stále bol jej dieťatkom. </p>
<p>
A tak som zostala bezbranná. Ocitla som sa na miestne matky, ktorá miluje svoje dieťa no musí sa ho vzdať. Až teraz som trošku pochopila Máriu a to aké to ťažké muselo byť. Koľká milosť, pokora a poslušnosť musela byť v jej srdci aby dokázala niečo také.</p>
<p>
Predrahá Panna, sladká Mamička ďakujem za tvoju bolesť, poslušnosť, pokoru ale aj radosť zo syna. Ďakujem ti aj za moju maminku hoci sa nie vždy zhodneme. Hoci sa niekedy pohádame vďačím jej za mnoho a to hlavne za môj život. Mamička moja presvätá veľmi ťa prosím požehnávaj všetky matky aby boli plné lásky, ktorú si vo svojom srdci nosila ty.</p>
<p>
</p>
<p>
Foto: M. Rolčeková</p>Michaela Jana Rolčeková2012-04-16T17:51:56Z