Mária KünzlMária KünzlMať za vzor JežišaMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/mat-za-vzor-jezisa2019-03-20T16:37:39Z2014-03-27T22:00:31Z<p>
Rada počúvam ľudí, ktorí s nadšením a s radosťou a k tomu presvedčivo hovoria o Bohu, ako keby ho mali stále pred očami. Títo ľudia sa majú opravdivý vzťah s týmto úžasným Bohom, a on im dáva živú vieru, ktorá z nich žiari, mení ich životy... Nie len na chvíľu - NAVŽDY. Boh im dáva aj radosť, nádej a dáva im zakúsiť jeho prítomnosť v srdci aj dokážu ho nájsť v ľuďoch. Nie len to. Stáva sa živým v ich životoch, pôsobí v nich a cez nich. Aj ja chcem tak vrúcne milovať Boha, chcem ho skutočne poznať, žiť ako on, mať s ním taký vzťah, ktorý zmení môj život!</p>
<p>
Mala som veľakrát možnosť počuť rôznych ľudí, ako hovoria o Bohu a o jeho láske k človeku. Mnohé som počula o Vtelení Slova, o jeho láske, ktorá je tak veľká a mocná, o jeho prítomnosti v prírode, v ľuďoch, dokonca aj v tých ľuďoch, ktorí o neho nemajú žiaden záujem. Počula som ich svedectvá o tom, ako Boh mení ich životy... Bolo to veľmi dobré, úžasné... Onedlho som tieto krásne slová zabudla a môj život išiel ďalej... Bola som zasa akoby bez neho. Veď <strong>jeho prítomnosť</strong> nie je možné len tak privolať... <strong>Je možné poznať a nasledovať Ježiša dnes? </strong>kto je Ježiš? Čo je vlastne konkrétne nasledovanie Ježiša?</p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Ježiš nie je osobnosť z dávnej histórie, Ježiš je Boh, ktorý bol a je človekom</strong></p>
<p>
Chodím do chrámu, často, som účastná na sv. omšiach a prijímam najdrahšiu Eucharistiu - Ježiša v podobe chleba. <strong>Počúvam a čítam jeho slová, </strong>jeho - <strong>Slovo</strong>, ktoré je <strong>živé </strong>a je stále tu prítomné a pôsobí. A predsa. Nepodarilo sa mi spoznať živého Boha, mať skutočne vzťah k tomuto Bohu. Zakúšam jeho lásku deň čo deň, často ma však trápi údel človeka... Hovorím a som presvedčená o tom, že verím v Boha, verím Bohu. Dakedy-často som sa však prichytila pri tom, že som sa správala tak, akoby som neverila... Moje pochybnosti a "malovernosť" mi dali poriadne zabrať... Alebo môj denný život, keď sa mi nedarí nadviazať s ním kontakt a dejú sa mi pády a stretávam problémy... a ja si neviem dať rady. Veď <strong>Boh je tu stále... </strong>obklopuje ma, som ponorená do jeho existencie... Nie je tu len pri modlitbe, alebo v chráme, je so mnou stále. Prišla som na to, že som ho nezavolala do konkrétnej situácie, alebo do záležitosti, ktorá bola nad moje sily... alebo som ho vôbec nepýtala o radu... <strong>Robila som často veci SAMA, ako keby tu nebol so mnou On.</strong> Neviem, ako je možné nevnímať rozumom toho, v ktorého prítomnosti existujeme, v Ňom sa hýbeme a sme. Jeho prítomnosť vyžaruje zo všetkého, čo vidí naše oko a predsa máme problém nadviazať s ním živý kontakt, hoci sa o to veľmi usilujeme...</p>
<p>
<strong>Boha je treba spoznať... </strong></p>
<p>
Mali by sme vedieť povedať o Bohu, aký je, kým je pre nás osobne, ako vnímame jeho osobu, ako sa konkrétne prejavuje v moom živote. <u>Nie len to, čo vieme od iných</u> ale to, <strong>čo sme s Ním zažili my osobne.</strong> Počula som výbornú prednášku o tom, ako môžeme <strong>žiť podľa vzoru Ježiša</strong>. Veľmi ma to oslovilo, veľmi... Zamyslela som sa nad slovami toho kňaza a pripadá mi, ako keby som nedokázala povedať takmer nič o tom, ako prežívam konkrétne môj vzťah s Ježišom... Áno, on je Boh a bol - je človekom, bolo to dávno a <strong>mnohí mu nerozumeli, </strong>ako to myslel, čo hovoril. Dokonca apoštoli, ktorí s ním chodili a prežívali spoločné chvíle, dlho nechápali... tiež mali <strong>problém s praktickou vierou, </strong>svedčia o tom v Evanjeliu. Vôbec si neviem predstaviť Boha ako osobu tu a teraz. Ani Ježiša nie... Mám v mysli jeho podobu z času, kedy žil na zemi, ako ho opísali v Písme a to bolo málo... <strong>Boh je Slovo a Duch.</strong> Otec, Syn a Duch svätý. Slovo Božie je živé a prítomné. Slovo oživuje Duch a On mi dáva poznať seba čiastočne, teraz, v prítomnosti, úplne aktuálne. Ak sa stíšim a načúvam...</p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Potrebujeme svedectvo ľudí</strong></p>
<p>
<strong>V živote je dôležité spoznať ľudí, ktorí poznajú Boha, </strong>ktorí ho stretli, žijú s Ním, a hovoria s ním, živia sa jeho Slovom, a svedčia o tom iným celým svojim životom.</p>
<p>
Nemajúproblém povedať iným, ako ho spoznali a ako zakúsili jeho prítomnosť, ako v nich konkrétne pôsobí jeho Slovo a Duch. <strong> Potrebujeme stretať v živote takých ľudí, potrebujeme ich zdieľanie a svedectvá ich spoločenstvo.</strong> Spoznala som niekoľkých cez rádio Horeb a cez internet, ďakujem Bohu za nich, za príklad života, a za ich svedectvá. Bez nich by som nikdy neprišla na to, ako sa "číta" živé Slovo a ako sa autenticky žije život vo vzťahu k živému Bohu! To viem od ľudí, od autentických svedkov súčasnosti, ktorí o Ježišovi a o Bohu hovoria, ako ho zažili konkrétnym spôsobom a vydávajú svedectvá, sú plní nadšenia a radosti z Boha! <strong>Nie iba niekedy - stále! Trávia s Ním veľa času,</strong> majú s Ním spoločenstvo, majú s ním jednoducho vzťah! Spievajú mu žalmy a oslavujú jeho meno nad mená, hovoria iným o jeho kráse a vznešenosti, o tom, ako im Duch svätý dáva poznať význam slov... vedia opísať, vyrozprávať, ako Boh pôsobí v ich živote. Dávajú mu svoj čas, dávajú Bohu seba. Je to nádhera, a je to rozdiel od toho, čo som poznala doteraz (donedávna), kým som sa začala "viac" venovať mojej túžbe skutočne žiť s Ním.</p>
<p>
Boh je Otec, Syn Boží Ježiš a Duch svätý - sú spoločenstvom troch osôb. <strong>Boh chce mať spoločenstvo s človekom. V</strong>zťah človeka k Bohu vedie človeka do spoločenstva iných ľudí. Boh je ten, ktorý robí spoločenstvo ľudí dobrým, živým a autentickým, svätým... nie človek. Také spoločenstvo, v ktorom je prítomný Boh, je naplnené jeho láskou a ide z neho sila... Boh nás učí nie len o sebe, ale nám ukazuje cestu k iným ľuďom. On je CESTA. On nás učí byť ako On. Učí nás, ako môžeme byť svedkami Boha, ako sa staneme darom, ako môžeme žiť s nimi spoločenstvo</p>
<p>
+</p>
<p>
Ako môžeme žiť podľa vzoru Ježiša?</p>
<p>
Volajme Ducha svätého do nášho života. On dáva porozumenie pre Božie Slovo. Ak čítame Slovo Božie s Ním, ak premýšľame o Ježišovi, ak prijímame Božie slovo pravdy a lásky, krok za krokom, ako ho opisujú Evanjeliá v tej ktorej situácii, ak si pozorne všímame si jeho reč, ktorú hovoril na rôzne situácie, pochopíme, čo cítil, prečo to urobil a iné nie, prečo prichádzal k ľuďom alebo kedy od nich odchádzal. A ak niečo nerozumieme, pýtajme sa Ježiša, On nám vysvetlí, alebo pôjdeme ďalej, dá nám odpoveď.</p>
<p>
Jeden muž odporúčal <strong>"meditovať jednu vetu z Písma" - po dobu jedného mesiaca!</strong> Nevedela som si niečo také predstaviť... mne padlo zaťažko opakovane čítať čítanie z predošlého dňa... o tom to je. Sme naklonení k tomu, že "preletíme" čítanie a nezachytíme to, čo je tam pre mňa, pre teraz, pre moju situáciu... Možno čítame veľa textu a potom sa v ňom ľahko stratíme... Boh hovorí málo, ale hovorí jasne... On nás nezasype dlhými prejavmi, vie, že by sme ich nemohli prijať s celou pozornosťou, lebo sme ľudia...Ak sme málo pozorní... a hocičo nás hneď odpúta, ak máme tisíc rušivých faktorov, ktoré nedovolia počuť... nedivme sa. Ak v modlitbe hovoríme stále my... a Boh sa nedostane k slovu... Preto máme problém poznať Ježiša. Málokto z nás volá Ducha svätého... úpenlivo, s mocnou túžbou... nie iba rýchlo "príď"! On príde aj tak (stačí aj s túžbou pomyslieť) ale my nie sme "zapnutí", lebo spojenie z našej strany potrebuje "dlhšie" než jedno zvolanie... <strong>"Dlhšie volanie" Boha</strong> je vlastne <strong>živá túžba po bohu a veľká bázeň, uvedomenie si, kto Boh je...</strong> je to <strong>zotrvanie pred Bohom</strong>, je to <strong>byť s Ním.</strong> Ak zostaneme s Ním, v tich a bez slov, aby hovoril, dá sa nám poznať... Zrazu nám <u>hodina modlitby bude krátkou chvíľou</u> a <strong>prebývanie v jeho prítomnosti sa stane skutočným...</strong></p>
<p>
+</p>
<p>
Chválim ťa, Boh môj, ktorý si nekonečný a predsa tak blízky človeku!</p>
<p>
Ďakujem tebe, Boh Otec, za tvoju lásku a za Syna Ježiša! Ďakujem, že si s nami, a že stále prichádzaš k nám...</p>
<p>
Ďakujem Ježiš!!! Chem teba! Chcem byť s tebou často, každý deň, nie len počas modlitby ale vo všetkom, čo je! Potrebujem teba!</p>
<p>
Príď Duch svätý a oživ nás!!!</p>
<p>
Ďakujem za ľudí, za každého, lebo mi ukazujú Boha! Menej a viac, každý, ako vie a dokáže. Ďakujem za dar ľudského spoločenstva! Chcem sa učiť, ako žiť vzťah k Bohu a k ľuďom, ako môžem ísť s Ježišom a žiť s ním a podľa neho každý deň! On ma naučí, ako môžem žiť z jeho Slova dnes, tu a teraz! Aj ja chcem svedčiť iným o kráse môjho vzťahu s tebou, Ježišu! Chcem žiť s inými, dať im tvoju lásku a hovoriť im o tebe, Ježišu, slovom alebo bez slova, jednoducho mojím životom s tebou, Ježišu!</p>
<p>
Ďakujem za svedectvá tých, ktorí s tebou žijú a ktorých si naučil počúvať tvoje Slovo a svedčiť o živote s tebou iným ľuďom! Je ich veľa... a ich príbehy s tebou sú nádherné...</p>
<p>
Prosím za nás všetkých, aby si v nás prebudil tvojho Ducha aby sme ťa spoznávali a milovali viac a viac každý deň!</p>
<p>
Amen.</p>
<p>
+</p>
<p>
</p>Mária Künzl2014-03-27T22:00:31ZMoja misiaMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/moja-misia2014-09-28T05:37:55Z2014-09-27T10:39:41Z<p>
<span id="cke_bm_72S" style="display: none;"> </span>Dnes, som sa veľmi pobúrila po správach, ktoré sa šíia v médiách. Nie je tak iba dnes. Mám ešte v pamäti tie zo včera a tie predtým... Je ich toľko. Ani keby si chcel človek zapchať uši, nemôže ich nepočuť, nevnímať, nevidieť. Sú všade. Tie SPRÁVY.</p>
<p>
Nie, netreba si zatvárať sluch pred nimi. Je treba vidieť a počuť. Týka sa to nás všetkých. Nie každý vşak vie s tým narábať. Všetko však treba vidieť a počúvať so srdcom obráteným ku Bohu. Inak nás aj tie správy iba rozbúria, vyvolajú dokonca nenávisť a zlo namiesto spolucítenia a porozumenia. </p>
<p>
Pane, príď mi na pomoc... Ku tebe zdvíham svoju myseľ a srdce hneď zarána... Duch svätý, príď a vyžeň temnoty, príď a naplň SVETLOm svojich službníkov, naplň nás tvojimi DARMI.</p>
<p>
TEBE, BOŽE, chcem slúžiť, vo všetkom, čo si mi určil, ako TVOJU VOĽU, Bože môj. Tebe patrím, tebe patríme... Vypočuj BOŽE prosby národov, zmiluj sa nad úbohosťou tvojho ľudu, nebuď nám sudcom, si nám SPASITEĽOM.</p>
<p>
Pán prišiel. Povedal mi jeho <strong>SLOVO.</strong> Hovoril o SRDCI DIEŤAŤA.<strong> Byť ako DIEŤA.</strong> To je všetko. To stačí. Kto sa zníži ako dieťa, ten je najväčší... Potom je žalm 131... "Učte sa odomňa, lebo som tichý a pokorný srdcom" - hovorí Ježiš. Mt 11,29: </p>
<p>
Nie ja nemôžem zachraňovať svet. Nie je to moja úôoha, nie je to moje povolanie. <strong>Mne dal Pán iné úlohy, ja mám iné poslanie....</strong> O to sa musím starať, o to musím bojovať, to mám zušľachtiť a to mám rozšíriť.</p>
<p>
<strong>Moje srdce, chrániť a opatrovať,</strong> aby som nestratila z pohľadu Boha. Je tu <strong>moja rodina,</strong> aby sme nešaleli pre to, čo sa deje okolo nás, v dedine, v spoločnosti, v štáte. <strong>Moja farnosť, </strong>do ktorej patrím.<strong> Spoločenstvo, priatelia. </strong>Moja obec, v ktorej žijem. <strong>Moje pracovisko,</strong> kde ma postavil Pán. A potom, potom to, čo chce Pán, tak, ako chce On. Ak bude chcieť viac, dá mi to poznať. Keby som sa starala o celý svet, srdce mi roztrhne a nebolo by to k ničomu. Každému dáva Pán ako chce. Mne iné, tebe iné, jednému tak, inému inak. Politikovi inak, ako občanovi, otcovi rodiny inak, ako slobodnému, matke inak ako slobodnej. Podľa našich schopností, možností a položenia každého jedného. Inak by sme namali dosť síl... Boh nikoho nezaťažuje nad jeho sily. Nikdy! Tak je to pred Bohom správne, On hovorí v srdci služobníka jeho SLOVO. <strong>SLOVO je ŽIVOT</strong>, tu je <strong>nádej, sila a odvaha </strong>k dielam, ku ktorým nás povoláva Boh. Ak by sme chceli robiť viac, nepodarí sa, lebo niet poslania. Ak niet poslania, niet ani požehnania. BOH posiela ľudí, vedie mocných, ochraňuje chudobných a zachraňuje úbohých. Boh dáva výstroj na boj, on dáva múdrosť a silu, prostriedky a spôsob, ako možno konať. Nie my. Boh je Pán. On dáva moc panovníkom, on dáva silu tým, ktorým dal poslanie.</p>
<p>
<strong>Ja stojím pred Bohom s nimi a modlím sa,</strong> aby mi Pán dal poznať, ako môžem ja pomôcť a kde. Nemusím teraz vybiehať a hľadať zachránených utečencov, ktorých sú tisíce. Nie. Môžem, musím pri nich stáť v modlitbe pred Pánom, konajúc si moje povinnosti, ako najlepšie viem. Viac nie. Rozmýšľam, ako inak, viac nemôžem dať. Nie teraz, nie tak, ako som. Pán však potrebuje naše modlitby, aby mohol naplniť iných ľudí, ktorí dal a dáva veľké poslanie. Prosím, aby ich naplnil svojim svetlom a múdrosťou. Tak môže konať dielo Boh, ak človek dovolí..., aby konal. Modlím sa za svätého otca Františka, aj on je uprostred boja..., Modlím sa za kňazov, aby konali, čo im káže Boh. Modlím sa politikov, za poslancov, za tých, ktorí majú vplyv a úlohy od Pána pre nás všetkých. Modlím sa za nás všetkých, aby sme konali tak, ako chce Boh. Nie viac. Nezvládli by sme to.</p>
<p>
<strong>Modlím sa o svetlo Ducha svätého pre nás pre všetkých. Rozlišujme v Duchu, modlime sa a čítajme Slovo Božie.</strong> Tu je múdrosť a moc, tu je uzdravenie srdca a mysle, aj pomoc človeku, ktorý sa inak zosype pod návalom udalostí a správ, alebo pod tým, čo sa deje vo vlastnej rodine. Boh je s nami. Nikdy nás neopustí, ak necítime jeho prítomnosť, prosme o to. Stíšme sa a načúvajme jemu. Iba tak budeme vedieť ROZLÍŠIŤ a aj zachytiť VÝZVU alebo POSLANIE, ak tu je pre mňa osobne. Tak budeme vedieť rozpoznať, čo treba nechať Jemu, lebo tu nemôžem ja teraz nič urobiť. Všetko, čo môžem, robím iba s Ním.</p>
<p>
Hovorím so žalmistom: <strong>"Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko." </strong>ˇŽ 131:</p>
<p>
<strong>TY si môj Pán,</strong> okrem Teba niet iného!<strong> Ježišu, vypočuj volanie tvojich svätých!</strong> Pane, moje srdce sa nevystatuje, moje oči nehľadia povýšene. Neženiem sa za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými. + Potom môžem vysloviť slová: <strong>" A ja som svoju dušu utíšil a upokojil. Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí,</strong> <strong>ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne..." Dúfaj Izrael v Pána! Amen. </strong>Boh upokojil moje srdce... Je ako nasýtené dieťa v matkinom náručí. +</p>
<p>
Milovaní, želám aj vám tento pokoj srdca, ktorý môže dať jedine Pán, tvorca pokoja. Božie hojné požehnanie nech je s vami všetkými! <strong>+ Boh žije a je s nami! </strong>Nikdy nás neopúšťa a stará sa aj o vlas na hlave človeka...</p>
<p>
<strong>Verím, Tebe, Bože môj! Milujem Teba, Bože môj! Teba nasledujem! + Ďakujem Bohu, ktorý ma stvoril a dal mi život. Ďakujem Bohu, ktorý ma naplnil milosťou spásy. Ďakujem Bohu, ktorý je všetko vo všetkom... TY, ŽIVÝ, MOCNÝ BOH, ktorý SI S NAMI, Tebe buď sláva a chvála naveky, Tebe patria vďaky, Pane náš!</strong></p>
<p>
<strong>Ďakujem</strong>!</p>
<p>
+</p>
<p>
Ododnes, ba už skôr, vzďaľujem moje srdce od takých správ, ktoré berú nádej a šíria strach. Odteraz počúvam inak... Nie, nezavriem svoj sluch pred dianím vo svete. Len budem vo svetle Ducha rozlišovať, kde je moje srdce a môj duch. Počúvam v Duchu, aby som zachytila jeho volanie... Aby som neprehliadla moju úlohu v dianí okolo mňa a vo svete. Nenaplním si srdce starosťami a strachom, ale v bázni sa skloním pred Pánom... Jeho Slovo ma povedie na ceste mojich snažení, pri práci a vo všetkom, čo je moja úloha. On mi dá počuť a vidieť, čo je určené TERAZ mne a tým, ktorých mi zveril On. Nebudem ani ja "šíriť" to, čoho sme bez toho už preplnení až nad mieru. Mojou srdcovou záležitosťou sú Božie správy... Jeho prítomnosť. DOBRÉ SPRÁVY, ktoré zviditeľňujú prítomnosť Boha v našich životoch. Je tu s nami, stále je tu a chce, aby sme sa dívali na Neho, chce, aby sme počúvali JEHO HLAS. Chce, aby sme nasledovali Ježiša. To chce Boh. To chcem aj ja. Iba tak môžem počuť, ak má výzvu pre mňa, pre moju rodinu, spoločenstvo, farnosť. </p>
<p>
+</p>
<p>
Správy Božie oznamujú P R A V D U... Boh neklame, nešíri nepravdy, ani nesužuje svoj ľud. Nevystavuje nás nesnesiteľnej záťaži, netlačí a nepriťažuje... Ježiš hovorí, že "jeho bremeno je ľahké". Boh nás volá k niečomu, vyzýva alebo usmerňuje k správnej ceste... Boh nás vedie aj dnes, ako to robil počas života každého z nás. Boh nám nekladie na plecia, ani do mysle celý svet... nekladie na nás to, čo nevládzeme niesť... Boh sa stará, neplní nás starosťami ale milosťou, radou, silou, pokojom srdca. Dobrá správa má jeho znamienka...A osobná výzva tiež. Dá nám ju rozpoznať priamo a zavčasu. Tak sa rodia výzvy a volanie. Sú osobné, sú vedením, sú poznaním vôle Boha.</p>
<p>
Tu je zopár dobrých správ...</p>
<p>
Dobrá správa, plná spásy a požehnania:</p>
<p>
Po celom svete sa modlia ľudia za problémy iných ľudí, za mier na svete, za riešenie otázok politiky a za to, aby víťazil Boh! </p>
<p>
V Augsburgu /Nemecko - sa modlia a postia mladí, spojení na videostreame, s mladými zo sveta za Izrael, za Sýriu a Palestínu... Od štvrtka 25. 9. 2014 DEŇ a NOC bez prestania! Na vebstreame nás bolo vyše 2000! </p>
<p>
Vo štvrtok a v piatky sa konajú po celom svete adorácie na aktuálne úmysly sv. Otca Františka, za Cirkev a za svet! </p>
<p>
Tu je s nami Boh! Tu k nám hovorí a vedie nás! Tu nám dáva pokoj srdca, aby sme zvládali boj! </p>
<p>
To sú správy spásy, kde je vidno účinkovanie Boha! Také správy posilňujú srdce a ducha človeka! </p>
<p>
Iné správy, tie, čo neslúžia ako osobná výzva, ale ako ťažoba, plná hrozieb a tlaku, kladiem pod kríž a do modlitieb nás všetkých... Chránim si srdce, aby sa neskláňalo pod "ťarchou sveta", ale ho dvíham k Bohu. Len tak môžem byť oporou iným, aby sa neklátili a nepadli... Len tak môžem načúvať Bohu, a konať, ako mi ukazuje, aj vtedy, ak by mal pre mňa nejakú zvláštnu úlohu... Bdiem na modlitbách za seba, za nás všetkých, za svet, ktorý musí odhodiť lož, aby mohol prijať PRAVDU. Tak môžem "zachytiť" Božie volanie, v reve sveta. Tak budem vedieť nájsť, MOJU ÚLOHU, MOJE POVOLANIE TU A TERAZ.</p>
<p>
Modlím sa, aby Pravda víťazila! Modlím sa, a verím Bohu!</p>
<p>
Viem, že víťazí Boh! Buďme si tým víťazstvom Boha istí, jeho Slovo je Pravda a Boh má so svojim ľudom zmluvu naveky!</p>
<p>
+</p>
<p>
<span id="cke_bm_72E" style="display: none;"> </span><span id="cke_bm_71S" style="display: none;"> </span><span style="display: none;"> </span></p>Mária Künzl2014-09-27T10:39:41ZHľadám, hľadáš, hľadámeMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/hladam-hladas-hladame2014-09-22T12:12:06Z2014-09-22T11:34:42Z<p>
Pritom sa stáva, že nevidíme to, čo tu je. Pri podobnom "hľadaní" nám veľakrát uniká prítomnosť. Ba viac, strácame vyrovnanosť a triezvosť pohľadu. To, čo my mienime, nie Boh, že nám chýba, sa zrazu začne rozrastať alebo sa nedá ohraničiť, čiže zostane v tom potenciál rozrastania sa...</p>
<p>
Tento fenomén nie je vlastný Božiemu... <strong>Boh dáva rast</strong>. Boh dáva čas. Nepozná náhlenie...Človek, ratslinky, zvieratká rastú nie rozrastajú sa... Je tu semeno, výhonok, malinká rastlinka... a rast, v čase. To je Božie.</p>
<p>
Pri tak ľudsky typickom hľadaní (bez Boha) si vôbec nevšimneme, a zapadneme do nariekania, viac hľadaní, lamentovania nad tým, čo nie je ako by mohlo byť. Všetko toto je náš pohľad... Nie Boží. Prečo to viem? Sama tým prechádzam. Nikdy som nebola majstrom v rozlišovaní a tiež žijem v sekulárnom svete moje kresťanstvo. Žiť v sekulárnom svete znamená, že všetko (všetci, ľudia aj kňazi) okolo mňa je tak prispôsobené svetskému, že človeku ťažko padne nájsť v tom celom to Božie. Boh je všade, tak veríme, čiže je aj tu, v "mojom" malom svete, je aj vo veľkom svete. Je stvoriteľ vesmíru a celého sveta, je aj Stvoriteľ môj. On sa stará, riadi celá svet aj neb a stará sa o mňa!!! jedn miniosobu v celom systéme jeho ľudstva na celej zemi! A ja som pre neho tak dôležitá, že mám spočítané vlasy na hlave a Boh vie o mojom dychu, o mojom myslení, <strong>Boh vie všetko o mojom srdci.</strong> Vie všetko...</p>
<p>
Ja mám všetko, čo mi treba k životu. Mám Boha... Mám vieru, ktorú mi posilňuje a oživuje, mám jeho dary. Mám, vlastním... moje schopnosti, moje osobné dary, moje vlastnosti aj rodinu a domček, veci k životu, moje prostredie, kde som sa narodila, kde som žila a kde žijem dnes. <strong>Som z vôle Boha.</strong> Som jeho dcéra. Boh je so mnou vždy a všade. Život je zmena, pohyb, vývin stále dokola. Všetko sa neustále mení... tak, ako chce Boh. Nič sa nedeje, čo by nedal On. Boh všetko riadi aj zariadi. Preto ak sú aj situácie, veci a niečo, čo chýba, patrí to k životu. Svet aj človek sú nedokonalými, preto nám stále chýba niečo... Sme na ceste k (ú)plnosti. Hľaďme len na to, aby nám nikdy nechýbal Boh...</p>
<p>
<strong>To, čo mi chýba - stále mi niečo chýba! </strong>- to, čo teraz momentálne chýba, dosahujem s jeho pomocou. Deň čo deň, málokedy naraz a hneď - tak to robí svet, hoci tiež nie vždy :o) . <strong>Boh je moje Svetlo a moja sila. </strong>Boh je moja cesta, On je môj Sprievodca na ceste. On je vždy so mnou na mojich chodníkoch, kde kráča moja noha, aj moja myseľ. Boh má moje srde! Ja som mu ho darovala už pred časom... a dávam ho Bohu vždy znova, znova... lebo moje srdce je vrtkavé a ľahko by sa v tommto svete (aj vo svete mojich myšlienok! ) stratilo. Boh mi dáva nový deň, pri prebudení ma víta jeho láska a dobrota. Boh mi dáva každý deň znova nové možnosti, mnohé rôzne, najrôznejšie možnosti. <strong>Ja ich musím nájsť, uvidieť, prijať.</strong> Ja z nich musím vyberať. Ja mám hľadieť na jeho tvár, aby som mohla hľadať ko On, a nájsť to, čo mi pripravil. Ak nehľadím k nemu, nebudem môcť nájsť bez problémov</p>
<p>
Musím hľadať a nájsť, nie zhľadávať = vymýšľať, v tom som majsterka! Mám tisíc nápadov... Mám jedno konkrétne riešenie od Boha. Boh je jedno (ta), jedno (duchosť), jedinečnosť a jeho riešenie je uskutočniteľné v tom zmysle - jednoducho a jasne.</p>
<p>
Ja však nevidím... Hľadám tak, ako mi ukazuje Boh? Nie som si istá... či hľadám, ako by hľadal On. <strong>Chcem hľadať a nájsť s Tebou, Pane!</strong></p>
<p>
Ja neviem pochopiť, ak som videla... a hľadám ďalej. <strong>Prosím si o múdrosť...</strong></p>
<p>
Ja neviem prijať riešnie, ktoré mi ukázal, podal, dal nájsť... <strong>Pane, pomôž mi prijať, čo je dobré v Tvojich očiach!</strong></p>
<p>
<u>Ja som to, kto nemôže nájsť, </u>napriek dlhému hľadaniu..., lebo hľadám po svojom. Ja mám na očiach a na srdci slepotu, ktorá mi bráni vidieť a nájsť, ak nechávam Boha pred dverami. Ja mám tvrdohlavé, nepozorné srdce, neschopnosť pochopiť v Božej múdrosti, neschopnosť rozhodnúť sa, neschopnosť prijať ... Verte mi, mám s tým problém!!! Veľakrát aj vidím a nechcem prijať také riešenie.... Alebo hneď nevidím, a Pán mi jasne ukazuje... kým uvidím. No ja neviem prijať. Potom jeho "nápad", jeho "dar" odchádza, nie, ja ho zakladám do zbierky "mojich riešení"...</p>
<p>
Boh mi riešenie nevezme, nechá ho zrieť. Našťastie, vďaka tebe, môj milovaný Boh! On ma miluje a má plán. On vie, čo potrebujem a On vie, ako to uskutočniť. Boh vie, že potrebujem čas, niekedy veľa času... Boh vie, že prídem na to, že práve toto jeho riešenie je to najlepšie. Prijímam Božie riešenia stále ochotnejšie, prijímam stále viac... jeho riešení, vo všetkom, tak, ako sú. Aj s "rizikom", že "moju vec" hneď nedokončím.</p>
<p>
+</p>
<p>
Preto <strong>netrápme sa </strong>v srdci pre veci, ktoré "nemôžeme vyriešiť". Pozvime Boha na cestu, pri hľadaní, aj v pochode, alebo aj bez hľadania... Poďme krok za krokom, s Bohom a v jeho Slove, poďme s Ním, tak rýchlo, ako chce On, s pohľadom múdreho človeka, tak, ako práve teraz vidíme na cestu.</p>
<p>
Hľaďme úprimne a pozorne na Neho, Tvorcu vesmíru, Tvorcu sveta a človeka - On má vždy to najvhodnejšie riešenie na každú záležitosť. Snažme sa nájsť to jeho riešenie, ktoré nám pripravil so všetkou starostlivosťou milujúceho Otecka... On nám pomôže pochopiť, rozhodnúť sa aj prijať. <strong>Boh naše dielo dokončí </strong>- hovorím so žalmistom, a <strong>ja mu chválu vzdám!</strong></p>
<p>
<strong>Modlím sa a prosím za seba aj za vás, aby sme hľadali a nachádzali Božie riešenie, a aby Boh riadil, budoval a dokončoval naše dielo! Nezabudnime ďakovať! Ak nemôžeme pokročiť, nemáme akoby úspech v hľadaní, prerušme na chvíľu prácu aj hľadanie a chváľme Boha... Ďakujem mu, lebo nie On, ale my sme ešte neprišli na jeho výšinu... On je tam, na hore zjavenia a čaká na nás... Bez prestania chcem chváliť a ďakovať môjmu Bohu...</strong></p>Mária Künzl2014-09-22T11:34:42ZDÁŽĎMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/dazd2014-09-17T12:50:54Z2014-09-16T17:03:54Z<p>
Príroda a jej zákony sú pravdivé, ako je pravdivý Boh. Ak my, ľudia, začneme robiť "po svojom"... Vieme, ako to zvyčajne dopadne. Nie, nehľadám vinu, nehľadám viníka. Žijem skutočnosť v nádhernej prírode, s Bohom a s ľuďmi v tomto svete.</p>
<p>
<strong>Dážď ako posol Boha. </strong></p>
<p>
Dážď som mala rada. Jeho jasne počuteľné "klopanie" na okennú dosku, na sklo okien, na strechu domčeka vo mne vzbudzovalo pocit, akoby ku mne volal: ... "Hľa, tu som, aby som zvlažil zem...". Dážď vie krásne vystrájať, vie vyčariť pokojnú pohodu, človeku sa chce spať...</p>
<p>
Dnes, po čase, ktorý prebehol míľovými krokmi, <u>mám pri daždi zmiešané pocity</u>. Príčinou sú SPRÁVY o počasí, o tom, čo kde spôsobil, a správy o tých, ktorým dážď veľmi uškodil. Osobne som tiež mala podiel na takom zážitku, ešte je prítomný... Aj nás VYTOPILO. Nie príliš, len 40 - 50 cm, aj tak VŠETKO PLÁVALO. Voda z ulice - nie dážď - zasiahla iba tri miestnosti. O.K. STRACH trval len okamih, hneď ho vystriedala BEZRADNOSŤ, lebo voda sa privalila a potom zostala stáť, vo svojich fyzikcých zákonoch, ako jej určil Boh. Všade voda, špina ach... Napokon som dostala DAR HUMORU. "Nuž, Bože, vedela som, že ty nemáš problém upratať o:) Mordovala som sa s uprataním a vyprataním, s odstránením ZBYTOČNÝCH VECÍ už dlhý čas. A hľa, <strong>Boh, urobil za pár minút</strong>. Do smiechu mi aj tak nebolo. Mali sme ŠŤASTIE. Bolo 16:00 hodín a obaja sme boli doma... Dar. Schytili sme, čo bolo po ruke, a začali sme ratovať, čo bolo hodné záchrany... Pred časom som žiaľ zniesla do garáže kartóny s knihami, lebo ich mám veľa... Nuž tak rýchlo som ešte nikdy neupratala. Poriadna lekcia. Môj manžel bol tak zapálený pre vyháňanie vody z priestorov, kde sa dostala, že som sa nestíhala čudovať. DAR. Nuž hoc zasiahlo dosť vecí, ktoré nemuselo, netrápila som sa, len som vyhadzovala.. Tie knihy boleli... Nedá sa nič robiť. Po tom všetkom upratovaní sme s s manželom sadli na schody, ktoré vedú do pivnice a vyčerpaní prehodili pár slov.</p>
<p>
Vďaka Bože, že aj v takých chvíľach, v čase núdze, rozdávaš dary. Vďaka, že som ich vedela nájsť. Vďaka za tvoje "upratovanie" a za podnet pre využitie, pre rozdanie, kým je čas... Vďaka za uvedomenie si, koľké veci vôbec nepotrebujem..., vďaka aj za to, že som si začala rýchlejšie robiť poriadok... Vďaka za tvoje dary, Pane.</p>
<p>
VĎAKA zaúsmev, aj keď sa nie je čomu smiať, Vďaka za druha v núdzi, ktorý bol poruke.</p>
<p>
Vďaka za tvoju prítomnosť v tom chaose, ty si Stvoriteľ vesmíru a Ty si mi povedal "NEBOJ SA".</p>
<p>
+</p>
<p>
Teraz, vždy, keď začne nenormálne liať, mám zmiešané pocity.<strong> Niečo medzi strachom a bázňou, </strong>ako to celé TERAZ DOPADNE. Dnes nie je isté nič. Nemáme "dieru na streche" a predsa. Pri jednej takej nádielke dažďa mi začalo kvapkať na stôl, presne predomňa, na miesto, kde som práve nečo písala... Prenikol ma mráz... <strong>Zasa je tu DÁŽĎ,</strong> ktorého silu nemožno odhadnúť, dážď, ktorý môže premočiť to, čo doteraz držalo vodu od seba. Nuž rýchlo som vstala, doniesla rebrík a poď ho na povalu. Neblýskalo sa. DAR. Inak by som tam ani nemohla vyjsť.. Našla som škáročky... pri komíne, a na trámoch som videla pramienky vody, ako stekajú dolu na povalu... Zaistila som potrebné a prečkala, kým prestane liať. S hadrami na podlahe, pri prázdnom stole, s vedierkom, a lavórikom, ktoré zbierali vodu z povaly. Prešlo. Dážď prestal. Poď, priateľka moja, je čas...</p>
<p>
+</p>
<p>
A správy? Počula a videla som, ako ľudia, ktorí neutrpeli škody, pomáhali tým, ktorých vytopilo... cudzí... išli do oblastí záplav -tých skutočne veľkých - a pomáhali niekoľko dní tým, ktorí pomoc potrebovali. Správy o počasí počúvam zodpovedne, na to sú tu. Dnes už bez strachu, skôr s PLÁNOM činnosti A S GUMÁKMI, vyzbrojená proti vode. Treba mať pokope dôležité... ako sme sa voľakedy učili na hodinách civilnej obrany :o) Možno poznáte. Zíde sa. Dar...</p>
<p>
+</p>
<p>
Dnes, vždy, keď začne liať, začínam premýšľať o Bohu...Samozrejme zabezpečím potrebné na ochranu. Prosím Boha, aby nám lial jeho milosti, ako ten dážď, a aby nás chránil, každého tam, kde je... Našla som pred nedávnom v Písme chvály na Boha Stvoriteľa,na prírodu... Začala som ich opakovať... Je to dlhočizná MODLITBA TROCH MLÁDENCOV... počas ich skúšky... Je to nádherné zvelebovanie Boha, oni sa ju modlil uprostred plameňov... Oslovil ma jej text ZVELEBOVANIA ... krásne sú tie chvály... Naplnil ma hlboký pokoj. Nie, neďakovala som za dážď, ktorý bol príčinou záplavy. Ďakovala som za dážď milostí Boha, ktoré sa lejú aspoň takou rýchlosťou, ako tie vody, čo nám vyplavujú príbytky.´Ďakovala som Bohu za jeho dary v jeho úžasnom stvorení, ktoré urobil dokonalé a nádherné. Teraz, keď sa ma snaží "objať" strach, začnem sa modliť tieto chvály... Tie vety, ktoré som si zapamätala. Chválim Teba, Bože., zvelebujem ťa... Daniel 3, 52 - 90;</p>
<p>
ĎAKUJEM BOŽE, že si! </p>
<p>
</p>Mária Künzl2014-09-16T17:03:54ZNech vaše svetlo svietiMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/nech-vase-svetlo-svieti2014-09-08T13:08:53Z2014-09-08T11:54:35Z<p>
<strong>Náš Boh je kreatívny! </strong></p>
<p>
<strong><strong>Vedela som o tom, premýšľala som o tom, možno mi chýbali súvislosti a spojenie so Slovom Písma. Možno mi chýbal ... iný pohľad na vec.. Možno chýbala 'láska k stvoreniu MŇA? Kto vie...</strong></strong></p>
<p>
<strong><strong>Oslovila ma pekná úvaha od dolu uvedenej autorky, ktorá píše na stránkach "in courage". Chcem sa o ňu s vami podeliť. </strong></strong></p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Náš Boh je kreatívny! </strong></p>
<p>
</p>
<p>
<strong><strong> </strong></strong>Všimli ste si to? Ja som si to naisto všimla. Kniha Genezis až po Zjavenie je popretkávaná jeho kreativitou.</p>
<p>
Boh povie Slovo a dáva existenciu svetu, vdychuje svoj dych do pľúc človeku a on ožije... On stvoril najvyššie vrchy, najhlbšie doliny a najhlbšie moria. Boh maľuje najkrajšie východy a západy slnka každý deň a na celom svete.</p>
<p>
<strong>"Rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a dám tvojmu potomstvu všetky tieto krajiny a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme." Genezis 26,4</strong></p>
<p>
Tento verš je pre mňa absolútne úžasný. My sme pokolenie, o ktorom hovorí Boh. My sme pokolenie Abraháma. My sme tie milované dcéry Boha. My sme početné, ako hviezdy na nebi. Starostlivosť pri stvorení hviezd na nebi sa ani nedá porovnať so starostlivosťou, ktorú použil pri stvorení TEBA.</p>
<p>
<strong>"Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne, všetky tvoje diela sú hodny obdivu, a ja to veľmi dobre viem.</strong></p>
<p>
<strong>Žalm 139, 13-14</strong></p>
<p>
<strong>Nič na tebe nie je chybou</strong>. Každý detail na tebe bol hlboko premyslený a starostlivo vyrobený v ručnej práci Boha. Skôr, než stvoril zem, vedel, že budeš "ONA". Boh myslel na farbu očí, vlasov, na veľkosť tvojich nôh, na to, aká veľká budeš... On premyslel tie veci, ktoré ťa privedú k plaču. On premyslel tvoje schopnosti, dary a talenty. On vyvolil ruku pre každú z nás, pre teba a iba pre teba. Nie si nikým iným, než jedinečné stvorenie, presne tak, ako si stvorená.</p>
<p>
"Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi, pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali."</p>
<p>
Efezanom 2,10</p>
<p>
<strong>Si jedinečná!</strong></p>
<p>
Áno, TY!</p>
<p>
Tie z vás, ktoré nemajú tento pocit, že sú niečím výnimočným.</p>
<p>
Tie z vás, ktoré nemajú pocit, že sú dôležité.</p>
<p>
Tie z vás, ktoré si myslia, že nie sú prijímané.</p>
<p>
Áno, Ty si jedinečná!</p>
<p>
Teraz, už vieme, že sme na tej istej strane... Verím, že Pán túži každú z nás nielen spoznať a objať v našej jedinečnosti, ale túži, aby sme mohli slúžiť našou jedinečnosťou. Pozrite, sme tak mnohé, a tak rozdielne, a v živote každej z nás to bude vyzerať inakšie. Spôsob, prístup, ako oslovím ľudí ja je iný, ako spôsob a štýl, akým to robíš ty.</p>
<p>
<strong>Toto je tá číra krása tela Kristovho!</strong></p>
<p>
<strong>"On pozná počet hviezd a každú volá po mene. Veľký je náš Pán a veľmi mocný a jeho múdrosť je nesmierna.</strong></p>
<p>
<strong>Žalm 147,4-5</strong></p>
<p>
Je to úder srdca Pána, naša jedinečnosti, ktorou žiarime uprostred tmy zlomeného sveta. Ľudia sú zranení. Potrebujú nádej, akú máme my. Najlepšie by to mohli uvidieť, ak im ukážeme, ako sme my Bohom stvorené, aby sme milovali iných, lebo Boh nás stvoril pre to, aby sme milovali. Potom k nám prídu ľudia, aby spoznali Ježiša, ktorého my už poznáme.</p>
<p>
<strong>"Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach."</strong></p>
<p>
<strong>Matúš 5,16</strong></p>
<p>
<strong>Boh nás stvoril, a chce, aby sme žiarili.</strong></p>
<p>
<strong>Boh nás stvoril, aby sme konali dobré skutky.</strong></p>
<p>
<strong>Boh nás stvoril, aby sme ho oslavovali.</strong></p>
<p>
<strong>+</strong></p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Ako jedinečne Boh stvoril TEBA, aby si svietila v tme sveta? </strong></p>
<p>
</p>
<p>
♡♡♡</p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Celý príspevok je na stránke (in)courage, autorka je Karina Allen, 4. septembra 2014 <a href="http://www.incourage.me/2014/09/let-your-light-shine.html">http://www.incourage.me/2014/09/let-your-light-shine.html</a></strong></p>
<p>
<strong>♡</strong></p>
<p>
<strong>Obrázok delfína je veľmi vhodný, delfín 'žiari' celou svojou "zvieracou bytosťou"! Tento tvor Boží nielen žiari - doslova vyžaruje svoju radosť a záujem o všetko okolo seba - a slúži celou svojou jedinečnosťou ľuďom, zvieratám svojho druhu a bez pochybností slúži na oslavu Boha! Keby sme tak často neboli zaneprázdnené tým, čo si o nás myslí svet, mohli by sme spoznávať svet... Ak by sme dokázali "prestať s uvažovaním o prekážkach na ceste k iným " , azda by nás napadli mosty spojenia... Keby sme nemysleli stále na nejaké "prečo", napadalo by nás "AKO"... Text blogu je venovaný ženám, lebo práve ony sú najviac mýlené myšlienkou o tom, že nemajú hodnotu... Mnohé si o sebe myslia málo... nie v pojme chýbania "namyslenosti" alebo pýchy, ide o potrebné uvedomenie si - byť si vedomou osobnej hodnoty a jedinečnosti. To je dar od Boha... úžasný a vzácny dar, ktorým vystrojil každého človeka a trúfam si povedať, že žanám jej dal viac <img alt="heart" height="20" src="http://www.mojakomunita.sk/html/js/editor/ckeditor/plugins/smiley/images/heart.gif" title="heart" width="20" />lebo majú veľké srdce... Autorky stránky "in courage" sa zaoberajú (okrem iného) hodnotou a jedinečnosťou osobnosti v spojení so Slovom Božím. Téma sa týka predovšetkým žien, ktoré akoby stratili túto vlastnosť vnímania svojej jedinečnosti a krásy. Autorky píšu mnohé, veľmi povzbudivé články práve na túto tému. To je dôležitá a potrebná služba, ktorú dnes potrebujú mnohí z nás. Je nesmierne dôležité byť si vedomým svojej hodnoty v očiach Boha..., aby sme dokázali žiť (svietiť) túto hodnotu iným, aby sme mohli podieľať na živote sveta a spoločenstva, pre ktoré sme stvorené. Ak objavíme osobnú hodnotu, akú máme v očiach Boha, nebudeme sa trápiť nad "nedokonalosťami", ktoré nám protivník stavia pred oči, aby nám ukradol radosť zo stvorenia našej osoby! a aby nám kazil službu iným na slávu Boha. Ak objavíme a uvedomíme si osobnú jedinečnosť a dary, ktoré Boh dal práve nám - tebe - staneme sa radostnými šíriteľkami svetla, ktoré nosíme v srdci od stvorenia nášho života! Prajem vám, milé priateľky a drahé ženy, aj vám, mužom, ak by sa vás téma týkala, aby ste objavili krásu stvorenia svojej osoby! Prajem vám, aby ste užasli nad dielom, ktorým ste VY! Prajem vám, aby ste v celej kráse svojej osobnosti, ako vás stvoril Boh, svietili doma, v rodine ale aj v spoločenstvách, i celému svetu! Prajem vám, aby celý svet videl celú krásu nášho Boha, ktorý nás objíma a aby každý človek, ktorého stretnete, cítil lásku srdca Božieho, ktoré nás nekonečne miluje, lebo nás stvoril z lásky a pre lásku... Želám vám požehnanie Boha a mocné skutky z darov, ktoré ste dostali, aby svietilo VAŠE SVETLO PRED ĽUĎMI, a aby bola požehnaná vaša služba pred Pánom, ktorý nás tak úžasne utvoril! Prajem vám silu a žiaru svetla Božieho, ktoré je vo vás, aby všetci spoznali nášho úžasného Boha!</strong></p>Mária Künzl2014-09-08T11:54:35ZS Duchom svätýmMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/s-duchom-svat-12014-06-03T08:34:00Z2014-06-02T18:45:40Z<p>
Veľmi nám v tom pomôže On sám. Je Boh, je Svetlo, je Pravda a je Učiteľ. On je ten, ktorý k nám hovorí v Slove Božom, On je ten, ktorý toto Slovo oživuje - dáva každému z nás osobne vhodný zmysel, aby sme mu porozumeli. Sme my jedineční, potrebujeme jedinečné a osobné vysvetlenie. Práve také nám dáva On, Duch svätý, Osoba Boh, ktorého nám sľúbil a daroval Ježiš.</p>
<p>
<strong>Kto je Duch svätý?</strong></p>
<p>
Je opisovaný v Písme sv. a hovorí o ňom aj Katechizmus katolíckej cirkvi, písali o ňom mnohí mnísi, študovali ho mnohí teológovia. Jeho Osobnosť je tak komplexná, že sa nevmestí nielen do blogu ale ani do mnohých kníh. Napokon je Boh, teda je tak veľký, že ho nie sme schopní opísať a naše pokusy by vyzneli veľmi úboho a nedokázali by osvetliť ani zlomok toho, kým v skutočnosti je. Na druhej strane, On sám sa dáva poznať jednoduchým a pokorným dušiam. Ba viac. Naplňuje ich svojou láskou a múdrosťou, ktorá odpovie na všetky otázky. </p>
<p>
Starý zákon opisuje Ducha Boha, ktorý sa vznášal nad vodami. Učení ľudia hovoria o tvorení Boha - Ducha Božieho, ktorý tvoril Slovom, v ktorom bol jeho Duch. Boha Otca nikto nikdy nevidel, Ježiš nám hovorí, že kto vidí jeho, videl Otca. Ducha sv. nie je možné vidieť, možno ho rozlíšiť ako dobro v rôznych podobách, Písmo hovorí o jeho ovocí - láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, dobrotivosť (dobroprajnosť, dobromyseľnosť, žičlivosť), vernosť, vľúdnosť, skromnosť, zdržanlivosť. Gal 5, 22-23; Potom hovorí o rôznych podobách jeho pôsobenia: zostúpil na Máriu, ktorá jeho pôsobením prijala do života Syna Božieho, hovoril s Máriou v podobe anjela, posla Božieho, ktorý má taktiež Ducha Božieho, lebo toto všetko pôsobí Boh Duch. Neskôr Duch Boží, Duch sv. vedie Ježiša na púšť, kde bol pokúšaný, zároveň ho ten istý Duch posilňoval a dával mu pokoj v tej situácii pokušenia a zvodov diabla. Ježiš už s Duchom sv. komunikoval a mal s ním vzťah, tento Duch mu radil a viedol ho, posilňoval ho a aj ho chránil pred zlobou ľudí. Duch sv. vnukal Ježišovi to, čo poznával ako vôľu Otca. Ako inak, než v Duchu sv. mal Ježiš kontakt k svojmu Otcovi, ktorý je v nebi? Tak isto sa dával poznať učeníkom. Holubica bola podoba tohto Ducha, lebo inak by bol iba "hlasom" a ľudia musia niekedy aj "vidieť" aby mohli veriť. Hlas volajúceho na púšti - zasa Duch sv., hovorí o ňom Ján krstiteľ. Ježiš prišiel an svet v tele - aby sme "videli", lenže vidieť je možné zasa v pravde a s čistým srdcom, čiže bez túžby manipulovať alebo iba vedieť, bez toho, aby sme mali vôľu uveriť a nasledovať jeho učenie. Preto nie všetci "spoznali" v Ježišovi Božieho Syna. Tí "slepí" boli tí, ktorí nemali čisté srdce, alebo mali iné úmysly, ako poznať Boha a prijať jeho učenie. Ježiš vedel, kto ako zmýšľa vo svojom srdci. Ježiš sa dal spoznať tým, o ktorých vedel, že chcú poznať Boha a nie iba zo zvedavosti (ale aj tým toto poznanie daroval), predovšetkým sa venoval apoštolom, ktorých vychoval a vyučil náuke o Bohu a o Božom kráľovstve a ktorých povolal k nasledovaniu a k šíreniu Evanjelia. Ježiš vedel, že aj my potrebujeme tohoto Ducha Božieho, len nám ho nemohol, dať skôr, ako po svojom odchode k Otcovi. Dal nám Ducha sv. - vdýchol ho na apoštolov, my smeho dostali " vkladaním rúk" a "pomazaním" - sviatosťou krstu, birmovaním kňazi udelením sviatosti kňazstva od "starejších" - od svojich biskupov. Na to, aby bol Duch sv. "účinný", potrebuje On "našu asistenciu" :o) Dnes sa konkrétne podieľa na každej svätej omši, kde zostupuje na slová kňaza a On premieňa hostiu na telo Ježišovo... Potom osvetľuje, vykladá texty Písma... a napokon spája nebo so zemou... keď kňaz a ľud hovoria Bohu modlitby... dáva nám dary, o ktoré ho prosímea vlieva do srdca ľudí svoju prítomnosť, lásku, zmierenie, pokoj a radosť... Aby sme my poznali jeho a mohli mať s ním vzťah, potrebujeme chcieť a učiť sa s Ním komunikovať. On sa dáva spoznať, je tu prítomný - v nás prítomný a v nás a cez nás pôsobí. On pôsobí modlitbu, túžbu po Bohu, po dobre, po láske, aj po zmierení sa. On nám sprostredkúva odpustenie vo sviatosti zmierenia, ktoré slovami udeľuje kňaz a sú darom Boha. Duch je akoby "Prostredník", vykonávateľ toho, čo chce Boh. Učenie o Duchu svätom je pre nás ťažké, ako je ťažké učenie o najsv. Trojici. A napokon málo sa o Duchu svätom ako Osobe hovorí... Môžeme predpokladať, že je ťažkou témou aj pre kňazov... </p>
<p>
<strong>Duch svätý sa dáva spoznať </strong> </p>
<p>
Ako? Prostredníctvom textov Písma, v ktorých dostaneme "poznanie" niečoho, kedy zrazu "vieme", čo tá ktorá stať pre nás znamená. Je to podobné, ako za čias fyzickej prítomnosti Ježiša. Aj Ježiš hovoril, aby pôsobil konanie, uľahčil, napomohol zmenu správania sa alebo niečo konkrétne u ľudí, u učeníkov a pod. alebo aj aby niečo vysvetlil, a tak pomohol prijať Boha a jeho učenie. Nehovoril ľuďom nič "len tak". Ak niečo spoznáme, v Duchu Božom, je to dôležitý poznatok, pomôcka, pomoc pre život a má to niečo "pôsobiť". V nás osobne - osobné "počúvnutie" rady, alebo prijatie tej rady, toho poznania za svoje aby nám pomohlo a uľahčilo jeho nasledovanie a náš osobný rast. To sa týka napr. textov Písma, ak niečo konkrétne spoznám a v srdci, v mojom vnútri cítim, že toto mám konkrétne nasledovať. Niekedy je také poznanie aj pre radosť, pre povzbudenie a úľavu v nejakom trápení, aby mi Duch svätý pomohol týmto prejsť, dá mi zažiť radosť, alebo hlboký pokoj v duši, alebo aj konkrétne povzbudenie prostredníctvom iného človeka, zvieratka, situácie, ktorá ma pozdvihne a vyčarí na mojej tvári úsmev. Pôsobenie Ducha svätého je pokojné a zaplavuje človeka akýmsi pocitom "blaženosti", ktorý mu nejaký čas ponechá, aby ho naplnil sebou a tak dáva pôdu v človeku pre rast dobra, pre rast lásky k Bohu a k ľuďom. Keďže Duch svätý je Láska, je Pravda, je pre nás úžasné, poznávať ho. Čo ľahkým nie je, je nasledovanie. Nie On koná ako my chceme, ale tak, ako je pre nás dobré a spásne. Niekedy môže byť aj ťažké, čo vyžaduje... Netreba sa však toho báť. To je nám už známe o jeho učení, už sme sa s tým stretali veľakrát. To sú tie rozhodovania a rozmýšľania, mám - nemám... kedy nás pokúša nepriateľ, aby nás odviedol od tohoto Ducha. Akonáhle sa totiž zapletieme do takéhoto "váhania", strácame svetlo tohoto Ducha, lebo On vyžaduje dôveru a ak ju nenájde, ojeho jasné poznanie sa stráca, je to ako keby odchádzal. V skutočnosti "odchádzame" my, strácame jeho svetlo, ale nie navždy... Môžeme k nemu ísť a On nám svoje svetlo poznania dá. Aby sme sa nemotali dookola v našich úvahách. Duch svätý nám dáva aj odvahu pre rozhodnutia, ktoré musíme urobiť a ak ju uchopíme a vykročíme, podvihne nás a pomôže nám zdolať prekážky a zmajstrovať rôzne situácie. Je pravdou, že si musíme nájsť čas na stretnutie s Ním. V modlitbe, v rozovore... v súkromí svojej komnaty srdca, v tichu, aby mohol On darovať vnuknutia, odpovedať na to, čo je pre nás dôležité a potrebné. Nežiadajme odpovede na všeličo. Nedostaneme ich. Duch svätý je Boh, nie je tak malicherný, aby uspokojoval našu zvedavosť. Je Boh... On dá, ako On chce. Netrápme svojho ducha, všetečnosťou ani úporným "hĺbaním" o nejakom probléme - známe ako "škrupule", za ktoré nám naši duchovní otcovia robili napomínania, Úplne jednoducho odovzdajme vec, človeka, vzťah, situáciu Bohu vo viere, bez pochybovania. On dá iba to najlepšie pre našu osobu a situáciu. Potrebuje našu dôveru... Úplnú, bez nej nám nemôže dať, čo potrebujeme. Chýbanie dôvery je asi najväčšia prekážka človeka, prečo k nemu nemôže "hovoriť" Duch svätý... Voláme to pochybovaním. Len On, Duch Boží, sa aj tak sa "nehnevá", nikdy k nám kontakt nepreruší. My ho prerušujeme. My sa vzďaľujeme. Je to v ľudske povahe, a On to vie. Len treba cvičiť a vedome sa rozhodnúť, dôverovať Bohu vo všetkom, úplne. To sa učíme dlho, u Boha nie je čas a Boh má s nami veľa trpezlivosti. Miluje nás, ak ho hľadáme, a po ňom túžime. Na to nikdy nezabúdajme. On hľadá nás... od večnosti nás hľadal a robí všetko pre to, aby nás nikdy nestratil!</p>
<p>
Ak túžime poznať ho, stretnúť ho, milovať ho, nebude meškať a daruje nám seba...</p>Mária Künzl2014-06-02T18:45:40ZDuch svätý a životMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/duch-svaty-a-zivot2014-06-03T12:36:26Z2014-06-02T18:11:35Z<p>
Nie je nám daný pre to, aby sme ho mali uloženého v pamäti alebo v knihách. Je živý a pôsobí. Dáva sa spoznať tým, ktorí ho volajú do svojich životov. Dáva im všetky tie dary, o ktorých hovorí Písmo, ktoré vymenúva a nazýva konkrétnym menom. Preto, že je duch, máme s tým ťažkosti. My sme hmotní a myslíme takým spôsobom. Ťažko sa vmestíme do "duchovných pojmov", mnohí z nás si nemôžu pod nimi nič alebo len málo konkrétneho predstaviť. Tak tomu bolo aj u apoštolov. Sedávali v prítomnosti Ježiša a nerozumeli, čo im hovoril. Rozmýšľali o jeho slovách stále zno a. Ježiš sám ich uistil, že pochopia. A na to im dal Ducha svätého. Je to duch Boha, ktorý objasní a vysvetlí všetko, čo chce Boh "povedať" ľuďom. Či Slovom, alebo inak. Tak veríme v Boha a v Ducha svätého. </p>
<p>
Verím v Ducha svätého je časťou Kréda, vyznania viery kresťana. Poznáme výroky Písma a niekoľké vyjadrenia Katechizmu katolíckej cirkvi, ktorý sa ho snaží opísať aby sme nahliadli do jeho tajomstiev. Je veľmi dobré si tie state prečítať, meditovať slová Písma a katechizmu. Nebude nám to stačiť, veľmi napomôže, aby sme mohli vniknúť do tajomstiev Boha. Sú nám zjavené, Boh nám ich dal, aby sme z nich žili.</p>
<p>
Na to, aby som porozumela, meditovala som mnohé poklady kresťanskej literatúry, počínajúc Slovom Božím, pokračujúc vynikajúci i autormi kresťanskej literatúry, svätcov aj laikov, ktorých slová objasňujú hĺbku týchto tajomstiev, ktoré sú zdanlivo ukryté nášmu ľudskému zraku. O to jasnejšie ich porozumieme zrakom duchovným. Meditujme aj jeho stvorenia, prírodu, svet nám viditeľný. Mnohí svätci siahali po týchto "pomôckach" a nie bez príčiny. Sv. František "rozumel" "reč zvierat", sv. Anton z Padovy tiež, hoci ho k tomu priviedla jedna udalosť, týkajúca sa kázania, ktoré nenašlo poslucháčov z rady ľudí. Siahla som aj po iných zdrojoch, aby som mohla porozumieť, ako s Ním žijú kresťania, bratia a sestry Protestanti, Ortodoxní, alebo Charizmatici, ktorí s týmto Duchom žijú každý deň, pýtajú sa ho na odpovede pre dôležité záležitosti a vôbec, žijú s Ním, so živou a prítomnou Osobou Boha každý deň svoj "normálny život". </p>
<p>
Hej, viem, je tu riziko, lebo to môže človeka popliesť, alebo môžu prísť iné pokušenia, ktoré sa objavia okamžite, ak prekročíme odporúčania "nebyť zvedavým". Predsa však nemôžem zostať spokojne stáť, ak neviem, kto táto Osoba - Boh Duch svätý vlastne je a ako môžem vnímať a žiť jej pôsobenie v mojom živote. Na to mi nestačili definície a vety, potrebujem viac. Tak som hľadala a nachádzala, nie, zďaleka neviem všetko. Pomohlo mi to však poznávať ho viac a mať s Ním osobný vzťah. </p>
<p>
Tak môžem napísať o vzácnej Osobe Boha Ducha svätého a možno to pomôže aj niekoľkým z vás. </p>
<p>
<strong>Kto je Duch Svätý? Ako ho možno poznať, inak, než poznaním z detských čias, kedy sme sa učili v katechizme jeho definície? Pápež František nás pozýva k novým perspektívam učenia o Bohu a o Cirkvi, než sme boli zvyknutí. Číta s nami Písmo a jeho učenie znova, v súčasnosti, je to pre tento čas, v ktorom teraz žijeme.</strong></p>
<p>
Duch svätý je tretia Osoba najsvätejšej Trojice, je Boh a je duch. Nuž toto vieme. Je "dych", je "vanutie", je ľudskému zraku "neviditeľná" prítomnosť života v tele človeka a každého živého organizmu, lebo On je život, On je to, čo robí živým všetko, čo žije. More... je živý organizmus, kde je prítomný Duch... Mnohokrát vyjadrujú pisatelia Písma prirovnania pomocou obrazov prírody. Búrlivosť morských vôd, ktoré sme nazvali "živlami" sú vody plné života, moci, krásy. My ľudia máme mimoriadny podiel na prejavoch a pôsobení Ducha, nie iba našou existenciou, ako napr. zvieratká, alebo hviezdy na oblohe. My máme viac, než iba fyzický život existenciu,, lebo v človeku sa "prejavuje" jeho duch cez rozum, myslenie (múdrosť), cez prejavy a správanie sa, cez slová a skutky, ktoré konáme a ktoré vyjadrujú jeho prítomnosť (alebo neprítomnosť, kedy človek koná zlo) v nás. </p>
<p>
Katechizmus Youcat nazýva Dary Ducha svätého trvalými dispozíciami človeka, ktoré umožňujú konať dobro - t.j. vôľu Boha. (Youcat 310). To znamená, že Boh nám ich neodníma. A sv. Augustín dodáva:"Tým, ktorí milujú Boha, sa všetko premení na dobré, a Boh im priráta k dobru aj ich omyly a chyby." (Youcat:Život v Kristovi, tretí diel, kap. Dôstojnosť človeka, s.176-177). Je to tak úžasné, nepredstaviteľné, a je tak eľmi potreb é, aby sme to porozumeli. Veď On, Duch sv., duch Boh je tu, aby nám pomáhal, viedol nás, radil nám, a aby sme mali svetlo poznania a silu lásky, ktoré tak veľmi potrebujeme k životu. Ježiš nám daroval pomocníka, akého nám nemôže nič nahradiť. Poznajme ho a milujme ho celým srdcom, On je ten, ktorý má to, čo potrebujeme. On je ten, ktorý oživuje a živí nielen fyzicky aleživí aj srdce viery a lásky vo všetkých jej podobách.</p>
<p>
Boh tak miloval a miluje človeka...</p>Mária Künzl2014-06-02T18:11:35ZRadosť z JežišaMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/radost-z-jezisa2014-06-02T08:00:51Z2014-06-01T14:58:57Z<p>
Ježiš je najkrajším a najdrahším darom. Je Boh s nami, v Slove, v srdci človeka. Je s nami jeho Duch svätý, Radca a učiteľ, ktorý nám pomáha na ceste životom. Je s nami Boh Láska. Ako môžeme poznávať Ježiša? Nájdeme ho v Slove, ktoré nám objasní Boží Duch, aby sme rozumeli jeho mysleniu..., ako by veci robil Ježiš dnes. Ak by sme sa pokúsili byť dôslední, prišli by sme na to, že On by mnohé veci nerobil... Nebol závislý na spoločenskom systéme, akceptoval ho.... Nebol podriadený nikomu, bol jedno s Otcom. Sám si vybral svojich spoločníkov, ktorí uverili jeho učeniu. Bol a je Osobnosť, Pravda a Svetlo. Nechal nám Du ha svätého a dal nám moc konať, ako konal On. Dal nám slobodu a naučil nás veriť Bohu a dúfať v to, čo sa stáva skutočným na základe viery a činov. Tí, čo porozumeli nasledovanie Ježišovho života, dokázali konať ako On. Nie hneď. Potrebovali čas aj skúsenosť viery. </p>
<p>
+</p>
<p>
Ďakujem Bohu za jeho dary...</p>
<p>
Ďakujem za Ježiša, za jeho Slovo, za jeho život, za jeho učenie. </p>
<p>
Ďakujem za ľudí, za krásu prírody, za kvety a za zvieratká.</p>
<p>
Ďakujem za deti, ktoré sú nádej a radosť, život sám.</p>
<p>
Ďakujem za radosť nových dní, ďakujem za radosť s tebou, Ježiš, ďakujem za radosť s tebou Ježiš dnes... Ježiš premenený, oslávený, živý, tu prítomný. Ďakujem za nasledovanie, za vieru, nádej a lásku a za tvojho Ducha svätého, ktorý ma naučí spoznávať teba, Ježiš môj! </p>
<p>
Ďakujem Ježiš! </p>
<p>
♡</p>
<p>
</p>Mária Künzl2014-06-01T14:58:57ZMálo je úsmevuMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/malo-je-usmevu2014-05-17T22:14:29Z2014-05-17T21:18:46Z<p>
Prečo nemáme radosť?</p>
<p>
Neviem, len to pozorujem a rozmýšľam, čo s tým urobiť.</p>
<p>
Ak sa pozrieme do zrkadla, uvidįme, že sa tvárime sa, ako keby nám zomrel svet.</p>
<p>
Radosť nie je iba slovo, radosť je plnosť Boha a jeho lásky v srdci človeka, je to aj vyžarovanie tej plnosti, ktorú máme v Bohu k iným ľuďom. Je to dokonca cítiť aj z písaných textov. Radosť kresťana, ktorý žije s Bohom, musí byť vidno. Inak niečo nie je v poriadku. Radosť nie je závislá od toho, ako sa práve máme, alebo kým sme. Je darom od Boha navždy, nie iba na slávení slávnostných obradov. Radosť nie je neustále usmievanie sa, je to postoj srdca, ktorý je vidno aj na tvári bez úsmevu. Je to akási žiara duše človeka, ktorý v sebe nosí Krista. Radosť je nákazlivá... Okamžite sa dáva inému človeku a ten ožíva, ako keď vädnúcej kvetinke dodáme vodu. Chýbanie radosti tiež... Ak vidįme okolo seba ľudí s pochmúrnym (zamysleným) výrazom tváre, vyvolá to aj v nás odraz takej tváre...Môžeme si ľahko vyskúšať. Usmievajme sa! Je to veta od jednej kresťanky, Judith je jej meno a ona hovorí, že ak v srdci pomyslíme na Ježiša, na jeho lásku a na jeho prítomnosť v nás, ožíva aj naše srce, už len myšlienka na Ježiša nás napĺňa radosťou...</p>
<p>
Musím priznať, aj ja patrím k tým, ktorí ju "pozabudli" vyžarovať... Ako keby sme si ju chceli dakde uchovávať na iné časy. Ale na ktoré? Teraz je čas, ukázať svetu radosť zo spásy, radosť z toho, že poznáme a milujeme Krista. Teraz je smutný čas, najvhodnejší na to, niesť do sveta radosť a radostnú zvesť, lebo Ježiš je s nami, vedie nás dáva nám silu na boj a na život, ktorý je... ťažký náročný, aj plný bolesti a strát. Preto je najvyšší čas, niesť do sveta radosť, že je s nami Ježiš..</p>
<p>
Modlím sa na ten úmysel, aby radosť z poznania Boha a z jeho prítomnosti žiarila z nás, aby ju bolo cítiť všade, kam vkročíme, aby sme ju mali na tvári a jej plnosť v srdci, aby žiarila ako slnko, aby ju bolo cítiť z našich kontaktov s inými a aby sme si ju neukladali niekde do mechu ale rozdávali ju iným plným priehrštím, ako drobáky chudobným, alebo zrniečka vtáčikom, nech vie celý svet, že Ježiš žije, že milujem Ježiša a nosím ho v srdci a po svete, aby On naplnil tento smutný svet svojou milosťou a láskou.</p>
<p>
Posielam aj vám kus tejto radosti, nech osvieži a prebudí vo vás radosť, ktorú nám daroval Ježiš a aby sme ju niesli do sveta ako zástavu! Nech nám v tom Boh pomáha! Amen.</p>
<p>
♡</p>
<p>
Radosť je možná dokonca v súžení... Volajme vtedy Ducha svätého, lebo On nám ju vtedy pomôže prebudiť a radosť zaplaví srdce ako slnko po búrke... </p>
<p>
Je dobré aj zaspievať si... Aj jednu dve vety z radostnej piesne.... alebo chváliť Boha, len tak, .ebo je tu...robí to zázraky...</p>
<p>
</p>Mária Künzl2014-05-17T21:18:46ZKríž Pána po zmŕtvychvstaníMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/kriz-pana-po-zmrtvychvstani2014-05-17T14:29:14Z2014-05-16T23:54:25Z<p>
Keď sa vracia všedný deň, keď sa veci zdajú ťažké, keď utrpenie neodchádza, mám v rukách kríž Pána. Keď sa mi po tvári slzy rinú, keď ľudia nechápu a zdá sa, že nenachádzam cestu von, držím v rukách kríž Pána. Objímam ho a bozkávam jeho rany na kríži, kde On dokončil svoj boj za mňa, za nás a ďakujem. Mám tento poklad a nedám si ho vziať. Je môj, Ježiš, môj Kráľ a jeho kríž, opora a sila mojej slabosti. </p>
<p>
Keď sa vo svete dejú veci, ktoré presahujú moje myslenie, keď si nechápaví dovoľujú ničiť diela v chrámoch - zničenie sôch a obrazov vandalmi v kostoloch vo Viedni, vypaľovanie kostolov mladistvými, nezamestnaní jednotlivci, ktorí si tak vylievajú zlosť na Boha a na svet a tak kričia bez slov a ukazujú svoju bezmocnosť... Keď je dovolené robiť karikatúry na obrazoch svätých, vytláčať hodnoty zo sveta a zo života človeka, ktorý sa stáva tovarom na predaj, a nikto na to nič nepovie... Pripomína mi to časy Ježišove... Je Boh a čo si ľudia k nemu dovolili! A apoštoli chceli "zakročiť" ako my, a ukázať ničomníkom, že tak sa nedá, Ježiš ich naučil inému. Naučil ich aj nás veriť bez videnia toho, čo veríme a čo teraz ťažko rozumieme, naučil nás dúfať proti všetkým zmyslom tela, odolávať ľudskej zlobe, ktorá je bez hraníc, a naučil nás pokojne ísť proti prúdu všetkých nezmyslov sveta a nebáť sa ničoho a nikoho.</p>
<p>
Môžu nám zničiť obrazy a rozmlátiť sochy, ale nás nerozmlátia. Môžu nám vziať krásu obrazov a poničiť ich nedôstojnými karikatúrami, my máme podobizeň Pána vyrytú naveky v našich srdciach... Nie, svet nám nemôže uškodiť ani nám nič nemôže vziať, veď všetko je naše! Možno vezme, akoby naoko ale nie skutočne. Lebo my vstávame z moci toho, ktorý je darca života. </p>
<p>
My vstávame a víťazíme s Kristom a ideme s ním. On nám dal všetko - dal seba - a dal nám večnú slávu, akú nikto nikdy nevidel. On sám utiera už teraz slzy na našej tvári a volá: "Len sa neboj a poď". Je s nami, je tu. Aj ja idem s Ním a On ma stále znova čaká tam, pri kríži a vedľa neho živý a nádherný v jeho sláve, tu mu spievam chvály a vďaky na jeho oslavu. On, Ježiš je môj Kráľ a ja som jeho. Mám terazv rukách jeho kríž, a nesiem ten môj, a nesiem ho rada, Ježiš je so mnou, môj milovaný Ježiš a ja som uvidela jeho slávu....</p>
<p>
Ďakujem Ježiš! </p>
<p>
♡</p>
<p>
Teraz je NOVÝ DEŇ. Boh robí nové...</p>
<p>
Teraz plačem nad tými, čo zahynuli v bani na následky nenásytnosti tých, ktorí chcú mať viac, chcú mať všetko (Soma, Turecko). Teraz plačem nad tými, čo si berú životva volia smrť, lebo pre nich niet miesta vo svete plnom lží a zloby ľudí.</p>
<p>
Modlím sa , posievam bozkami kríž a rany môjho Spasiteľa... Hľadím k Nemu, hľadám Ježišovu tvár...</p>
<p>
Teraz sa oddeľuje zrno od pliev (Johannes Hartl, Nemecko) a pravda sa ukazuje na každom kroku (nemožnosť klamať ešte viac, , všade kde je samá lož (podvody a korupcia u malých a veľkých)...</p>
<p>
Teraz povstávame z prachu, Pán vedie svoj ľud, zástupy ľudí, obnovuje naše srdcia, obnovuje rodiny a svet, rodí sa život...</p>
<p>
Teraz máme silnú vieru, nádej nás nesie a zobúdza sa láska... Po celom svete rozlieha sa ich hlas, hlas chvál a vďaky nášmu Bohu.</p>
<p>
Áno, prichádza Pán... On hovorí: "Blažení plačúci, blažení ste, ak vás potupujú a zlé o vás hovoria" ... Hovorí aj: "Ja som" ... A: "Ja som Pán!"</p>
<p>
Maranatha! Volám s prorokom: "Príď Ježišu!"</p>
<p>
Amen.</p>Mária Künzl2014-05-16T23:54:25ZNebojme sa!Mária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/nebojme-sa-2014-05-16T11:00:58Z2014-05-16T06:55:23Z<p>
Ján Pavol II. často opakoval tieto Ježišove slová. Väčšinou ich hovoril vo svojich početných príhovoroch mladým. Sú veľmi užitočné pre každého z nás, lebo práve strach je veľkým nepriateľom človeka. Prečo je tak? Strach vystupuje pod mnohými menami a dokáže zostať, pretrvávať a škodiť človeku bez toho, aby tento odhalil, že to, čo ho sužuje a trápi je STRACH. Ak nevieme, čo nám škodí, nemôžeme tak použiť správny prostriedok, a strach dať tam, kde patrí. Strach je ochrannou pomôckou pre život človeka, nič viac. Je normálny a potrebný, avšak v zdravej forme a množstve, ako aj všetko ostatné.</p>
<p>
To, čo spôsobuje strach, býva våčšinou spomienka na zlú skúsenosť s niečím, s niekým.V momente príhody, udalosti nie je čas na analýzy. Po udalosti čas je. Je dôležité, prebrať si udalosť v samote, pred Bohom a jeho sa pýtať, čo chceme vedieť. Je dobré uvažovať v srdci o tej udalosti. Mnohokrát sami prídeme na koreň veci a zistíme, že naše obavy boli zbytočné. Ak nie, poraďme sa s jednou osobou, ktorej dôverujeme. Nie je dobré o svojom negatívnom zážitku hovoriť komukoľvek, lebo sa nám ľahko môže stať, že nás nepochopia, ba viac, opakujeme zážitok znova a znova a v srdci nám zostane len veľký otáznik a to negatįvne, čo nám zážitok spôsobil. Okrem toho sme negatívnu skúsenosť "darovali" aj každej osobe, ktorej sme ju zdieľali. To nám nie je na pomoc ale na škodu.</p>
<p>
V Písme máme mnohé príklady o tom, ako môžeme vo viere strach premôcť. Dobývanie území v Starom zákone nám opisuje veľa príkladov o strachu a o jeho prekonávaní, napr. u Izraelitov, v ich bojoch proti tomuto nepriateľovi a sú tu vyrozprávané víťazstvá otcov nad ním. Potom sú tu príbehy kráľov alebo jednoduchých ľudí, ako som ja a ty. Je dostatok literatúry, ktorá pomôže, presne tam, kde kto z nás potrebuje. Oplatí sa pozrieť si v čase pokoja na tieto príbehy, porovnať ten svoj príbeh a zistíme, ako by sme mohli konať inak, bez strachu. Môžeme si z toho urobiť krátky záznam, aby sme sa ľahšie rozpamätali, že nám nechýbala odvaha alebo sila na víťazstvo. Alebo aj inú skúsenosť, kde to nevyšlo, aby nám víťazstvo nad strachom vyšlo nabudúce. Neskkôr zistíme , ako môžeme mať viac a viac úspechov.</p>
<p>
Strach nemá byť pánom, ani poradcom, ale sluhom. Takú úlohu mu dal Pán. My si môžeme ušetriť mnohé sily, ak zavčasu rozlíšime a uvedieme strach na miesto, ktoré mu patrí. Strach sa nabíja emóciami a nafukuje svoju podobu. Ak sa skúsime upokojiť, podarí sa nám zachovať rozvahu. To však treba skúšať v čase pokoja. Ako športovci, ktorí si v hlave premietajú dráhu pretekov, alebo rozmýšľajú o tom, čo všetko bude treba na jej zdolanie.</p>
<p>
Viera a dôvera Bohu je základ života kresťana. Ľahká teória, ťažká prax. Nie je problém hovoriť a písať o viere Bohu, keď je jasno a svieti slnko v našom živote, keď nemáme boj a sme v pohode. Iná vec je, ak sa ocitáme na bojisku srdca a mysle, alebo nás navštívi niečo, čo vyžaduje zrelosť a skúsenosť života viery. Napokon len život sám nás učí, ako vyzerá viera v Boha v praxi. Ak by sme sa neocitali v rôznych situáciách, ktoré nás stretajú v živote, nemohli by sme mať skúsenosť z nich. Za tú sa niekedy draho platí. Stojį námahu a mnohokrát utŕžime veľa rán.</p>
<p>
□□□</p>
<p>
Ako na to?</p>
<p>
Tréning je najvhodnejší v jednoduchých situáciách života. Potrebná a nevyhnutná je príprava na ne. Prax je jednoduchá, pomôže nám opakovanie si skúsenosti z minulých situácií, ktoré sme zmajstrovali a na ktorých sme si trošku otĺkli kolená. Spätný pohľad pred Pánom je rekapituláciou a posilnením dôvery. Je veľmi vhodné premyslieť si aj formu modlitby pre tieto situácie.</p>
<p>
Veľmi vhodné sú modlitby žalmov. Obraz Dobrého Pastiera v žalme 23, je len jedným z nich. V situácii strachu, keď nám je úzko, alebo sa nám doslova trasú kolená, oceníme pomoc tejto prípravy. </p>
<p>
+</p>
<p>
Príklad zo života</p>
<p>
Dnes. Prší a vietor lomcuje zemou, z predpovede počasia nám povedali, čo môžeme čakať. Nás vytopilo pred rokom v júni. Nepýtajte sa, čo som vtedy prežila. Neverili by ste.</p>
<p>
Pokračujem v nasledujúcom blogu.</p>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
</p>Mária Künzl2014-05-16T06:55:23ZVedenieMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/vedenie2014-05-15T22:27:04Z2014-05-14T09:57:33Z<p>
Sme svedkami života viery v Boha - vydávame svedectvo - všetko, čo robíme, hovoríme, aj myslíme (to napokon povieme alebo inak prejavíme) je na budovanie alebo nie pre tých, ktorí žijú s nami. Tak aj v mojom živote. Nesieme zodpovednosť za seba a za iných. Nie je jedno, čo hovoríme... alebo nehovoríme. Tak tomu bolo aj v posledných dňoch, ktoré mi dali zabrať. Nie som vo viere "nováčik" - azda preto? Neviem. Po aktuálnom osobnom zápase som zasa o niečo múdrejšia :o)</p>
<p>
V minulom blogu som písala o mojom rozhorčení sa nad konkrétnou udalosťou zo života súčasnej spoločnosti. Prešlo zopár dní, moje rozhorčenie mi spôsobilo smútok a znechutenie, dlho som nemohla odohnať tie myšlienky. Kým som konfrontovala celú vec pred Pánom, bolo mi ťažko na duši, nevnímala som takmer nič, okrem okrem môjho rozhorčenia... Bolo silné. Ľudské emócie sú mocné, ony sú služobníkmi a ja mám posledné slovo, nie moje emócie. Prax je však náročnejšia, a nie vždy sa hneď podarí to, čo by nás ušetrilo sklamaní a obralo o potrebnú silu a odvahu. Tak bolo aj v tomto prípade.</p>
<p>
Som svedkom viery môjmu manželovi (a on mne) - bezprostredne, denne. Toto svedectvo je to najdôležitejšie - je to moja rodina, blížni, ktorí žijú vo viere a s ktorými som v bezprostrednom kontakte, lebo práve s nimi zdieľam život. Moje skutky, slová aj myslenie sú svedectvom doma a aj v pracovnom svete i na stránkach bogov... </p>
<p>
Nebola som ušetrená konfrontácie jednej z mnohých udalostí vo verejnom živote, ktorý sa týka každęho z nás. Čakala som stanovisko k tej tęme od iných ľudí - neprišlo nič. Dokonca žiadne vyjadrenie sa tých, ktorí sú autoritou v Cirkvi, ani od iných duchovných... Veď som dospelá a viem, čo treba. Nič, len vyčkať... Odpovede prišli po pár dňoch. Boh sa nedal "zahanbiť" ich kvalitou. Ako vždy, aj teraz dal jasne spoznať, že nie je problém. </p>
<p>
V evanneliu sv. Jána hovorí: "Prichádza hodina, keď vám nebudem hovoriť v obrazoch ale otvorene." A potom:"O čo budete Otca prosiť v mojom mene, dá vám to." Jn 16, 24-25;</p>
<p>
Ak Boh mlčí, treba počkať, treba načúvať... Vždy dostaneme odpoveď. Asi nie od tých, od ktorých sme ju čakali :o) Boh nás prekvapí lepšou a kvalitnejšou, než by sme si mohli pomyslieť. Tak aj mňa. Ježiš nikdy nemešká s odpoveďou, ani mu nechýba rýchlosť a slovná pohotovosť, ani nechýba človek, ľudia, ktorí ju podajú najlepšie. Nám chýba prax počutia. Viem, že nie je správne, oháňať sa slovami, nie je správne rozčuľovanie sa... Sme ľudia a myslíme po "ľudsky" ako apoštoli, keď hovorili Ježišovi: "Teraz už rozumieme" - nerozumeli nič... </p>
<p>
Oslovili ma slová jedného kňaza, ktoré som počula dnes (keď som nečakala na žiadnu odpoveď)... Hovoril o tom, že za čias Ježiša boli "udalosti" a ako aj dnes, a a Ježiš reagoval, alebo nereagoval, ale veriaci hľadali u neho odpovede na svoje otázky... Aj dal odpoveď ale mnohí nerozumeli... Napokon povedal o dnešných časoch, a o hľadaní odpovedí v Slove, a aj to, že dnes mnohí nehľadajú Ježiša ani jeho Slovo. A potom povedal o - malej skupine ľudí - ktorá má spoločenstvo s Ježišom, kde sa ľudia navzájom zdieľajú a sú oporou jeden druhému... A hovoril o tom, ako cíti, že víťazíme v Kristovi. </p>
<p>
Veľmi ma povzbudili jeho slová. A pápež František a to malę spoločenstvo, ktoré mám, a môj manžel...</p>
<p>
Boh je verný a dá včas poznanie, aj odpoveď, alebo silu niesť chýbanie odpovedí aj mlčanie v jeho prítomnosti.</p>
<p>
Vďaka, Otecko! Vďaka, Duch svätý!</p>
<p>
Vďaka za mlčanie niektorých ľudí - podporujú tak moju osobnú aktivitu...</p>
<p>
Neschvaľujem však odmietanie komunikácie! - je to nebiblické, je to odmietnutie služby bratovi, sestre.</p>
<p>
Mlčanie biblické - ako ticho myšlienok, ticho od Boha, alebo chýbanie odpovedí, také ticho je nám oporou pre osobné zrenie, spevnenie tpezlivosti a rozvoj osobnej duchovnej kreativity :o) V tichu k nám hovorí Boh...</p>
<p>
♡</p>
<p>
V inom blogu napíšem svedectvo konkrétnejšie. Aby toto tu nebolo príliš dlhé :o)</p>
<p>
Buďme pokojní, lebo tak spoznáme všetko v pravý čas!</p>
<p>
+</p>
<p>
Obrázok: Zástupy modliacich sa v deň spomienky na Fatimské udalosti - Cirkev dnes - modlitba je jeden z mocných a účinných foriem komunikácie a svedectva kresťanov; modlitba a liturgia žiiví duše aj spoločenstvo ľudí, je dôležitou službou blížnym. Modlitba je svedectvom... jeden modliaci sa človek vydáva svedectvo... zástup modliacich sa ľudí je svedectvom...</p>Mária Künzl2014-05-14T09:57:33ZNepozerajme preč od problémov!Mária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/nepozerajme-prec-od-problemov-2014-05-12T11:39:30Z2014-05-12T09:30:33Z<p>
Nepozerám, nesledujem, nemám prehľad... Nemám ani poňatia, čo robí nepriateľ... Nie zrovna múdry postoj. Nesledujem televízne vysielania, mám doma manžela, ktorý sleduje... Je dospelý, múdry, no aj tak nie je uchránený od útokov "nepriateľa" v akejkoľvek podobe a nesieme spolu náš život pred Kristom aj pred svetom. Ani vo sne by ma nenapadlo, "nestarať sa"o to, či nesleduje nejaké odpady alebo či sa nezapozeral do niečoho zvrhlého! Napokon aj on usmerňuje mňa, ktorá denne čítam Písmo, chodím v Duchu sv. a žijem zo sviatostí... Dnes aj manželky a mamy bojujú (alebo nevedia?!), čo robia ich polovičky alebo deti, ak ich "nikto nevidí", nie sme doma, nie sme v dosahu atď.? Nie iba na TV! Máme "iba" mobil... s internetom... a na ňom sa na školách týrajú deti.... posielajú videá o niekom, koho nechcú mať za priateľa a škodia na cti....Dúfam, že sa dívame, "čo robí brat, sestra", sme totiž "strážcami", či to chceme alebo nie, je tak. Verím, že nám nie je jedno, čo sa vysiela a čo sledujú tí, aj nevriaci, o ktorých sa nikto nestará... Bolo by to veľmi nemúdre a nezodpovedné... nevidieť. Či nám Ježiš nehovorí BDEJTE?</p>
<p>
Riaditeľ jednej školy nemôže "zneprístupniť" mobily na vyučovaní svojej školy v mene "slobody" detí a ich rodičov... alebo neodvoliť dievčatám na zš, aby chodili na vyučovanie "neeticky oblečené (odhalené časti tela), lebo je to módne vo svete.... (Rakúsko)... Rakúski politici sa po víťazstve transvestitu na Eurokonteste trhajú o " dôkaz tolerancie" aby sa práve ich kraj stal hostiteľom v nasledujúcom Eurokonteste.... Ani jediný z nich nevyjadril nič iné ako pochvaly a gratulácie bez konca... Rakúsky prezident ako prvý... Víťaz Eurokoncertu je známy pod titulom "ona s bradou", meno vyjadruje, že "všetko je jedno"- pohlavie, rod, atď. A svojim víťazstvom ukázal celý svet, že je tak.... Dostal titul KRÁĽOVNÁ EURÓPY! Dnes je na stránkach všetkých denníkov... v reklamách a na platformách... Predstavitelia sveta to nazývajú prelomom v dejinách ľudstva... a vraj v mene Európy! Čiže aj mňa!?! Nás?! Nikdy nebudem súhlasiť s takou Európou!!! Kde je live bal kultűrou a zhromaždenie "inak zmýšľajúcich", ktorí ich zmýšľanie nanucujú celej spoločnosti!</p>
<p>
*</p>
<p>
Ak neviete, lebo nesledujete (ani ja nesledujem) TV, poviem vám. Na Eurokoncerte dostal víťaznú cenu transvestit... V mene tolerancie... Mainstreaming konkrétne pred očami sveta. Že čo je na tom? Je to iba dôkaz toho, že nevidíme okolo seba, čo robia bratia... Nikto nekomentoval... okrem pár rozčùlených neveriacich, ktorí to videli.... a jeden ruský politik, ktorý ako jediný bez servítky pred ústami skomentoval tento zjav! Povedal, že toto je KONIEC EURÓPY!!! A my? Nie, nie je treba rozčúlené komenty niekde na blogoch, je treba VIDIEŤ je treba odvahy a rozumu a činov! Máme tu Mainstream ku ktorému sa z vypočítavosti a z hlúposti pridávajú mnohí... Je tu a nemusíme pozerať TV, skoro pocítime, že sme uprostred toho, čo sme nechceli... Sme spoločenstvo, sme spoločnosť! Máme príklad odvahy a zdravého rozumu, aj keď tí ľudia nederú zrovna lavice v kostoloch. Nebuďme nevidiaci! Prvý raz v živote sa hanbím za pritakávačov a politikov krajiny, v ktorej platím dane... Je mi zle z toho, čo vidím a počúvam...v čom žijem... mám ťažkú myseľ... a silno cítim, že je zle... Viem a verím, že nás Boh neopúšťa, len aj On nástojčivo čaká na skutky... aj na moje. Nemám postavenie v spoločnosti, nie som nikde vedúcou osobnosťou - aj tak musím niečo urobi<font class="Apple-style-span" face="sans-serif">þ</font></p>
<p>
Boh dal zem aj cudzincom - píše v Ezechielovi.... Neviem, koho tu Boh mal na mysli. Azda tých, čo ešte neuverili? Neviem. Zdá sa, že je čas... byť vidiacim, a konať. Niečo konkrętne... Neviem ešte, čo to bude, Boh mi napovie.</p>
<p>
Bdejme, aby sme sa "zrazu"(?) neocitli rovno pred nepriateľom. Šírenie zla je neprítomnosť dobra... alebo tých, čo jeho šíreniu nevenujú pozornosť. Nežijeme na ostrove blažených! Žijeme vo svete, ktorý nám dal Boh do správcovstva!</p>
<p>
Robme niečo!!! Ak neurobíme nič, tak sme tiež urobili - dali sme svoj hlas "tolerancii", ktorá ňou nie je!</p>Mária Künzl2014-05-12T09:30:33ZPrečo Ježiš plakal?Mária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/preco-jezis-plakal-2014-04-08T11:08:10Z2014-04-07T22:00:59Z<p>
V textoch z liturgických čítaní piatej pôstnej nedele ma oslovil život, znovu stvorený, znovu privolaný život do "mŕtvych kostí", ako aj život po vzkriesení mŕtveho Lazára, ktorý ležal v hrobe už štyri dni...</p>
<p>
Prečo plakal Ježiš?</p>
<p>
Ez 37, 12-14;</p>
<p>
Ján 11, 1-45;</p>
<p>
Prorok Ezechiel hovorí, že Boh môže aj z dávno mŕtvych kostí utvoriť zasa živého človeka, dokonca celý ľud! Pán zaviedol Ezechiela do údolia, ktoré bolo plné kostí a pýta sa ho: <strong>"Syn človeka, ožijú tieto kosti?"</strong> Ezechiel odpovie, že Boh je Pán a on to vie. Na to prehovorí Pán k Ezechielovi a prikazuje mu, aby prorokoval o tých kostiach a aby im povedal: "Suché kosti, počujte slovo Pánovo:Toto hovorí Pán, Boh týmto kostiam: "Hľa, ja vložím do vás ducha a ožijete! ... a spoznáte, že ja som Pán!</p>
<p>
Dnes si vďaka rôznym efektom filmového sveta vieme doslova predstaviť "zbližovanie sa kostí" až po ich obtiahnutie kožou do podoby tela, ako ich opisuje Ezechiel vo svojom videní. Hoci boli kosti pospájané a obnovené na podobu tela, nebolo v nich "ducha" - ešte v nich nebol život.</p>
<p>
Boh prikazuje Ezechielovi, aby <strong>prorokoval o duchu, aby prehovoril k duchu... A Ezechiel hovorí: "Toto hovorí Pán Boh: Duchu príď od štyroch vetrov a ovej pozabíjaných, nech ožijú!" </strong>Ezechiel vykonal, čo mu prikazuje Boh a prichádza duch, vstupuje do nich a oni ožili, postavili sa na nohy, bolo to vojsko, nadmieru veľké.</p>
<p>
+</p>
<p>
<strong>Mŕtvi sú medzi nami a je ich veľa,</strong> viac, ako ich bolo v údolí vo videní proroka Ezechiela. V Písme sa hovorí sa o "pozabíjaných", môžu to byť tí, v ktorých bola "zabitá viera v existenciu Boha", ktorí neveria Bohu, že existuje a neveria ani to, že môže konať a koná aj dnes. Boh môže aj tých "vzkriesiť k životu". Vieme, veríme, že Boh to môže urobiť aj dnes, nie len za čias proroka Ezechiela. Potrebuje na to nás a Ducha... Kiež by sme mali túžbu volať s prorokom k Duchu Božiemu, kiež by sme volali:<strong> "Príď Duch Boží od štyroch strán a ovej pozabíjaných, nech ožijú!" ...</strong></p>
<p>
+</p>
<p>
Písmo ďalej hovorí, že tieto kosti - Izraelov dom, hovoria: <strong>"Zoschli nám kosti, nádej nám odumrela, sme vykynožení."</strong> Tu už nie sú "zabití", ale vykynožení, ktorým <strong>zanikol život, lebo v nich zomrela nádej... </strong>Ak človek stratí nádej, uniká z neho život, hynie... ak tomu včas nezabráni, zahynie, "vyschne" - zahynie v ňom život...</p>
<p>
Počúvajme s vierou Slovo života, Boh nám dáva prísľub: "Pootváram vaše hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj a vovediem vás do krajiny... Vložím do vás svojho Ducha a ožijete, a dám vám odpočinúť na vlastnej pôde, a budete vedieť, že ja Pán, som to riekol a splnil," hovorí Pán. Boh otvára hroby, kde sú mŕtve kosti - pochovaný ľud aj diela, dá život tam, kde zanikla nádej a vyhynul život... Boh oživí, a vyvedie z hrobov ľud aj jeho dielo, urobí tak na svoju slávu, dá svojho Ducha, dá život tam, kde ho niet. <strong>Boh dáva život kde ho niet, má moc dať život, chce dávať život. Boh plní svoje sľuby, On je verný.</strong></p>
<p>
+</p>
<p>
Po mnohých rokoch, v Evanjeliu podľa Jána, <strong>Ježiš, Syn Boha, kriesi Lazára,</strong> ktorý bol už štyri dni v hrobe....</p>
<p>
Vydáva svedectvo o moci, ktorú mu dal Boh - moc nad smrťou. Ježiš koná mnohé zázraky, kriesi k životu ľudí, nespočetne veľakrát navracia zdravie. Vzkriesenie Lazára bolo vystupňovaním aj vyvrcholením Ježišovej činnosti, bolo zároveň aj posledným zázrakom. Ježiš končí svoje verejné pôsobenie, ktorým povzbudzoval a vyzýval ľudí k obráteniu a k viere v Boha prostredníctvom jeho skutkov.</p>
<p>
<strong>Prečo Ježiš plakal?</strong></p>
<p>
Rodina z Betánie bola jeho obľúbenou rodinou, boli to jeho blízki priatelia. Isto Ježiša zarmútila smť Lazára. Myslím však, že Ježiš plakal preto, lebo mnohí mu ešte stále neverili, že je Boh... a aj tí, čo v neho uverili, mu nerozumeli a aj preto, že vzkriesením Lazára sa bezprostredne priblížil čas jeho najvyššej obety, ktorú zavŕši hrozným utrpením a smrťou na kríži... Ježiš vedel všetko. Vedel aj to, čo je dnes... Že mnohí neuveria a odpadnú od viery, že tak ľahko stratíme lásku a že bude ničený život...</p>
<p>
V liturgických čítaniach sa hovorí <strong>o strome kríža</strong>, <strong>o strome života. </strong></p>
<p>
<strong>Vzdávame úctu krížu, na ktorom zomrel Ježiš, </strong>aby nás vyviedol z "hrobov" smrti a hriechu pre život, ktorý je v Bohu.</p>
<p>
<strong>Ďakujeme Ježiš, za Tvoju lásku k nám, ďakujeme za Tvoje svedectvá, za Tvoje slová a skutky, o ktorých nám hovoríš v Slove, ďakujeme za Tvoje pôsobenie dnes... Ďakujeme za život, za dar obnovy života, aj za vypočuté prosby v tvojom a Otcovom Duchu, v Tvojom mene JEŽIŠ... </strong></p>
<p>
<strong>Ďakujeme Ježiš, že ty, Boh si sa znížil k nám, že Ty Boh si dal svoj život aby si daroval život nám!</strong></p>
<p>
<strong>Ďakujeme Bohu za jeholásku a za Syna Ježiša, za jeho obetu, smrť a vzkriesenie, ďakujeme za Ducha oživovateľa, Darcu života a ďakujeme za život v plnosti!</strong></p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Nepochopiteľné, nesmierne je tajomstvo spásy...</strong></p>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p id="aui_3_4_0_1_2571">
Aj dnes mnohí trpia a zomierajú... v mnohých vysychá život. Strata nádeje a viery v Boha prináša smrť duše, hoci telo ešte môže žiť... Mnohým ľuďom je fyzický život vzatý násilím, alebo ho sami strácajú pre nerozumnosť a ľahkovážne správanie sa k životu a k jeho Darcovi... Omnoho závažnejšia je iná STRATA ŽIVOTA, totiž tá, ktorá znamená smrť tela a duše... Obraz smrti Lazára je toho príkladom. Milovaný človek, priateľježiša, obklopený ľuďmi, ktorí ho milujú zomiera. Nevieme o tom nič, ako žil... či azda aj on nestratil milosti pre život v Bohu... nevieme. Boli by to iba špekulácie, lebo Ježiš k nám v Slove hovorí priamo a otvoreným spôsobom. Podstatné zostáva, že zomrel fyzicky a bol v hrobe čtyri dni. Podstatné je, že Ježiš sa pýta Marty, Lazarovej sestry, ktorá verí Bohu, či verí v život... či verí vo vzkriesenie života a ona odpovedá iné... "Verím, Pane, že Ty si Boží syn... Mária, taktiež na Ježišovu otázku odpovedá pre "budúci čas".. nie pre čas, v ktorom sa práve nachádzali... A my? Ako rozumieme tomu Slovu božiemu my???</p>
<p>
<strong>Boh kriesi a oživuje aj dnes,</strong> nie iba v tých dávnych časoch. Boh a jeho Duch pôsobí DNES... Boh je Stvoriteľ, darca života, Boh môže vzkriesiť aj to, čo je mnohé roky mŕtve, ako tie kosti u proroka Ezechiela. Ježiš nemoholčakať tak dlho, aby nám objasnil, ako to bolo u Ezechiela. ježiš koná dynamicky a počas iba troch rokov svojho pôsobenia vysvetľuje súčasníkom a nám celú podstatu Písma, ktoré proroci a otcovia opisovali po stáročia... Vnímajme jeho Slovo Dnes, v jeho Duchu, lebo my máme jeho Ducha. mali by sme opustiť "výklady našich otcov" lebo sú "iba" smerovkami k novému, nie sú absolútnymi vysvetleniami, sú súčasť cesty k porozumeniu Slova Božieho. Myslime v Duchu a čítakjme, čo nám Slovo božie hovorí pre dnes, pre nás, pre mňa a pre nás všetkých, pre Cirkev DNES. Nehovorme, ako v Evanjeliu hovorí Marta,sestra Lazára: "Áno Pane, ja som uverila...že ty si Mesiáš, ktorý má prísť na svet". Hovorme s Ježišom v jeho Duchu: "Ty si Ježiš, Syn Boha, Ty si Boh, TY si ŽIVÝ DNES a NAVEKY! TY JEŽIŠ SI VZKRIESENIE A TY SI ŽIVOT" a "JA VERÍM V TEBA, JEŽIŠ BOH, VERÍM a NEUMRIEM NAVEKY" - <strong>naveky je večnosť,</strong> to je včera, dnes a zajtra dokopy...</p>
<p>
<strong>Boh je Život a dáva život DNES. </strong></p>
<p>
<strong>Majte vieru - povedal Ježiš, lebo ja som premohol smrť!</strong></p>
<p>
<strong>Majme lásku, akú má Ježiš k nám, aby sme mali život... </strong></p>
<p>
<strong>Nezabúdajme na bratov a sestry</strong>!</p>
<p>
<strong>Prosme Ježiša, prosme Ducha svätého,</strong> aby pôsobil a obnovoval život v nás a v iných ľuďoch, ktorí nemajú nádej, vieru, lásku a život.</p>
<p>
PRÍĎ DUCH BOŽÍ, PRÍĎ!!!</p>
<p>
Rozumejme, čo hovorí Duch nám, Cirkvi DNES. BOH k nám hovorí DNES.</p>
<p>
+</p>
<p>
<strong>Slovo Božie ma zasahuje do hĺbky mojej duše... Oslovuje ma úplne osobne, prijímam jeho Slovo úplne osobne,</strong> to je dôležité a potrebné pre moje osobné obrátenie... To, čo Boh hovorí pre Cirkev, počúvajú a počujú jeho kňazi a biskupi... a aj my, laici, ako opora kňazov a biskupov a celého ľudu - celej Cirkvi Božej, <strong>My všetci sme účastní DNES na obnove seba a Cirkvi a vedie nás Boží Duch, ktorý nám dnes osvetľuje Slová Ježiša.</strong></p>Mária Künzl2014-04-07T22:00:59ZAko by konal Ježiš dnes?Mária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/ako-by-konal-jezis-dnes-2014-04-01T19:50:12Z2014-04-01T10:06:14Z<p>
</p>
<p>
<strong>Ako by konal Ježiš dnes? </strong></p>
<p>
Pozáme Ježiša? On je s nami, ako nám prisľúbil a koná dnes...</p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Ježiš prišiel na svet ako dieťa. </strong>Narodil sa žene, prišiel do rodiny muža a ženy. Žil v jednoduchosti, skromne, nežil v biede – nebol žobrákom! On si volil svoj životný štýl, ktorý poznáme z Evanjelia. <strong>Celé Evanjelium – Starý a Nový zákon</strong> - nám hovorí o Bohu, o svete, stvorení človeka Hovorí o živote Izraelského ľudu za čias očakávania príchodu Spasiteľa, hovorí o Abrahámovi, o Mojžišovi, o Eliášovi, o prorokoch... Hovorí o príchode Boha človeka na tento svet. Ježiš nám ukazuje iný svet. On nám hovorí o charaktere Boha, o charaktere Boha Otca, ktorého nikto nevidel... Ježiš hovorí o Bohu Otcovi, o jeho kráľovstve, o nebi, hovorí o príchode Ducha svätého, po jeho odchode z tohoto sveta. <strong>Evanjelium = SZ + NZ je posolstvo a Slovo o Bohu a o človeku, o živote Boha vo vzťahu k človeku. Je svedectvom živého Boha vo svete, ktorý stvoril pre človeka. Jeho Slovo sa stáva telom a Ježiš, Syn Boha vstupuje do sveta človeka. Boh Človek Ježiš má nový - osobný vzťah k človeku... Človek poznáva Syna Boha, Ježiš nás pozýva do vzťahu s Ním aj dnes. Život s Ježišom je najkrajšie dobrodružstvo lásky a spoločenstva. </strong></p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Ježiš nám nezanechal podrobnosti </strong>o tom, či ako dieťa chodil do školy, kto ho učil písať a čítať, nehovorí o tom, aká bola finančná situácia jeho rodiny, ani o tom, kde a ako pracoval, koľko zarobil a ako hospodáril, aký majetok mala k dispozícii jeho rodina,, nehovorí nám ani to, čo všetko potreboval (nepotreboval) k životu on a jeho rodina. Nenapísal knihu, nerobil grafiky k prednáškam, asi nechodil ani na vysokú školu a predsa vedel a vie všetko. Ježiš nehovorí o sebe a o svojej rodine takmer nič. Hovorí k nám neskôr, keď sa objavuje na verejnosti. A predsa aj my vieme o ňom všetko. Ježiš nám dal svojh Ducha, aby sme ho mohli poznávať.</p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Poznáme Ježiša? </strong></p>
<p>
Ježiša spoznávame z jeho Slova a zo života s Ním. hovorí k nám cez Slovo, cez ľudí a cez udalosti života. Ježiš sa nám dáva spoznať. <strong>Môžeme mať s Ježišom osobný vzťah,</strong> ako máme vzťah s inými ľuďmi. Stačí chcieť byť s Ním.</p>
<p>
Ježiš je Slovo, aj dnes sa nám dáva poznať v Slove. Ježiš je <strong>CESTA</strong>, ukazuje nám cestu svojim životom, preto sám seba nazýva cesta. Ježiš je <strong>Svetlo sveta,</strong> svieti nám v temnotách. <strong>Duch Boží, ktorý vychádza z Otca a Syna, </strong> osvetľuje Slovo, aby ho mohol porozumieť každý jeden človek.. <strong>Ježiš je Pravda,</strong> je <strong>Učiteľ</strong>, učí nás pravde a dáva nám z pravdy slobodu... <strong>Ježiš je Láska,</strong> dáva nám seba. <strong>Ježiš je Snúbenec,</strong> je <strong>Ženích</strong>, je <strong>Kráľ</strong>... je <strong>Rozsievač</strong>, je <strong>Vinič</strong><strong>, je Pán</strong>, je <strong>Pastier</strong>, je <strong>Spasiteľ</strong>... je <strong>Život</strong>. Tí, čo zažili jeho fyzické spoločensto, menili svoje životy okamžite. On ich volal a šli s Ním, nasledovali jeho životný štýl a prijali ho za svoj. Sú zvečnení v Slove o týchto udalostiach. My sme s Ním dnes na ceste života. <strong>Máme jeho Slovo, máme Ducha svätého, s Ním a v ňom vstupujeme do vzťahu s Ježišom</strong>. Duch Boží - Duch svätý, je duch Ježiša aj Boha Otca a On sa stáva našim učiteľom. Učí nás dnes všetkému, čo potrebujeme pre život. Oživuje nám dušu a napĺňa nás životom... Je s nami vždy a vo všetkom, čo je. Cez Ducha Božieho poznávame Ježiša a Otca. Kto spozná Ježiša, už nežije ako dovtedy, kým ho nepoznal.</p>
<p>
<strong>Máme nový život v Kristovi a s Ním, ktorý je úplne konkrétny a osobný. </strong></p>
<p>
<strong>Boh žije a ja som sa s Ním stretla.</strong> O tomto Bohu Otcovi, o Ježišovi Kristovi a o Duchu ich dvoch by som rada vydala svedectvo. Nedokážem slovami opísať... ani životom svedčiť o mojom Bohu. Učím sa chodiť s Ježišom, ako malé dieťa, učím sa čítať jeho lásku v mojom živote, vidieť jeho lásku v iných ľuďoch, chcem ho poznať a milovať. Chcem byť s Ním.</p>
<p>
.</p>
<p>
<strong>Ježišovo učenie je univerzálne</strong>. <strong>Ježišov prístup k človeku je jedinečný</strong>, je tak osobitný a veľmi osobný. Ježiš je nám tak veľmi podobný vo všetkom okrem hriechu. Je to taký úžasný dar, že si to nevieme ani predstaviť. V bežnom živote vôbec nerealizujeme, ako sa <strong>Boh človek Ježiš Kristus približuje človeku…</strong> Boh sa skláňa k človeku, stalsa mu podobným, aby ho človek vedel porozumieť. <strong>Boh je tak veľký,</strong> že nie je možné si ho nijako predstaviť. <strong>Boh sa približuje človeku,</strong> lebo túži po láske človeka, preto sa Boh stáva takým ( malým), ako som ja! a zároveň zostáva nekonečný a večný.</p>
<p>
<strong>Boh prichádza k nám aj dnes. Boh stretá človeka. Je tu pre každého človeka bez rozdielu</strong> pôvodu, národnosti, osobného a spoločenského postavenia či životného údelu.</p>
<p>
<strong>Životný štýl Ježiša Krista môže nasledovať každý</strong>, bez ohľadu na to, do akej rodiny sa narodil, ako vyrastal, aký mal výzor a hlas, bez rozdielu toho, akú inteligenciu dostal alebo nie, bez rozdielu toho, ako vyzeral a ako veril alebo neveril, poznal alebo nepoznal Boha - bez ohľadu na to, ako vyzeral jeho život dovtedy, kým <strong>človek</strong> <strong>stretol Ježiša Krista. </strong>V tomto vidím paralelu k tomu, prečo<strong> Ježiš neuvádza </strong>o sebe a svojej rodine<strong> nijaké konkrétne podrobnosti z detstva a mladosti. Neboli by nám potrebné ani užitočné. </strong>Nie sme z izraelského národa, príchod Ježiša Boha-človeka na svet sa už uskutočnil,<strong> Ježiš nám nikde nehovorí, aby sme žili v uniformite – aby sme boli rovnakí, čo do štýlu života. Jediné, čo od nás Boh žiada je veriť mu a žiť vieru, je to život podľa Evanjelia. Tak získame a upevníme charakter človeka Evanjelia, tak sa môžeme stávať podobnými Ježišovi a nasledovať ho… On sa sklonil k nám – stal sa človekom. Teraz sa musíme vyzdvihnúť my k Ježišovi (Ježiš povedal. „Keď raz budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe…“) </strong>a nastane stretnutie, ktoré premení náš život.</p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Boh miluje rozmanitosť! </strong>Tak, ako v prírode nie je „rovnaký tvor ani rastlina – sú iba tvory a rastliny podobné, boli človekom zaradené do kategórií a rodov podľa určitých podobných znakov, a ich „rodu“, čeľade“ atď., ale každý a každá z nich je originál! <strong>A človek? Niet na svete rovnakého človeka! </strong>Aj keď ako ľudia môžeme mať najrôznejší vzhľad, farbu pleti, určitú konštitúciu tela, inteligenciu, charakter a rôzny spôsob myslenia, aj rôzne vlastnosti, máme nesmrteľnú dušu, v ktorej žije Boh. Niet na svete osoby, akou som ja a ty! Sme Božie originály! Sme vybavení nesmrteľnou dušou, najrôznejšími schopnosťami, darmi a sme obdarení túžbou po Bohu. A naopak.<strong> </strong></p>
<p>
<strong>Boh túži po nás… volá nás do vzťahu s Ním. Skláňa sa k nám dnes... Čaká aj dnes, či mu porozumieme. Miluje nás.</strong> Dal nám Slovo, dal nám Syna Ježiša, dal a dáva nám seba aj dnes. Robí tak osobne, každý má jedinečnú možnosť stretnúť ho a žiť s ním život v plnosti.</p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Slovo Božie je živé</strong></p>
<p>
<strong>Starý zákon </strong>nám hovorí o vzťahu a stretávaní sa Boha a človeka, hovorí o zmluve Boha, o vernosti Boha k človeku. Boh odhaľuje človeku seba… Boh vyslovuje zmluvu s človekom a s jeho ľudom, a pečatí ju svojou vernosťou. <strong>Boh sa stará o človeka, vedie ho, chráni ho, miluje do krajnosti. Boh hľadá na človeka aj dnes.</strong></p>
<p>
<strong>Nový zákon hovorí o príchode a pôsobení Ježiša, Boha a človeka. </strong>Ježiš – Boh v tele človeka stretá človeka… a človek stretá Boha. Nový zákon hovorí o živote Boha a človeka v dnešnom svete, hovorí o živote a o viere v Boha, hovorí o živote v Duchu a pravde.</p>
<p>
<strong>Tak skúšam moje kroky s Duchom Božím a so živým Slovom.... Učím sa poznávať a milovať Ježiša.</strong></p>
<p>
+</p>
<p>
<strong>Každý z nás dostal osobné pozvanie od Boha</strong>.</p>
<p>
Boh nám dal život na tomto svete. Vložil do nás nesmrteľnú dušu a dal nám všetko, čo potrebujeme k životu s ním Dal nám Slovo Božie a svojho Ducha, aby sme ho spoznali. Dal nám Cirkev a sviatosti. Dal seba. Dal nám všetko. <strong>Chce lásku človeka, lebo On sám je Láska a stvoril nás pre lásku. </strong></p>
<p>
+</p>
<p>
<strong>Milujem tohoto Boha v troch osobách, milujem jeho spoločenstvo Cirkev. Milujem Ježiša, On je môj Ideál a vzor. Ďakujem za Cirkev, ktorá mi dala Slovo, sviatosti aj Ježiša. </strong></p>
<p>
Milujem Boha, milujem Ježiša a jeho Ducha celým srdcom, celou dušou a celou silou, učím sa milovať seba a blížneho jeho láskou. Učím sa žiť, ako On. Chcem sa s vami podeliť. Je mojim veľkým želaním, aby ste aj vy <strong>"zrazu spoznali", že je tu On... Nech nás vedie a žehná Pán, Ježiš Kristus a Duch svätý nech nás vedie v slovách a v skutkoch, aby sme dávali inýmsvedectvo životom. Nech nám dá túžbu po Bohu, po oznaní Ježiša a radosť z Ježiša, živého Boha, prítomného v našom živote, a nech nám dá radosť z jeho Slova.</strong></p>
<p>
Želám vám pokoj a lásku nášho Boha, vyprosujem silu viery a vrúcnu túžbu po Bohu pre nás všetkých, ktorí v neho veríme. Prosím za tých, čo neveria, aj za tých, čo odmietajú Boha. Prosím Boha, aby do nás vložil túžbu spoznať ho. Nech nás vedie Duch svätý, aby sme poznávali Ježiša Krista!</p>
<p>
Ježiš je všade prítomný a je s tebou...</p>
<p>
Ježiš je s tebou v tvojom konkrétnom živote a hovoríi..</p>
<p>
Ježiš je tam, kde si ty, oslovuje ťa, chce sa starať o teba...</p>
<p>
Ježiš je s nami dnes. Ako si dnes uvedomujeme jeho prítomnosť? Ako ho spoznávame vo svojom živote, ako ho stretáme u iných ľudí? Máme radosť, že môžeme byť s ním? Ako vyzerá náš osobný vzťah? Isto máme veľa otázok. Ak sa priblížime k nemu v jeho Slove, ak prijmeme jeho Ducha, On nás všetko naučí, dáva poznanie aj múdrosť. On nás učí modliť sa a zostávať s Ježišom, mnohé otázky sa zrazu vytratia...</p>
<p>
<strong>Ježiš Láska Boh...</strong></p>
<p>
+</p>
<p>
Hľadám konkrétne znaky prítomnosti Boha v mojom živote... hľadám v mojom živote pôsobenie Boha. Učím sa rozoznávať, počúvať jeho hlas, učím sa byť s ním, učím sa milovať ho...</p>
<p>
<strong>Ježiš je prítomný v mojom živote </strong></p>Mária Künzl2014-04-01T10:06:14ZNie obety a pôsty chce BohMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/nie-obety-a-posty-chce-boh2014-03-26T08:19:17Z2014-03-26T00:16:46Z<p>
V Starom zákone nám Boh hovorí, že "nechce obety a pôsty...!" Prečo? Lebo <strong>Boh chce od nás obrátenie! </strong></p>
<p>
Čím je je obrátenie? </p>
<p>
Je to jednoduché, je to <strong>zanechať, odhodiť, prestať robiť "neprávosť" </strong>= to, čo je nesprávne a v Bohu nezlučiteľné. Je to zanechať hriech - všetko to, čo ním je, samozrejme, a <u>neprávosť </u>čiže to, čo nie je pravda alebo nie je spravodlivé pred Bohom. Jednoduché. A predsa... Zmeniť životný štýl, meniť svoj charakter, nie je jednoduché. Obrátenie je priľnutie k Bohu, je to pohľad na Boha vo všetkom, čo robíme...</p>
<p>
<strong>Meniť... meniť SEBA.</strong> Meniť dokonca <strong>vlastný charakter, </strong>to, čo je nám najvlastnejšie a najbližšie. To naše... Naozajstná úloha. Náročná... Na to potrebujeme poznanie seba. Spoznať seba znamená priznať si, čo je neprávosťou, čo je dobrom... Našla som si tie moje. Viem o nich už dávno... nemala som odvahu a guráž zanechať ich! Až teraz..., dozrel čas, aby som poznané a nájdené preosiala, aby zostalo iba dobré "osivo" lebo je čas siať... Máme talenty a nie je ich málo. Len nepriateľ ich vždy stíhal zadržať, aby neniesli ovocie. Doteraz tak bolo. Je čas meniť. Je čas vyhadzovať nedobré, zušľachťovať dobré... <strong>Nie je treba iba "obeta", alebo pôst na čas... Pôst od čoho? Je treba zmena - obrátenie! Na stálo.</strong> <strong>Navždy</strong>. Je to byť s Ním, nie sama, nie bez Neho! Získať si srdce Boha, On naplní moje srdce až po okraj... Potom nie sú veci "ťažké", ani smutné, nie sú bez radosti. potom nechýba motivácia ani možnosti...</p>
<p>
</p>
<p>
Vydajme sa na cestu. <strong>Poznanie seba je začiatkom.</strong> Spoznať dobré a nie dobré. Netreba sa báť! Aj keď nie je iba radostná ale je predovšetkým nádejou na úspech a radosť, ak ju zdoláme. Áno, mnohí z nás už sú na nej a pracujú na svojej spáse zo všetkých síl. Tak je to dobré. <strong>Máme talenty, </strong>každý z nás ich má! Treba ich množiť, hovorí Ježiš a zdokonaľovať ich, dať z nich iným, aby tiež mohli rásť. My všetci máme úžasné dary a schopnosti, ktoré je treba nájsť, pomenovať, zušľachtiť a vycibriť. Iba tak nám poslúžia a prinesú úrodu, mnohonásobne. Preto nám ich Boh dal. Aby sa oslávil, aby sme boli jeho obrazom. Nie je sa treba báť - Boh je s nami, máme jeho hojné požehnanie a milosti. Treba sa dať do práce, aby sme mohli zberať ovocie našej námahy! Poznanie pravdy, poznanie pravdy o sebe nie je moralizovaním, je nájdením prísľubov a darov, ktorými nás vybavil Boh pre život v plnosti! Sme deti Boha a máme dary! Azda o nich ani nevieme, preto je treba ich spoznať a zušľachtiť. Mnohé dary ležia ladom, sú ukryté pod nánosom podcenenia, azda aj nami samými. Tak sa nebojme odkryť ich, aby slúžili nám a iným ľuďom na spásu. Sme Boží ľud, sme jeho dedičia, synovia a dcéry, sme vyvolení, máme všetko...</p>
<p>
Nech nás žehná Pán a nech nám dá poznanie a odvahu meniť veci, charakter, život, spoločnosť! Rozhodujeme sa pre život!!! je to život v hojnosti Božích prisľúbení! Amen.</p>
<p>
+</p>
<p>
<br />
Boh nepotrebuje náš pôst... my ho potrebujeme. Zrieknutie sa niečoho nám umožňuje zistiť, bez čoho dokážeme žiť, čo nepotrebujeme k životu a čo potrebujeme v miere... Pôstom očisťujeme zrak a sluch duše, získavame späť čistotu mysle a srdca, ktoré je zasa schopné milovať seba a iných ako miluje Boh... Pôst oživuje túžbu po Bohu a po živote, ako nám ukázuje Ježiš. učí nás odpúšťať 77x... vždy... učí nás milovať bez podmienok, lebo tak nás miluje Boh.</p>
<p>
Naše obety nie sú ničím iným, ako ziskom. Nimi získavame späť to, čosme azda stratili... Schopnosť deliť sa s inými, schopnosť vidieť očami viery...</p>
<p>
A modlitby? <strong>Modlitby sú spoločenstvom s Bohom,</strong> modlitby sú miazgou života, sú životom duše, sú agapé človeka a Boha, sú spoločenstvom lásky človeka a Boha, a ľudí medzi sebou... V modlitbe získavame blízkosť k Bohu, v modlitbe sa obraciame na Boha... V nej obraciame sa k Bohu, aby sme mohli v konkrétnom živote rásť a mocnieť vo viere, v láske a v nádeji, ktorá nás nesie... Aby sme mohli žiť a niesť iných k Bohu, aby sme mali život, radosť, naplnenie = požehnanie a priazeň Boha.</p>
<p>
A <strong>nikdy nezabudnime na vďačnosť, lebo ona je začiatkom radosti.</strong></p>
<p>
<br />
+</p>
<p>
Zamyslenie k téme od karmelitána, o. Vojtěcha Kodeta:</p>
<p>
<a href="http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/rozhovor-vojtech-kodet">http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/rozhovor-vojtech-kodet</a></p>Mária Künzl2014-03-26T00:16:46ZObrátenieMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/obratenie2014-03-22T23:17:43Z2014-03-22T22:10:12Z<p>
V súčasnom pôstnom období <strong>hodnotím svoje obrátenia...</strong></p>
<p>
Bolo ich veľa. Je ich veľa. A sú dôležité, sú potrebné a sú cenné. Každé z nich ma priviedlo bližšie k Bohu aj k ľuďom. Ďakujem Bohu za dar obrátenia, za jeho trpezlivosť a lásku k nám, ku mne. Mnohokrát som prišla na veci, ktoré som dlhú dobu robila zle... Nevidela som to tak... Boh mi ukázal, ukazuje mi cestu von z tých pomýlených ciest. Som za to veľmi vďačná a hlavne si cením to, že aj ja môžem byť vľúdnejšia k iným, ktorí robia chyby, lebo viem, koľké som urobila a stále robím ja. Obrátenie e podaním ruky Bohu..., je úprimnou ľútosťou a túžbou milovať ho...</p>
<p>
Čítala som, že ak máme problém vo vzťahu k ľuďom, máme problém vo vzťahu k Bohu. Rozmýšľala som nad tou vetou, nedala mi pokoja. Prišla som na to, že <strong>môj vzťah k Bohu </strong>je v mnohom veľmi nekvalitný a úbohý... Samozrejme Boh všetko vie a hľadí na srdce človeka. Aj človek má byť pozorný a úprimný voči Bohu, má byť autentický a pravdivý. Samozrejme sa snažím byť taká, len nie vždy, nie úplne a nie vo všetkom. Zistila som, že mnohé robím "nasilu", nie z lásky a skutočnej radosti... že veľakrát ma to niečo stojí. A ani by som to nechcela dať... Napríklad "môj čas"..., moje sily, keď práve bojujem o to, aby mi z nich niečo zostalo pre tie "moje veci"... alebo aj prostriedky. Nie, nemyslím najskôr na Boha a na blížneho ale na seba! Na moje veci, na moju rodinu, na moje záujmy... Ach, to je sklamanie! Pritom som si bola tak istá, že dávam Bohu rada a veľa! Nie, nie je tak. Ale je to dobre, že som to mohla uvidieť... Padol z môjho srdca kus moje pýchy a sebaistoty. Môžem sa priblížiť k Bohu. Môžem ho žiadať, aby mi pomohol, robiť lepšie, inak. Aby ma priviedol k skutočnému obráteniu. Aby som sa naučila modliť a žiť ako ten mýtnik, čo mu hovorí: "Nie som hoden"... ktorý vedel, čo viem aj ja. Že nie som lepšia, ako iní, že bojujem so slabosťami ako iní a vôbec nemám "lepšie" pozície a prednosti. Nie. Som človek. Mám slabosti a robím chyby. To ma však robí schopnou rozumieť iným, robí ma ochotnou ísť k Bohu, lebo iba On ma z týchto malostí vyslobodí. On mi dá poznať, ako z nich môžem vyjsť...</p>
<p>
<strong>Ďakujem za dar ľudskosti, </strong>ktorá ma robí slabou a zraniteľnou, a zároveň úžasne schopnou znova vstať a ísť po tejto ceste s ínými ľuďmi, ktorí sú mi veľmi podobní, sú ako ja! Ďakujem za to, že mňa a iných Boh vždy prijíma s láskou a dáva nám silu a radosť z obrátenia. Som bohatá na jeho milosti... Chcem žiť naplno moje obrátenie, chcem milovať Boha Lásku. Viem, že sa podarí, azda - isto aj v mojich vzťahoch prejavím lásku a radosť z toho, že Boh je mojim Otcom a Pánom, milujúcim a úžasným..., s Ním som schopná lásky a obrátenia.</p>
<p>
<strong>Mám zaostrené na obnovu vzťahov. </strong>Chcem obnoviť môj zťah k Bohu, k sebe a k blížnemu. Chcem žiť moje vzťahy naplno. Aj keď s chybami Viem zasa vstať a nanovo a skutočne milovať. Modlitba a odpustenie sú moje oporné body. Boh nepočíta pády človeka, ľudia áno. Nie je to podstatné. Boh odpúšťa stále, som na ceste obrátenia. Ak budem ja ochotná podať ruku inému, Boh to nikdy neodmietne mne... Nepočítam moje pády, ani pády iných... Boh ich nepočíta. Nepočítam obrátenia. Verím. Verím v lásku Boha a ľudí. verím v milosrdenstvo Boha. Je bez konca. On je láska. Ja sa stávam... láskou. Verím v obnovenie vzťahov. Viem, verím, že sa nám to podarí.</p>
<p>
+</p>Mária Künzl2014-03-22T22:10:12ZVeriť Bohu!Mária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/verit-bohu-2014-03-26T09:20:08Z2014-03-17T10:42:29Z<p>
Musím priznať, že som často vyniesla na svetlo to, čo bolo určené mne..., čo mi Boh dal, aby ma posunul ďalej. Preto sa dnes nečudujem nepochopeniu. Boh je reálny, je živý a všadeprítomný, vieme. Len v praxi sa nám to nejako vymyká z rúk. Tak sa stáva aj mne.</p>
<p>
<strong>Pôst je stretnutie s Bohom. </strong>Je to zážitok osobnej blízkosti Boha nie len na 40 dní, ale navždy. <strong>Prítomnosť Boha Stále. Znova a znova... To je večnosť!</strong> Je to úžasné stretnutie! Je tu Boh a zviditeľňuje aktualizáciu môjho života!</p>
<p>
Pôst je o zmene smeru, zmene spôsobu života, je o odložení aj odhodení zbytočného nákladu (nie len hmotného! Presvedčenia, klamstvá, ktorým veríme...). Pôst je o zamyslení sa nad doterajším životom.</p>
<p>
<strong>Pôst je obnova viery... , ktorá je bez hraníc...</strong> Boh nemá hranice. Moja viera má hranice... Mnohokrát som sa presvedčila o tom, že kým moje ústa vyslovujú slová Kréda... moje srdce je plné nevery. Zistila som, ako je mi ťažké veriť, že Boh koná mocne a živo, že On mení životy tých, ktorí mu to dovolia... Vôbec netreba "konať" neviem čo, ani modlikať, stačí chcieť (!) a dovoliť Bohu konať... Robiť tak s úprimným, čistým srdcom = nie ako ja chcem, ale ako TY chceš.... <strong>Boh urobí zmenu.</strong> Nie zbytočne nám hovorí na toľkých miestach v písme: <strong>"NEBOJ SA! Ver!"</strong> Moje srdce bolo plné strachu, o niečo, o seba... Nie hocijaký strach! <strong>Bol na nerozpoznanie podobný</strong> niečomu, čo sa nedá urobiť, čo nemôže byť skutočnosťou... v mojom živote.</p>
<p>
<u>Strach má mnoho podôb</u>! Neodlíšime ho, je na nepoznanie podobný jeho "plodom" - je ako NEISTOTA, NEROZHODNOSŤ, NEOCHOTA VYJSŤ, ísť... NEDOVERA... alebo MALÁTNOSŤ, SLABOSŤ... lebo mi chýba viera...</p>
<p>
<u>Kým je v srdci <strong>strach</strong>, nemôžeme počuť Boha.</u> Počujeme strach... Preto nie je v srdci ani viera...</p>
<p>
Odhadzujem strach, a všetky jeho plody... <strong>Chcem vieru!</strong> Mocnú ako u prvých kresťanov, ako u mučeníkov, ktorí vedia, že ich čaká to, čo prisľúbil Boh! <strong>Verím tebe, môj Boh!</strong></p>
<p>
</p>
<p>
Mnohí súčasní duchovní dovoľujú pôst iný, ako ho poznáme z minulosti. Vidím v tom zmenu smeru... Veď zriekať sa jedla v dobe, keď sú mnohí z nás presýtení kadečím... isto nepadne zaťažko. Pôst od slov, od skutkov... pôst aj od "slov v mysli" človeka, pôst od "mojich" slov... mojich názorov, mojej mienky atď. Benediktíni rozlišujú "klábosenie v mysli" t.j. v srdci... <strong>Rečnenie a ticho v srdci</strong> - je to zaujímavý poznatok :o) Dobrý je aj pôst od hnevu (myšlienky, slová, skutky), rozčuľovania sa, ponosovania sa na všetko, a aj pôst od klebetenia... hovorenie iným o iných. Je na taký pôst mnoho príkladov. Vôbec nie je ľahké sa takto postiť! Mnohé zo spomínaného sa tak "zakorenilo" v mojich spôsoboch a už to nevnímam! Ja sa bez problému zriekam jedla, istých vecí, ktorým som venovala veľa pozornosti, ale <strong>mlčanie v srdci alebo neponosovať sa na VŠETKO!</strong> - to ma stojí riadnu námahu. <strong>Boh hovorí v srdci človeka,</strong> a vlastne veľmi veľakrát k nám <u>nemôže prehovoriť, lebo stále hovoríme my!</u> To som spozorovala na sebe. Vždy som mala ten pocit, že <strong>musím Bohu to a to rozprávať, alebo ho "zahrnúť"</strong> nespočetnými vďakami a chválou a pritom som práve mala mlčať a počúvať... a dary prítomného okamihu sú tam... na večnosti. Samozrejme že mu patrí všetka chvála a vďaky, len všetko na svoj čas.... Nie vtedy, keď mi chce niečo hovoriť ON. Nuž <strong>učím sa, zdá sa, že to ide rýchlo, lebo CHCEM</strong>. Ak niečo chceme skutočne a úprimne, je to ako <strong>letieť za cieľom, ísť naplno... </strong>autom (alebo na vlastných) k známym alebo aj do práce, lebo máme stretnúť tých, na ktorých sa to srdca tešíme, alebo nás čaká práca, ktorú milujeme.... <u>Ženie nás túžba, mocná a živá... </u>Je v nej život. Taká jazda (pohyb) sa dá ľahko odlíšiť od "vlečenia sa" mnohých účastníkov cestnej premávky, ako sa to odborne nazýva, ktorí "idú" - vlečú sa - tak, ako keby nechceli dôjsť do cieľa:o) Mám ich denne pred sebou na mojich cestách a úprimne je mi ľúto, že som nerozlíšila tento rozdiel (aj ja som sa vliekla ako keby som nemala cieľ) a nebežala za mojim cieľom....</p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Dostala som dar</strong></p>
<p>
Môj deň prijatia sviatosti krstu bol 8. marca, na MDŽ :o) Nemohla som ho osláviť v tento deň, nikdy som to nerobila, ani neviem, ako by som ho mohla osláviť vhodným spôsobom... Nuž môj Milovaný Boh mi jeden spôsob ukázal...</p>
<p>
Netušila som, aké je jeho prekvapenie. Nemá sebe podobného! Deň 8. marca prešiel veľmi rýchlo. Bol obyčajný, pracovný. Na môj úžasný dar sv. krstu som krátko pomyslala a deň bol preč. No nasledujúci deň po službách - <strong>Boh nemá problémy s časom:o)</strong> mi Boh daroval nový dar... Na môj krst som už nemyslela, bola som ponorená v myšlienke na to, že som "zabudla ísť na vigílnu sv. omšu, ktorú som zmeškala. V nedeľu službu. Keďže sa podobné opakuje v mojom živote (nepozornosť nie len k Bohu, aj k ľuďom a úlohám) trápilo ma to. pripravila som sa na spoveď a šla som v pondelok ráno na sv. omšu pre tú nedeľu. Nedeľa sa nedá "nahradiť", ani to nie je potrebné, Boh nahrádza všetko. Dôležité je srdce človeka. Boh vie všetko. Tak som sa upokojila a po omši vidím na oznamke, že spovedá p. Damián - môj mladučký cistercián, ktorého som si (duchovne) adoptovala... Dával mi primičné požehnanie. Tak som šla. Má dar... a pomazanie Ducha sv. - som o tom presvedčená. Je darom, môcť ísť k nemu na spoveď. Po spovedi som šla na druhú sv. omšu. neplánovane, spontánne. chcela som potvrdiť moje rozhodnutie pre zmenu života a posilniť si aj obnovu obnovu mysle, srda, duše. Na ten deň nezabudnem. Ďakovala som Bohu za deň môjho sv. krstu, ktorý som úplne neplánovane oslávila o pár dní neskôr, 11. marca :o) Boh mi dal dary, o ktorých sa mi nesnívalo. <strong>dal mi hlboký a skutočný Pokoj srdca,</strong> ktorý prevyšuje moje chápanie... Dal mi <strong>Pokoj mysle, rozbúrenej a nepokojnej... a dal mi Radosť,</strong> ktorá pokojne a mocne <strong>naplnila moje srdce,</strong> hoci sa vôbec nemám z čoho radovať vzhľadom na moju aktuálnu situáciu života... Prijala som <strong>plnosť milostí,</strong> ktoré nedokážem vysloviť. Viem, že som ich dostala... t.j. že som ich dokázala prijať, vziať si ich!</p>
<p>
+</p>
<p>
<strong>Boh nám dáva plnosť milosti bez prestania...</strong> každému z nás... stále. Problémom je, že si ich nevieme prijať, vziať... Je to ako zatvorené srdce, ktoré je "zatvorené" pre Božie milosti... Nevedela som, ako ho "otvoriť"... Boh ho otvoril... jeho Duch, ktorý osvecuje cesty a dáva poznanie... Nechcem ho už nehcať bez pozornossti... nechcem robiť nič, čo mi bráni počuť jeho reč, chcem pokojne načúvať hlasu môjho milovaného Pastiera... A chcem milovať celým srdcom, celou mysľou a zo všekých síl Boha - Lásku!</p>
<p>
+</p>
<p>
<strong>Boh obnovuje moju vieru.</strong> Robí ju mocnou a dáva mi ponať, ako mám veriť, je to viera, ktorá prenesie hory... je to už viera bez hraníc, ktorú sa naučili apoštoli, akú poznali svätí a ktorú dostali do daru ľudia bez vyznania...</p>
<p>
<strong>Verím Bohu! </strong>verím, že On môže všetko a verím, že On mení môj život! Boh mení ľudí, mení svet!</p>
<p>
<strong>Ďakujem Bohu a oslavujem jeho sväté meno, lebo robí v mojom živote veľké veci!!!</strong></p>
<p>
<strong>Ave, Mária!</strong></p>
<p>
+</p>
<p>
Obrázok:</p>
<p>
Ako sa sklonil dospelý muž k dieťaťu, aby mu mohol hľadieť do očí, tak sa skláňa Boh k nám, aby sme ako to dieťa na obrázku, mohli pohliadnuť na neho... Chvála Tebe, Bože!</p>Mária Künzl2014-03-17T10:42:29ZObrátenie k BohuMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/obratenie-k-bohu2014-03-12T13:08:30Z2014-03-12T11:09:29Z<p>
<strong>Život je CESTA</strong>. Je na nej mnoho obrátení...</p>
<h1>
Obráť sa</h1>
<p>
<strong>Čím je obrátenie sa? </strong>Je <u>odvrátením sa od niečoho</u>, aby som mohla lepšie vidieť, počuť, vnímať... Obrátenie sa k niečomu - niekomu... K Bohu. Aj <u>zmena niečoho,</u> zmena spôsobu života, obrátenie ako zmena života. Obrátenie sa je najdôležitejšie. Preto je na prvom mieste v Ježišovej reči. Tvár a srdce, myseľ, zrak a sluch obrátené k Bohu, preč od lákadiel sveta, smerom k Bohu a k jeho plánu v mojom živote, aby som vyhľadávala a nachádzala jeho prítomnosť, potrebujem pokoj srdca... a rozlíšiť.. Aby som mohla konať rozhodnutia, potrebujem počuť Jeho hlas, a ísť za Ním, ísť s Ním...</p>
<p>
<strong>Pôstny odev - moje srdce...</strong></p>
<p>
<strong>Roztrhnuté srdce</strong> pred Bohom mi umožní "vysypať" zo srdca to, čo tam nemá byť... Nie až tak jednoducho. Je to <strong>vedomé hodnotenie, </strong>premýšľanie o súčasnom spôsobe môjho života, a <strong>vedomé rozhodnutie sa pre zmenu,</strong> tam, kde treba meniť.... <strong>Vedomé zrieknutie sa =</strong> <strong>odmietnutie, odstránenie</strong> toho, čo nemá byť.</p>
<p>
</p>
<p>
+</p>
<p>
Púšť môjho srdca je plná vecí, podnetov, záujmov, hlasov... "toto všetko" ti dám... hovorí Ježišovi aj mne pokušiteľ... Ježiš odpovedá Slovom Božím. Ja hovorím Bohu - "to všetko odovzdávam tebe, môj Boh", nanovo sa rozhodujem pre to, čo chceš Ty.</p>
<p>
<strong>Boh je moje všetko</strong> vo všetkom. Mám všetko. <strong>Ježiš - TY si môj DAR </strong>- Ann Voskamp</p>
<p>
+</p>
<p>
<strong>Som "kvások" - môžem rásť... </strong>môžu rásť iní, moji blížni... Boh je so mnou... a s nimi. Málo? A predsa všetko, čo treba k rastu <img alt="smiley" height="20" src="http://www.mojakomunita.sk/html/js/editor/ckeditor/plugins/smiley/images/regular_smile.gif" title="smiley" width="20" /></p>
<p>
<strong>Som svetlo</strong> Božie - lebo Boh je so mnou. Svetlo svieti a tmy ho neprijmú - som svetlom ( som v Bohu), svieti božie svetlo - niet tmy... Boh je Svetlom pre moje chodníky... idem vo svetle... Slovo a Duch Boha...</p>
<p>
Som soľ... málo jej treba na ochutenie... Málo stačí.</p>
<p>
<strong>Pravda </strong>Božieho Slova o mne, o svete, ma oslobodzuje... od starého myslenia, činov, od klamstiev od hriechu... <strong>Duch svätý ma vedie...</strong></p>
<p>
</p>
<h1>
Som s Pánom na púšti</h1>
<p>
<strong>Púšťou je teraz moje srdce</strong>. Pán je tu so mnou, jeho <strong>Slovo ma vedie, počúvam jeho hlas, idem s Ním.</strong></p>
<p>
<strong>Málo je všetko. </strong>Je čas, chcem žiť z mála - matéria - (nie iba teraz - už stále) a chcem dávať iným, aby aspoň niektorí mali čo im treba... môžem darovať Lásku a niečo málo z hojnosti tohoto sveta. Čo urobím jednému z Pánových maličkých? Požehnávam, myslím lásku a živím v srdci lásku, žijem Slovo, sejem Slovo do môjho srdca, aby nieslo plody... modlitby, služby z lásky nie povinnosti, malé obety a skutky pokánia a zadosťučinenia... Mt 25, 34-40;</p>
<p>
<strong>Pozornosť Bohu</strong> - Pán je môj pastier, počúvam jeho hlas a nasledujem ho. Jn10, 27;</p>
<p>
<strong>Bdelosť </strong>- vyhľadávam Boha..., bdenie pri Ježišovi, keď hovorí, keď učí.... bdenie pri jeho Slove - Slovo Božie je olej do lampy srdca. Lk 12, 33-40;</p>
<p>
<strong>Vernnosť </strong>- vernosť v malom Lk 12, 41-48;</p>
<p>
<strong>Zmierenie </strong>- <u>zmierenie sa so sebou, </u>s tým, kým som, aký/á som, lebo som dokonalá pred Pánom... Zmierenie sa s inými - odpustenie darovať a prijať , <strong>prijať Božie dary... </strong>On neustále dáva život, potrebné milosti a dary bez konca... Lk12, 58-59;</p>
<p>
<strong>Pokánie</strong> úprimnosť pred Pánom, pred sebou, láska k Bohu - láska dieťaťa k Otcovi, ktorá plodí lásku k iným, aj lásku k sebe <img alt="smiley" height="20" src="http://www.mojakomunita.sk/html/js/editor/ckeditor/plugins/smiley/images/regular_smile.gif" title="smiley" width="20" /></p>
<p>
Chcem milovať Boha celým srdcom...! Miujem život s Ním! Radujem sa z nášho - z môjho Boha!</p>
<p>
<strong>A nezabúdajme na vďačnosť </strong><img alt="smiley" height="20" src="http://www.mojakomunita.sk/html/js/editor/ckeditor/plugins/smiley/images/regular_smile.gif" title="smiley" width="20" /></p>
<p>
+</p>
<p>
</p>
<p class="verse start first">
Milujem ťa, Pane, moja sila;</p>
<p class="verse cont">
Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.</p>
<p class="verse cont">
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.</p>
<p class="verse cont last">
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, a budem zachránený pred nepriateľmi. Zo žalmu 18;</p>Mária Künzl2014-03-12T11:09:29ZPopolcová stredaMária Künzlhttps://www.mojakomunita.sk/en/web/newfame/blog/-/blogs/popolcova-streda2014-03-05T22:19:11Z2014-03-05T19:30:11Z<p>
<strong>Boh môj Pán, môj Otecko, môj milovaný Ježiš... môj</strong> <strong>Duch svätý,</strong> utešiteľ a oživovateľ, On vedie môj život, moju obnovu a moje obrátenie sa k Bohu celým srdcom a celou dušou. Boh mi dáva nový život. Otváram svoju náruč aj srdce a prijímam Boha za môjho Spasiteľa, Vykupiteľa a Oživovateľa.</p>
<p>
Za tebou túži mja duša, Bože môj! Za tebou prahne moje srdce, túžim ťa vidieť, túžim s tebou žiť!</p>
<p>
+</p>
<p>
</p>
<p>
Moje pôstne obdobie sa začalo nočnou službou, v predvečer popolcovej stredy. Moje zvyčajné kontakty a služba ženám - mamičkám a ich novorodeniatkam, a rodine ale je tu vždy aj skúška vzťahov s kolegyňami, s lekármi. Tá mi dáva zabrať. Nie som anjel. Mám tiež svoje "chyby" a malosti, nikdy však nie s úmyslom robiť niekomu naproti, alebo podnecovať zvady. Nemôžem sa však vyhnúť konfrontáciám a mám s tým problém. <strong>Som sama</strong>. <u>Doteraz som tak myslela.</u> Hej, moje kolegyne sú "pokrstené", aj dávajú svoje deti na prvé sv. prijímanie a birmovku. Pre istotu. neškodí, možno dačo pomôže. To je všetko. Sú veselá kopa, sú priateľské, sú mladé, ktoré spoznávajú svet a sú aj v mojom veku, ktoré majú svoje priehradky, a svoje nemeniteľné obrazy o tom, ako byť kolegom. <strong>Vedia však zaťať do živého... </strong>mladé aj v mojom veku. Sú ľudia, sú ženy, ako ja. <strong>Dokážu zasadiť ranu, ktorá bolí a páli ešte dlho po službe.</strong> Lekári sú takí a takí... dobrí odborníci - chabí na charaktere alebo aj chabí na odbornosti a na charaktere. Tých skutočne dobrých - odborníkov aj na charaktere je ako šafránu... Sme ľudia, nie sme anjeli. Aj multidisciplinárnosť tímu (práca viacerých odborníkov a sestier - odborníčok) je tiež možné vysvetliť a žiť veľmi rôzne. Od ležérneho prístupu až po konkurenčné boje, kde "padajú hlavy" obrazne vyjadrené. Najrozšírenejšia je konkurencia a prestíž. Sme ľudia, nie anjeli, žijeme vo svete.</p>
<p>
<strong>Je to o vzťahoch.</strong> Taký "pracovný vzťah" je fuška. <strong>Je to skúška viery a lásky. Je to skúška života,</strong> z ktorej budem skladať účet. V službe boli "drobnosti", malé nezhody a rany, z ktorých som mala horko v hrdle ešte cestou do kostola. Rozmýšľala som nad prežitým, nad vzťahmi a tak. <u>Bola som smutná, cítila som sa sama... ako keby som nepatrila do toho tímu, v ktorom pracujem. A je to aj moja vina... </u></p>
<p>
<strong>Stop</strong>!</p>
<p>
To, že som sama, nie je pravda! To, že je to moja vina, tiež nie je pravda. Prečo? Lebo nebolo mojim úmyslom konať zlé. <strong>A tie nezhody? Tie sú súčasť života ľudí vo svete.</strong> Sú súčasťou života ľudí vo vzťahoch. <strong>Budú tu vždy</strong>. A "moja vina" je len jedna časť toho celého. Ak sa mi tlačí pred zrak "moja vina" a "otravuje" život, vyčíta mi a spôsobuje súženie, horkosť a bolesť, ani po oľutovaní neodchádza z mysle, už je tu ten, ktorý ma chce obžalúvať pred Bohom... nie je to Duch boží. Sú tu iné veci, rôzne činitele, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu a ktoré robia škody a problémy. Ktoré? Tie ľudské. Je tu neprajnosť, nesympatie ľudí, nepriateľstvá, nepokoje, neochota zmierenia sa, závisť, nevedomosť a mnohé iné. je tu ľudská slabosť. Rozhodujúce je, <strong>kto som a v koho mene som</strong>. Rozhodujúci je môj úmysel a moje slová a skutky vo vzťahoch s inými! Dôležitý je Boží Duch, ktorý je vo mne a ktorý ma vedie. Nevyčíta, nemučí ma tým, čo sa udialo. Je to láska Boha, v ktorom žijem, hýbem sa a som. On ma nekonečne miluje! Som pod jeho ochranou, som pod jeho milosťou. Boh je mojim svetlom, jeho Slovo je mojou cestou, mojim životom. Pravda, ktorá je od Boha, ma oslobodzuje od klamstiev a neprávosti - od mojej aj od iných. niet tu smútku ani horkosti, je tu sloboda Božieho dieťaťa a úľava v trápení, potešenie v zármutku, nie žaloba a výčitky! To je môj Boh!</p>
<p>
</p>
<p>
<strong>Ako žiť vo svete a nebyť zo sveta? </strong></p>
<p>
Učila som sa od veku dieťaťa, je to už dávno. Svet sa mení, my sa meníme. Viac alebo menej úspešne z môjho pohľadu... Z pohľadu Boha je tak, ako má byť. On dáva všetko dobré a vedie ma vo všetkom, vie o tom, s čím mám problém a boje. Nenehá ma samú, nikdy nie som bez jeho opory. To je pravda. <strong>Hľadím na Pána a moja tvár sa vyjasňuje... môj smútok odchádza, prichádza radosť a sila </strong>a ja idem s Ním. Idem na omšu... Idem k Nemu, môjmu milovanému Bohu Otcovi, ktorý mi dáva Slovo a Syna Eucharistiu a lásku bez konca... jeho láska uzdravuje vzťahy... aj tie moje. Viem to. Už som to zakúsila v rodine. Nie je to bezbolestná kúra, ale je účinná, sprevádza ju nádej aj radosť... Boh miluje ľudí...</p>
<p>
<strong>Dostala som novú silu, nesiem si Krista v srdci, na čele znamenie môjho Boha.</strong> Môj pôstny krížik z popola a v mysli i v srdci mi znie veta kňaza: "Obráť sa a ver v Radostnú zvesť"... Verím, radujem sa a ďakujem! Obraciam moju tvár i srdce k môjmu Bohu, nie k človeku, ani k mojim malostiam. Boh Láska mi dáva silu a svetlo, pre mňa aj pre tých, s ktorými pracujem a ktorých stretávam, pre moju rodinu, pre vás. On je mocný Boh, v jeho prítomnosti sa lámu luky a miznú nepriatelia (môjho srdca aj okolia), jeho meno je Láska!</p>
<p>
<strong>Chválim Teba, môj Boh, môj život a moje všetko!</strong></p>
<p>
+</p>
<p>
<strong>Môj nový život je život s mojim Bohom. </strong>Som s Ním, vo svete aj s ľuďmi. Už sa netrápim tým, čo si o mne myslia ľudia. Dôležité je len jedno: čo si o mne myslí môj Boh. Jeho sa pýtam, k Nemu nesiem všetko, čo je. Jeho nasledujem. Nesúdim nikoho. Ani seba nie. Odmietam nekonečné obžalovávanie "žalobcu", ktoré sužuje a odvádza od Boha, ktorý je Láska a Milosrdenstvo. Odmietam lož a odmietam strach, ktorý ma chce viesť do neistoty a k pochybovaniu. <strong>Mám v srdci Boha,</strong> <strong>On je mojím svetlom na mojich chodníkoch. Boh je môj Radca, On je môj Zľutovník, Otecko... Som Božie dieťa</strong>. Nie som dieťa sveta! Nemusím mať strach pre ľudí, ktorí nežijú odpúšťanie a lásku, nepotrebujem priazeň ľudí, ktorí sú zo sveta (nie z Boha) a nemôžu ma prijať ani mi niečo dať. Oni potrebujú Božie dary lásky a odpustenia, dar pokoja. Ja mám všetko! Mám lásku môjho Otca a on mi dáva život, dáva mi všetko, čo mi treba. Chcem im tie dary darovať. Pre to som na svete. <strong>Dám ľuďom, čo mám: Božie požehnanie, jeho lásku, jeho odpustenie, a jeho pokoj. </strong>Nedám im slová, nerozumeli by ich, nemohli by ich prijať. Ľudské srdce nechápe veci... Potrebujeme Boha. Boh je ten, ktorý dáva človeku múdrosť a pochopenie. Boh nám dáva dary, dáva nám seba, aby sme mohli mať život v plnosti. Volám Boha do mojich vzťahov. On dá pokoj a porozumenie.</p>
<p>
Boh hovorí v Slove, hovorí aj bez slov. Boh koná bez slov. Boh mení srdce človeka. Boh je Láska. Boh je plnosť všetkého... Boh prišiel pre človeka. Boh miluje človeka. Chcem byť ako On...</p>
<p>
+</p>
<p>
<strong>Želám vám požehnané a plodné pôstne obdobie 2014! </strong></p>
<p>
<strong>Želám vám radosť zo života v Bohu, radosť z Boha, ktorý je náš milovaný Otecko!</strong></p>
<p>
PS: dnešný bónus - internetové rádio MIR Medjugorje!!!!!!!!!!! Nádherné piesne, modlitby a vysielanie plné piesní chvál... mám rada chorvátsku aj slovinskú reč, trochu jej rozumiem a milujem ich hudbu :o) Požehnané dary od Otecka! Ďakujem!</p>Mária Künzl2014-03-05T19:30:11Z