Matej Ridzoň

Kam vykročiť?

2013-02-20T20:59:41Z

Ak chceš na mne hrať, musíš ma naladiť...

Ako znejem? Páči sa ľuďom hudba ktorú vydávam? Nebudú odchádzať ak im zahrám? Na koľko tónov sa ešte opýtam?...
A koľko podobných otázok zaplavilo moju myseľ, keď sa z čista jasna objavila úloha, ktorá mi bola zverená už dávno, no teraz bola opäť pripomenutá, skrze ľudí v GDZN school. Poďme hrať.. ehm teda.. evanjelizovať, hlásať radostnú zvesť.

Predohra boja - No a tak sa začal boj, na mojom bojisku celkom veľký, pretože výzva bola nová a nepriateľ bol skúsený a veliteľ len nedávno nastúpil. Skôr než veliteľ vôbec do niečoho vykročil, mal pochybnosti, či vôbec zvládne túto bitku vyhrať. Chvíľu sa sám seba pýtal, či chce vôbec do útoku, ale nakoniec si rozpomenul, že Generál mu suroviny vždy dodáva a On má už prichystanú najlepšiu možnú taktiku. Ja mám len vykročiť do tohto boja a On mi už dá mapu.

Tak som vykročil a hľa, po rozhovore s generálom mi poslal info o bojových pozíciach, kde mám rozpútať boj. Nebolo mi to hneď všetko jasné a už vôbec nie ľahké, pretože táto pôda bola veľmi blízko môjho domova. Zároveň aj druhá značka bola blízko môjho obydlia, tak sa mi ťažko do toho vchádzalo. Preto som sa šiel poradiť, s mojími najbližšími a spoluveliteľmi, ako na to. Vďaka ich radám a skúsenostiam som pochopil, že to neriadim celé ja, ale že vlastne Generál má všetko pod palcom a prichádza ďalej On sám a ja mám len vytiahnuť do boja a ďalej On už bude bojovať za mňa.

Misia 1 - Tak som vkročil na prvé pole, no cieľ nebol na dosah. Pokúšal som sa nejak k nemu dostať, ale dochádzal mi čas. Tak som skúsil ešte prezrieť knihu tvári a našiel som svoj cieľ. Chvíľku som rozmýšľal, či mu pošlem ultimátum, žeby sa vzdal, ale nakoniec to skončilo tak, že som mu ponúkol prímerie a pozval ho po boji na spoločnú stanovačku. Už sa len musí rozhodnúť či bude chcieť ísť, veru, ešte mi nedal vedieť, budem sa ho musieť opýtať.

Misia 2 - Po tomto boji nastal druhý, náročnejší. Cieľ nebol na dosah veľmi dlhý čas. V poslednej chvíli mi ale prišla po druky stratená kniha tvári a našiel som ho tam a poslal mu ultimátum. Odpoveď som zatiaľ nedostal.

Medzičasom mi generál podsunul super tajnú misiu, v ktorej je každá časť na malom kúsku dôvery a viery. Je to ako keby ste skákali z jedného na druhý rozpadávajúci sa sklanatý stupeň, ktorý visí niekde vo vzduchoprázdne a neviete vlastne čo sa stane...

Kde na to vlastne chodíš?

2013-01-20T20:02:02Z

Kde na to chodíš?

Za dolinami, za riekami, za ďalekými cestami, kde už skoro ani orlie oko nedovidí a kde zimné fujavice jazerá zasypávajú, stojí na malom kopčeku v lesnom mieste veľký dom. A raz za mesiac sa tam deje niečo, čo ani len ľudský hlas nedokáže opísať, ani slova poriadne vystihnúť a ani do vzorca sa to nevopchá... Nastáva tam víkend plný Božej milosti a náuky, Godzone School!

Istým dňom, keď podvečer pršalo a už ani vtáčky v dáždi nelietali, zavítala medzi pár ďalších hláv aj tá moja... Do vnútra chalúpky sa vošlo a prvý víkend GDZN school sa začal.

Istým časom mi reku povedali: Šuhaj švárny, hor'sa a choď, vydaj svedectvo o tom, čo si zažil s Ním, s naším milujúcim Ockom a Duchom Svätým. - Tak som sa zamyslel - a veru čo ja len poviem? Písať neviem, nápady mi tiež nejako došli... Nakoniec som ale nemal na výber a vzal svoje starodávne gelové pero i začal na klávesnici písať... Chvíľu som rozmýšľal čím začnem keď tu zrazu ani neviem ako, ale ako píšem, tak už zisžujem, že všetky veci pomaly do mojej mysle nastupujú a ja píšem a píšem. A tu si rozpomeniem na každý víkend, ktorý som medzičaosm zažil.

Raz, teda nie raz, ale vždy, keď sme nášmu Pánovi na chválu a slávu spievali a ďakovali mu za všetko, za to že nás miluje a kecali sme s Ním, že jak sa má a tak, vždy som mal Naň plno otázok. A tak som mu to všeličo vyrozprával, veru tie moje litánie niekedy dlhé boli. A všeličo som chcel vedieť, no naučil som sa, že aj keď som častokrát neodstal priamo odpoveď, vždy som bol o niečo "bohatší". Aké super poklady mi dal. Raz som prišiel na to, čo mám v svojom živote zmeniť a raz našiel východisko z ťažkej situácie. Chvíľu som prežíval úzkosť a ťažkosť v srdci a moja myseľ bola v dimenzii inej... No On bol tak super, že ma prebral z mojej ťažkosti a občerstvil moju myseľ, že som sa potom mohol k Otcovi tak privinúť, ako dieťa do náruče svojej matky. Neprišiel s kýbľom vody, ani s vetrom severským, lež nežným vánkom a rosou rannou mojho ducha osviežil. Tak mi pomáhal a v týchto dňoch stále každý deň so mnou kráča a vedie k Otcovi. Raz v skúškach ťažkých poradí, raz nový nápad do srdca mi vloží a ja sa z Jeho prítomnosti radujem a za to ako mi pomáha ďakujem.

Potom vždy ostanem len v úžase stáť a sa čudujem, kde na to všetko vlastne chodíš??

Sláva otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky i na veky vekov! Amen!

Svedectvo - každodenné maličkosti

2013-01-17T05:53:18Z

Chcel by som sa s vami podeliť o pár zaujímavosti a svedectiev, ktoré možno niesú až tak viditeľné, no napriek tomu pre každého človeka sú v niečom veľké.

Tak som raz cestoval na silvestra domov z Bratislavy, na Oravu v podstate posledným vlakom. Na prestup z vlaku na bus som mal 50 minút, celkom dosť času nie? No žiaľ vlak sa nejak pokazil (zima, no čo už) a meškal celú hodinu a tak som zmeškal svoj bus, no dozvedel som sa, že to bol v podstate posledný bus. Tak som šiel stopom nejak večer na silvestra sa mi podarilo 5-timi rôznymui stopmi dôjsť až domov a došiel som skôr než môj omeškaný bus x)
Ok to až tak super neznie, no idem ďalej
O 3-4 mesiace neskôr som opäť omeškal na tej istej zastáavke bus (teraz som mal ale na prestup len 10minút, ale aj tak som omeškal), teraz som už ale o trochu "skúsenejší vo viere" išiel aj s kamarátom, ktorý bol na tom podobne a šli sme stopovať a ani nie 2minúty a stopli sme niekoho čo nás odviezol do mesta kde sme obaja mohli nastúpiť na bus a ísť až priamo domov.
No paráda.

A ani to by nebolo dosť a raz, keď som mal ísť na campfest, keď som mal ísť už na autobus sa zlý zrazu akoby snažil toto moje "cestovanieL zrušiť (no počas celého cestovania som rozmýšľal či sa radšej na to nevykašlem, lebo cesta bola dlhá a všetko bolo nanič) A aby som bol konkrétnejší tak: Mal som ísť najprv na MHD, na aut. stanicu. No zrazu prišli na byt akýsi kameramaní, a že len chvíľočku čosi chú a ja že nie, že musím ísť na bus, ale tak nakoniec som ostal, lebo ešte mi šiel druhý bus, kt. by som stíhal prestúpiť tak som sa nechal prehovoriť a šiel som na druhú MHD. No prídem na zastávku a čakám, čakám a mhd nikde... neprišla... Tak som potom vážne rozmýšľal čo mám robiť. Našťastie šiel ešte vlak, tak som šiel hneď na vlakovú stanicu. Vlakovou cestou som mal 2 prestupy. Prvý rýchlik meškal 15 minút a na pretsup som mal 5 minút? Fakt som myslel že toto je proste koniec, že toto sa už nedá :D No osobný meškal (potom som neskôr zistil že on vlastne na rýchlik vždy čaká) No ale pootm som mal ešte ďalší prestup medzi vlakmi a op´ť meškanie a 20 minút aj a že to už fakt nestíham a ten druhý osobák meškal presne 20 minút tak som ho stihol... A došiel som na campfest Aleluja, vďak ti Pane x)
A takýchto meškaní / stihnutí sa stalo viac a vždy keď som prosil sa to nejak vyvinulo v niečo dobré a ešte viac mi posilnilo dôveru v Pána x)

Ešte pridám pár záležitosti z práce - mal som istý deň robiť v práci, ale chcel som ísť na nácvik hrať s našou kapelou, tak som sa modlil. A prídem do práce, pýtam sa, či by ma nemohli pustiť skôr a oni že, tam dovtedy ani napísaný niesom, že predsa vtedy končím.. No som bol paf a o týždeň tak isto :D Potom som bol istý deň trochu chorý a opäť som sa modlil, žeby som nemusel robiť niečo náročné. A ráno prídem a manažér sa ma pýta, počuj, nechceš ísť domov je náas tu dnes dosť... No ja som bol od radosti bez seba. Aleluja+

Musím takto svedčiť, že Boh sa stará a že nás veľmi miluje a s Ním je náš život fakt veľmi super x)

Voda a Oheň - znaky Ducha Svätého

2013-01-16T19:08:23Z

Voda a Oheň sú dva z viacerých znakov Ducha Svätého. Zo začiatku by som chcel pripomenúť ako nám tieto dva znaky podáva katechizmus (KKC 694,696):

Voda - ako symbol krstu, znouzrodenia a nápoja, takzvanou živou vodou. Oheň - ako symbol toho čo pretvára, spaľuje, mení.

Keď som sa ja zamyslel nad vodou ako symbolom Ducha Svätého prišlo mi na um najprv osvieženie, proste voda je super nie? Ste v lete niekde pri mori, slnko na vás páli a už, už sa idete rozpustiť.. a potom skok do vody... Uuooo!! A hneď sa cítite sviežo.

Tak ako vám voda osvieži telo, podobne aj Duch Svätý osviežuje vášho ducha. Cítite sa zničení, prípadne ustráchaní no On nám dáva opäť silu, napĺňa nás pokojom a vlastne tak vo všeobecnosti osviežuje.

Druhý taký podstatný znak vody bol očistenie, veď však vodou sa umývame nie? Podobne aj Duch Svätý nás očisťuje od rôznych vecí. Samotná voda sa nezdá byť nejaká moc ostrá, však ani nieje, ale ako stále pôsobi a ak tečie, alebo len kvapká, dokáže vymlieť celý kameň, potok, či dokonca spraviť "lom" v hore. Stačí keď tečie, alebo čo i len kvapká. Určite ste si všimli na starých zastávkach alebo kdekoľvek kde určitý čas kvapká voda na zem, že sa tam pomaličky utvárajú diery.
Tak aj Duch Svätý ak mu dovolíme v nás konať (tzn, že môže tiecť, prúdiť ako voda) tak pretvára naše srdce, naše túžby, mysle a mení nás na Boží obraz. No ak ho nehcáme len tak, stáť v jazere, tak tam síce bude, ale nič sa nezmení.

Oheň - no vezmite si oheň, teda vlastne nie, oheň sa nedá uchopiť, že? Ani Duch Svätý sa nedá len tak "uchopiť" ako by sme možno aj chceli dakedy, ale On veje kam chce a kedy chce.
Čo vlatsne taký oheň robí? Hm tak také najhlavnejšie su, že spaľuje, zohrieva a vydáva svetlo. Čo mu dáme, to dokáže spáliť, keď sa chcem zohriať, stačí prísť bližšie a keď si chceme posvietiť, zapálime sviečku.
Podobne aj Duch Svätý, zohrieva, teda nás zapaľuje pre všeličo, ja by som dal takžý príklad, že sme "nadchnutý" pre rôzne vecí.. umenie, zábavu, tvorbu, hru a rôzne iné vecí a častokrát sme pre tieto vecí fakt "zapálení". No dakedy toto nadšenie opadá. A tak nám pomáha Duch Svätý a akoby "rozpaľuje" tieto naše uhášajúce túžby a ukazuje nám nové veci, pre ktoré sa opäť vieme "zapáliť".

Keď sa hovorí o spaľovaní tak sa väčšinou pomyslí na hriech alebo na veci čo nepatria do nášho života a je to tak. No okrem toho, ak chceme aby oheň horel, musíme stále prikladať doň aby nezhasol. Podobne musíme mať aj neustály vzťah a stretnutie s Duchom Svätým, lebo ak nám bude chýbať modlitba (môžem to v tomto kontxte prirovnať k "palivu" do ohňa), pôst, čítanie písma, ticho a vo všeobencosti tento vzťah tak oheň dlho horieť nebude.
Okrem toho že spaľuje, tak aj osvetľuje a uvádza nás do pravdy, tak vidíme viac čo je pravda, kde by sme mali kráčať a kde je cesta. Veď keď je tma tak si väčšinou posvietime aby sme vidlei cestu nie? Keď sa chceme k čomukoľvek dostať, tak potrebujeme svetlo, aby sme videli. Podobne nám aj Duch SVätý osvetľuje cestu a ukazuje nám smer ktorým sa vydať po Božích cestách.