« Back

Hovorca prezidenta o SDM

Mladí z celého sveta prídu v lete 2016 do Poľska na Svetové dni mládeže. O možnosti využiť túto šancu, prezentovať Poľsko a dokázať, že národ Jána Pavla II. dozrel k tomu, aby prevzal zodpovednosť za spoločnosť sa s Krzysztofom Szczerskim, hovorcom kancelárie poľského prezidenta a docentom na Jagellonskej univerzite, rozprával Michal Klosowski.

Akým spôsobom ovplyvňujú Svetové dni mládeže poľskú víziu budúcnosti? 

Krzysztof Szczerski: Svetové dni mládeže sú jednou z dvoch najvýznamnejších udalostí v roku 2016 aj z pohľadu zahraničnej politiky a diskusii o mieste Poľska vo svete. Prvým bude summit NATO vo Varšave, druhým práve krakovské Svetové dni. Keď hovoríme o postavení krajín vo svete, pozície v tejto oblasti sa budujú dvomi spôsobmi: prejavmi hovoriacimi o „tvrdej sile“, napríklad sile armády, bezpečnostnej politike, hospodárstve ako aj prejavmi „pozitívnej sily“, čiže obrazom krajiny a konotáciami, ktoré sa ľuďom v súvislosti s krajinou objavujú. Emócie spojené s konkrétnymi krajinami majú v dnešnom svete pomerne značný vplyv na ich možnosti a potenciál na medzinárodnom poli. Udalosť, akou sú Svetové dni mládeže je veľmi dôležitým prvkom budovania globálneho potenciálu Poľska, pretože bude na ne sústredená pozornosť celého sveta a spájajú sa s nimi výrazne pozitívne emócie.

Na svetové dni mládeže v Poľsku príde okolo 2 miliónov mladých ľudí. Akým spôsobom môže ich prítomnosť v krajine ovplyvniť budovanie tej „pozitívnej sily“ národa?

Predovšetkým budeme musieť tým ľuďom predstaviť Poľsko i seba a dbať na to, aké dojmy a spomienky si od nás odnesú. Hovorím to ako politik, nemám teraz na mysli duchovný rozmer. Samozrejme, hlavným zážitkom pútnikov musí byť stretnutie so Svätým Otcom. 

Samozrejme, ale SDM sa uskutočnia na konkrétnom mieste a v konkrétnej spoločensko-politickej situácii...

Dôležité je aj to, aby miesto stretnutia nezostalo akýmsi anonymným, ale aby sa pútnikom v budúcnosti pozitívne spájalo s našou vlasťou a aby sme vyslali do sveta pozitívnu správu o Poľsku. Preto je veľmi dôležité, akým spôsobom pripravíme SDM z aspektu historického a do akej miery budú výpoveďou o nás samých. Iste, stretnutie sa musí spájať predovšetkým s duchovným príbehom Poľska, s Krakovom, Svätým Otcom Jánom Pavlom II., sv. sestrou Faustínou a ďalšími našimi svätými. Krakov samotný je miestom, kde sa zrodilo mnoho poľských svätcov : napríklad aj brat Albert, silno spojený s Božím milosrdenstvom alebo Maximilián Kolbe, na ktorého budeme myslieť v spojitosti s pápežovou návštevou Osvienčimu a určite sa od toho bude odvíjať posolstvo o poľských svätcoch, duchovné posolstvo Poľska. Ďalším aspektom je svedectvo o historickej skúsenosti Poľska a poľskej kultúre, svedectvo o národe, ktorý je otvorený a pohostinný a zároveň pevne zakorenený vo svojej kultúre, tradíciách a identite. Pútnikom to pomôže pochopiť Poľsko a Poliakov, náš spôsob myslenia a náš pohľad na dnešný svet. 

Pripravujú sa v súvislosti s propagáciou Poľska v čase SDM aj nejaké dodatočné podujatia na politickej úrovni? 

Dosiaľ prebiehala spolupráca medzi cirkvou a vládou. Som presvedčený, že aj prezident Andrzej Duda pristúpi k udalostiam aktívne a bude mu záležať na úspechu Svetových dní mládeže. Vyplýva to aj z posledného rozhovoru medzi Svätým Otcom a pánom prezidentom, kde sa obaja vyjadrili, že stretnutie v Krakove je pre nich mimoriadne dôležité. Zásadné je, aby bolo posolstvo vyslané z Krakova silné a trvácne. Musíme mať stále na pamäti, že SDM sú predovšetkým duchovnou udalosťou. Nie je to štátna návšteva, aké si pamätáme napríklad z veľkých pútí Jána Pavla II. do vlasti. Predovšetkým ide o stretnutie spojené so Svetovými dňami mládeže.   

Ide ale aj o návštevu hlavy štátu...

Áno, samozrejme! Chcel som len povedať, že sa pozornosť musí sústrediť na stretnutie mládeže s pápežom Františkom v Krakove. To je nakoniec aj podstatou jeho návštevy Poľska.  

Počas návštevy prezidenta Andrzeja Dudu vo Vatikáne sa hovorilo okrem iného aj o témach týkajúcich sa Svetových dní mládeže 2016. Diskutovalo sa okrem podrobností k pápežovej návšteve Osvienčimu a Jasnej Hory v Čenstochovej aj o ďalších otázkach spojených so SDM?

Presný program púte bude záležať najmä od želania Svätého Otca, ale myslím si, že už samotná prítomnosť pápeža v krajine v čase SDM a tiež v symbolickom roku, keď si Poľsko pripomína 1050.výročie prijatia kresťanstva, je veľmi významná. Privítame Svätého Otca počas tohto symbolického roka, dôležitého pre cirkev i celé Poľsko. Keď som hovoril o vzťahu štátu a cirkvi, je potrebné si uvedomiť, že už samotný fakt datovania našej histórie od roku prijatia kresťanstva svedčí o pozitívnom vplyve rozvoja cirkvi na formovanie krajiny, ktorý nakoniec trvá až dodnes. 

Sú už známe podrobnosti o programe pápeža Františka počas jeho návštevy Poľska?

Vatikánska i poľská diplomacia na tom pracujú. Ako som už povedal, pápež František je naším hosťom a my sme tu na to, aby sme splnili želania nášho hosťa, aj čo sa týka navštívených miest či presného časového plánu. Nechceme nášmu vzácnemu hosťovi nariaďovať podrobnosti jeho programu. 

Môžeme povedať, že stretnutie vo Vatikáne tiež nebolo stretnutím na čisto „politickej úrovni“...

V tomto kontexte musíme zdôrazniť srdečnosť, s akou pápež hovoril o Poľsku a svojom očakávaní stretnutia s mladými v Krakove. Pravdaže, nemôžem prezradiť detaily rozhovoru, ale tá srdečnosť sa dostala dokonca aj do oficiálneho komuniké Svätej Stolice – v jeho texte sa hovorí o srdečnom rozhovore. Srdečnosť pápeža smerom k Poľsku vychádza okrem iného z toho, ako veľa času Poliaci obetujú apoštolátu milosrdenstva, snahou o ochranu rodiny a ako je veľmi naša vlasť blízka citlivému srdcu pápeža.

V posledných dňoch rezonuje v Európe téma bezpečnosti. Zaoberali ste sa v rámci príprav na stretnutie s pápežom aj touto otázkou?

Musíme si uvedomiť, že otázka bezpečnosti je základom každých SDM a bezpečnosť pútnikov musí byť krajinou garantovaná. Pamätajme tiež na to, aby sme sa vyhli zbytočnému znepokojovaniu sa v súvislosti so Svetovými dňami. Nikdy nemôžeme vedieť, čo sa stane medzi dneškom a letom budúceho roka, ale na to máme bezpečnostné zložky štátu, aby sme obavy z možného ohrozenia minimalizovali. Nikto s túžbou prísť na SDM nemôže byť dotlačený k rezignácii na účasť kvôli bezpečnosti. Atmosféra musí byť plná radosti a mladosti. To je zmyslom podujatia. Mladí cítia potrebu vzájomnej blízkosti, z čoho vyplýva, že riziko ohrozenia je tu menšie ako v anonymnom dave. Nie sú to ľudia prichádzajúci na nejaké divadlo alebo športové podujatie, ktorí sa stretávajú náhodou, ale mládež tvoriaca spoločenstvo. Svoju bezpečnosť budujú mladí najmä na pocite blízkosti. Čím viac budú mladí z Poľska a Krakova angažovaní v príprave SDM, tým bezpečnejšie sa budú všetci pútnici cítiť. 

Čo by ste povedali napríklad matke, ktorá sa bojí o svoje dieťa prichádzajúce do Poľska na SDM? 

Poľsko a poľské bezpečnostné zložky už mnohokrát preukázali svoju schopnosť. Samozrejme, treba dúfať v Božiu ochranu, ktorá je vždy najväčšou istotou a na druhej strane byť opatrný a nepodstupovať zbytočné riziká. Stále je tu však krajina so svojimi inštitúciami a službami, aby sa riziká minimalizovali. Myslím si, že samotné posolstvo SDM a tiež spôsob, akým sa pápež František pozerá na problémy súčasného sveta dokumentujú, že nejde o stretnutie, ktorého by sa mali dotýkať prejavy agresie, či už vonkajšej alebo vnútornej. Nie je to zhromaždenie anonymných ľudí, ktorí sa zišli kvôli nejakej zábave alebo s cieľom podnecovať nepokoje. Predovšetkým ide o stretnutie duchovno – modlitebné a domnievam sa, že proces registrácie je natoľko rozsiahly a presný, že umožní verifikáciu prakticky všetkých účastníkov. Poľsko je rovnako krajinou s dostatočnou mierou kontroly verejného života, aby sa v nej bolo možné cítiť bezpečne. 

Veľa krajín uzatvára svoje hranice. Ako by mohlo vyzerať riešenie otázky pohraničných kontrol? Budú pútnici podrobení nejakej dodatočnej kontrole? 

Domnievam sa, že je potrebné odlíšiť dva aspekty : prvým je uľahčenie prístupu pre osoby zaregistrované na Svetové dni mládeže – Poľsko predsa nemôže stavať bariéry, či už finančné, úradné alebo administratívne pre tých, ktorí sa chcú stretnutia zúčastniť. Nevylučujem však, že bude zavedená dočasná dôkladnejšia kontrola na poľských hraniciach, najmä v spojitosti so summitom NATO. Tento spôsob umožňujú aj predpisy Schengenskej dohody. Sú to dve rôzne veci : ochrana hraníc a zjednodušenie prístupu do krajiny pre ľudí prichádzajúcich na SDM, ktorí sa chcú zúčastniť stretnutia s pápežom. Vďaka registračnému procesu to nie sú anonymné osoby. Vzájomne sa však tieto veci nevylučujú.

Pán docent, okrem politickej činnosti pôsobíte aj na Jagellonskej univerzite v Krakove. Súhlasíte s tým, že pokolenie Jána Pavla II. už dozrelo natoľko, aby prevzalo zodpovednosť za spoločensko-politickú situáciu a jedným z jej  prejavov je práve organizácia SDM v Krakove?  

Učím už veľmi dlho a mal som možnosť poznať mnoho generácii študentov. Mali by sme mať na pamäti vždy, keď sa odvolávame na Jána Pavla II. alebo o ňom hovoríme, že na to, aby sme si zaslúžili nazývať sa pokolením Jána Pavla II., nestačí len rok narodenia. Dôležité je, aby bol dotyčný formovaný vo väčšej skupine, v ovzduší generačného svedectva vernosti náuke nášho svätého pápeža. Keď hovoríme o rôznych pokoleniach v Poľsku, kladieme dôraz na to, čo formovalo osobnosti ľudí a tiež si kladieme otázku, či môžu byť SDM generačným svedectvom. Zvlášť si uvedomujem, že pri pohľade na poľskú spoločnosť ju môžeme v porovnaní  inými európskymi krajinami označiť za omnoho viac „jánopavlovskú“ než je európsky priemer.

Často počujeme, že odkaz Jána Pavla II. prijímame len veľmi povrchne

Iste, môžeme hovoriť „Chceme viac“. Celkovo je však pohľad mladých Poliakov na svet omnoho pevnejšie zakorenený v tradičných hodnotách než je to u ich rovesníkov v iných krajinách. Rovnako aj miera očakávaní od spoločenského života je oveľa bližšia tomu, na čo sa odvolával Ján Pavol II. Podobne aj keď sa pozrieme na občiansku angažovanosť mladých Poliakov, vidieť v nej dostatok iniciatív s „jánopavlovským“ a patriotickým charakterom. Napríklad v Taliansku môžete po múroch univerzitných miest vidieť mnoho symbolov vzťahujúcich sa k ľavicovej ideológii – v Poľsku je takýto jav takmer neznámy. Samotná Jagellonská univerzita má tiež svoje špecifiká. Prichádzajú k nám ľudia z iných miest, dokonca aj z Varšavy, považovanej za „pokrokovú“, aby u nás písali dizertačné či habilitačné práce, ktoré by mali problém obhájiť na iných univerzitách (z dôvodu preferencie tradičných hodnôt). Je za tým niečo zvláštne, aj keď si to neraz neuvedomíme alebo opakujeme, že „Chceme viac“. Stále sa nachádzame v atmosfére živého svedectva o prítomnosti Jána Pavla II. v myslení Poliakov.

Mám na mysli predovšetkým otázku, či sa môžu stať Svetové dni mládeže práve takýmto generačným svedectvom pre mladých?

Veľmi by som si to želal. Vidíme, že Európa potrebuje predovšetkým znovu nadobudnúť pocit zmysluplnosti – zmyslu života, konania a existencie. Všetko, čo sa v súčasnosti odohráva v Európe, vrátane teroristických útokov, nie je len náhodným vzplanutím nejakých negatívnych emócii. Tiež nejde o efekt kultúrnej alebo „civilizačnej“ vojny, ako by niektorí chceli, ale svedčí to o krehkosti Európy v otázke vlastnej identity, ktorá nie je založená na blahobyte a bezstarostnom „užívaní si života“, lebo to nevedie nikam. Tento zmysel Európe veľmi chýba, rovnako aj medzi mladými ľuďmi. Mnoho prípadov emocionálnej nevyspelosti mladých a tiež ich nihilistických skutkov vychádza práve z toho, že človek stále hľadá zmysel či cieľ a keď ho nenachádza, uchyľuje sa k sebazničeniu.    

Ako sa im dá pomôcť? Nejde tu o problém individuálny, ale celoeurópsky, ba celosvetový.

Svetové dni mládeže musia byť práve z tohto dôvodu povzbudením pre mladých v Poľsku i na celom svete vo viere, svedectvom, že v živote je možné mať jasný zmysel a cieľ. Pamätám si rozhovor s mladými hercami, ktorí hrali vo filme „Kamene na barikáde“ (poľský film z obdobia druhej svetovej vojny). Na otázku „čo by malo pre mladého človeka z vášho filmu vyplývať?“ jeden z nich odpovedal: „Najdôležitejšie pre mňa bolo, aby moji rovesníci pochopili, že neslobodno premárniť čas a život. Hrdinovia tohto filmu boli pripravení prijímať vážne rozhodnutia, boli zodpovední, viedli usporiadaný život, postavený na pevných základoch, čo im neskôr umožnilo vydať svedectvo hrdinstva a odvahy. Mojím priateľom uteká život pomedzi prsty a je to preto, že na sebe nepracujú tak, ako pracovali hrdinovia tohto príbehu.“
Dnes ale nie je ľahké spájať osudy hrdinov odboja so súčasnými výzvami pred ktorými mládež stojí. 
Spomenul som to, lebo práve SDM by mohli byť takýmto impulzom. Napriek tomu, že nemajú didaktický charakter, môžu čiastočne splniť aj túto úlohu. Majú silu ukázať, že v živote je dôležité venovať sa rozvoju osobnosti : budovať si ju v mladom veku a neskôr to zužitkovať. To by mohlo byť generačným odkazom pre mladých, pretože práve tento aspekt im najviac chýba. A pre tých, ktorí sa chystajú prísť na SDM - oni by mohli byť príkladom, že sa dá žiť aj inak.     

Je Krakov ako mesto pripravený na takú udalosť?

Krakov je veľmi osobitným mestom, ktoré stále hľadá svoju novú tvár a identitu. Hlavné podujatia SDM sa budú konať tiež na území obce Wieliczka, čo je rovnako symbolické. Dôležité je, aby Krakovčania prezentovali svoju silu a hodnotu spočívajúcu v tom, že sú mestom Jána Pavla II., mestom svätcov, mestom moderným v zmysle otvorenosti a pohostinnosti. Ľudia predsa hľadajú také miesta, kde sa dá viac než len sedieť v bare, po celom svete, hľadajú miesta, kde môžu zažiť čosi viac ako len nejakú víkendovú akciu. Krakov a jeho obyvatelia sa musia vysporiadať s tým, čo sa o nich hovorí. Nie je to žiaden škandalózny alebo staromódny príbeh – je mnoho miest na svete, ktoré žijú tým, že sú do istej miery obyčajné a do istej miery výnimočné. Tu sa skrýva kľúč k odhaleniu novej identity Krakova. Svetové dni mládeže nám prinášajú ďalšiu šancu.   

Vyzerá, že v súvislosti s SDM môžeme hovoriť o troch úrovniach ich významu : individuálny – pre každého jednotlivca, lokálny – pre Krakov ako mesto a malopoľský región a generačný. Mohli by sme ich prípadne rozšíriť ešte o ďalší – národno-inštitucionálny spojený s 1050. výročím prijatia kresťanstva v Poľsku. Máme ako Poliaci silu ich odkryť a prezentovať pútnikom z celého sveta?

Nič nie je isté. Keď sa však zamyslím, že tu bola snaha o zdôraznenie významu a rast poľského národného povedomia prostredníctvom takých podujatí ako futbalové Euro 2012, kde sa zišlo oveľa menej ľudí ako sa zhromaždí počas SDM 2016, máme veľkú šancu. Vtedy sa o poľskosti hovorilo najmä v súvislosti s výstavbou Národného štadióna, čo bolo dosť zvláštne. Ak začneme o sebe rozmýšľať hlbším a viac integrálnym spôsobom než len cez prizmu fandenia na futbale, uchováme si dobrú šancu na úspech.

Veľa záleží aj od angažovanosti štátnych inštitúcií

Euro 2012 získalo od štátu aj médií veľkú podporu. Prítomnosť SDM v médiách je podľa mňa výrazne nedostatočná a tento fakt musíme brať do úvahy. Miera angažovanosti súkromných aj verejných médií bude mať pomerne výrazný vplyv na konečný výsledok.
Bude poľský prezident Andrej Duda angažovaný vo  Svetových dňoch mládeže?
Samozrejme, pán prezident sa priamo zúčastní Svetových dní mládeže.

Zdroj: Krakov2016.com Michał Kłosowski  / Preložil: Andrej Števko