Stefan Patrik KovacStefan Patrik KovacBožie otcovstvo a satanov útokStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/bozie-otcovstvo-a-satanov-utok2015-10-09T16:27:11Z2015-10-09T15:39:37Z<p>
Svedectvo z služby duchovného poradenstva</p>
<p>
<strong>Božie otcovstvo a satanov útok</strong></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Ráno som sa ťažko budil. Opäť krátka noc. Len päť hodín spánku. V izbe som s tromi ďalšími poradcami a modlitebníkmi. Ťaháme takto už tri noci a ešte jedna nás čaká. Po otvorení očí sa dávame do pomalého rozhovoru; ako sa kto preberá zo sna. Končí sa čas krátkeho odpočinku, onedlho sa opäť začne čas služby. Ledva som zapol mobilný telefón, už sa mi v ruke netrpezlivo ba akosi nástojčivo rozzvonil. Manželkin hlas je mierene roztrasený a rozrušený. Čo sa stalo?</span></p>
<p>
Opäť som prijal od Boha pozvanie vypomôcť v poradenskej službe na kresťanskom hudobnom festivale, ktorý je najväčší v našej krajine. Slúžili sme vo dvojiciach ako hlavný a pomocný poradca duchovnou radou a najmä modlitbou mladým ľuďom a nielen im. Ja som mal ako pomocnú poradkyňu Veroniku, ktorej už meno bolo symbolické. Lebo okrem iného slúžila rovnako ako jej menovkyňa <em>vtedy v Jeruzaleme</em> Pánovi na jeho krížovej ceste<em>,</em> keď podávala vreckovku a utierala slzy ľuďom, ktorých sa v modlitbách dotýkal Boh a ich slzy vyplavovali ich bolesť, zranenia a boli znakom vnútorného uzdravenia alebo obnovenia vzťahu s Bohom.</p>
<p>
Takú moc má Duch Svätý.</p>
<p>
Ja sám som v službe zažil viacero prekvapení. Prekvapení, ktoré mi pripravil môj nikým neprekonateľný Pán. Prvý prišiel Peter a u neho aj počas rozhovoru a potom najmä počas modlitby vysvitla jedna pozoruhodná vec. Na začiatku hovoril, že si nevie vytvoriť vzťah s Bohom. Nepočuje Boha a nemá s ním vzťah. Po bližšom skúmaní vysvitlo, že mal zlý vzťah so svojím otcom.</p>
<p>
To je typická vec. Keď dieťa nemá – osobitne syn – vzťah so svojím pozemským otcom, obyčajne si ho nevie vytvoriť ani s nebeským. Jednoducho každý otec reprezentuje Boha pre svoje deti či chce, alebo nechce. Zlý vzor pozemského mu bráni spoznať Boha – Otca aký on v pravde skutočne je. Obyčajne má nesprávnu predstavu o Bohu.</p>
<p>
Vtedy sa zvyčajne modlím o to, aby Boh nahradil tomu chlapcovi/mužovi otca a on sa mu stal Otcom. Avšak tu ma Boh prekvapil, lebo mi povedal, že to bude naopak. Keď on dokáže ísť za svojím otcom a dokáže mu vyjadriť svoju lásku napríklad objatím a dokáže mu povedať „Mám ťa rád“, jednoducho ho prijme späť do svojho srdca a odpustí mu, vtedy sa uzdraví aj jeho vzťah s nebeským Otcom, on sa mu daruje a bude mať aj intímny vzťah s Bohom taký, po akom túžil.</p>
<p>
Každé pozemské otcovstvo má totiž svoj pôvod v Božom otcovstve. Je napísané: <em>Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi</em> (Ef 3:14-15). Takže keď sa cez odpustenie a zmierenie uzdraví jeho vzťah s pozemským otcom, obnoví sa aj jeho vzťah s nebeským.</p>
<p>
Nie je Boh úžasný?</p>
<p>
Medzi tými dvadsiatimi dvomi ľuďmi prišla aj Daniela s mamou, ktorých otec a manžel bol uzavretý despota, skúpy, ktorý hromadil veci a zapratal nimi celý dvor a dom, že sa tam nedalo hýbať. On sám nemal otca, ktorý by ho naučil milovať. Častoval ich aj oplzlými nadávkami a unikal z rodiny do práce, v ktorej trávil dni od rána až do večera a noci; nedele nevynímajúc. Manželke nechcel ani dávať peniaze na výživu a ošatenie, musel dostať súdny príkaz. Všetko sebecky držal len pre seba. Tu prvý krát počas mojej služby zaznelo od Ducha Svätého Slovo „Zmeň stratégiu“.</p>
<p>
Tento človek si myslel, že má všetko vyriešené, vybudoval si okolo svojho srdca hrubé múry svojej pevnosti a každým rokom ich rozširoval a myslel si, že sú pevnejšie a pevnejšie; lepšie mu ochránia srdce pred možným zranením. Začal stavať už pri svojom otcovi. Ale Duch Boží mi v modlitbe povedal, že predsa len nebol dokonalý staviteľ, lebo v múroch má tenučké trhliny, cez ktoré môže ešte preniknúť láska jeho dcérky a manželky.</p>
<p>
A práve dcéra mala byť tá, ktorá sa cez tie múry k jeho srdcu dostane, keďže už bol uzavretý voči manželke. Slzy v očiach dcéry to potvrdili. Veronika zasahovala.</p>
<p>
Nie je Boh dobrý aj k hriešnikom?</p>
<p>
Prípad Kristínky akoby zranil aj mňa. Duch Svätý nás dal dokopy pol hodinu po polnoci pred poradenským stanom, keď som tam stál po ukončení služby a čakal odvoz na ubytovňu. Neviem ako, ale spoznala ma v tej tme podľa fotky z kníh, ktoré odo mňa čítala.</p>
<p>
Táto pekná mladá žena mala neutíchajúce silné bolesti šíriace sa z krčnej chrbtice. Také mladé dievča a taká veľká bolesť, stupňujúca sa niekedy do nevydržania! Pýtal som sa jej, či ich má aj teraz. Prisvedčila. „A ako zaspávaš?“ nevedel som si to predstaviť. „Len s pomocou Boha. Tesne pred festivalom som ich mala také, že som si myslela, že ani neprídem.“ Keď som sa zaujímal viac, potvrdila, že už viacerí služobníci sa modlili za jej uzdravenie a... Boh ju neuzdravil, Boh neodpovedal. Ale zostáva v nádeji, lebo dostala Slovo od Pána, že bude uzdravená. A napriek tomu, že aj doma sa jej vysmievajú: „Kde je ten tvoj Boh, ktorý veríš, že uzdravuje?“</p>
<p>
Odporučil som jej, aby odpustila Bohu, že jej to dal/dopustil to na ňu. Lebo nič, čo on nedopustí, sa nám <em>nemôže</em> stať. Nie že by to Otec potreboval, ale ona to potrebuje. A aby mu v modlitbe povedala: „Neviem, prečo takto trpím, nepoznám toto tajomstvo, ale viem a verím, že ty si môj Otec a ty máš s tým svoj plán.“ A svedčil som jej aj o svojej vlastnej skúsenosti, s tým rozdielom, že ja som dostal od Pána milosť, že mi povedal to „Prečo“.</p>
<p>
Boh je k nám <em>vždy</em> dobrý.</p>
<p>
Šokoval ma prípad mladej ženy, ktorá prišla prvá v sobotu. Tá po nesprávnom kázaní a učení o čistote jedného kňaza, u ktorého sa ukazovali aj iné ťažkosti, práve do nečistoty upadla, lebo mala myšlienku a postoj „Mne sa to nemôže stať“. Satan si použil jej pyšný postoj. Na dôvažok mi spomínala, že sa nad ňou modlila žena, u ktorej sa až dodatočne zistilo, že mala ducha nečistoty a žiadostivosti. Počas modlitby sa z toho zriekala a Boh ju uzdravoval. On staré veci robí novými. Odišla v slzách.</p>
<p>
Boh je milosrdný.</p>
<p>
Mirka prišla s problémom, že jej stará matka je čarodejnica a v rituáli to bez jej vedomia odovzdala jej; čarodejnice odovzdávajú svoje „remeslo“ vždy obgeneráciu. Hoci bola kresťanka, cítila zlých duchov okolo seba. Prosila o ochranu Pána.</p>
<p>
Boh je mocný.</p>
<p>
Anna, zrelá žena a matka v rokoch, prišla vyčerpaná a hovorila, že „už ďalej nevládze“. Muž jej navalí toľko práce a povinností, že padá únavou. Nato prechádza do preklínania. Už ani nevládze toľko, ako keď bola mladá. Potom už pri každom preťažení chýba málo, aby naňho vybuchla. Manžel sa jej vysmieval, že potrebuje exorcistu.</p>
<p>
Hovoril som jej o hraniciach. Musí mu dať hranice. Prečo má pozemok plot? Aby na naše územie neprišli zlodeji. Prečo nám Boh dal kožu? Aby zastavila prienik baktérií a iných škodlivých látok z ovzdušia a odinakadiaľ do nášho tela. To sú všetko hranice. Prečo sa Ježiš venoval skoro len Židom a povedal, že je povolaný len k strateným ovciam z domu Izraela? Prečo nie aj z Egypta a Sýrie a Perzie? Lebo ako človek bol obmedzený a mal hranice. Daj mu hranice. Nemôžeme robiť „všetko“. Platí to aj v duchovnej oblasti.</p>
<p>
A tu druhý krát od Ducha Svätého zaznelo „Zmeň stratégiu“: od preklínania ku žehnaniu. Ale ty sama/sám to nedokážeš – potrebuješ Ducha Svätého. Treba sa ním napĺňať od skorého rána. Načim v modlitbe hneď ráno prosiť o naplnenie svojho chrámu tela Duchom Božím. Bolo to Slovo priamo pre ňu, lebo priznala, že to nerobila. Ráno vyskočila z postele a hneď sa vrhla do práce s nepríjemným pocitom a hnaná tým, čo všetko treba urobiť a zvládnuť. V modlitbe to prijala za svoje. Teraz keď mu bude chcieť zlorečiť, bude mu žehnať. Povie mu niečo pekné. Zlomí ho to. Láska ho premôže.</p>
<p>
Boh je dobrý Radca.</p>
<p>
Janko prišiel so základnou dilemou v jeho živote – zasvätený život alebo manželstvo. Kde bude lepšie slúžiť Bohu? Už začal aj noviciát v jednej rehoľnej spoločnosti, ale ho opustil a začal chodiť s dievčaťom. Mal však výčitky, že zrádza Boha a napokon ukončil aj tento vzťah. Teraz bol v duchovnom chaose.</p>
<p>
Hovoril som mu, že si nemá vyberať podľa seba, kde bude lepšie slúžiť Bohu, ale skúmať, aká je vôľa Boha, aký má Boh plán s jeho životom. Teda nie on rozhoduje ale Pán. Ani jedno ani druhé jarmo nie je ľahké, obe sú ťažké, ale na jednej ceste mu ho bude pomáhať niesť Ježiš. A tak sa stane to jarmo ľahké. Do oboch musí byť povolanie.</p>
<p>
Hovoril som mu o sebe, že ja som chcel byť kňazom, ale Pán Ježiš ma povolal do manželstva. A potom o opačnom prípade jedného známeho kňaza, ktorý chodí po celom Slovensku a všade hovorí, že chcel dcéru a vstúpiť do manželstva, ale Boh chcel, aby bol kňazom. Takže nie je dôležité, čo ja chcem („Bože, plň mi môj plán“), ale čo chce Pán. On nás pozná najlepšie. Necháš sa vysvätiť a potom zlyháš a budeš zlým kňazom – načo by to bolo? Alebo vstúpiš do manželstva, budeš zlým otcom a manželom – načo by to bolo? Boží plán s tvojím životom je ten najlepší. Svedčil som mu o našom vzťahu s manželkou, ako rok po roku zisťujem, že Boh to dobre urobil, že ma povolal tam, kde som.</p>
<p>
Boh je Plánovač našich životov. Len v plnení jeho plánu budeme naplnení radosťou.</p>
<p>
Keď prišla Natália, opäť jedno z našich krásnych slovenských dievčat, musel som sa usmiať. Začala s ospravedlnením, že jej je ľúto, že nás oberá o nás vzácny čas, keď toľko ľudí čaká na poradenstvo a modlitbu. Ona má len taký malý problém, aj som zabudol aký. Skúsenejší poradcovia totiž vieme, že takúto stratégiu používa zase Ježiš na duše, aby ich sem priviedol.</p>
<p>
Chce im totiž povedať zásadnú vec do ich života.</p>
<p>
Počas bližšieho skúmania vysvitlo, že jej otec je asociál, jeho vývoj sa zastavil vo veku osem rokov, je duchovne zakrpatený a správa sa ako malý chlapec. Bolo to hrozné žiť s ním pod jednou strechou, tak privítala, že mama sa s ním rozviedla. Otec teraz žije opäť pod svojou matkou, babkou, ktorá mu vždy rozkazovala, čo má robiť. Natália je s tým vraj vysporiadaná, odpustila mu, všetko je v poriadku.</p>
<p>
Lenže mne Boh povedal „Vydelila, odstránila si ho zo svojho srdca“. Rozplakala sa. „Je to tvoj otec.“ Ešte viac. „Boh ťa sem zavolal, lebo ťa chce požiadať, aby si ho opäť prijala do svojho srdca.“</p>
<p>
Plakala. Bolelo to. Spomínala na to, čo stváral, keď ešte bol u nich.</p>
<p>
Bránila sa tomu. Mala pred sebou scény, čo robil predtým doma.</p>
<p>
„Natália, Boh nehovorí do domu, ale do srdca. Zatiaľ.“ Dal som jej dve možnosti. Buď môže teraz odísť a jej život bude pokračovať jej cestou, alebo sa budeme za ňu modliť, aby jej dal Boh silu milovať. Milovať otca už nie ľudskou, ale vyššou láskou.</p>
<p>
Zostala.</p>
<p>
Boh z nej urobil bojovníčku. Bojovníčku za spásu aj otcovej duše. A potom iných duší. To jarmo, ktoré dobrovoľne prijala, ju však nezničí, lebo jej ho bude niesť Ježiš. A pritom ju bude učiť milovať, ako on miloval. Ľahké bremeno lásky. Od nej chcel rozhodnutie, či si ho chce zobrať, alebo ho odmietne.</p>
<p>
Rozhodla sa dobre. Ona o tom totiž nevedela, ale jej nedokonalé rozhodnutie by ju dobehlo niekedy neskôr; možno v jej manželstve. Každý náš skutok nelásky nás „dobehne“. Tu stále platilo „Cti otca svojho i matku svoju“. Od toho oslobodenia niet.</p>
<p>
Keď ona ho pozdvihne svojou láskou (Otec, mám ťa rada), príde na rad jej matka. Tú Boh potom tiež postaví pred rozhodnutie.</p>
<p>
Boh vie len milovať.</p>
<p>
Posledný prišiel Dávid. Cez neho chcel Boh každému povedať „Ja som Boh spoločenstva“. Hovoril nám, že stratil vzťah s Otcom. Bol viac ako tri roky po svojom obrátení. A počas toho času zažíval jeho vedenie, jeho blízkosť. Teraz to bolo ako stav „prestrihnutého kábla“. Napojenie na Boha sa stratilo.</p>
<p>
Po hlbšom rozhovore vysvitlo, že sa mu rozpadá spoločenstvo kresťanov, v ktorom aj aktívne slúžil na chválach a inde. Druhí zrazu mali všetky možné záujmy a výhovorky, prečo nemôžu/nechcú sa zísť na modlitby v spoločenstve. Tak Boh mu počas modlitby povedal, že on spolu s tými, ktorým to ešte leží na srdci, má byť tým výhonkom z mŕtveho, odpíleného stromu, z ktorého si vybuduje a obnoví spoločenstvo.</p>
<p>
A potom sa mu aj obnoví vzťah s Bohom. Kábel bude znova „napojený“ na Zdroj života.</p>
<p>
Náš Boh je Bohom spoločenstva.</p>
<p>
Preto Trojica – Otec, Syn a Duch Svätý.</p>
<p>
Po službe jemu mi zasa ponúkol službu on – že ma odvezie na svojom aute na ubytovňu. Bola jedna hodina po polnoci. Súhlasil som, aspoň s ním budem môcť pokračovať v rozhovore.</p>
<p>
Bola to opäť krátka noc. Spomenul som si, čo mi deň predtým zavolala manželka. Hlas mala rozrušený. Pochopil som hneď, že sa stalo niečo vážne.</p>
<p>
Satan zaútočil na našu rodinu. Stalo sa to ešte v piatok doobeda. Vracala sa so všetkými našimi piatimi deťmi od zubára domov. Na bicykloch. Pri jednej ťažšej križovatke sa rozhodla z nich zísť a prejsť cez prechod pre chodcov. Dobre videla, ako aj ostatní čakajúci na zelenú, ako jedna dodávka chcela ešte prebehnúť cez žltú, ale jej padla červená. Autá v inom smere sa okamžite dali do pohybu a nákladné auto zastalo v križovatke, čiastočne na prechode.</p>
<p>
Nehýbalo sa a chodci mali zelenú. Všetci čakajúci sa pustili prejsť cez prechod. Poza dodávku. Aj moja manželka s deťmi, Samko (6) vysadol aj na svoj bicyklík, odrážal sa nohami. Neprešli ešte všetky deti a vodič sa rozhodol cúvať. Samka nevidel. Narazil doňho a zvalil ho na zem. Syn spadol na vozovku a ocitol sa presne pod jeho zadným kolesom. Ďalej cúval.</p>
<p>
Manželka mi potom rozprávala, ako asi pred dvoma týždňami prišiel Samko k nej do postele a hovoril o sne, ktorý ho vydesil. Padal do tmy a hoci volal na mamu, mama mu nepomohla. Manželka premýšľala, čo to môže znamenať a k čomu ju Boh volá.</p>
<p>
Začala sa už vtedy aktívne modliť za ochranu nášho syna a vyhlasovala, že Boh je silnejší ako Zlý. Prosila Pána, aby poslal anjelov strážnych jemu na pomoc. A taktiež prosila o príhovor patrónov našej rodiny, aby sa za nášho syna prihovárali v nebi. Takto sa modlila niekoľko dní. Aj v štvrtok znovu intenzívne pocítila, že sa má modliť na tento úmysel.</p>
<p>
A Boh neodoprel ochranu nášmu malému synovi, čo nosí meno proroka. Ako Samko padol aj s bicyklom, šikovne v poslednej sekunde vytiahol nohu z pedála a utekal za mamou po prechode.</p>
<p>
Vodič si stále nič nevšimol a vyšiel kolesom na bicykel. Ak by si Samko nohu nevytiahol, tak mu ju rozdrví kolesom, nehovoriac o iných dôsledkoch; možno by ho zabil. Zlomok sekundy od veľkého nešťastia.</p>
<p>
Keď vodič vyšiel pozrieť, čo sa stalo a uvidel pokrivený bicyklík pod kolesom dodávky, vlasy mu na hlave stávali. Ľudia sa zišli a ukazovali s hrôzou na dve kolesá. Veľmi sa zľakol, sľuboval všetko, peniaze núkal. Nevidel dozadu.</p>
<p>
Manželka sa na to všetko musela dívať a len tri krát vykríkla meno Ježiš, v ktorom je všetka naša spása a záchrana. Ježiš vedel, čo má robiť, mal všetko pod kontrolou. Zasiahol. Vnukol Samkovi rýchlo vytiahnuť nohu, alebo mu ju sám vytiahol.</p>
<p>
Manželka je presvedčená, že to malo súvis s tým snom. Taktiež cítila, že bolo potrebné sa vzoprieť Zlému, čo aj urobila. Vyhlasovala, že Boh je silnejší ako satan. Vďaka Pánovi, nech je oslávený Boh.</p>
<p>
Keď sme v službe Bohu, buďme pripravený aj na útoky Zlého. Cíti, že mu viac škodíme. Spolupracujeme s Bohom na zmenšovaní jeho temného kráľovstva, Pán mu vytrháva duše – to ho škrie a s tým sa neuspokojí. Alebo kazíme jeho prácu, ktorou si on pripravuje ľudí na záverečný krok. Smrť duše. To nastáva vtedy, keď duša prestane veriť. Alebo sa tá priamo postaví proti Bohu ako Láske. Keď ju naplní nenávisťou. Satan prehral a už sa len snaží, aby prehralo čo najviac duší s ním. Nezabúdajme popri útočnej aj na obrannú vojnu. Nezabudnime sa modliť o ochranu nás a našich rodín, všetkého, na čo diabol môže zaútočiť. Ale nikdy to služobníkov nemôže viesť k strachu alebo odchodu zo služby. My sme na strane Víťaza. Porážka patrí Porazenému.</p>
<p>
<strong>Štefan Patrik Kováč, ThLic</strong></p>
<p>
<strong style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">autor kníh "Život v Božom požehnaní" (2014) a "Život s Bohom" (2015), pripravuje sa: "Toto je skutočná Afrika" (noveber/december)</strong></p>
<p>
<strong style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">P.S. Ak vás svedectvo zaujalo, prosím o zdieľanie, priatelia. </strong></p>
<p>
<strong style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Kontakt: www.facebook.com/s.p.kovac</strong></p>Stefan Patrik Kovac2015-10-09T15:39:37ZŽIADAJ ZNAMENIA - GEDEONOV NÁVODStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/ziadaj-znamenia-gedeonov-navod2015-08-02T17:35:19Z2015-08-02T17:26:08Z<p>
Žiadaj znamenia – Gedeonov návod</p>
<p>
Mnohí sa ma pýtajú: Ako rozoznám Božiu vôľu? Mám dve alebo i viac možností... ktorá z nich je tá, ktorú chce Pán, aby som si ju vybral? Čo je len moja vôľa a čo je Božia? Ako zistím, ktorú možnosť si mám vybrať? Ako môžem odlíšiť svoju vôľu a svoje predstavy od plánov, čo má so mnou Boh? – Na konci spomeniem sudcu Gedeona, ktorý pôsobil vo vyvolenom národe ešte pred tým, ako Izrael dostal svoje kráľovstvo. Medzi príbehmi z Biblie, ktoré som rozprával deťom, keď boli malé, bol aj ten jeho. Viete, prečo ho spomínam? Jeden z návodov, ako rozoznať Božiu vôľu, nám dáva práve on.</p>
<p>
V septembri 2001 som sa oženil, teda dal sľub vernosti a starostlivosti jednej žene, ktorá sa stala mojou manželkou a napĺňali ma pochybnosti, či to finančne utiahnem. Je to predovšetkým starosť manžela, aby zabezpečil chlieb, strechu nad hlavou a ošatenie žienke a deťom. Chceli sme bývať samostatne, oddeliť sa od rodičov. Boh nám po modlitbách vybral vhodný byt, ale bolo ho treba obnoviť, pretože bol vo veľmi zlom, až zanedbanom stave. To boli ozaj veľké výdavky. Ako to bude so mnou a ako to bude s mojou rodinou? Mám sa obávať budúcnosti?</p>
<p>
Ale Ježiš mi povedal: „<em>Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše“</em> (Lk 12:22-31).</p>
<p>
V januári 2002 som sa rozhodol požiadať Boha, aby mi dal znak alebo znamenie, že sa o moju rodinu postará. Niektorí idú „navždy“ do misií, niektorí chcú patriť len Bohu v zasvätenom živote v kláštore či reholi a stará sa o nich Cirkev, iní zase zasvätia svoj život nejakej kresťanskej komunite ľudí, kde je majetok spoločný. My sme mali povolanie do manželského zväzku, ktorý si však vyžaduje aj finančné zabezpečenie. Chcel som znamenie od Pána, že to je cesta, čo on pre nás pripravil. Jedno som však vedel určite: najzákladnejšou podmienkou na to je, že budem chodiť s ním. Že budem žiť podľa jeho Zákona. Len tak môžem žiť pod jeho žehnajúcou rukou. Že sa svojou vôľou už nikdy nerozhodnem pre nikoho iného. Že zostane mojou prvou láskou.</p>
<p>
Rozmýšľal som, o aký znak požiadam. Muselo to byť niečo, čo je vysoko nepravdepodobné. Keďže išlo o financie, rozmyslel som si, že takýto znak mi môže dať, ak mi <em>zajtra </em>pošle – rozmýšľal som koľko – 1.000 korún (okolo 100 eúr v týchto časoch). Dumal som, kto by mi mohol dať tieto peniaze a dokonca v takom krátkom časovom intervale... nie, nikto ma nenapadal a ani dôvod by nemali. Nie, to by musel byť jasný zásah Boží – jeho znamenie. Tak som sa modlil a v modlitbe som mu to odovzdal. Verím ti, Pane!</p>
<p>
Celý nasledujúci deň som žil v očakávaní. Ako keď má človek niečo krásne dostať. Darček na sviatok. Pozornosť od šéfa v práci. Nevesta snubný prsteň od milovaného. Kvety lásky na narodeniny. Deti zabalené tajomstvá rodičov pod Vianočný stromček. Rodičia úctu od detí. Objatie od toho, ktorý ho miluje. Bol som naplnený tichou radosťou, pokojom a istotou.</p>
<p>
Vždy som sa tešil, keď som otváral našu poštovú schránku. Od malička. Zakaždým tam boli aspoň čerstvé noviny, ktoré si objednával otec rok čo rok. Pamätám si, ako voňala ich farba. Čítal som najmä spravodajstvo zo zahraničia. Ale často v sebe skrývala ešte nejaké prekvapenie: kartu z cudziny či obálku s pruhovaným okrajom od môjho birmovného otca z Izraela, či iných ľudí nielen dovolenkujúcich doma, či v zahraničí. Neskôr to bol napríklad výtlačok časopisu, ktorý mi posielala redakcia s mojím článkom, alebo list či pohľadnicu od ľudí, ktorých som mal rád. Ale ani vo sne by ma nenapadlo, že bude skrývať ten vyžiadaný dar od Boha. Nevedel som, že Boh si vyberie tento spôsob: že tie peniaze nájdem v schránke. V skrinke, ktorá sa u mňa vždy spájala s tajomstvom.</p>
<p>
Tá obálka, ktorú som v nej objavil deň na to, bola akási tučná. Otvorím... vnútri bolo 5.000 korún (okolo 500 eúr)! Všetko sedelo: čas – zajtra, veľmi krátky, množstvo – 100 eúr (dokonca 400 navyše!) Bol to zázrak. Bol to ten znak. To znamenie. Bol to dotyk s tajomstvom nadprirodzena: Aká povzbudivá myšlienka, že Boh na mňa tak myslí. Že mu na mne záleží. Že som mu nikdy nebol, nie som a ani nebudem ľahostajný. Keď ma stvoril, už nikdy na mňa nezabudne: už navždy budem v jeho Otcovskom srdci. Mám istotu jeho lásky a starostlivosti. Naša rodina môže žiť v pokoji a bezpečí: pokiaľ sa budem držať Boha, nemôže nás <em>nič</em> ohroziť, lebo máme na svojej strane Najmocnejšieho. Budúcnosť mojej rodiny bola pevne zakorenená v požehnaní Boha. Naša rodina má budúcnosť.</p>
<p>
Bol to znak potvrdenia, ktorý mi dal Boh, že sa o mňa a moju rodinu postará, ako mi sľúbil v Lk 22:23. Už neexistuje pochybnosť. Už je to potvrdené a takpovediac „spečatené“. Ten, ktorý nikdy neklame, prehovoril jasnou rečou. Ten, ktorý vždy počúva, odpovedal na moju prosbu uistenia. Ten, ktorý vždy bdie mi týmto povedal: <em>nikdy som na teba nezabudol a nikdy nezabudnem</em>. Áno, nás bude živiť Boh. A my budeme všade vyhľadávať jeho kráľovstvo. A propagovať ho a jeho duchovnú vládu. Chceme oplatiť lásku láskou. Opätovať lásku, lebo dnes toľko ľudí nenávidí Toho, ktorý len miluje.</p>
<p>
To, že som dostal päť krát viac, ako som žiadal, som chápal tak, že on je ešte oveľa štedrejší, ako si ja vôbec môžem pomyslieť. Je pripravený dať omnoho viac, ako by si človek myslel, ba očakával. U Boha je totiž štedrosť. Má plné ruky a čaká, komu môže to pripravené požehnanie dať. Peniaze napríklad – ale len tomu, ktorého by to nezničilo. Preto mnohí nedostávajú veľké peniaze, lebo pri ich charaktere by to bol ich koniec. Plné ruky – obdarúva aj neveriacich, to je pravda, ale je stále málo ľudí, ktorých môže obdarovať v plnosti – vzhľadom na to, koľko by ich mohlo byť, keby sme sa dokázali otvoriť Božej vôli a skutočne uveriť, že On je to, ktorý môže <em>všetko.</em></p>
<p>
ZAVER</p>
<p>
Pýtať si od Boha znamenia s vierou (!) – ako potvrdenia niečoho, najmä Božej vôle – je výsostne biblické. Niekto by si mohol azda povedať: načo budem otravovať Boha? Ja z vlastnej skúsenosti hovorím, že pýtať si od Boha znamenia (najmä v dôležitých veciach, krokoch alebo rozhodnutiach) je dobrý krok, pretože pomáha vo viere. Musí to však byť s vierou a v modlitbe; teda nemôže to byť nejaká podivná vec. V Biblii máme na to dosť príkladov, jeden z najvynikajúcejších je príklad sudcu Gedeona. Anjel si sadol k nemu (nie je to krása?) do tieňa stromu a odovzdal mu odkaz od Boha: „<em>Pán s tebou, udatný hrdina! Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z ruky Madiánčanov! Posielam ťa!</em>“ (Sdc 6:12,14) Boh ho povolal, aby vyslobodil Izrael z útlaku pohanov, ktorým bola určená porážka. Uctievali totiž iných bohov, príliš slabých v porovnaní s Všemocným. Mimochodom, deje sa to aj dnes.</p>
<p>
Kniha Sudcov to zachytáva nasledujúco. <em>Gedeon povedal Bohu: „Ak chceš vyslobodiť Izrael mojou rukou, ako si povedal, hľa, položím vlnené rúno na humno. Ak bude rosa iba na rúne a na celej zemi sucho, vtedy budem vedieť, že mojou rukou vyslobodíš Izrael, ako si povedal.“</em> Sdc 6:36-37</p>
<p>
Chcel vidieť fyzickými očami – nie akosi teoreticky, kdesi v predstavách a snoch – znak, znamenie od Boha. A to veľmi jasný. A čo Boh urobil? Urobil presne to, o čo ho Gedeon žiadal. Boh s tým nemal žiadnu ťažkosť. Ba potom dokonca – tu by už mnohí povedali, že pokúšal Boha – chcel, aby Boh urobil opačný zázrak: aby rúno bolo suché a zem mokrá. A Boh aj to urobil! Opäť v tom nevidel žiadny problém. Znamením potvrdil vyvolenie Gedeona, to, čo on tiež chcel pre seba potvrdiť.</p>
<p>
Boh dáva svoje znamenia – lebo náš Boh je živý Boh.</p>
<p>
<strong style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Štefan Patrik Kováč, ThLic, duchovný poradca a evanjelizátor</strong></p>
<p>
<strong style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">PS <em>Prosím o zdieľanie FB na oslavu Boha. Buďte požehnaní, priatelia.</em></strong></p>Stefan Patrik Kovac2015-08-02T17:26:08ZREFERENDUM: ÚPADOK SLOVENSKA.Stefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/referendum-upadok-slovenska-2015-02-09T21:13:02Z2015-02-09T10:58:25Z<p>
REFERENDUM: ÚPADOK SLOVENSKA.</p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><span style="line-height: 8.75px;">Pokoj vám, priatelia. Viete, že ľudí vediem k pozitívnemu životu, ale nedeľu ráno som sa zobudil do tvrdej reality. Výsledok referenda 21% za kresťanské hodnoty a Boha je šokujúci. Uvedomil som si, že za 25 rokov od pádu komunizmu je úpadok Slovenska veľmi rýchly. Musíme žiť v realite. Tí akože "veriaci kresťania", ktorí neprišli k urnám, vydali hrozné svedectvo o svojom úpadku viery na Slovensku, pretože tam niet žiadnej výhovorky: všetci o tom vedeli, téma bola dostatočne dobre propagovaná (bohužiaľ aj anti-kampaňou skoro všetkých médií), biskupi vydali list a čítali v chrámoch a bola to JEDNA Z NAJZÁVAŽNEJŠÍCH vecí, o ktorých KRESŤANIA MOHLI TERAZ rozhodnúť. </span></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><span style="line-height: 8.75px;">Táto príležitosť sa už nemusí opakovať. Napr. Poliaci vyzbierali dosť podpisov a napriek tomu bolo referendum v parlamente zmarené. LGBT loby teraz môže povedať, že 79% je za registrované spolužitie ľudí rovnakého pohlavia, ALEBO IM TO JE ĽAHOSTAJNÉ. To je skoro to isté. Hrozné. Oni už majú pripravené ďalšie a ďalšie kroky: ide im o ovládnutie kontroly nad deťmi: aj cez sexuálnu výchovu v školách (3. otázka referenda, VEĽMI PODSTATNÁ). Práve tým "kresťanom", ktorí plebiscit odignorovali, sa môže v budúcnosti stať, že práve im deti odoberú/ vychovajú im z nich telesné bytosti bez ducha, lebo Boh môže od ich rodiny odtiahnuť ochrannú ruku. Ľutujem ich.</span></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><span style="line-height: 8.75px;">Vláda už má pripravený dokument Celoštátnej stratégie "ochrany a podpory ľudských práv" v SR, kde sa ale na 105 stranách venuje právam lesieb, gejov, bisexuálov a transsexuálov. Idú meniť učebné osnovy a školské kurikulá, a z metodík odstrnániť všetky "neobjektívne" informácie o sexuálnej orientácii a rodovej identite a pedagogickí zamestnanci sa majú školiť na tému ľudských "práv" ľudí LGBT a rodovej identity. Idú sa prijímať právne kroky na dosiahnutie "rovnakých práv" a ochrany pre osoby, ktoré žijú v takýchto zväzkoch ba dokonca v partnerskom zväzku bez uzavretia manželstva. Pripravujú podmienky na uzákonenie registrovaných partnerstiev na Slovensku. </span></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><span style="line-height: 8.75px;">Ide im o deti. Kto má deti, ten ovláda budúcnosť. Robili to komunisti na odporučenie Marxa, nacisti a každá totalitná ideológia. Kresťanom sa postupne odoberá sloboda a odoberajú práva. </span></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><span style="line-height: 8.75px;">Šelma, ktorá dostala silnú ranu v roku 1989, sa pozviechala a ide udrieť s novou a hroznou silou, silnejšie ako predtým. Počul som, že Panna v Medžugorí hovorila, že úpadok ľudstva je už horší ako za čias Sodomy a Gomory. A vieme, ako skončili.</span></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><span style="line-height: 8.75px;">Nechcime sa k nemu pridať. Ďakujem všetkým, ktorí odovzdali svoj hlas za Božiu vec: budete chránení Bohom. Vytrvajte a dostatnete Odmenu. </span><span style="line-height: 1.4;">ZDIEĽAJTE.</span></span></p>
<p>
<span style="font-size:11px;"><strong>Štefan Patrik Kováč, ThLic, evanjelizátor</strong></span></p>
<p>
</p>Stefan Patrik Kovac2015-02-09T10:58:25ZNOVÁ KNIHA príbehov s BohomStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/nova-kniha-pribehov-s-bohom2015-01-03T10:41:22Z2015-01-03T10:30:11Z<h2>
<strong>Kniha ŽIVOT V BOŽOM POŽEHNANÍ</strong></h2>
<p>
Priatelia, napísal som pre vás knihu o živom Bohu.</p>
<p>
Je v nej 27 skutočných inšpirujúcich príbehov, z ktorých človek VIE, že existuje Boh</p>
<p>
a zasahuje do života človeka.</p>
<p>
Chce motivovať, aby sme náš život žili V BOŽEJ MOCI.</p>
<p>
Dal som do nej aj niektoré príbehy, čo som publikoval na mojakomunita.sk</p>
<p>
ale ešte viac je tam nových.</p>
<p>
Kto by sa cítil oslovený, nech napíše na </p>
<p>
livingwaterxp@gmail.com</p>
<p>
pošleme mu bližšie informácie o zaslaní.</p>
<p>
</p>
<p>
Štefan P. Kováč, ThLic - autor</p>
<p>
PS Prosím o zdieľanie - kniha je napísaná na oslavu Boha.</p>
<p>
On nám hovorí, aby sme si nenechávali len pre seba veci, ktoré on vykonal. Pokoj vám.</p>Stefan Patrik Kovac2015-01-03T10:30:11ZDokáže Boh zmeniť zmýšľanie človeka?Stefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/dokaze-boh-zmenit-zmyslanie-cloveka-2014-11-30T15:11:58Z2014-11-30T14:54:01Z<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Na hodinu angličtiny prišiel zničený. Nespoznával som ho. Veď to bol pomerne veselý chlapec, siedmak, aj keď s tieňom smútku v očiach. Miško sa volal. Ten tieň bol kvôli – ako je to teraz také bežné – chýbajúcemu vzťahu s otcom, ktorý ani láska matky nedokázala nahradiť. Ale v ten deň bol úplne zmorený a skleslý.</span></p>
<p>
Pýtam sa ho, čo sa stalo. Mali sme totiž spolu dobrý vzťah, lebo som mu túžil trochu nahradiť chýbajúceho otca v rodine. Posťažoval sa mi, že jeden učiteľ mu chce dať na vysvedčenie štvorku z iného predmetu, sólovú. Rodičia boli z toho zhrození, lebo tá sa mala počítať aj neskôr do prijímacích skúšok na strednú školu: či ich bude musieť robiť, alebo bude prijatý bez nich. A vraj už je to definitívne, lebo bola zaokrúhlená. Vraj je to beznádejne stratené. Hrôza!</p>
<p>
Povzbudzovali sme ho s manželkou... ale nič. Nedal sa potešiť. Zostával vo svojej skepse. Mali sme pred sebou človeka, čo sa vzdal. Človeka bez nádeje. Bez elánu. Bez optimizmu. Deprimovaného. V depresii. Dalo sa to aj trochu pochopiť, lebo hodnotenie mal presne medzi trojkou a štvorkou a ten učiteľ mu bez skúšania dal naschvál horšiu. Priznám, nerozumiem takémuto druhu vychovávateľov, ktorí miesto povzbudenia žiaka prikloniac sa k lepšej známke – radšej ho deptajú. A bez možnosti opraviť si? Berú mu tak chuť sa učiť a možno aj celkovo žiť.</p>
<p>
So ženou sme mu zdôrazňovali, že nič nie je stratené, nech sa modlí. On povedal, že sa modlil a – nič, dokonca povedal na adresu Boha jednu nepeknú vec. Myslel, že Boh je jeho sluha: žiak povie a Boh-sluha vykoná. Nie je to tak. Nepochopil, kto je Boh. Nesmie tam byť ani tieň pýchy. Len pokora a úcta pred jeho majestátom a mocou.</p>
<p>
Ale povedal som mu, nech dúfa, nech ešte raz za ním ide, že my s manželkou sa budeme za neho prihovárať – nech len ide. Najprv nechcel: tak ťažko-preťažko sa vracia do tej istej rieky! Vyhováral sa, že už to nemá cenu, už je to prehraté – my ho vôbec nepoznáme, aký je zákerný. Je to ten – podľa neho – najhorší učiteľ na svete. S ním sa jednoducho nedá. Tu sme sa zase my nemohli vzdať. Presviedčali, povzbudzovali... až nakoniec prisľúbil.</p>
<p>
Večer sme sa intenzívne modlili najmä za zmenu myslenia učiteľa, lebo evidentne mu ju chcel dať naschvál; posledný mesiac – hoci sa hlásil na odpoveď – ho nechcel vyvolať, aby si známku nemohol opraviť. A za zmenu myslenia jeho samého; aj on to potreboval. Za zmenu v postoji a vzťahu učiteľa a žiaka. Bohu nič nie je nemožné – ako sme sa už mnohokrát presvedčili v našich životoch. My nevieme, ale On vie, ako na to. Pozná vnútro človeka, veď ho stvoril, pozná vlastnosti, dary, ktoré mu dal, pozná ho lepšie, ako sa človek pozná sám. Vie, aký spôsob najlepšie zvoliť.</p>
<p>
Deň na to zvoní na mojom stole mobilný telefón. Znel mi akosi naliehavo: „Čo sa deje?“ preberám v mysli. To mi volá Miško nadšeným hlasom, až dojatým: že sa stal zázrak a ten učiteľ zrazu pristúpil na jeho prosby. Dovolil mu odpovedať, čo dovtedy úplne striktne odmietal a výsledná známka bola o stupeň lepšia! Napriek zaokrúhleniu. Zázrak! Bol úplne premožený tým, čo sa stalo. Nemohol ovládnuť svoje emócie. Bol nám veľmi vďačný.</p>
<p>
Áno, tak to je, Boh môže dať človekovi milosť, aby on zmenil svoj strnulý postoj – a to, čím sa vôbec nedalo pohnúť, zrazu ide ako po masle. A nielen to: aj onen žiak viac pochopil, kto je Boh a kto nie je. Možno aj kvôli tomuto zásahu Boha do jeho života sa potom vzdal počúvania veľmi deštruktívnej hudby, plnej oplzlých rečí a nadávok a rebélie voči rodičom, spoločnosti a vlastne voči všetkému. Keď Boh koná, tak v plnosti.</p>
<p>
>>>>CONCLUSION>>>>>>>>>>>>>>>>>>></p>
<p>
My sa nikdy nemusíme vzdať. Kde končia schopnosti a sily človeka, tam začína Boh. On môže urobiť aj najväčší zázrak – ja ho za taký považujem – zmeniť zmýšľanie človeka. Prečo najväčší? Keď uzdraví z rakoviny – použije svoju moc a je to; chce – a stane sa. Všetky veci a okolnosti ho musia poslúchať. Ale pri týchto druhoch zázrakov (ide aj o obrátenia a uverenie), má čo dočinenia so slobodnou vôľou človeka. To je iné. To už je „niečo ťažšie“ aj pre Boha. Ale... on vždy vie, ako má na človeka ísť, aby neporušil jeho slobodnú vôľu. On vždy vie, ktorou cestou ho viesť, aby pochopil. Aby ho poučil. On jediný vždy vie, ako naňho ísť.</p>
<p>
Štefan Patrik Kováč, Mgr, ThLic</p>
<p>
evanjelizátor, duchovný poradca a učiteľ</p>
<p>
PS Kto by chcel, aby sa tento príbeh stal požehnaním aj pre iných, na oslavu Boha, prosím o zdieľanie FB. Boh ti žehnaj!</p>Stefan Patrik Kovac2014-11-30T14:54:01ZPožehnanie posuň ďalejStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/pozehnanie-posun-dalej2014-09-19T15:53:11Z2014-09-16T09:58:27Z<p>
Svedectvo</p>
<p>
Požehnanie posuň ďalej</p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Tá skúška bola ťažká. Obzvlášť ťažká. Bál som sa jej. Nebola ťažká kvôli matérii – tú som mal rád. Do učenia môjho Ježiša a Knihy Boha som sa zamiloval hneď po svojom obrátení v auguste 1996. Povolal si ma do služby a ja som mu sľúbil, že mu budem slúžiť v službe Slova. Ťažká bola kvôli veľkému obsahu a najmä pomerne náladovému a nevyspytateľnému skúšaniu skúšajúceho. Nuž, ľudským slabostiam sa nevyhnú ani učitelia na takej škole, ako je teologická.</span></p>
<p>
Tešil som sa, lebo po základnom päť ročnom kurze som kvôli Božiemu milosrdenstvu bol prekvapivo prijatý na postgraduálne štúdium teológie – s rôznymi výnimkami a Božími usmerneniami. Ako príklad uvediem radu, ktorú mi dala istá žena na študijnom oddelení v poslednej chvíli: „Prihláste sa na hodiny hebrejčiny a gréčtiny v poslednom ročníku základného päťročného štúdia!“ Bez absolvovania týchto jazykov by som sa totiž nemohol o ďalšie štúdium uchádzať. Aké usmerňovanie, aké vedenie od Toho, ktorý vie. V prvom semestri tohto nadstavbového štúdia som mal absolvovať aj veľmi ťažkú skúšku.</p>
<p>
V každom prípade na začiatku februára 2006 som sa s veľkým strachom, napätím a malou dušičkou tej skúške podrobil a azda len vďaka tomu, že Boh chcel, aby som tam študoval, som ju – síce na najhoršiu možnú známku – ale urobil! Aleluja! Ani sám som tomu nemohol uveriť. V tom čase – na chodbe tej starej a dôstojnej inštitúcie – som dostal slovo ako ustráchaný Dávid, ktorý mal ísť bojovať s pohanmi Filištíncami: Choď! Zvíťazíš! (2 Sam 5:19-20) Hurá! Bol som veľmi šťastný, stále som chválil Boha, jemu som za všetko ďakoval, neustále som sa tešil – Boh mi naplnil srdce radosťou. Priam som skákal od šťastia. Srdce som mal povznesené a nadšené, že mi Boh umožnil túto skúšku urobiť. A trocha aj z tohto, – a musím to tak podľa pravdy povedať – víťazstva nad tým náladovým a nevyspytateľným človekom. Aleluja! Mal som cestu otvorenú do ďalšieho štúdia. Neskončil som na nej a na ňom, prekonal som túto prekážku.</p>
<p>
So srdcom naplneným radosťou som išiel ulicami hlavného mesta smerom na železničnú stanicu a neustále sa tešil v duchu ako malé dieťa. Radosť sa mi prelievala zo srdca, mal som ho preplnené nadšením a jasotom. Išiel som aj okolo Kostola Milosrdných bratov a vošiel som dovnútra. Krátko som Pánovi vyjadril svoju vďaku a chválu v modlitbe, že pri mne stál a neopustil ma. Len mimochodom som si všimol jednu zapáchajúcu bezdomovkyňu – žobráčku, ktorá tam mala zložené igelitky so svojím imaním; skryla sa tam pred tuhým mrazom.</p>
<p>
Sledovala ma.</p>
<p>
Pri odchode som ju chcel obísť a rýchlo sa jej vyšmyknúť, lebo som vedel, že bude odo mňa chcieť peniaze. Ale ako som ju obchádzal a unikal k východu, začul som jej „Prosím...“ Pridal som ešte viac do kroku. Myslel som, že tomu „Prosím...“ utečiem. Preniklo však do môjho vnútra. Do srdca.</p>
<p>
Aj som utiekol, lenže... pred kostolom som zistil nepríjemnú vec: z môjho srdca sa vytratila radosť. Bola preč! Uvedomil som si, že jasot a nadšenie už nie sú v mojej duši! Ako to? Čo som urobil, Pane, že si mi zobral to povznesenie?</p>
<p>
Boh sa mi prihovoril: <em>Kam utekáš?!</em></p>
<p>
Odpovedám: Nechcem jej dať peniaze. Sa možno len povaľuje a nechce pracovať.</p>
<p>
Lenže Pán na to: <em>Ja som ťa požehnal, a kvôli mojej milosti si urobil túto skúšku a ty sa nemáš rozdeliť s týmto požehnaním?!</em> <em>Vráť sa.</em></p>
<p>
Zastavil som sa. Váhal som. Vrátiť sa – nevrátiť? To možno... len sám si nahováram, že mi to Boh hovorí... Musím sa ponáhľať... Vlak nebude na mňa čakať...</p>
<p>
Bojoval som so svojím sebectvom. Bojoval s Láskou. Prehral som: to sa nedá. Zvíťazil Boh.</p>
<p>
Vrátil som sa. Asi štyridsaťosemročná bezdomovkyňa sa hneď vrhla na mňa; hrozne je páchlo z úst a chcela byť tvárou čo možno najbližšie mojej – najlepšie päť centimetrov. Možno bola krátkozraká, možno jej chýbala blízkosť človeka. Ani ju nenapadlo uvažovať o prekročení intímnej sféry človeka.</p>
<p>
Tak som sa dal na počúvanie jej príbehu. Spustila, že jej sestra ju nemá rada – že je ako Marta: robiť a robiť – vôbec sa asi nemodlí; ale ona (stojaca predo mnou) je Mária: je povolaná len k modlitbe, nie k práci. Vraj aj Mária, Ježišova matka, nič nerobila, len sa venovala Ježišovi, to Jozef sa staral finančne o nich. Preto teraz je žobráčka, lebo vydatá sestra jej nič nechce dávať. Samozrejme, s takouto „teologickou náukou“ a výkladom problematiky „pracovať alebo modliť sa“ Lazárových sestier a Panny som nemohol súhlasiť; aj som jej to naznačil. Ale keď som jej pozrel do očí a najmä na hodinky, vzdal som sa dlhých teologických vysvetlení, prečo sa mýli. Nakoniec som jej dal peniaze a len povedal:</p>
<p>
<strong>„Dnes chcem byť pre vás Jozefom.“</strong></p>
<p>
Tu som už musel preseknúť jej nekonečnú niť životných príbehov a sebaospravedlňovania; ponáhľal som sa na vlak. Zo svojho cesnakového zovretia svoju obeť vôbec nehodlala pustiť, ale som sa jej vytrhol. Musela ma pustiť. Vlak nepočká.</p>
<p>
A vonku pred chrámom... čo sa stalo? Vrátila sa mi do srdca pôvodná radosť! Zase som skákal v duchu od radosti, že ma môj nikým neprekonateľný Boh takto požehnal! Jasot duše a nadšenie z preukázaného dobra od Pána boli späť. Tento môj dobrý, úžasný Boh! Za koho by som ťa vymenil? Kto by ma naplnil viac?</p>
<p style="margin-left: 40px;">
<em>Keď nás Boh požehná, nemáme si to nechať pre seba ako „súkromníci“. Popravde – sebci. Duchovní sebci. Máme sa vedieť s požehnaním rozdeliť: podobne, ako to mal spraviť sluha, ktorého pán požehnal odpustením obrovského dlhu. Mal sa rozdeliť s týmto dobrodením od Pána so spolusluhom, ktorý mu dlhoval oveľa menej, Mt 16:23-33.</em></p>
<p style="margin-left: 40px;">
<em>S požehnaním sa treba vedieť rozdeliť, podeliť, posunúť ho ďalej. Nech aj iní bratia a sestry niečo z neho zakúsia. Nie je to úžasné, že sa tak môžeme tešiť bratia a sestry spolu z požehnania, ktoré niektorý z nás dostal? Nenásobí sa tak radosť z Krista?</em></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;"><strong>Štefan Patrik Kováč, ThLic, </strong>evanjelizátor a duchovný poradca, spkovac@orangemail.sk</span></p>
<p>
P S Brat, sestrička v Kristovi, ak ťa moja skúsenosť oslovila, prosím o zdieľanie na fb, aby to mohlo byť požehnaním aj pre druhých. Ďakujem.</p>
<p>
Boh ti žehnaj v tvojích krokoch. <span style="line-height: 8.75px; font-size: 1.02em;">Nech ta žehná Pán a nech ta chráni! </span><span style="line-height: 8.75px; font-size: 1.02em;">Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! </span><span style="line-height: 8.75px; font-size: 1.02em;">Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!</span></p>
<div>
</div>
<p>
</p>Stefan Patrik Kovac2014-09-16T09:58:27ZObčiansky preukaz s číslom 666Stefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/obciansky-preukaz-s-cislom-6662014-08-09T11:39:13Z2014-08-09T11:27:10Z<p>
</p>
<p>
Keďže sme boli otvorení pre život, začali sme sa kvôli väčšej rodine modliť za dom. Cítili sme, že nás Boh do toho volá; aby sme si naši niečo väčšie. Modlili sme sa za to jeden rok a nakoniec to prišlo – byt sme predali za veľmi dobrú cenu, dokonca sme za to mohli kúpiť starší rodinný dom, ktorý bolo treba prerobiť a prispôsobiť rodine.</p>
<p>
So zmenou bývania však prišla aj zmena adresy a musel som si ísť vybaviť nový občiansky preukaz. O týždeň – dva bol na polícii hotový, prevzal som si ho, podpísal akýsi dokument, starý odovzdal a išiel domov. Nič zlé som netušil.</p>
<p>
Len neskôr odo mňa na akomsi úrade chceli, aby som nadiktoval číslo svojho občianskeho preukazu... až potom mi to došlo. Diktujem, diktujem... až som sa v polovici zasekol: neverím vlastným očiam: bolo tam číslo 666. Pri preberaní preukazu som si vôbec nevšimol, že mi pridelili toto hrozné číslo. Môj občiansky mal číslo šelmy! Nosil som číslo 666 a ani som o tom nevedel.</p>
<p>
Bolo pravda, že ja zo svojej vôle som si ho nevybral, ale predsa... Nosiť číslo šelmy a propagovať číslo satana... Viacerí si ho síce vyberajú dobrovoľne a úmyselne; videl som už telefónne číslo 666, alebo napríklad zvolia si ho za evidenčné číslo vozidla PN-666XX. Či už to robia z recesie, alebo úmyselne (napr. satanisti), dávajú sa pod moc Zlého, hovoria mu tým, že si vyberajú jeho kráľovstvo ale kresťan by ho určite nemal mať. Dokonca jednu vec nevedia mnohí: na internete sa často stretávame so skratkou www (World Wide Web). Číslo, ktoré zodpovedá tejto trojici v hebrejskej abecede je práve 666. V hebrejčine – ani v novozákonnej gréčtine – nie sú totiž čísla, ale zato písmená majú aj číselnú hodnotu. Hebrejské písmeno „waw“ má hodnotu 6. Je to náhoda, alebo mnohé a mnohé webové miesta má predsa pod svojou mocou Ten, ktorému to číslo patrí? Tak isto bližšie skúmanie tzv. čiarového kódu, ktorý má teraz pridelený azda každý výrobok, určený na predaj, prináša prekvapivé zistenie, že tiež obsahuje tzv. kontrolné čísla 6-6-6 (na začiatku, v strede a na konci). Je to opäť iba náhoda? Napadá ma 17. verš z 13. kapitoly Apokalypsy. Ale pozrime sa do celého odseku. Je to Jánovo videnie budúcich časov, ktoré my už žijeme ako prítomnosť:</p>
<p>
Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme. Mala dva rohy podobné baránkovým, ale hovorila ako drak. <sup>12</sup> Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana. <sup>13</sup> A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň z neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem. <sup>14</sup> A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila. <sup>15</sup> A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. <sup>16</sup> A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, <sup>17</sup> a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. <sup>18</sup> V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť. Zjv 13:11-18</p>
<p>
Biblia píše o dvoch šelmách: tu o druhej šelme, zemskej šelme, ktorú neskôr pomenúva Falošný prorok. Predtým Ján hovoril o morskej šelme a ešte skôr varoval pred Drakom, ktorým je satan. Tieto dve šelmy sú satanovi spojenci a spolu s ním tieto zlé bytosti vytvárajú paškvil, napodobeninu Svätej Trojice (Otec, Syn a Duch Boží). Diabol je ten, čo vždy len napodobňuje, lebo nevie stvoriť, vytvoriť niečo pekné a krásne (z ničoho): vždy len kaziť krásne diela Stvoriteľa.</p>
<p>
Šelma symbolizuje Antikrista – niekoho pod satanovou mocou a kontrolou. Tak ako je Drak (satan) v opozícii voči Bohu, tak je šelma proti Kristovi. Šelma sa bude vydávať za Krista a predvedie zrejme aj falošné vzkriesenie (13:3), ľudia ho budú obdivovať, nasledovať a uctievať, klaňať sa mu a žasnúť nad jeho mocou (napodobeniny Kristových zázrakov). Pod vedením Antikrista sa zjednotí svet (13:7-8) a Falošný prorok dostane pod svoju moc ekonomiku (13:16-17) a bude napodobňovať Kristove zázraky. Falošný prorok je falzifikát Ducha Svätého, Antikrist zase paródiou Druhej Božskej osoby. So satanom tvoria hrôzu trojice, ktorej moc je však Bohom obmedzená.</p>
<p>
Pravý význam znaku 666 vie Boh, ale toto znamenie, ktoré už ľudia prijímajú na pravú ruku a na seba je výsmechom znamenia, ktoré dáva Boh na tých, ktorí mu patria (Zjv 7:3, označuje na čelách všetkých, čo slúžia Bohu). A tak si Boh označuje ľud, ktorý patrí do jeho kráľovstva (tau – kríž) a satan zase do svojho. Jedi i druhí prijímatelia znaku, či znamenia vyjadrujú, pod koho vládu sa dávajú. Najmenej však svoju spriaznenosť – buď so Svätou Trojicou alebo Trojicou zla.</p>
<p>
Dobre to vyjadruje aj číslo 666. Pokiaľ číslo sedem Bibia chápe ako dokonalosť a tri sedmičky znamenajú jej úplnosť, potom 666 znamená chýbanie dokonalosti v každom smere: „dokonalú“, úplnú nedokonalosť. Výstižne charakterizuje nesvätú trojicu: Draka, morskú šelmu a zemskú šelmu alebo satana, Antikrista a Falošného proroka (pozri Zjv 16:13). Takže číslo 666 symbolizuje svetovú vládu trojice hrôzy, ktorej úsilie je zamerané na rozširovanie zla a získanie čo najviac duší. Jej cieľom je zvrhnúť vládu Krista a zničiť jeho dielo.</p>
<p>
Biblia potom nenecháva nikoho na pochybách:</p>
<p>
„Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, <sup>10</sup> aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. <sup>11</sup> A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena.“ Zjv 14:9-11</p>
<p>
Všetkých, čo spôsobom svojho života uctievajú šelmu – Antikrista, prijímajú jeho znak na čelo alebo ruku a tak sa sami dobrovoľne zaraďujú do satanovho kráľovstva, napokon čaká kruté vytriezvenie z konzumu, sebectva a užívania bez zodpovednosti – súd, ktorý bude znamenať cestu Dolu. To čaká každého, čo sa prijatím znaku 666 zapojí do kráľovstva tmy, kde sa uctieva zlato, moc, telo a nečisté rozkoše. Tí budú musieť vypiť kalich Božieho hnevu. Naproti tomu tí, čo (14:12) zachovajú vytrvalosť v dobre, budú kráčať po Ceste a zachovajú Božie príkazy a vernosť Kristovi, budú spievať novú pieseň víťazstva, ktorú sa nemôže naučiť nik, len tí, čo boli vykúpení (14:3).</p>
<p>
Toto číslo som jednoducho nechcel nosiť. Hoci mi ho „len“ pridelili. Rozhodol som sa celý občiansky vymeniť. Vhodná príležitosť prišla, keď ponúkali občianske preukazy s čipom za minimálny poplatok. S úľavou som si ho vymenil za nový, pričom som sa intenzívne predtým modlil, aby som nezažil rovnaké prekvapenie ako predtým. Čip som si však zo zásady neaktivoval. To je zase iná téma, hoci nie až tak vzdialená od tejto.</p>
<p>
Len spätne som si uvedomoval, ako satan počas tohto času zasahoval do našej rodiny, počas ktorej jej otec nosil na občianskom preukaze jeho číslo: nezhody a hádky s manželkou, niektoré veci, ktoré boli na hrane, hoci sme sa za ne modlili – sa priklonili na zlú stranu. Nosil som na preukaze číslo šelmy.</p>
<p>
Po zbavení sa čísla 666 prišla úľava do nášho manželského života, veci vychádzajú lepšie. Nič nehatí Božie požehnanie. Netvrdím, že za všetko môže číslo šelmy, ale nosiť ho – ani náhodou ani neúmyselne – nechcem.</p>
<p>
Štefan Patrik Kováč</p>
<p>
PS Dávajme si pozor na znaky, ktoré nosíme a ktorými sa „označujeme“ a dávame tým druhým ľuďom i Bohu najavo, na čej strane sme – na strane Dobra alebo Zla. Nie je jedno, či si dám na auto znak ryby alebo škorpióna. Znak ryby je prastarý znak prvých kresťanov, ktorého význam v gréčtine je Ichthys; t.j. jej písmená sú skratkou alebo začiatočnými písmenami, hlásajúcimi svetu: Ježiš Kristus (je) Syn Boží, Spasiteľ. Pokiaľ škorpión znak Zlého. Nie je jedno, či si dám na tričko kríž spasenia, ktorý je symbolom života, ktorý máme v Ježišovi, alebo smrtku, propagujúcu smrť ako takú. Ak by sa niekto chcel pozrieť, my sme si dali Znak, v ktorom sme boli vykúpení, dokonca nakresliť pri zateplení na fasádu nášho rodinného domu.</p>
<p>
Pripravujem KNIHU s podobnými svedectvami: kto by mal záujem, napíšte na spkovac@orangemail.sk. Buďte požehnaní.</p>
<p>
Pozývam zdieľať na fb, aby sa to dostalo medzi ľudí a aby bol oslávený náš Boh >>></p>Stefan Patrik Kovac2014-08-09T11:27:10Z+ BOJ V MYSLI - vzdať sa alebo uveriť?Stefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/-boj-v-mysli-vzdat-sa-alebo-uverit-2014-04-30T12:04:41Z2014-04-30T11:44:49Z<p>
Boh koná</p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Uver a stane sa ti tak, ako si uveril</span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">V lete sme išli navštíviť priateľa Lacka Smatanu, zverolekára, do Bojníc, tak sme si povedali, že si s dcérkou Sárkou pozrieme aj tamojšiu známu ZOO. Tam sa mi stala jedna vec, pomocou ktorej chcel Pán vyskúšať moju vieru.</span></p>
<p>
Počas fotografovania mojej manželky Evky a dcérky s pávom v pozadí mi na mobilný telefón zavolal jeden známy. Skoro každý vie, že keďže muži dokážu myslieť len na jednu vec v jeden čas naraz, stalo sa mi, že som pokračoval v hovore, ale zabudol som tam brašnu na fotoaparát. Bola to kvalitná a pomerne drahá taška na zrkadlovku. Zbadal som to až pri slonoch, čo bolo asi po 20 minútach.</p>
<p>
Hneď som v panike utekal naspäť, ale tašky tam už nebolo. Pýtal som sa po stánkoch, či ju tam poctivý nálezca neodložil; okoloidúcich ľudí; pozeral som, či ju niekto nemá na pleci... nič. Pobehoval som tam asi pol hodinu. V srdci som mal nepokoj, neistotu, bol som rozhorčený nad správaním ľudí (vlastne zlodejov!).</p>
<p>
Počas tohto stresového času sa v mojej mysli odohrával boj medzi dvoma postojmi: Zmier sa s tým, že ju niekto zobral (ukradol). Nikdy ju už neuvidíš! Nie je to zase až taká veľká strata, kúpiš si novú! Možno ťa chce Boh potrestať za tvoju nepozornosť alebo iné hriechy, ktorým máš viac než dosť. Alebo druhý postoj: Uver tomu, že Boh ti ju môže vrátiť späť. Že má silu ti ju vrátiť. <em>Zrazu som počul Boha: </em><em>Ver, že ja ti ju vrátim späť!</em> Bojoval som v mysli s tou negatívnou myšlienkou... možno je to trest od Boha, mal by som sa pokoriť, prijať to... a pod. Napokon som to všetko zahnal a s pomocou Boha som uveril: Áno, ty, Bože, sa o mňa staráš, ty mi ju dáš späť!!!</p>
<p>
Musel som boj najprv vyhrať v mysli. Boj o uverenie. O svoju vieru. Že Boh má tú moc. Že sa o mňa VŽDY stará.</p>
<p>
Po tomto boji udalosti začali presne zapadať do seba. Duša sa mi naplnila pokojom. Strach, nervozita, panika boli preč. Dostal som vnuknutie Ducha Svätého, Boh mi povedal: <em>Choď k východu.</em> Voľným krokom som prišiel k východu, kde už čakala moja manželka. Neprešlo ani päť minút (!) a obzrel som sa k východu – a čo tam nevidím? Jedna blondína si s mojou brašnou na pleci pokojne vykračovala smerom k Bojnickému zámku! Už bola vlastne von zo záhrady. Moja manželka tiež pozorovala vychádzajúcich ľudí, ale ten deň ich tam bolo kopu a mnohí z nich mali čiernu kabelku alebo tašku. Táto blondína už cez ňu prešla a bola už za bránou východu.</p>
<p>
Utekal som za ňou a „pokojne-násilnícky“ som jej sňal brašnu z ramena. Výstražne som skonštatoval: „Tú brašnu ste našli, však?!“ V tvári jej jasne prebehla snaha zaprieť, ale videla, že to nemá význam. Len hlúpo skonštatovala: „Veď keby som ju nebola zobrala (počul som: ukradla) ja, tak niekto iný, no nie?“ Chcel som jej poďakovať, ale som zistil, že nemám za čo. Z jej správania ani trochu nevyplývalo, žeby ju chcela odovzdať na straty – nálezy.</p>
<p>
Veľmi som sa brašne potešil. Ani nie tak kvôli nej, ako kvôli Bohu: znovu som sa presvedčil, že zasahuje, pomáha. Aj v tých najmenších veciach, ako bola táto. To on mi ju vrátil. A chcel ma naučiť dôležitú vec: <em>uveríš v moju moc, budeš bojovať, alebo sa vzdáš?</em> A znovu som sa ubezpečil o pravdivosti Božieho slova: v čokoľvek skutočne pomocou Božej milosti uveríš, to sa ti stane.</p>
<p>
<strong>Štefan Patrik Kováč, ThLic, vedúci Spoločenstva Živá voda</strong></p>
<p>
P.S. Ak sa vás tento príbeh dotkol a chceli by ste, aby sa aj iných, prosím o ZDIEĽANIE FB - nech je Boh oslávený.</p>
<p>
</p>Stefan Patrik Kovac2014-04-30T11:44:49ZPanna a Evin hriech – strom so štyrmi konármiStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/panna-a-evin-hriech-–-strom-so-styrmi-konarmi2014-01-17T20:46:07Z2014-01-15T10:35:08Z<p>
VYUČOVANIE - pre pokročilých, tých, čo chcú rýchlo stúpať v duchovnom vývoji</p>
<p>
Panna a Evin hriech – strom so štyrmi konármi</p>
<p>
Pripomeňme si teraz vianočný čas, s ktorým je Mária tak bytostne spojená. Ponorme sa opäť doňho. Je to čas, kedy všetci tušia, že sa udialo niečo nadprirodzené. Ľudia, veriaci i neveriaci, sú naplnený akýmsi očakávaním. A sú akýsi lepší, alebo snažia sa byť lepší. Vianoce prinášajú pokoj. Vlastne... to Dieťa, také výnimočné, ho prináša. Dieťa, čo sa nenarodilo v hriechu. Ale prichádza aj čas bolesti.</p>
<p>
Je čas pokoja a čas bolesti. A práve v bolesti, zjednotenej s Ukrižovaným, sa získava pokoj a všetky milosti pre nás a pre blížneho. Ježiš-Človek sa po hrozných bolestiach umučenia vrátil ako Ježiš-Boh. Vrátil sa Pokoj. Aby ti priniesol pokoj. Pokoj z neba, z ktorého prišiel a z ktorého teraz zosiela svoj pokoj tým, ktorí ho na svete milujú. Ale v hodinách umučenia, on, Pokoj sveta, bol zbavený tohto pokoja. Nebol by trpel, keby ho mal. A musel trpieť, dokonale trpieť.</p>
<p>
Zamerajme svoj zrak teraz na Máriu, vždy Pannu. Mária „vykúpila ženu“ svojím božským materstvom. Ale to bol len začiatok vykúpenia ženy. Sľubom panenstva si odoprela každý ľudský manželský zväzok a odmietla každé uspokojenie žiadostivosti, aby si zaslúžila, alebo získala milosť od Boha. Ale to ešte stále nestačilo. Lebo Evin hriech, môžeme tak prirovnať, bol strom so štyrmi konármi – pýchou, lakomstvom, žiadostivosťou a zmyselnosťou. A všetky štyri bolo treba obsekať prv, než by sa strom zničil od koreňov.</p>
<p>
(1) Tým, že sa Panna pokorovala až do krajnosti, do hĺbky, zvíťazila nad pýchou.</p>
<p>
Pokorovala sa pred všetkými. Nehovorím o jej pokore voči Bohu. Touto je povinné každé stvorenie voči Najvyššiemu. Pokoru malo i jeho Slovo. A tú musela mať aj Žena. Premýšľal si niekedy o tom, aké poníženia musela zakúsiť od ľudí a nijako sa nemohla brániť? Aj Jozef, hoci ho Biblia nazýva spravodlivým, ju obvinil vo svojom srdci a chcel ju – aj keď potajomky ale stále - prepustiť. Ostatní, či už cudzí alebo z príbuzenstva – a to bolelo ešte viac –, hrešili tým, že reptali proti jej stavu a hlučnosť ich slov prichádzala ako trpká vlna, aby roztrieštila jej človečenstvo.</p>
<p>
A boli to len prvé z nekonečných ponížení, ktoré Panne pripravil jej život Ježišovej matky a Matky ľudského rodu a potom Cirkvi. Pokorenia biedy (ona z kráľovského, Dávidovho rodu), úteku (Egypt a život utečenca a štvanca), pokorenia pre výčitky príbuzných a priateľov, ktorí nepoznajúc pravdu pokladali jej správanie sa matky voči jej milovanému Ježišovi, keď bol mladý muž, za slabošstvo. Pokorenia počas troch rokov verejného pôsobenia a evanjelizácie (kedy jej najmä príbuzní určite hovorili, že ho má prinútiť riadne pracovať, zarábať na matku a seba a nedráždiť a neprovokovať „mocných“ z Chrámu), kruté ponižovania v hodine Kalvárie od luzy, čo sa na takýchto popravách obyčajne zhromaždila, pokorenia v tom, že si musela priznať, že nemá za čo kúpiť miesto a voňavé masti na pohreb svojho Syna.</p>
<p>
(2) Panna zvíťazila nad lakomstvom prvých rodičov tým, že sa vopred zriekla svojho Syna.</p>
<p>
Vieme, že matka sa nikdy nezrieka svojho Syna, iba ak z donútenia. Nech by ho žiadala od jej srdca vlasť, láska manželky alebo sám Boh, zatne sa a bude vzdorovať rozlúčeniu. Je to akoby ľudské, prirodzené. Dieťa rastie v lone matky a nikdy sa úplne nepretrhne puto, ktoré drží jeho bytosť spojenú s matkinou. Aj keď sa odstrihne kanál života pupočnej šnúry, ostáva vždy „nerv“, ktorý vychádza z matkinho srdca, duchovný nerv, živší a citlivejší ako nerv telesný, ktorý sa zaštepí do srdca dieťaťa. A matka cíti, ako sa naťahuje až do kŕča, ak Božia láska alebo láska nejakého stvorenia alebo požiadavky vlasti vezmú syna od matky. A roztrhne sa a trýzni srdce, keď matke vytrhne syna smrť.</p>
<p>
A čo urobila Panna? Ona sa zriekla svojho Syna vo chvíli, keď ho dostala a obetovala ho Bohu (aj vôľou aj v Chráme). Dala ho Bohu. Ľuďom ho dala. Hriešnikom ho dala. Nám ho dala. Ona sa vzdala plodu svojho lona, aby odčinila Evinu krádež Božieho plodu.</p>
<p>
(3) Panna zvíťazila nad žiadostivosťou poznávať a užívať si a prijala vedieť jedine a len to, čo Boh chcel, aby poznala a vedela.</p>
<p>
A ďalej: vzdala sa zvedavosti a nepýtala sa seba alebo Boha viac, ako jej bolo povedané. Ako jej Boh dával poznať. Verila a po jednej skúške v Jeruzaleme, keď sa Ježiš stratil a ona sa spýtala „Čo si nám to urobil?“ sa už viac nikdy nevypytovala. Porovnajme si to s dnešným človekom pátrajúcim po internete a všelikade po poznaní, ktoré nedáva Boh, ale jeho Nepriateľ. Za tým je potom závislosť. Zvíťazila nad žiadostivosťou užívania, pretože sa vzdala každej radosti zmyslov. Telesnosť, Satanov nástroj, odsunula so Satanom pod svoju pätu, aby si z neho urobila schodík a priblížila sa k nebu. Nebo! Jej méta. Jej cieľ. Jej domov. Tam, kde je Boh. To bol jediný hlad Panny. Závislosť LEN na Bohu. Hlad, ktorý nebol pažravosťou, ale Bohom požehnanou nevyhnutnosťou, ktorý chce, aby sme vychutnávali jeho.</p>
<p>
(4) Panna zvíťazila nad zmyselnosťou, ktorá je žiadostivosťou privedenou do chtivosti.</p>
<p>
Pretože každá neskrotená neresť vedie k väčšej neresti. A Evina maškrtnosť, hodná pokarhania, ju priviedla k zmyselnosti. Už jej nestačilo, aby sama mala zadosťučinenie. Chcela pohnať svoj zločin do rafinovanej intenzity a spoznala (to, čo Boh nechcel, aby spoznala) a stala sa učiteľkou zmyselnosti svojmu druhovi. Panna obrátila pojmy a namiesto klesania stále stúpala. Namiesto toho, aby nechala Jozefa klesnúť, ho stále priťahovala do výšky a zo svojho druha, z čestného, urobila „anjela“.</p>
<p>
Po pôrode, keď Panna vlastnila Boha a s ním jeho nekonečné bohatstvo, poponáhľala sa ich zbaviť sa ich, obetovať, a povedala: „Hľa, nech sa stane skrze neho a od neho tvoja vôľa.“ Čistý je ten, kto je zdržanlivý nielen telom, ale aj citom a myšlienkami. Ona musela byť čistou, aby zničila necudnosť tela, srdca a mysle. A neporušila svoju zdržanlivosť ani len tým, žeby povedala o svojom Synovi – jedine jej na zemi, ako bol jedine Božím v nebi: „Tento je môj, chcem ho.“ Nepovedala, že on je (iba) jej a chce ho mať len pre seba.</p>
<p>
A predsa ani to nestačilo, aby žena nadobudla pokoj, ktorý stratila Eva. Tento pokoj dostala pre nás pri päte kríža pri pohľade na umieranie Toho, koho sme na Vianoce videli narodiť sa. Keď videla, ako sa jej útroby trhajú pri výkriku jej umierajúceho Syna, zbavila sa akejkoľvek ženskosti, už nebola telom ale anjelom. Mária, Panna vydatá za Ducha Svätého, v tej chvíli zomrela.</p>
<p>
Zostala Matka milostí, tá, ktorá svojimi útrapami zrodila Milosť a dala ju nám. „Žena-samica,“ ktorú znova posvätila za ženu vo vianočnú noc, pri päte kríža dostala prostriedky, aby sa stala stvorením nebies. To urobila pre nás, a najmä pre ženy, keď odmietla každé uspokojenie, aj sväté. Zo žien, ktoré Eva znížila na „samice“ nie vyššie než družky živočíchov, Panna urobila, ale len ak si to skutočne želajú, Božie sväté. Vystúpila za nich. Ako urobila s Jozefom, aj ženy priviedla vyššie. Skala na Kalvárii sa stala jej Olivovou horou. Odtiaľ vzala rebrík, aby priviedla do neba znovu posvätenú dušu ženy spolu s jej telom. S jej osláveným telom, lebo nosilo Božie Slovo a zničilo v nej aj poslednú stopu Evy, posledný koreň oného stromu so štyrmi jedovatými konármi a s koreňom zasadeným do zmyslov, ktorý pritiahol ľudstvo do Pádu a ktorý až do konca vekov a až do poslednej ženy bude človeku hrýzť útroby. Odtiaľ, kde teraz žiari v lúčoch Lásky, a kam sa prichádza cez bolesť (a tým vyššie sa prichádza, čím viac sa prinieslo bolestí pre získanie milosti pre svet), nás volá a ukazuje nám LIEK, aby sme zvíťazili nad sebou samými – MILOSŤ PÁNA A KRV SYNA PANNY.</p>
<p>
Zdieľajte, kto chce povzbudiť aj iných.</p>
<p>
Štefan Patrik Kováč, ThLic, Mgr</p>
<p>
vedúci Spoločenstva Živá voda, Piešťany</p>Stefan Patrik Kovac2014-01-15T10:35:08Z+ Pomocník, ktorý nesklameStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/-pomocnik-ktory-nesklame2014-01-17T19:41:30Z2013-12-12T20:42:49Z<h1>
+ Pomocník, ktorý nesklame</h1>
<p>
Keď je Boh s tebou a ty si s Bohom, život máš jednoduchší a ľahší. Ako sa tak prechádzam po svete a pozerám, ako sa ľudia boria a namáhajú, príde mi ich sem-tam ľúto. Koľkí nevedia o svojom veľkom Pomocníkovi? Koľkí zabúdajú na jeho moc? Koľkí sa lopotia iba v svojej sile a predčasne šedivejú? Koľkí sa obrátia najprv na priateľov, potom na kamarátov, potom na známych... len na toho najmocnejšieho, ktorý má moc riešiť <em>všetky </em>problémy, na toho sa neobrátia? Koľkí zabúdajú na svojho najsilnejšieho spojenca? Hovoria: Každodenný život je iný prípad, Boh pomáha len v špeciálnych prípadoch... načo budem Boha otravovať s takými maličkosťami... a okrem toho: on aj tak vie o všetkých mojich problémoch, tak prečo mi nepomôže sám od seba?</p>
<p>
Áno, vie o tebe všetko. Aj vlasy na tvojej hlave má spočítané, čo ty nemáš. Pozná ťa lepšie, ako ty seba. Pozná ťa v pravde, ak aj sa ty snažíš niečo hrať: pred sebou, či pred druhými. Áno, vie aj o všetkých tvojich problémoch. Ale čo chce od teba je to, či si naňho spomenieš. Či ukážeš záujem o pomoc Najvyššieho. Pre neho je maličkosť ti pomôcť, ak ti to má byť na spásu. Ale chce vidieť tvoj záujem. Keď si ľahostajný voči nemu, potom čo chceš, aby Boh robil v tvojom živote? Keď v skúške, ktorú si si ty pripravil svojou nešikovnosťou, alebo ktorú ti dal on na preverenie slov o tvojej viere, si naňho ani nespomenieš, alebo váhaš zavolať ho na pomoc?</p>
<p>
Leto 2000 som strávil v Anglicku v kresťanskej komunite House of the Open Door (HOD, Dom otvorených dverí). Komunita sídli v dedinke Childswickham, ktorá je príliš malá na to, aby mala svoj obchod s kresťanskou literatúrou. Takže keď som si chcel zaobstarať kvalitnú bibliu v angličtine (Roy Hendy, zakladateľ komunity, mi odporúčal New Jerusalem Bible) musel som prejsť bicyklom 18 míľ (30 km) do mesta Cheltenham Spa, kde sa nachádzal jeden veľmi dobrý obchod. Cesta tam ubehla bez problémov, naspäť však vznikol problém.</p>
<p>
Bolo okolo tretej hodiny popoludní, keď som na výpadovke z Cheltenhamu dostal defekt na prednom kolese a v tej rýchlosti skoro padol pod kolesá mňa obiehajúceho auta. Zastavil som sa až pod kopčekom a bezradne som sa pozeral na koleso a hodiny: o piatej musím byť v komunite, vtedy nám začínali večerné práce v rozdelených tímoch. Čo teraz? Bicykel nemôžem nechať tu a 18 míľ nedokážem za ten čas prejsť peši, ani keby som bežal. Čo podniknúť? Jediné riešenie: stopovať. Lenže kto pozná situáciu v Anglicku, vie, že anglickí vodiči sú síce veľmi ohľaduplní, ale pri stopovaní veľmi nedôverčiví a ak niekto skutočne zastane, je to veľká výnimka. No a keď má človek ešte aj nepojazdný bicykel... je nulová pravdepodobnosť, že bude úspešný. Situácia priamo ukážková: moje sily došli a tak som sa obrátil s dôverou na svojho nebeského Otca, zveril som mu svoju úbohú situáciu do jeho rúk: O piatej musím byť v Childswickame, prosím, zariaď to. Celý čas, ako som tlačil bicykel, som sa nachádzal v úžasnom pokoji, že Otec myslí na svoje dieťa a postará sa oňho. Modlil som sa.</p>
<p>
Pomaly som sa pohyboval smerom na Evesham, až ma Boh zaviedol za mesto na miesto, kde sa dalo otočiť auto (pravda, na to som prišiel neskôr, keď som sa spätne nad tým zamýšľal), pretože tam bola otočka na malé parkovisko vedľa cesty. Už na začiatku mojich prosieb mi pripravil auto, ktoré ma malo zaviesť domov, čo som zistil o pár minút. Bicykel som si dal k nohám a stopoval som. Objavil sa napokon aj biely Volkswagen – karavan, vybrané auto pre mňa. A naozaj, jeho vodič zareagoval, zabrzdil a po prejdení otočky sa objavil pri mne. Priznám sa, že som sa ani veľmi neprekvapil, keď Boh zmenil nulovú pravdepodobnosť na skutočnosť.</p>
<p>
„Ako dlho stopujete?“ pýta sa ma vodič, šedivý pán v rokoch. „Desať minút,“ odpovedám. Keď sa dozvedel môj cieľ, zakrútil hlavou: to je ďaleko a on tam ani nejde. O nejakých päť minút mal odbočiť z cesty a ísť opačným smerom, ako som ja potreboval. Porozprával som mu o HOD-e. Tu sme zistili, že sme súrodenci, bratia: „I am a Christian too (tiež som kresťan),“ povedal s radosťou. Bol z protestantskej denominácie Church of England. Potom sa v ňom odohrala vnútorná bitka, z ktorej vzišla víťazne láska: „You‘ll cost me a lot of money and time (budete ma stáť veľa peňazí a času)!“ vzdychol si.</p>
<p>
Keď sme prešli na bok a otvorili dvere do vnútorných priestorov karavanu, požiadal ma, aby som najprv vystrel bielu staršiu plachtu na čalúnené stoličky a posteľ, aby sa nezašpinili od zaolejovanej retiazky bicykla. Tu ho napadlo: „Túto plachtu obyčajne nebrávam na chatu, ale dnes som ju zobral... neviem ani, ako je to možné, neviem, čo ma to napadlo. Bez tejto plachty by som vám nemohol bicykel zobrať.“ Povedal som mu, že to nebola náhoda. To mu Duch vnukol myšlienku, zobrať ju hneď, ako som sa začal modliť a prosiť Boha o pomoc. On sám bol z toho veľmi prekvapený. Táto príhoda s bielou plachtou bola preto, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, že Boh sa stará o svoje deti, ktoré sa naňho obracajú s dôverou. Bol to On, ktorý mi zabezpečil pomoc riadením situácie v prozreteľnosti. On vnuká myšlienky, on riadi veci.</p>
<p>
Zaviezol ma až do komunity (!), čo bola preňho riadna zachádzka, na hodinkách bolo 16:15 a všetko som stíhal s prehľadom. Bol som doma skôr ako by som bol na bicykli. Boh sa postaral. Na konci sa len opýtal: „What‘s your name?“ – „Stefan. And yours?“ – „I’m George.“ Pozval som ho na prayer meeting (modlitbové stretnutie) v piatok. V ten deň bol George v mojich modlitbách.</p>
<p>
Keď som tam zostal stáť a pozeral som za bielym Volkswagenom a začal rozoberať podrobnosti, čo sa vlastne stalo, jasne som si uvedomil lásku, akou ma miluje môj Boh, môj osobný Boh, ktorý ma stvoril a na svoje stvorenie nezabúda, že s láskou na mňa myslí, chápajúci moju slabosť napráva v láske moje chyby, alebo pomáha v objektívnych ťažkostiach môjho života. Všetko, čo chce vidieť, je záujem, aký má jeho dieťa o Otca. Vždy je pripravený pomôcť. Nie je to úžasné, mať takéhoto mocného Pomocníka v nebi?</p>
<h4>
Štefan Patrik Kováč, ThLic, vedúci Spoločnestva Živá voda</h4>
<p>
P S Koho moja skúsenosť zaujala a oslovila, ZDIEĽAJTE, aby bol oslávený Boh.</p>Stefan Patrik Kovac2013-12-12T20:42:49ZBuď závislý!Stefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/bud-zavisly-2013-11-24T14:11:59Z2013-11-24T13:59:59Z<p>
Vyučovanie</p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Dnes, ako i v minulosti, mnoho ľudí túži byť nezávislými. Napríklad nezávislí v rozhodovaní, nezávislí v konaní, nezávislí v určovaní toho, čo je pre nich dobré. Túžba po nezávislosti, niekto to aj nazýva „sloboda“, je zakorenená hlboko v človeku. Učenie New Age ti napríklad povie, že každý má svoju pravdu a objektívna pravda (norma) neexistuje; ide o to, dosiahnuť maximálnu slobodu a nakoniec to smeruje k tomu, že každý je boh alebo bohom pre seba – to je zbožštenie človeka.</span></p>
<p>
Túžba po nezávislosti je vec, ktorá tu bola už na začiatku a sa neustále opakuje. Začal to človek Adam. Satan ho zviedol na prísľub „Budete ako Boh“. Totiž on už predtým skúsil byť nezávislý „ako Boh“, ale sa nikdy Bohom nestal. Dobre im hovoril „Budete (len) <em>ako </em>Boh“. Mnohí sa doteraz pokúšajú byť Bohmi, ale sú len „ako Boh“ – teda jeho úbohými karikatúrami. Stvorenie nikdy nemôže byť Stvoriteľ. Pokúšajú sa byť Bohmi, lebo chcú byť nezávislí.</p>
<p>
Prarodičia poznali len dobro, ale keď spoznajú aj zlo – to bol prísľub Hada –, budú mať slobodu robiť svoje vlastné rozhodnutia. Presvedčil ich, že keď sú závislí (od Boha), to znamená, že nie sú slobodní. Nevedeli, že človek môže byť zároveň závislý i slobodný. Záleží od koho si závislý. Táto pomýlená túžba po nezávislosti potom padla na celé ľudstvo – na mňa i na teba.</p>
<p>
Na to, aby bol človek nezávislý na Bohu, využíva rôzne veci. Nikde nevyvinul také úsilie, ako v tomto smere.</p>
<p>
<strong>(1) Poznanie. </strong>Na začiatku Adam nemal poznanie zla. Poznal len dobro. Na to aby bol človek „slobodný“ a „nezávislý“ potrebuje poznať aj zlo. V strede raja boli dva stromy. Keď sa prarodičia odvrátili od stromu života a zvolili si strom poznania – ako hovorí Derek Prince –, to bol okamih pádu: začína sa pre človeka éra zdanlivej nezávislosti. Odvtedy sa človek poznaním snaží potvrdiť ilúziu nezávislosti. V 18. a 19. storočí si ľudia mysleli, že vedia tak veľa, že Boha nepotrebujú. Avšak teraz znovu prichádzame k tomu, že čím viac vieme, tým viac vieme, koľko toho ešte nevieme. Veda prichádza na svoje limity a za nimi je už len Inteligentný plánovač. Ako je to však možné, že veda nikdy nebola na väčšom vrchole, ako je teraz, a predsa nevie vyriešiť základné problémy ľudstva: vojny, krutosť, nespravodlivosti, chudobu a choroby? Pretože poznanie sa používa oddelene od Boha – na hľadanie cesty nezávislosti človeka. Záver: Poznanie nezabezpečí človeku nezávislosť.</p>
<p>
<strong>(2) Peniaze, majetok, moc – postavenie. </strong>Aj cez tieto veci chce človek dosiahnuť nezávislosť od Boha. Aká je táto snaha úbohá, vyplýva z Ježišovho podobenstva zachyteného v Lukášovi 12:16-20. Je o bohatom statkárovi, ktorý už nemal kam uložiť svoju úrodu, rozhodol sa teda vybudovať si ešte väčšie sýpky. <em>Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“</em> Boh tých, ktorí sa snažia zabezpečiť si nezávislosť pomocou majetku, nazýva bláznami.</p>
<p>
<strong>(3) Náboženstvo a iné skryté formy. </strong>Človek si vytvoril rôzne formy, rituály, pravidlá a postupy, aby svojmu Bohu určil, aký má byť a ako sa má zachovať v konkrétnych situáciách – a tak sa často on sám stáva sebe pánom. Platí to o mnohých v judaizme, islame, budhizme, hinduizme a dokonca i v kresťanstve máme takých. Hrajúc sa na uctievanie Boha, uctievajú seba – plnia svoje plány, zameriavajú sa na to, čo je pre nich dobré. Mnohí sa tak uspokoja s rituálmi: ružencami, pobožnosťami, omšou a tým si myslia, že si zabezpečia nebo. Takým ľuďom sa najťažšie prijíma, že spása je nezaslúžený dar, ktorý buď prijmem – a zmením svoj život podľa evanjelia, alebo nie; ale nijako si ju nemôžem zaslúžiť.</p>
<p>
Túžba po nezávislosti na Bohu je výrazným znakom tých, ktorí patria do Satanovho kráľovstva. Kto tam patrí? Vzbúrení anjeli – démoni a padlí jednotlivci, ktorí tvoria svet, o ktorom hovoril Ježiš, keď sa vyjadril o svojich učeníkoch, že <em>nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. </em>(Jn 17:16) Tento svet sa skladá z ľudí, ktorí sa nikdy nepoddali autorite Bohom ustanoveného Kráľa – Ježiša Krista. Keď boli konfrontovaní s Božou požiadavkou bezvýhradnej podriadenosti Ježišovi Kristovi, zvíťazil v nich ten starý, „nezávislý“ človek. A zostali svojimi pánmi, namiesto toho, aby prijali za Pána Zmŕtvychvstalého, svojho Záchrancu. Lebo kto sa poddá Ježišovi, kto je s Ježišom, ten už nie je nezávislý, viac si sám neurčuje, čo je pre neho dobré a čo zlé, čo bude robiť a čo nebude, ale už mu to určuje Ježiš. Samozrejme v láske. A predsa je takýto človek slobodný. Ako to môže byť? Tak, že sa slobodne podriaďuje Bohu, ktorý robí slobodným. On je totiž Sloboda.</p>
<p>
Boh je Stvoriteľ a všetko ostané je stvorenie. Človek a anjeli vždy budú závislí od Stvoriteľa – ako darcu života, nech by ich pomýlená túžba po nezávislosti hnala kamkoľvek od Boha. Všetky ostatné stvorenia fungujú v jasnej závislosti od svojho Stvoriteľa a jeho plánu a nebadať u nich nijaké tendencie po nezávislosti. Celá príroda chváli Boha, svojho Stvoriteľa. Ľudstvo sa tak odcudzuje nielen Bohu, ale aj ostatnému stvorenstvu – prírode; pozri ekologické katastrofy – ľudstvo nevie žiť v súlade s prírodou.</p>
<p>
<strong>Cesta späť – k závislosti. </strong>To, že človek krstom a odovzdaním sa Ježišovi už nie je nezávislý, to si musí uvedomiť a podriadiť sa tomu každý kresťan. Ja už nie som nezávislý. Slobodne som sa dal Ježišovi pod vládu a preto sa musím pýtať Ježiša, čo mám robiť – nie seba, čo je (myslím si) pre mňa lepšie. Cesta naspäť je v tom, že prijmeme, že Ježiš zomrel za všetky naše viny a preto nás Boh môže prijať bez zľavovania zo svojej vlastnej spravodlivosti. Náš starý, vzdorovitý, nezávislý, na seba zameraný človek bol ukrižovaný s Ježišom.</p>
<p>
<strong>Podmienka Ježišovho učeníctva </strong>je opustiť všetko. Rozlúčiť sa s tým. <em>Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.</em> (Lk 14:33) Treba nám rozlúčiť sa so všetkým, na čom sme závislí: s rodinou, priateľmi, peniazmi, kariérou, svetskou slávou a cťou. Aby mi na ničom z toho nezáviselo viac, ako na Bohu a vzťahu s ním. Ak si sa toho všetkého <em>skutočne </em>zriekol, Boh ti vráti to, čo zodpovedá plánu, ktorý má s tvojím životom. Ale ty už nebudeš vlastník (ono to si nebol ani dovtedy), ale len správca. Keď lipneme na nejakých osobách alebo veciach, kŕčovito sa ich držíme, sme od nich závislí a sme teda v otroctve a neslobode, – Boh môže z lásky na nás dopustiť nejakú zdanlivú katastrofu, aby nás priviedol na miesto, kde plne uznáme svoju závislosť na ňom. Spomeň si len na cestu Pavla z Jeruzalema do Ríma, čo ho všetko postretlo: bol väzňom, postihla ho búrka na mori, stroskotanie, ba dokonca uštipnutie jedovatým hadom. A potom sa objavuje v Ríme, na mieste, kde ho chcel mať Boh. Na mieste, kde bude plne závislý na Bohu.</p>
<p>
<strong>Jakub. </strong>Jakubov príbeh zahŕňa v sebe všetko, o čom sme doteraz hovorili. A to, ako ťažko sa umiera starému človekovi, tomu, ktorý koná podľa svojej ľubovôle. Musel podstúpiť doslova telesný boj, aby sa vzdal svojej nezávislosti. Vieme, aký bol v mladosti. Využil napríklad telesnú slabosť svojho brata – kúpil práva prvorodenstva za misku polievky; ďalej podviedol, oklamal svojho takmer slepého otca, aby získal jeho požehnanie. Toto jeho správanie mu však neprinieslo nič dobré: strach pred bratom, útek, schovávanie sa u strýka Lábana. A aj tam použil svoje chytráctvo a tak získal väčšinu Lábanovho bohatstva. Tam sa mu prihovoril Boh: Je čas. Je čas vrátiť sa do zeme jeho dedičstva. Na ceste domov sa mu prihodilo pri brode Jabok niečo, čo spôsobilo úplný obrat v jeho živote.</p>
<p>
<em>Ale ešte tej noci vstal, zobral so sebou obe ženy, obe slúžky i jedenástich synov a prešiel cez brod Jabok. Vzal ich a previedol ich cez rieku a preniesol tiež všetko svoje imanie. Len Jakub </em>sám zostal<em>. Tu zápasil s ním akýsi muž až do východu zory. Keď onen videl, že ho neprevládze, dotkol sa jeho bedrového kĺbu, takže Jakubovi sa bedrový kĺb vykĺboval, kým on s ním zápasil. Potom onen povedal: „Pusť ma, lebo vychodí zora!“ On však odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“ Onen mu povedal: „Ako sa voláš?“ On mu odpovedal: „Jakub.“ Vtedy onen povedal: „Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom a s mužmi a zvíťazil si.“ Jakub povedal: „Prezraď mi svoje meno!“ Onen odpovedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno?“ A požehnal ho tam. Nato Jakub nazval to miesto Fanuel (Božia tvár), lebo (tak povedal) „videl som Boha z tváre do tváre a pritom som ostal nažive!“ Len čo bol za Fanuelom, vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro. Preto až dodnes Izraeliti nejedia šľachy bedrového kĺbu, ktoré spojujú bedrový kĺb, lebo on sa dotkol šľachy na Jakubovom bedrovom kĺbe. </em>(Gn 23-33)</p>
<p>
Všimnime si aj detaily. S Jakubom zápasil nejaký tajomný muž, o ktorom Jakub potom povedal: videl som Boha z tváre do tváre. Či už zápasil priamo s Bohom, alebo s poslom od Boha (anjelom, ako o tom hovorí prorok Ozeáš 12:4), nič to nemení na skutočnosti, že zápasil vlastne s Bohom, ešte lepšie: Boh zápasil s ním, ako je to v 25. verši. Nepíše sa tam, že Jakub zápasil s Bohom, ale Boh s ním. Boh bol iniciátorom. Môžeme trochu zjednodušujúco povedať, že Jakub tu zápasil o svoju nezávislosť. Tajomný muž mu zranil bedrový kĺb, šľachu, alebo niektorí prekladajú stehenný sval. V každom prípade nohu. To, o čo sa opieral. Nemohol dobre stáť a musel sa pevne držať toho muža. Zavesil sa na muža v bezmocnej závislosti. Tak je to často aj u teba: musí ti Boh siahnuť na tvoje istoty v živote, na to, o čo sa pyšne opieraš, aby si sa zavesil v závislosti naňho? Musí ti siahnuť na to „najsilnejšie“, čo máš, aby si uznal svoju úplnú a bezpodmienečnú závislosť na ňom?</p>
<p>
Teraz sa na to pozrime ešte bližšie. Muž, alebo anjel hovorí: Zvíťazil si a požehnal ho. Jakub má zničený kĺb, vešia sa na muža a Boh hovorí: zvíťazil si?! Áno, lebo keď prehráš boj (o svoju nezávislosť) s Bohom, tak si vlastne zvíťazil! Keď sa vzdáš svojej nezávislosti, svet ti povie, že si prehral, ale Boh ti povie: Vyhral si! Je to totiž boj o tvoju dušu! Vyhral si zápas o nebo, o spásu, o Boha – Boh ťa naplní a ty ho budeš chváliť o celú večnosť, že si s ním prehral!</p>
<p>
Pozri ešte raz na Jakuba. Zostal sám, bojoval sám. V noci. Je aj pre teba tvoj život nocou? Je preto nocou, lebo bojuješ s Bohom o svoju nezávislosť. Jakub sa dostal do zasľúbenej zeme až potom, čo vyhral boj s Bohom svojím prehratím. Ale bojoval do východu zory. Potom prišlo ráno. Dostal sa z noci do svetla. Keď chceš bojovať, tak bojuj, Boh ťa vyzýva na boj. Ale čím skôr sa vzdáš svojej nezávislosti, tým pre teba lepšie. Jakub bol sám. Tak aj ty: sám musíš zápasiť s Bohom. Pýtaj sa ho, prečo to utrpenie. On ti odpovie. Z lásky. Lebo bojujem o teba. O tvoju dušu. Chcem ju zachrániť. Na to sa mi však musí oddať a v závislosti sa zavesiť na mňa.</p>
<p>
Zápasíš vo vlastnej sile a duchovné dedičstvo, čo Boh pre teba má, ti uniká? Vzdaj sa bezvýhradne Pánovi, drž sa ho tak urputne ako Jakub. Vtedy sa bude zdať, že si slabý a si prehral – ale v skutočnosti to je tvoje víťazstvo! Jakub dostal meno Izrael, to znamená Ten, čo bojuje s Bohom. Dobre, aj ty si zmeň svoje meno z Jakuba (Úskočný) na Izrael, ale nech to s tebou skončí ako s Jakubom! Predtým mal prísľuby, ale nežil ich, nezažíval ich, ale ako prehral s Bohom, potom ich aj mohol užívať. Potom to bude platiť aj naopak a to, že za teba bude bojovať Boh (tento preklad je tak isto ukrytý v mene Izrael).</p>
<p>
<em>Vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro. </em>Po tom boji sa ti môže stať, že budeš ako Jakub krívať. To znamená, niečo stratíš: zdravie, peniaze, moc, postavenie... Zostaneš zranený, aby ti to pripomínalo tvoju úbohú snahu (boj) o nezávislosť a tvoju prehru, ktorú však Boh nazval tvojou výhrou. Lebo si oveľa, oveľa viac získal, ako si stratil. Získal si tri krát Svätého, dokonale Svätého a stratil si svojho starého, sebeckého človeka. Pamätaj, môže sa ti stať, že budeš krívať!</p>
<p>
Modlitba. <em>Pane, chvála ti za to, že sa stále o mňa zaujímaš. Že ti nie je ľahostajný môj osud. Že bojuješ o moju dušu. Vzdávam sa svojej nezávislosti, odovzdávam ti svoj život pod tvoju vládu. Vezmi si, čo chceš, na všetko máš nárok, lebo aj tak všetko je iba darom z tvojich rúk. Odpusti mi moju snahu o samo-riadenie svojho života; časy, keď som si ja sám snažil určovať, čo mám robiť, čo je pre mňa dobré a nezaujímal som sa o tvoju vôľu. Podriaďujem sa ti úplne vo všetkých oblastiach svojho života a prosím ťa, aby si ma viedol. Amen.</em></p>
<h4>
<em style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Štefan Patrik Kováč, ThLic, vedúci Spoločenstva Živá voda, Piešťany</em></h4>
<p>
<em style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Z D I E Ľ A J T E</em></p>
<p>
</p>Stefan Patrik Kovac2013-11-24T13:59:59ZProzreteľnosť Boha: Sedel na správnom mieste!Stefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/prozretelnost-boha-sedel-na-spravnom-mieste-2013-10-08T20:40:35Z2013-10-08T20:18:39Z<p>
Svedectvo ZDIEĹAJTE</p>
<p>
SEDEL NA SPRÁVNOM MIESTE</p>
<p>
Prozreteľnosť Toho, čo sa stará o svoje deti, a bdie nad nimi</p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Požiarnici a mestská polícia ohlásili cez víkend akciu pre mladých a deti z mesta, aby im predviedli ukážky svojich zásahov, ukázali techniku, zoznámili so svojou činnosťou a spriatelili sa s históriou návštevou vojenského historického múzea. Bola to akcia na celý deň a boli tam sľúbené i iné atrakcie pre deti. Tak sme si takú príležitosť nechceli nechať ujsť. Ešte na začiatku poviem, že sa pravidelne modlíme o ochranu svojich detí, máme ich päť, aby ich ochránil Najmocnejší; veď u piatich detí ani nie je možné všetko ustriehnuť. A v tú sobotu poobede sme pomoc Boha skutočne „využili“.</span></p>
<p>
Celý deň pekne svietilo slniečko, deti videli rôzne veci a ukážky zásahov – poučili sa. Ale nakoniec ich predsa zlákal skákací hrad. A z neho sme išli, vtedy sme ešte netušili – na poslednú atrakciu, nafukovaciu šmykľavku. Jej systém je nasledovný: deti vylezú, vyškriabu sa hore, tam je ohradená plošina a potom sa kĺžu dole.</p>
<p>
Už na začiatku som bol trocha nespokojný, keď deti vyšli hore... nedovidel som na nich; nafukovačka bola skonštruovaná tak, že tú hornú plošinu nevidno priamo. Ale dospelí tam hore ísť nemohli.</p>
<p>
Stál som pod šmykľavkou, ktorá mohla mať výšku okolo 6 metrov a zrazu sa spoza nej ozval hrozný plač dieťaťa. Hlas sa podobal na nášho chlapca. Išiel som sa pozrieť, čo sa mu stalo a kto to bol. Za nafukovačkou ma čakal šok – bol to náš synček Samko (4)! Silno plakal, v šoku, nehýbal sa na zemi, neskôr sa mu nedalo znova nadýchnuť. Tvár v slzách a v šoku. „Padol na mňa! Padol zhora na mňa!“ kričal postarší muž, zdvíhajúci sa z trávnika. Začali sa zbiehať ľudia.</p>
<p>
„Tam je záchranka! Môj muž zabehne po ňu!“ ponúkala jedna zo žien. Ruky držal natiahnuté vedľa tela, nehýbajúc končatinami, srdcervúco plačúc. Ešte som od neho taký plač nepočul. Prihováram sa mu... neodpovedá, len plače.</p>
<p>
„Áno, áno, nech rýchlo ide!“ súhlasím s ponúknutou pomocou. „Nehýbte s ním!“ kričí moja manželka. „Nevieme, čo má poškodené!“ Chrbtica?</p>
<p>
Vozidlo záchranky spustilo sirénu a blížilo sa po letisku k nám.</p>
<p>
„Čo sa stalo?“ pýta sa s neprofesionálnym pohľadom zdravotná sestra; išlo o dieťa. V stručnosti sme jej povedali o páde. „Pozriem sa na neho. Dáme ho na nosidlo – do sanitky.“ Už predtým sa začal celkom dobre hýbať.</p>
<p>
Svietila mu do očí, či má rovnaké zrenice, kontrolovala mu krvný tlak, pulz, skúšala nohy, prehmatávala brucho – neverila sama: všetko v poriadku. To značilo, že nemá vnútorné zranenie. Bolela ho trocha hlava a ľavá ruka v zápästí – aj to len keď mu ho stlačila. Nič viac. Bol vlastne v poriadku.</p>
<p>
Neskôr sme sa Samka pýtali, čo chcel robiť. „Len som chcel mať dobrý výhľad zhora,“ priznal. Tak sa rozhodol vyliezť na nafúknuté gumené operadlo - zábradlie. To sa mu však uhlo a on letel dolu zo 6 metrov...</p>
<p>
Keď sme boli schopní normálne uvažovať a rozmýšľať, išli sme za tým mužom spýtať sa, ako sa to stalo. Popisoval nám, ako si tam len tak sedel, využívajúc tieň šmykľavky, a ďalekohľadom pozoroval nejaké letecké akcie a zrazu ten chlapec padol zhora naňho. „Nemáte zlomenú kľúčnu kosť, alebo nejaké zranenie?“ zaujímali sme sa aj o jeho stav. „Nie, nič také, ba som sa ho ešte snažil akosi zachytiť.“ Poďakovali sme sa mu.</p>
<p>
Dobre to skončilo. Premietali sme si v hlave, ako to Boh dobre zariadil. Vo svojej prozreteľnosti tam poslal toho muža, ktorý si sadol PRESNE na to miesto, kam mal Samko z výšky padnúť, hoci vľavo, ani v pravo od toho muža už nik nesedel, ani nestál. Presne na to miesto, aby ho ochránil od ťažkého zranenia alebo smrti a tak prekazil plán satana, ktorý to všetko dôkladne naplánoval (mám také presvedčenie, že za každým zlom napokon stojí on). Všemocný reagoval na naše prosby o ochranu našich detí, tak ako aj mnohokrát predtým. U neho máme VŽDY istotu, že naše deti sú v bezpečí, aj keď my sme slabí na to, aby sme ich ochránili. On pomôže vždy, keď naše sily nestačia. A nielen vtedy. On je naša istota. V ňom máme všetko bezpečie. Všetko. Vďaka Tebe, ktorý nezabúdaš na svojej deti.</p>
<p>
Štefan Patrik Kováč, vďačný otec</p>
<p>
P.S. Ak ťa, brat, sestra, toto svedectvo oslovilo, neváhaj Z D I E Ľ A Ť, aby bol oslávený Boh. Vďaka.</p>Stefan Patrik Kovac2013-10-08T20:18:39ZDesať stĺpov chrámu tvojej dušeStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/desat-stlpov-chramu-tvojej-duse2013-08-24T19:28:23Z2013-08-24T19:13:33Z<p>
Inšpirácia Slovom</p>
<p>
DESAŤ STĹPOV CHRÁMU DUŠE</p>
<p>
Mnohí a mnohí ľudia dneška, najmä však mladí ľudia (lebo s vekom potom prichádza skúsenosť a stabilita), si myslia, že Desať prikázaní, daných ľudstvu priamo Bohom na Sinai, je čosi obmedzujúce ich slobodu, čosi zväzujúce (hoci „len“ zaväzujúce), nepríjemné. Nie je to tak. Naopak, je to základ stavby chrámu tvojej duše, ktorá – stvorená z čistého aktu lásky Bohom – chce žiť život a nie umierať ho, ako je to v týchto posledných časoch už bežné.</p>
<p>
Hlúpy by bol totiž ten, ktorý by chcel začať svoje posväcovanie od najťažších („pokročilých“) vecí a zanedbal by pri tom základ NEMENNEJ stavby dokonalosti – Desatoro.</p>
<p>
Dnešnému človeku, ohlúpenému reklamou, televízorom a jeho bulvárnym obsahom (mocný to boh!), kvantami ak už nie duši nebezpečných tak určite zbytočných informácií na internete, diktátom módy, politikmi hľadajúcimi svoj prospech a kultom tela, musí ZNOVU zaznieť očistný, priamy, svätý hlas Pána, ktorý JASNE hovorí:</p>
<p>
1 „Nerúhaj sa!</p>
<p>
2 Neklaňaj sa svojim modlám, čo si si vytvoril!</p>
<p>
3 Neznesväcuj MOJE sviatky! (Nedeľa je tu pre mňa a tvoj odpočinok.)</p>
<p>
4 Nezneucťuj rodičov, skrze ktorých si dostal odo mňa život!</p>
<p>
5 Nezabíjaj svoju dušu! 6 Nesmilni! 7 Nekradni! 8 Neklam!</p>
<p>
9 Nezáviď druhým, čo som im požehnal.</p>
<p>
10 Nepožiadaj manželku svojho blížneho!“</p>
<p>
Je to desať stĺpov chrámu tvojej duše. Ak máš zničený jeden alebo viac týchto stĺpov, chrám sa ti zrúti celkom alebo čiastočne. V každom prípade by bol zničený a nebol by vhodný na prijatie Najsvätejšieho.</p>
<p>
Bez jednej veci však nedokážeš udržať tieto stĺpy a to je:</p>
<p>
Miluj svojho Boha a miluj svojho blížneho.</p>
<p>
To je koruna chrámu tvojej duše a sláva jeho staviteľa. Bez lásky nedokážeš zachovať týchto desať základných pravidiel.</p>
<p>
A tak prvá povinnosť pre človeka je zničiť pohanské oltáre a svätyne vo svojom vnútri. Nedá sa totiž postaviť oltár pravému Bohu na základe starých, na ktorých robí človek modloslužbu zmyslov, pýchy, zlata, neresti – tá spôsobuje znesvätenie a smrť duše i tela a Boží trest.</p>
<p>
Netreba mudrovať o formulách, Božie slovo je jasné:</p>
<p>
1 Kto niečo miluje väčšmi ako Boha – nech je to láska ku čomukoľvek – je modloslužobník.</p>
<p>
2 Kto spomína Boha a vydáva sa za jeho služobníka a potom ho neposlúcha, je vzbúrenec.</p>
<p>
3 Kto z chamtivosti alebo strachu pracuje v nedeľu – je znesväcovateľ Pánovho dňa a svojvoľník, nehodný dôvery.</p>
<p>
4 Kto odmieta pomoc rodičom a neváži si ich, – prejavuje nenávisť voči Bohu, ktorý na Zemi ustanovil otcov a matky na svoju podobu.</p>
<p>
5 Kto zabije, je vždy vrah/vrahyňa (potraty bezbranných detí, abortívna antikoncepcia...).</p>
<p>
6 Kto smilní, je stále chlipník, nehodný Boha.</p>
<p>
7 Kto kradne, je stále zlodej, majúci sa prečo schovávať pred Bohom.</p>
<p>
8 Kto klame, je stále podliak.</p>
<p>
9 Kto baží po tom, čo mu nepatrí, je vždy najhnusnejší chamtivec.</p>
<p>
10 Kto zneucťuje manželské lôžko, je vždy nečistý.</p>
<p>
Proti týmto desiatim pilierom chrámu duše výnimky niet.</p>
<p>
Očisti si, človek, svoj chrám duše. Ako? Pokornou a úprimnou ľútosťou. Niet hriechu, ktorý by Boh neodpustil, ak sa hriešnik skutočne kajá. Keby človek pochopil, že Boh je milosrdenstvo, neutekal by od neho, ale bežal by mu k nohám.</p>
<p>
Buď úprimný, človek, voči Bohu a nebuď dvojaký vo svojom konaní. Nemiešaj Boha s mamonou. Je zbytočné stavať nový oltár vo svojej duši, keď ešte zostávajú zvyšky starého. Buď Boh alebo modla. Vyber si. +</p>
<p>
Z D I E Ľ A J T E</p>
<p>
Štefan Patrik Kováč, ThLic, vedúci Spoločenstva Živá voda, Piešťany</p>Stefan Patrik Kovac2013-08-24T19:13:33ZPoužívaš moc, čo ti dáva Ježiš?Stefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/pouzivas-moc-co-ti-dava-jezis-2013-07-06T09:51:58Z2013-07-04T18:01:21Z<p>
Uspávanie dieťaťa nie je niekedy až také ľahké...</p>
<p>
(1) Naše dieťa Sára Mária je zdravé dieťa, ktoré dokáže byť niekedy veľmi živé a hravé. Chválime za to Pána. V jeden večer – dcérka nie a nie zaspať. Samozrejme, keď je už jedenásť hodín večer, dieťa by už malo dávno spať. Vybrala si svoj „skákavý deň“. Skákala na posteli, jašila sa, akoby bol stred dňa. Všeličo sme podnikali – napomínali, vyzývali, ba i hrozili – nič nepomáhalo.</p>
<p>
Zrazu som dostal inšpiráciu Ducha Svätého. Priznám, keď som začal hovoriť, ani som nevedel, čo robím (alebo ako vetu dokončím). Len som Sárku položil na posteľ, vážne sa na ňu zahľadel a vážne a jasne vyslovil: „Ježiš“. Sárka spozornela a zopakovala: „Ješiš.“ Ja: „Ježiš!“ Sárka: „Ješiš.“ Potom som z ničoho nič pokračoval (opakujem, vôbec som to neplánoval): „Pomôž...“, Sára: „Pomoš...“, ja: „mi...“, ona: „mi...“, ja: „...zaspať“, dcérka: „...zaspať“. Potom sa stala prekvapivá vec: Dcérka sa zrazu upokojila, našla si najlepšiu polohu a neprešli azda dve minútky a – spala ako syseľ! Len sme tak naše unavené oči otvárali. Áno, Ježiš reagoval na modlitbu dieťaťa a pomohol jej zaspať. Aké je to s Bohom jednoduché, však?</p>
<p>
(2) Raz som opäť išiel spať s dcérkou ja, pretože manželka Evka bola na liečení v Podunajských Biskupiciach (ťažkosti s pľúcami) a Sárka ako obvykle pred spaním vypila skoro celú fľašu kakaa. Horšie bolo, že začala čkať. Aj by už spala, ale čkanie ju znova a znova prebúdzalo. Na výzvy, aby dopila fľašu a tak ho zahnala, nereagovala, piť už nechcela. A tak keď zastaviť čkanie nešlo prirodzenou cestou, povedal som si, že pôjde nadprirodzenou. Veď Otec chce a teší sa, keď sa naňho obraciame aj s tými najmenšími potrebami – vtedy sa cíti užitočný a má z toho radosť. Tak som vyslovil modlitbu – prosbu: „Ježiš, prosím, pomôž a zastav to čkanie.“ Hneď vzápätí som počul vnútorným sluchom: <em>Prečo ja? Ja som svoju moc dal každému kresťanovi. Urob to ty. </em>Priznám sa, už predtým som to mal na mysli. Rozkázal som: „Čkanie, v mene Ježiša Krista, prestaň! Rozkazujem ti v mene Ježiša, aby si odišlo!“</p>
<p>
Po týchto slovách prestala úplne čkať, neurobila to už ani jedinký raz (pokiaľ predtým to robila azda 20 min), upokojila sa a o malú chvíľku už pravidelne zhlboka dýchala. Zaspala!</p>
<p>
Tak tu máš dve cesty: raz ti pomôže Ježiš priamo, inokedy ty musíš ukázať vieru a v jeho mene (nie vo svojom, samozrejme) to ty, ako kresťan, musíš urobiť. Chce to len tvoju vieru. Nie je Boh úžasný?</p>
<p>
Štefan Patrik Kováč, Spoločenstvo Živá voda</p>
<p>
PS My čakáme teraz piate dieťa (6. lebo jedno je u Otca), ale koho svedectvo oslovilo, povzbuďte aj druhých - Z D I E Ľ A J T E</p>Stefan Patrik Kovac2013-07-04T18:01:21ZZázraky, ktoré sme zažili počas svadbyStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/zazraky-ktore-sme-zazili-pocas-svadby2013-05-19T16:30:13Z2013-05-19T16:03:02Z<p>
</p>
<h1>
<strong><span style="font-size:14px;">Povzbudenie pre manželov a nielen pre nich</span></strong></h1>
<h3>
Vnímali sme to ako Božiu vôľu</h3>
<p>
Manželstvo je spoločenstvo muža, ženy a Boha, v ktorej sa zosilneným spôsobom môže navzájom komunikovať láska. Trojuholník, ktorý má viesť k plodnosti, čo sa týka služby manželov navzájom, služby navonok spoločnosti/-čenstvu a vzniku nového života. Povolanie do tohto stavu je povolaním prirodzeným, pretože Boh nechcel, aby muž (žena) bol/la sám/sama. Stvoril teda človeka ako muža a ženu (Gn 1:27c) a predurčil ich na vzájomnú jednotu a dopĺňanie sa. Ak zostane muž oddelený od ženy, bude mu niečo chýbať a tak isto ak žena od muža (môže to však zaplniť Boh – pozn. pre slobodných). V tomto „dvojvydaní“ človeka videl Stvoriteľ nádherné dielo svojich rúk: veľmi sa mu potešil, ako sa mu podarilo (Gn 1:31). Stvoril ich rôznych, potrebujúcich sa navzájom. Tu, pri dvanástom výročí nášho manželstva, by som na povzbudenie pre snúbencov a či už manželov, chcel napísať, ako to bolo s nami.</p>
<p>
<strong>Začiatok. </strong>Na začiatky boli modlitby. So Spoločenstvom pri Dóme sv. Martina (SpDsvM) v Bratislave som sa zoznámil v septembri 1999, moja (teraz už) manželka Evka o čosi skôr (marec 1996, Oto Németh). Ako čerstvý absolvent letnej evanjelizačnej školy (august 1999) som hľadal spoločenstvo živých kresťanov. A Boh ma voviedol do tohto. V tom období Duch, ktorý hovorí Cirkvi, ukázal Spoločenstvu, že sa má modliť za spoznávanie mužov a žien navzájom a vytváranie partnerských vzťahov. A tak po jednom agapé v októbri toho istého roku (stredajšie stretania boli vtedy v Quo vadis v Bratislave) tesne pred odchodom na vlak do Piešťan (pochádzam totiž z tohto mesta, aj v ňom žijem) som sa ešte zoznámil s jednou príjemnou ženou, ktorá ma zaujala živosťou, úsmevom a tým, že si ma pamätala – ako tvrdila, že sme spolu chodili do škôlky. Na to som odpovedal, že je to nemožné, pretože ja nie som z Bratislavy (myslel som, že to príjemné dievča je z tohto mesta). Ona však menovala jednu škôlku v Piešťanoch, o ktorej sa až neskôr ukázalo, že som do nej skutočne nejaký čas chodil. Bolo to prekvapivé a zároveň veľmi milé. Pre zvedavých prezradím aj čosi „intímnejšie“: nielen že sme do nej spolu chodili, ale sme v nej aj spolu spávali na susedných postieľkach. – Naše zoznámenie teda obaja berieme ako výsledok modlitieb za vzťahy SpDsvM.</p>
<p>
<strong>Pokračovanie. </strong>Partnerka mi neskôr hovorila, ako na ňu zapôsobil spôsob, akým som začal našu hlbšiu známosť: nehovoril som o „chodení spolu“, ale som jej ponúkol čas na spoznávanie, to sa jej veľmi páčilo. Toto obdobie bolo poznačené „tvrdým“ odpustením, pretože ak sme chceli ísť ďalej, museli sme sa prijať takých, akí sme (určite nie ideálnych) a odpustiť si súčasné ako i minulé viny. Nebolo to ľahké. Od januára do marca, kedy sme sa na dva týždne rozišli, sme sa viac hádali, ako normálne rozprávali, ale, čo je dôležité, stále sme sa spolu modlili. Nezhody však postupne naberali na intenzite, až vyvrcholili rozchodom. Tu chcem poradiť párom, ktoré vedia, že sú určené spolu, ale predsa sa rozídu, jeden spôsob, ako znovu oživiť vzťah: ten rozumnejší?, s väčšou zodpovednosťou?, nech požiada ústne alebo listom o odpustenie za veci, ktoré urobil on a pri tom <em>ani len nespomenie chyby, ktoré urobil partner.</em> Tá druhá časť je veľmi dôležitá. (To však vôbec neznamená, že ten druhý ich neurobil: ba možno sú ešte väčšie, ako tie, za ktoré on prosí odpustenie.) Ide o to, priznať si <em>len</em> svoje chyby. (A dúfať, že Boh usvedčí z chýb aj toto druhého: obyčajne to tak aj naozaj potom je.) Ja som toto urobil, vzájomne sme si odpustili a vtedy sa začal ozajstný proces spoznávania a zlaďovania. Medzitým si ma Boh ešte na dva mesiace povolal do House of the Open Door Community do Childswickhamu (UK), lebo mi chcel niečo dôrazne povedať, no a potom som už naplánoval zásnuby na február 2001.</p>
<p>
<strong>Záver. </strong>Zásnuby sme mali v jezuitskom kostole v Piešťanoch. Obrady zásnub viedol Emil Váni, SJ bývalý provinciál slovenských jezuitov, zlatý človek. Evke som kúpil pekný zlatý prstienok s bielym očkom. A svadbu sme určili už vtedy na 22. septembra 2001. Postupne sa však začali zosilňovať útoky Zlého na náš vzťah zvonka s úmyslom ho rozbiť. Diabol pracuje proti jednote a pracuje na rozdelení vzťahov. Tí, ktorí sa do tejto rozbíjačskej aktivity postavili, možno ani netušili, že sú v jeho službách a preto nech im to Pán odpustí. V každom prípade sa tlaky týchto síl na konci augusta a začiatkom septembra tak zintenzívnili, že to bolo ozaj neúnosné (do toho prišla aj strata mojej práce), že sme dokonca začali uvažovať s odložením svadby (a teda s vedomím, že by nebola možno nikdy), ba s úplným rozchodom. Keď som si kupoval svadobný oblek, zaobstarával obrúčky a dával tlačiť svadobné oznámenia, držala ma len viera v to, že Boh tento vzťah chce a tak isto manželstvo, čo mi <em>jednoznačne</em> povedal v komunite v Anglicku (HOD). Tam mi úplne špecifickým a osobitným spôsobom povedal: <em>Two are better than one (Ecclesiastes 4:9)</em> Čiže: Dvaja sú na tom lepšie, ako keď je človek sám. (Kazateľ 4:9) Ja som to vnímal ako ukázanie cesty, božieho plánu pre našu spásu. (Pozn. Súčasťou prípravy bola aj naša generálna spoveď. Ak ste v páre katolíci, odporúčam tento krok snúbencom veľmi vrúcne.)</p>
<p>
<strong>Vyvrcholenie. </strong>Dva týždne a zopár dní pred dátumom svadby vonkajšie (istí členovia rodiny) i vnútorné útoky tak kulminovali, že sa celková situácia začala nakláňať na stranu, že svadba nebude. Bol som vtedy doma sám a chodil som po byte a rozmýšľal a rozprával sa s Bohom: Ako to? Veď ty si to chcel... a teraz krátko pred termínom sa všetko zrúti?... nerozumiem tomu... Nechápem... Čo mám robiť? V kuchyni na stole a pod stolom boli pripravené orechy na koláče a zákusky, čo sa mali piecť. Tak som sa pri nich zastavil a pozerám na ne a tu som dostal slovo: Preukáž teraz svoju vieru, či veríš, že to Boh chce vašu svadbu a začni ich rozbíjať (pravda, keby svadba nebola, nebolo by treba zákuskov a nebola potreba ich ani rozbíjať; boli totiž ešte v mechoch v škrupinách). A nebude to bláznovstvo: rozbíjať orechy a pripravovať ich na svadbu, keď sú všetci proti a i my dvaja sme začali pochybovať, Bože?! Nie! Ty si sľúbil svoje požehnanie! Tak som si sadol a začal tĺcť orechy a to veľmi intenzívne a s chuťou. Spomenul som si na proroka Jeremiáša, ktorý kúpil pole, keď babylonské vojsko stálo pred bránami Jeruzalema a išlo ho zničiť – ako svoju neochvejnú vieru v slovo Jahveho, ktorý spolu so skazou prisľuboval aj budúcu záchranu z babylonského zajatia (Jer 32). A tak som tĺkol orechy a myslel na Jeremiáša. Nebolo mi veselo, ale tým rozbíjaním som sa akosi potešil.</p>
<p>
Zaujímavé, po tomto tlčení orechov prišiel obrovský zlom do celej záležitosti, sily, ktoré pracovali na rozbití nášho vzťahu, akoby zmizli, ba sa daní ľudia obrátili k nám s úplne „novou tvárou“. Nechcel som veriť vlastným očiam a ušiam, že to je možné, že všetky zlé poviazania sú prelomené. A tak až niekoľko dní pred svadbou sme začali rozdávať svadobné oznámenia a pozývať ľudí na obrady.</p>
<p>
Ale Boh sa chcel ešte intenzívnejšie osláviť na našej svadbe a preto dopustil niekoľko malých – veľkých problémov. Jedným z nich bolo, že organista v malej kaplnke nám odmietol hrať, pretože nesúhlasil so spevokolom mladých, ktorí nám chceli spríjemniť obrady. Najhoršie, že bol zároveň aj jediným a „zvrchovaným“ kostolníkom a riskovali sme, že nájdeme kaplnku v sobotu o 15:00 zavretú a bohoslužobné predmety nepripravené. O toto všetko sa Pán zázračne postaral, lebo keď sme prišli, kaplnka bola otvorená a keď som vstúpil do nej, ozval sa organ a svadobný pochod (hral iný organista).</p>
<p>
Horšie bolo, že Evke, mojej snúbenici, vypovedalo týždeň pred sobotou S koleno a prepadla ju angína s ťažkým kašľom. To bolo povážlivé, lebo mala byť aj tancovačka a bez zdravých nôh, pravda, sa zvŕtať nedá. Povážlivá situácia, spestrovali sme si ju žartmi o „krívajúcej a kašľajúcej neveste“. Samozrejme, zmobilizovali sme modlitbový zápas (až tak sa to dá povedať): za nevestino zdravie sa modlili ľudia na seminári pátra Vellu, malé spoločenstvo v Bratislave i Spoločenstvo Živá voda v Piešťanoch. Modlili sme sa o nič menšie, než o zázrak, pretože lekár sa vyjadril, ak lieky zaberú, dostane sa z toho až o 3 mesiace po rôznych cvičeniach a opakovanej liečbe.</p>
<p>
Stav sa stále zhoršoval, ale s Evkou žili sme v takej základnej istote, že Pán sa na tejto záležitosti chce osláviť. Ešte v piatok ako zanášala zákusky do hotela, kde mala byť svadobná hostina, krívala a v kolene cítila ostrú bolesť v závislosti na tom, ako dlho ho zaťažovala. V piatok, deň pred svadbou vrcholil modlitbový zápas a – bol víťazný, lebo ráno bolesť <em>úplne </em>prešla. Bol to zázrak! Aleluja!!! Bolesť sa stratila! Sobotu nič necítila a koleno bolo v poriadku! Nie je náš Pán úžasný? Ako pomáha? S kašlaním to tiež bolo v poriadku, aj keď neustúpilo úplne, dalo sa zvládnuť. A ešte jeden zázrak, tretí, Boh urobil: moja žena túžila, aby v tú sobotu bolo teplo, alebo aby aspoň necítila zimu v šatách s krátkym rukávom; toto ju dosť trápilo (je veľmi citlivá na chlad). Tak sme sa modlili o 26 °C. A hoci predtým celý týždeň bolo chladno a pršalo, sobota vyšla krásna a teplá (a potom v nasledujúcom týždni po sobote bolo tiež chladno). Aj keď nebolo 26 stupňov, aj tak bolo tak teplo, že aj keď sme stáli dlho vonku (trištvrtehodinové gratulácie; dve autá „blahoželantov“ prišli do Piešťan aj z Bratislavy) a dlho sa fotografovali v parku, Evke aj bez peleríny nebola zima. Boh aj tento zázrak na modlitby spravil.</p>
<p>
<strong>Svadba. </strong>Obrady ako i veselica boli prežité v pokoji a v radosti. Ja osobne mám veľkú radosť najmä z liturgie a obradov: ľudia, čo odchádzali hovorili, že to bolo všetko nádherné a také niečo pekné a milé dlho predtým nezažili. Mladé páry, ktoré nás prišli vyprevadiť na spoločnú cestu hovorili, že od našich obradov chcú mať svadbu len v tejto útulnej kaplnke.</p>
<p>
A tak sme uzavreli navzájom spoločenstvo, zmluvne sme ho potvrdili. Je to veľká zodpovednosť. Ozaj, uvedomili ste si vy, čo ste manželia a vy, čo sa na manželstvo pripravujete, že manželská zmluva je obrazom zmluvy, ktorú uzavrel Boh Jahve so svojím vyvoleným národom Izraelom (a ktorú uzatvára Ježiš s nevestou Cirkvou)? Je to zmluva o (1) vernosti (budem ti verným manželom...), (2) sľub stálej prítomnosti (nikdy ťa neopustím...) (3) sľub lásky (budem ťa milovať a ctiť po všetky dni svojho života). Túto zmluvu posväcuje Boh. Nie je to úžasné? Nech je naveky pochválený a zvelebený Pán!</p>
<p>
<strong>Štefan Patrik Kováč, Spoločenstvo Živá voda</strong></p>
<p>
P S Ak vás, moji milí, toto svedectvo zaujalo a myslíte, že by mohlo byť povzbudením aj pre iných manželov alebo ľudí, aby VERILI, že Ježiš im môže pomôcť VŽDY a VŠADE - ZDIEĽAJTE (facebook). Nech je oslávený Boh.</p>Stefan Patrik Kovac2013-05-19T16:03:02ZDva zákonyStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/dva-zakony2013-04-23T07:12:09Z2013-04-23T07:12:09Z<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:20px;">Dva zákony</span></p>
<p>
(vyučovanie - možnosť kopírovať; pre modlitbové skupinky)</p>
<p>
Vo svete, v ktorom žiješ, panujú dva zákony: zákon Ducha a zákon hriechu. A jeden „zákon“ nad tým: že sa musíš podriadiť buď jednému, alebo druhému. Tretia cesta neexistuje. Buď si zvolím, že sa budem podriaďovať Duchu, alebo si ani túto otázku nepoložím a budem žiť podľa prirodzenosti tela a automaticky mi vyjde druhý zákon. Je tam „musím“ a „chcem“: Alebo sa <em>chcem</em> (slobodne) podriadiť Duchu, alebo sa <em>musím</em> (prinútený telom, Zlým a svetom) podriadiť zákonu hriechu.</p>
<p>
Boh hovorí (Rim 8:2): <em>Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. </em>Je to Božie Slovo, ktoré pozná realitu nášho sveta. Hovorí jasne o dvoch zákonoch. Môžeme byť oslobodení spod zákona smrti a to jediným spôsobom: prijatím Božieho Ducha a napĺňaním sa ním. Rim 8:9: <em>Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.</em> Celá táto stať zo začiatku 8. kapitoly Listu Rimanom mi dáva Boží návod, ako žiť pod zákonom Ducha. Pomaly si ju čítaj a vychutnávaj. Je to celkový návod, ako žiť a vyhnúť sa umieraniu: ako žiť život a nie umierať život. Totiž zákon hriechu je zákon smrti, umierania.</p>
<p>
Stvoriteľ na začiatku povedal človekovi: Toto všetko je tvoje, panuj nad zemou, zvieratami a všetkým, čo vidíš. Vládni so mnou. Avšak človek sa dal zviesť na iný spôsob panovania: Chcel vládnuť sám, rozhodovať sám, vytvoriť si vlastný zákon, nezávislý na Bohu, on chcel byť Boh v určovaní, čo je dobré a čo zlé. To môže iba Stvoriteľ. Poznáš to Sinatrovo: I will go my way! (pôjdem <em>mojou </em>cestou)?</p>
<p>
Tento príbeh sa stále opakuje. Vždy znova a znova podľahnem pokúšaniu ísť vlastnou cestou. Riešenie na to je <em>ľútosť. </em>Oľutuj svoje cesty bez Boha, kľakni si a plač nad svojimi hriechmi. Chceš byť na Božej strane, pod zákonom Ducha? Dá sa to jedine tak, že prijmem do srdca pravdu, že to ja som vystrel Nevinného ma kríž, to ja som mu svojím hriechom vrážal kliny cez šľachy, to ja som pľul a bičoval... Oľutuj každú sebeckosť. K pokániu vedie Duch Boží. Kresťan je ten, čo sa dá viesť jeho vanutím. „Ježiš, ja som ťa križoval svojou zlobou, ja som ten hriešnik, za ktorého si zomrel, ktorého keďže si miloval, miloval si do krajnosti. Ja som ten úbožiak, potrebujúci tvoju pomoc, tvoju krv na zakrytie svojej hanby.“</p>
<p>
Vedz, že Boh sa veľmi poteší, keď si uvedomíš hĺbku toho, čo sa stalo na Golgote. Keď prijmeš Pravdu do svojho srdca. Aj keď je drsná. Keď obeta jeho Syna nebola márna, keď ti poslúži na spásu. Tvoja ľútosť sa prevráti na radosť, lebo namiesto zákona hriechu a smrti sa presunieš pod zákon Ducha.</p>
<p>
Boh ti hovorí: Ja som ťa kúpil krvou svojho Syna, ja ťa chcem mať pri sebe! Prisľúbil som ti svojho Ducha, aby si bol schopný žiť vo svete, ktorý je podriadený zákonu hriechu, pod zákonom Božím. – Na to, aby som však toto dokázal (chce sa aj moje rozhodnutie, moja vôľa a aktivita), sa musím podrobovať Duchu, učiť sa poslušnosti a ju budovať, zveľaďovať. Napr. poslušnosť Bohu mi hovorí: Nesúď. Tak nebudem ľudí odsudzovať. Hovorí mi: Odpusti. Tak sa celým srdcom snažím odpustiť. Poslušnosť rastie na malých veciach: keď je na prechode červená – nepôjdem cez cestu; keď si chcem skrátiť cestu trávnikom – nepôjdem cez trávnik; keď je treba dodržať rýchlosť a nesedím za volantom sanitky – budem dodržovať rýchlosť; váž si policajtov, maj ich rád, lebo robia svoju prácu, zachovávaj ľudské zákony. Načúvaj Bohu aj cez takéto veci, potom budeš môcť prejsť na väčšie, ktoré sa ti nedarili. Boh ti dáva svojho Ducha, aby si toto mohol robiť, napriek zákonu hriechu. Treba počúvať Ducha, on k tebe hovorí.</p>
<p>
Ak si sebecký – vyslov ľútosť Bohu. Ak hovoríš: Ak by mi boli moji rodičia dali pekné detstvo, tak ja by som bol dobrý, oľutuj to. Keby som mal dobrý život, keby sa mi nestalo to a to, keby ma ten a ten nepodrazil, keby mi spoločnosť neponúkala na každom rohu sex, keby ma nepodviedla moja partnerka, keby ma nezranil ten a ten kňaz, keby som sa nesklamal v kresťanoch, keby... bol by som dobrý. Ak toto cítiš v duši: oľutuj to. Oľutuj výčitky, oľutuj výhovorky. Ak si sebecky chcel ideálny život – oľutuj to. Zranil si Boha. Povedz: Pane, zranil/la som ťa, odpusť. Vieš o tom, že každý hriech, ktorý urobím, zraňuje v prvom rade Boha, až potom daného človeka? Keď Dávid vzal poslednú, najmilšiu ovečku chudobnému (sczudzoložil s ženou Uriáša a dal ho zabiť), a keď ho Duch usvedčil z hriechu, prvému, ktorému vyslovil Dávid svoju ľútosť a komu odovzdal svoje pôsty, bol Boh – jeho zranil a sklamal v prvom rade. Vyslov svoju ľútosť Bohu.</p>
<p>
Daj Boha do stredu svojho života. Poslúchaj ho. Čím viac a dokonalejšie budeš poslúchať jeho príkazy a odporučenia, tým viac bude do tvojho života prenikať pokoj, vyrovnanosť, vnútorné šťastie. Toto znamená podriadiť sa zákonu Ducha, ktorý ti bol daný, aby ťa chránil pred zlom. Aby si ani neskúšal to, čo ťa s určitosťou zraní, ty to však nevieš, ale Stvoriteľ všetkého to vie dopredu: poslúchaj ho, podriaďuj sa mu s vďačnosťou. Keď som bol v kresťanskej komunite v Británii, tam pri jednom stretnutí jedna členka v pokore vykríkla: I’m a stupid sheep, I need my Shepherd! (Som len hlúpa ovca, potrebujem Pastiera!) Buď takou ovcou, čo sa spolieha na vedenie svojho pastiera. Zver sa mu pod ochranu, daruj mu svoju dôveru. Nezranil si sa už mnoho krát, keď si išiel svojimi sebeckými cestami?</p>
<p>
Dnes večer si vyhraď čas na rozhovor so svojím Bohom: Pane, ukáž mi moje hriechy, aby som ich mohol oľutovať, daj mi slzy ľútosti, aby som ich dokázal oplakať ako Mária z Magdaly. Teba som urážal, teba som zraňoval, tvojho Ježiša, tvojho Najmilšieho som pribíjal na kríž, Baránka som bičoval. Keď budeš mať vlhké dlane, vtedy pocítiš milosrdenstvo toho, ktorý si ťa stvoril pre seba. Aby si mu vzdával chválu.</p>
<p>
Buď úprimný, buď pravdivý. Otec ťa pozná lepšie, ako ty sám seba. Oľutuj. Vieš, aké je to úžasné, vymaniť sa spod zákona hriechu a smrti a podriadiť sa Zákonu Ducha? Je to nádherný život, ja ti to môžem potvrdiť!</p>
<p>
<strong>Štefan Patrik Kováč, ThLic</strong></p>
<p style="">
(c) 2013 Spoločenstvo Živá voda, Piešťany, tel. 0905/66-97-96.</p>
<p style="">
Koho vyučovanie zaujalo, prosím Z D I E L A J T E (fb...).</p>Stefan Patrik Kovac2013-04-23T07:12:09ZPôst a jeho nesmierna hodnotaStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/post-a-jeho-nesmierna-hodnota2013-03-10T14:41:02Z2013-03-10T14:41:02Z<p>
<span style="color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 20px;">Je dnes už pôst „zastaraný“? Má stále pôst zmysel v živote kresťana? To, že sa Ježiš postil – to už v dnešných časoch je prekonané? Čo sa dá dosiahnuť pôstom? Tu je svedectvo mojej milej manželky Evičky:</span><br style="color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 20px;" />
<br style="color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 20px;" />
<strong><span style="font-size:22px;"><span style="color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 20px;">Pôst a jeho hodnota</span></span></strong><br style="color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 20px;" />
<br style="color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 20px;" />
<span style="color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 20px;">Mala som obdobie, keď som vnímala, že by som si chcela prehĺbiť môj vzťah s Bohom, ale nevedela som ako. Nato som dostala pozvanie navštíviť Medjugorie. Dozvedela som sa tam, že Mária, vždy Panna, vyzýva veriacich ku pô</span><span class="text_exposed_show" style="display: inline; color: rgb(51, 51, 51); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15px; line-height: 20px;">stu o chlebe a vode. Človek má skúsiť piatky, a keď to zvláda, má pridať i stredy. Aj ja som sa rozhodla pre tento typ pôstu – cítila som, že sa tak môžem dostať bližšie k Bohu.<br />
<br />
Aby som pôst zvládla, tak som sa predtým modlila, aby mi Boh dal milosť postiť sa správnym spôsobom a za správne veci. Aby som ho robila s láskou v srdci, nebola nervózna na okolie, ale aby som mala pokoj v srdci. Keď som cítila, že som naň pripravená, začala som sa postiť. <br />
<br />
Vždy som si dávala úmysel, na ktorý som sa postila. A Boh skutočne vypočúval úmysly mojich pôstov. Po určitej dobe som pridala i stredu a tak som sa postila 2x do týždňa. <br />
Počas pôstov som cítila, že sa prehlbuje môj intímny vzťah s Bohom. <br />
<br />
V tom čase som vnímala, že mám svoj pôst zamerať aj na komplikovaný prípad ohľadne dedičstva v mojej rodine. Boh mi povedal, že moja nebohá babička, ktorá bola veľmi zbožná a dobrá žena, sa nemôže dostať do neba. Ešte za jej života každý vedel, že jedno z jej detí bude robiť veľké problémy pri rozdeľovaní dedičstva. A ona to pred smrťou nechcela dať do poriadku. A stalo sa: s nikým a so žiadnou ponukou nebol spokojný. Toto trvalo viac ako dva roky. Bola to patová situácia. Preto som si povedala, že sa budem postiť za vyriešenie tejto situácie každý piatok, až kým tento človek podpíše zmluvu ohľadom predaja domu a z rodičovského domu sa vysťahuje. Myslela som si, že sa budem postiť minimálne 6 mesiacov, opakujem, bol to ťažký prípad. Ale Boh je úžasný, pretože za 3 piatky tento veľmi nestabilný človek, priam asociál, podpísal zmluvu i vysťahoval sa. Bola som Bohu veľmi vďačná.<br />
Neskôr som sa dokonca pred každým pôstom modlila, na aký úmysel má byť pôst zameraný. Totiž keď som predložila Bohu správny pôstny úmysel, často som vnímala, ako mi Boh hovorí „dám ti to“, alebo „budeš to mať“, t. j. že vypočuje môj pôstny úmysel. Bol to nádherný čas.<br />
<br />
Veľa ľudí povie, že sa nemôžu postiť, pretože majú zdravotné problémy. Na to odpovedám, že Panna v Medjugorii nehovorí, že „ak budeš zdravý“, tak sa posti o chlebe a vode. Ona jednoducho hovorí, že sa máme postiť o chlebe a vode.<br />
<br />
Ešte spomeniem zaujímavé dôsledky mojich pôstov. Už som sa postila niekoľko mesiacov, keď sa v našej firme organizovala akcia - darovanie krvi. Rozhodla som sa, že tam pôjdem. Ale bála som sa, že sa „prezradím“. Modlila som sa, aby mi nepovedali, že som podvyživená. Keď nám mali odobrať vzorku krvi, tak jedna pani v čakárni mi povedala, aby som si dala zobrať len 300 ml krvi (nie 500ml, čo je obvyklé), keďže som chudá (mala som 55 kg), aby som nemala veľké problémy po odbere krvi.<br />
<br />
Keď ma zavolali k doktorke, ktorá rozhodovala o tom, či moja krv je vhodná na darovanie, povedala som jej, že by som bola vďačná, ak by mi zobrali len 300 ml krvi. Ona sa zahľadela do výsledkov krvi a povedala mi: „Máte takú kvalitnú krv, že vám vezmeme plných 500 ml" a nechcela o tom ani debatovať. Zavrela knihu a poslala ma von. Aleluja, Ježiš!<br />
<br />
Po niekoľkých ďalších mesiacoch mi obvodná lekárka opäť brala krv. Keď som prišla po výsledky, zahľadela sa do krvných testov a zostala v začudovaní na ne civieť. A tak sa jej pýtam: „Je tam nejaký problém? Je všetko v poriadku?“ <br />
<br />
Ona: „Áno, áno... len sa pozerám na cholesterol, ktorý máte. Viete, taký nízky cholesterol som videla iba v literatúre! To je obdivuhodné a neuveriteľné!“ Chvála ti, Ježiš!<br />
<br />
Po ďalších mesiacoch som sa vydala a neskôr otehotnela. Opäť mi lekárka brala krv. Keď som sa lekárky pýtala, ako to vyzerá, povedala mi, že „mám krv ako muž, ktorý zdravo žije a športuje“ (ženy totiž údajne nemôžu nedosiahnuť výšku železa i iných látok v krvi, kvôli svojmu menštruačnému cyklu). No nie je Boh úžasný?<br />
<br />
Ale keby ani toto ešte nepresvedčilo niektorých, tak tu spomeniem jednu „banálnu“ informáciu. Totiž pred niekoľkými mesiacmi sa mi do rúk dostala brožúrka o správnej výžive psa. Listovala som ju a okrem iného tam bolo napísané toto: „A jeden deň v týždni nedávajte psovi žiadne žrádlo, iba vodu, pomôžete jeho tráveniu.“ Keď to platí na úrovni zvierat... Prečo sa ľudia tak prejedajú? Máme za svojho boha brucho? My, ľudia, nie sme viac ako psy/zvieratá? <br />
<br />
Rozmýšľaj:<br />
<br />
<em>Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás! 18 Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. 19 Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky. 20 Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. 21 On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. </em>(Flp 3:17-21)<br />
<br />
Na svojej skúsenosti som zistila, že pôstom:<br />
<br />
1/ môžeme si vytvoriť intímny vzťah s Bohom a sme schopní intenzívne vnímať Ducha Svätého a jeho rady a usmernenia,<br />
<br />
2/ v rôznych svedectvách – a ja to môžem dosvedčiť –, ktoré som čítala, autori často písali, že ak sa niekto postil o chlebe a vode za niečo, za krátky čas nasledovalo vypočutie prosby (ak úmysel bol v súlade s Božou vôľou), – tak ako to bolo u mňa napr. s vyriešením dedičstva v priebehu troch týždňov)<br />
<br />
3/ Boh upevní tvoje fyzické zdravie!<br />
<br />
Prajem ti, čitateľ, hlboký zážitok s Bohom a zázraky vonkajšie i vnútorné – prostredníctvom pôstu o chlebe a vode. Ja som to skúsila a zažila! Pozývam aj teba.<br />
Pôst je obrovská duchovná zbraň, sestra, brat! Boh ti žehnaj.<br />
<br />
Eva Š. Kováčová, <br />
Spoločenstvo Živá voda, Piešťany<br />
<br />
PS Ak ťa toto manželkino svedectvo oslovilo V TERAJŠÍ PôSTNY ČAS prípravy na Ježišovo umučenie - Z D I E Ľ A J (fb), prosím, aby sa to šírilo a aby aj iní mohli mať požehnanie, čo má BOH pre nich pripravené!!! Š. P. K.</span></p>Stefan Patrik Kovac2013-03-10T14:41:02ZOdpoveď AteistoviStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/odpoved-ateistovi2013-03-05T03:33:21Z2013-03-01T10:29:28Z<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Odpoveď Ateistovi</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Pred nejakým časom sa v blogu Patrika Lencéša tu na MK objavil zaujímavý príspevok jedného človeka, Ateistu, ktorý mne, vlastne vždy veriaceho v môjho Boha Ježiša Krista, poskytol dôležitý vhľad do duše ľudí, ktorí neveria. Možno, že je to človek skutočne hľadajúci pravdu na rozdiel od iných, ktorí len „predstierajú“ hľadanie. On ešte nevie, že neexistuje pravda, alebo pravdy, ale len Pravda. Keďže sa zaoberám pomocou aj takýmto ľuďom, rozhodol som sa v tomto blogu odpovedať nielen jemu ale tým aj všetkým úprimným ateistom, ktorých od viery odpudzujú všelijaké malicherné veci (v porovnaní s hodnotou akú má VERIŤ) – ako napr. prípad Sokol-Bezák/machinácie s peniazmi. Ale ÚPRIMNE hľadajú. A ich úprimnosť v hľadaní je často cennejšia ako neúprimnosť viacerých „akože katolíkov-veriacich“, čo majú srdcia naplnené nevierou. Skopíroval som tu výroky Ateistu a dávam moje odpovede do vydeleného priestoru a P. Lencéša. Tu sú slová Ateistu:</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><span style="line-height: 1.6em;">„Zdravíčko všetci prítomní ľudia. ,,,, lebo milujem pravdu a túžim po tom, aby tú pravdu ľudia videli. Skutočnú, nie tú upravenú.“</span></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Teraz ťa pozývam ju spoznať, priateľu. Chcem ti veriť, že ju skutočne hľadáš. Nesklam môj predpoklad.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><span style="line-height: 1.6em;">„Chcel by som vám na úvod diskusie vysvetliť, čo to vlastne ateizmus je a akí ľudia ho preferujú. Aby ste vedeli, kto je vašim oponentom, čo sa týka náboženstva a viery. Prečo? Pretože ateista nemá čo skrývať, snaží sa byť vždy úprimný!“</span></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Vážim si úprimne hľadajúcich oponentov. Lebo neexistujú dve Pravdy, je len jedna Pravda. A tú môže nájsť každý, kto úprimne hľadá.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">„Aby sme správne popísali ateistu, treba si uvedomiť na začiatku určité fakty. Tak za prvé mi dáte isto za pravdu, že existuje množstvo ľudí, ktorí veria v množstvo vecí. Veria v rôzne hodnoty, dobré aj zlé, rôzne názory, majú rôzne myšlienky....a sú tam aj viery v rôznych bohov.</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Už tu sa, priateľu, začínaš mýliť. Navádzaš totiž myšlienku, akoby existovalo viacero bohov na jednej úrovni. Existuje totiž len jeden Boh, to ti musí byť jasné. Vysvetlím ti to takto: Atribút Boha je, že on tvorí/stvorí. Potom by jeden boh tvoril druhých bohov? A všetci majú atribúty všemocnosti? Boh1 by stvoril boha2 a ten boha3... atď? Kto by stvoril ostatných bohov? To sa vylučuje. Uvažuj. Boh je ten, čo stvorí, ale nie je stvorený. Ďalej: Boh musí byť absolútne Dobro. A boh2 by bolo lepšie dobro od Dobra? Alebo boh 5 by bol horší od boha1? Pravda je táto: je jeden Boh a „tí ostatní“ to sú v Pravde modly.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">„Zo skúseností všetci vieme, že to, čomu niekto verí, nemusí byť nutne pravda. Nemusí, ale aj môže. Ostaňme opatrný v rozhodovaní.</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: V tomto máš pravdu, ale v to, čo ja verím, je Pravda. Univerzálna.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">„Ak sa seriózne zamyslíte o náboženstvách a kto vám o nich dal vedieť, tak veľmi ľahko dôjdete ku krutej pravde, že o všetkých bohoch nám dal vedieť IBA ČLOVEK, naši predkovia. Nikto boha nevidel, nepočul, necítil, žiadneho! a všetky akože dôkazy podali iba ľudia. Tu by som chcel podotknúť zaujímavý fakt = človek je tvor, ktorý zvykne klamať.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: A začínaš sa mýliť viac a viac, priateľu. O mojom pravom Bohu nám nedal vedieť iba človek, ale Bohočlovek. Bol to Ježiš Kristus, ktorý NEMOHOL KLAMAŤ, pretože to bol „do ľudského tela oblečený“ Boh – a ako vieš, Boh nemôže klamať, LEBO BY POPREL SEBA SAMÉHO ako Dobro. A on skutočne VIDEL Boha. Ale aj pred Bohočlovekom boli niektorí, ale najmä po Úlohe, ktorú vykonal, prišli mnohí, ČO UVIDELI BOHA vo svojom srdci (mystici, pustovníci, obrátení...). A aj ja som jedným z nich a ti o tom svedčím a volám ťa UVERIŤ.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">„Takto teda uvažuje (viď vyššie) ateista. Ateista je úúúplne normálny človek ako veriaci. Má presne tie isté city, myšlienky, lásku, rodinu. Nedá sa povedať ,kto je lepší, cennejší a ani kto chce a nechce poznať pravdu. Kto to tvrdí na celú skupinu, že nechce poznať pravdu: je evidentný klamár, ktorý oným ľuďom vôbec nerozumie.</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: To si správne povedal, priateľu. To cenné, čo je u človeka, je jeho DUŠA. A o tú má eminentný záujem okrem môjho Boha aj satan.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">„Ateista túži po pravde. A neverí v Boha presne tak isto, ako kresťan neverí v indického boha Krišnu. Čiže ak sa zamyslíte, prečo vy (veriaci) neveríte v iných bohoch, zistíte ,prečo ateista neverí v toho vášho.</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Uvedomte si, že vy ste neveriaci v 1000 bohoch, ale ateista neverí v 1001. To je rozdiel medzi vami a ateistom a či vy pokladáte svoju vieru za tú pravú? To je možné obhájiť tu na Zemi, ale nie vo vesmíre.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Nie je to, priateľu, to isté – hoci viem, čo chceš vyjadriť –, pretože sa mýliš v základnom predpoklade, že je 1000 bohov. Nie je. Je LEN JEDEN BOH. Tých 1000 bohov je 1000 modiel (dokonca, priatelia, vravím zo skúsenosti jedného exorcistu, ktorý pôsobil v Indii, keď vyháňal zlých duchov z tiel posadnutých, títo diabli sa IDENTIFIKOVALI menami hinduistických božstiev, tj modliel). Teda úprimný ateista si musí povedať: neverím v Boha, Ježiša Krista, Trojjediného a neverím v 1000 „ostatných“ bohov=modliel.</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Patrik Lencéš: <span style="background-color: rgb(245, 245, 245); font-family: Arial, sans-serif; line-height: 115%;">To k tým 1000 bohom: To, že nehľadáš pravdu, Ateista, sa prejavuje v tvojich nevzdelaneckých názoroch. Len niekto, kto nevie nič o náboženstvách môže Žido-kresťansko-moslimského Boha prirovnávať k iným bohom. Lebo tam je úplne iná podstata - úplne iné chápanie božstva. Okrem toho to aj toto som opísal v tom článku a zase si iba ukázal tvoj fanatizmus pre tvoj názor lebo nie si schopný prijmuť môj argument.</span></span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">„Pretože keby prišiel mimozemšťan, ktorý by bol starší od nás evolučne milióny rokov, navštívil by už 100 000 planét s rôznymi bohmi, kde sú tiež ľudia a tiež si myslia, že majú jediní pravdu vo vesmíre, bolo by divné, keby ste pred ním považovali svoj pohľad na svet (biblický) práve za ten najlepší z celého vesmíru.Ja necítim, že by sme z celého kozmu mali poznať pravdu vesmíru najlepšie práve my. Vy máte taký pocit? Potom si viac veríte ako ja ;)<br />
-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Priateľu, lenže ŽIADNY mimozemšťan nepríde, lebo mimozemšťania NEEXISTUJÚ. Okrem milión dôvodov uvediem tento: Museli by byť dvaja (alebo x) Kristovia, ktorí by vykúpili aj ich, alebo oni by nepotrebovali Spásu a vykúpenie? To je zase v protiklade s Pravdou. Mimozemšťania NEEXISTUJÚ.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Najzákladnejšie dôvody, prečo ateista neverí v Boha a vystupuje proti nemu (v skutočnosti ateista vystupuje proti myšlienke Boha, keďže bohovia pre neho neexistujú). Túto poznámku v zátvorke môže niekto brať za urážku jeho inteligencie, ale už som sa stretol s veľkým počtom ľudí ktorí tomu nerozumejú a pýtajú sa: "Prečo ateista hovorí o niečom, čo neexistuje?"....odpovedal by som analogicky: "Prečo sa s niekým bavíš o iných bohoch?"</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Snažím sa ťa chápať, priateľu. A neuráža to moju inteligenciu. Pokračuj.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">„Takže základné dôvody ateizmu:</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">1: Dávanie dobra a zla mimo človeka. Ak dáte dobro Bohu a zlo Satanovi (mimo človeka) ospravedlníte tým činy zlých a ponížite kvality dobrých ľudí. S týmto ateizmus nemôže súhlasiť, pretože ateizmus považuje človeka za nesmierne cenného a za tvora, ktorý zodpovedá ako za dobro, taj aj za zlo.<br />
-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Priateľu, človek nemôže byť dobrý, iba ak má v sebe Dobro (Boha). A to teda znamená, dobre počúvajte, že aj ateista MÁ V SEBE BOHA, ktorého nepozná. Máš v sebe, priateľu, Boha, ktorého nepoznáš!!! Hovorím o Svätyni, ktorá sa volá svedomie. Ale, pozor, človek má aj SLOBODNÚ VôĽU, dar od Boha, a môže sa rozhodovať, že bude konať podľa Dobra (vnútorného hlasu, ktorý navádza na konanie dobra), alebo bude konať zlo, zle (jeho prvotný Autor, priateľu, však nie je človek, ale SATAN). A tak hodnota skutku, ktorý človek vykoná, je v jeho rozhodnutí pre Dobro alebo Zlo. A tak aj ty, priateľu, sa rozhoduješ svojimi skutkami pre Dobro t.j. Boha (tým, že konáš dobré skutky), bez toho, aby si o tom vedel. Ak ich konáš.</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Patrik Lencéš: <span style="background-color: rgb(245, 245, 245); font-family: Arial, sans-serif; line-height: 115%;">Vraj „ ateizmus považuje človeka za nesmierne cenného... „ - na základe čoho? Je to úplne nelogický názor, tvrdiť, že človek je zviera a zároveň, že je cenný. Nemá sa to o čo oprieť. Bolo pár filozofov, ktorí síce tvrdili, že na základe toho, že sme ten istý druh (človek), predsa len ani niektoré živočíchy vo svojich rodoch nebojujú proti sebe – no to je tým, že je tam pud zachovať rod. No tento názor tiež nedáva človeku žiadnu hodnotu, stále je len zviera. A nezabíjame sa len preto, aby nevyhynul náš druh?</span></span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">2: Nedokázanosť Boha. Boh nebol nikdy dokázaný - žiadny boh! Ak bol, prečo za tisíce rokov nepresvedčili kresťania iné náboženstvá, že iba Boh existuje? Napríklad hinduistov? Nemyslíte, že keby bol dôkaz, už dávno by všetci verili iba v Boha? Práve naopak, už tisíce rokov sa náboženstvá nevedia dohodnúť ani na tom najprincipiálnejšom probléme viery - ktorý že boh to vlastne existuje?</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Je dokázaný z logického uvažovania. Boha dokazuje napr. príroda. To že vývojová teória, Darwinizmus, je BEZNÁDEJNE mŕtvy. Dnes v Darwinizmus, t.j. NÁHODNÝ vývoj k „lepšiemu“, VERIA len hlupáci. Všimni si slovo VERIA. Lebo na to potrebuješ VäČŠIU vieru, ako keď pripustíš Inteligentného Architekta vesmíru. Ale zostáva Pravda: viera je dar. Pros aj ty o tento dar, tak ako som ho dostal ja. Škoda, že ti ho nemôžem dať ja, dal by som ti z môjho daru... ale ty ho musíš dostať od Boha sám.</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Priateľu, náboženstvá sa nemôžu dohodnúť, pretože je LEN jedno PRAVÉ náboženstvo – a to je kresťanstvo. Predstav si, keď to preženiem, že by sa mala dohodnúť Matka Tereza a Hitler. Ako by sa dohodli: jedna chce životy zachraňovať a druhý posielať do plynových komôr. Ako zladíš komory s nemocnicami?</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">3: Kresťania zvyknú obhajovať Boha počtami:<br />
"Ak Boh neexistuje, to sa mýli až 2 miliardy ľudí na svete?"</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Stačí použiť klasickú ateistickú analógiu a zistíme, že tá veta kresťanov nemá žiadnu hodnotu, napríklad: "Ak Boh existuje, to sa mýli až 5 miliárd ľudí na svete?" (5+2 =7 mld ľudí Zeme)</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Z tohto sa to skutočne nedá odvodiť, priateľu. Ale už o niečom to hovorí. Jehovistov je zopár tisíc. Ale AJ TAK platí Pravda: 2 miliardy kresťanov SA NEMÝLIA: veria v pravého Boha, ktorý žije, naproti modlám, ktoré sú mŕtve.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">4: Dobro je univerzálna sila vesmíru a nezávisí od viery. Dobrý môže byť veriaci kresťan, moslim, hinduista, budhista, neveriaci, ateista, dokonca aj zviera. Ale zlý zasa môže byť aj veriaci kresťan, moslim, hinduista, budhista, neveriaci, ateista, dokonca aj zviera.<br />
Takže dobro a zlo nemá vôbec nič s vierou. VIERA JE OTÁZKA IBA ROZUMU. Toto je nesmierne dôležité, čo musíte pochopiť !!<br />
Veriť v Boha môže dobrý kresťan aj zlý pedofil a neveriť môže aj dobrý človek aj zlý pedofil. VIERA NEMÁ NIČ S DOBROM ČLOVEKA !!<br />
Viera je termín pre akt človeka, ktorý sa rozhodol súhlasiť s niečim bez prítomnosti dôveryhodných dôkazov. Napríklad viera v hinduistického Krišnu.<br />
Hinduista verí, kresťan neverí v Krišnu, ale to vôôôbec nič nehovorí o tom, kto je aký človek. Hovorí to IBA O TOM, že jeden uverí len tak a druhý neuverí len tak v Krišnu!!“</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Začiatok je dobrý... ale mýliš sa u zvieraťa: zviera nemôže byť dobré alebo zlé: hodnotu skutku dáva rozhodnutie pre Dobro alebo Zlo. A to ono nerobí, nemôže urobiť.</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Dobro a zlo má práveže všetko s vierou. Lebo ja robím dobro IBA kvôli Ježišovi, môjmu Bohu. Keby Boh nebol, tak by som si mohol kradúť, podvádzať a pod. aby som mal výhody, užíval, zabíjal... čo by ma hatilo? A keby bol človek v ťažkostiach, život by bol príliš ťažký, najlepšia by bola samovražda. Život by bol nezmyselný. Ozaj, napadlo ma teraz, aký ty, Ateista, máš zmysel života? Načo vlastne žiješ, keď tvojou smrťou všetko končí?</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Dám ti aj iné otázky: Od koho pochádza to d/Dobro, čo tvrdíš, že je univerzálna sila vesmíru? Podľa čoho usudzuješ, že je niečo dobré a zlé? Podľa, prepáč, nechcem sa ti vysmievať, Európskej únie? Podľa OSN? Podľa ústavy? Podľa človeka? Alebo... priznaj, Bibie, Božieho Slova. Podľa toho, čo povedal TEN kresťanský Boh, ktorého máš aj ty, len ho ešte nepoznáš?</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Patrik Lencéš: <span style="line-height: 1.6em;">„ Dobro je univerzálna sila vesmíru." Dokáž to, Ateista!! Takýto názor je náboženský! Keby si chcel poznať pravdu a študoval niečo o náboženstvách, vedel by si to! Bol to mazdaizmus – staré perské náboženstvo, ktoré verilo v dualizmus dobra a zla ako dvoch síl. Ak ateista verí tomuto, tak je veriaci a nie ateista. Lebo takéto dobro je metafyzické – je to vlastne Boh, len to nevoláte Boh, lebo nemá vôľu. </span></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">LOGICKY sú iba dve možnosti. Bud existuje dobro samo o sebe a ľudia sa podľa neho správajú – čo je teistický názor. Alebo dobro a zlo vôbec neexistujú o sebe ale človek si ich určuje. Žiadna iná cesta nie je.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">5: Zvláštnosť biblie, príklady:<br />
- Boh je všemohúci, stvoril vesmír z ničoho, ale na stvorenie Evy potrebuje rebro Adama<br />
- Boh vie spraviť hocičo z ničoho, ale Noe musí zobrať na loď zvieratá po páre z každého druhu<br />
- Ježiš zomrel na kríži a tým sa obetoval, ale žil ďalej. Obetoval sa, ale žije ďalej. Umrel, ale žije. Zabili ho, ale prežil... atď<br />
- Všemohúci Boh (VŠEMOHÚCI !!!!!) môže vyliečiť všetky choroby, ale nedokáže amputované končatiny.</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Toto sú nezmysly, ktorým inteligentný a sčítaný človek nemôže uveriť !!!!!<br />
-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč:</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">- mýliš sa, priateľu, on NEPOTREBOVAL rebro z Adam. Ale chcel ti niečo povedať ako mužovi a žene ako žene. Čo? Pozri vo vyučovaní:</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">http://mojakomunita.sk/web/spkovac/blog/-/blogs/muza-a-zenu-ich-stvoril</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">- zase sa mýliš, priateľu, Noe NEMUSÍ zobrať po páre z každého druhu preto, žeby jeho Boh bol TAKÝ SLABÝ, ale preto, že chcel tým niečo povedať človeku: napr. že zvieratá „nezhrešili“ a môžu „pokračovať“ na rozdiel od v hnuse hriechu sa topiacich ľudí</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">- zase sa mýliš, lebo ako Ateista NEVIEŠ kto bol Ježiš Kristus. Ja ako veriaci to viem: Ježiš je BOHOČLOVEK a SKUTOČNE umrel ako človek, ale žije ako BOH, ktorý dostal nové telo: oslávené telo. Ježiš Človek BOL SKUTOČNE mŕtvy a obetoval svoje telo. NEPREŽIL. Syn Boží NEZOMREL a predsa Obetu dovŕšil. Ježiš má jednu podstatu – božskú, ale dve prirodzenosti – božškú a ľudskú. Nebol však „schyzofrenik“ a má len jednu OSOBU – Božskú. Toto je pre teba ťažké, ale keď dostaneš nezaslúžený dar viery, pochopíš, ako som ja pochopil.</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">- aj vo štvrtom bode sa mýliš. Dokáže „dorásť“ aj amputované končatiny. Bohu nič nie je nemožné: iba jedno: spasiť dušu, ktorá hreší proti Duchu Božiemu, t.j. nenávidí Boha a nechce prijať jeho lásku. Jednoducho tá duša je v absolútnej Nenávisti. Boh „neznásilňuje človeka“ k dobru. (Dorastenie nohy sa stalo napr. na jednom evanjelizač. stretnutí istého evanjelistu).</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Patrik Lencéš: <span style="background-color: rgb(245, 245, 245); font-family: Arial, sans-serif; line-height: 115%;">Vraj sú to nezmysly, ktorým nikto vzdelaný neverí. To je hlúposť. Mnoho, dokonca väčšina, vzdelaných ľudí sú náboženskí. Ide len o to, že ty, a ani ateisti ako ty, nedokážete len pochopiť o čom to je. Máte svoje predsudky voči náboženstvám a vymýšľate si nelogické „argumenty“, ktorými tie predsudky živíte.</span></span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">6. Ateista nechce byť v otázkach dobra biznismanom. Byť dobrým len pre odmenu....pre odmenu večnosti. Ateista cíti, že dobro by malo byť nezávislé, bez pocitu osobného zisku z dobra. To znamená pomáhať, aby pomohnuté bolo, nie pre svoje osobné blaho !<br />
-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Ani praví kresťania nie sú biznismani s dobrom. To prisľúbil Boh. Odmietneš výplatu za to, že vykopeš kanál? Ale prečo Mu to chceš vyčítať, keď Dobrý chce odmeniť dobrom každého, čo robí dobro? Otázka pre teba: akú máš ty motiváciu robiť dobro druhým? Teda žiadnu? Načo to potom robíš? Boh chcel dať dušiam CIEĽ. A tým je Nebo. Spoločenstvo s Ním. Vďaka, Pane.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">7. Obrazne podanú bibliu nemôže dať človeku ako posolstvo dokonalá bytosť, pretože ak máte obrazné posolstvo, môže si tam každý vyrozumieť niečo iné. (Dôkaz? Stovky cirkví, desiatky náboženstiev, tisíce rozličných pohľadov na bibliu, rôzne vydania biblie !!!! Čože?! , Dielo všemohúceho má rôzne vydania? nehovorí to nič o posolstve, hovorí to o tom, že biblia je neurčitá, nedôrazná, môžete to čítať 5 krát a 5 krát inak vysvetliť, napríklad s odstupom svojho veku).</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Pravda je iná, priateľu. Boh použil tento obrazný jazyk, lebo to je UNIVERZÁLNY jazyk pre tie dlhé stáročia. Keby použil slová a vyjadrenia TOTO ČASU, čo by si ty dnes rozumel? ÚPLNE nič – alebo by si musel 10 rokov študovať na škole, kde by ťa učili, čo sa VTEDY tým myslelo. Rozumieš?</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Ďalej: Boh dal JEDNEJ Cirkvi NEOMYLNOSŤ vo veciach viery (nazývame to Učiteľský úrad). V Cirkvi, kde som ja, máš PLNÝ poklad viery. Môže Boh za to, že sa už mnohí a mnohí od nej oddelili – kvôli zraneniam, egoizmu (ja si chcem založiť SVOJ biznis), NEPOSLUŠNOSTI voči jej hlavnej autorite... a kvôli milión dôvodov? A čo má Boh robiť? Znásilňovať ľudskú vôľu? Nie: on LEN POZÝVA, nenanucuje sa!</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Patrik Lencéš: <span style="background-color: rgb(245, 245, 245); font-family: Arial, sans-serif; line-height: 115%;">Biblia nie je celé Božie zjavenie. Keď Luther vyhlásil sola fidei, sola scriptura, sola gratia – tak vytvoril svoju vlastnú teológiu, ktorá nevychádza zo Zjavenia ale z filozofie (Ockham). Písmo použil len ako doklad k tomu pričom z neho vyhodil minimálne 7 aby mu to sedelo. Takže je jasné, že je mnoho cirkví, lebo vždy príde nejaký „Luther“ a vytvorí si svoju vlastnú podľa seba. To nie je teda tým, že Boh nám to nemohol zjaviť. To je tým, že ľudia si to Zjavenie prispôsobujú sebe a tak vznikajú rôzne cirkvi.</span></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><span style="line-height: 1.6em;">--------------------------------------------</span></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">„Týchto základných bodov je asi 50, takže sa mi nechce moc všetky vypisovať.<br />
Na záver by som chcel povedať, že ateista je človek, ktorý nikdy nechcel a nikdy nebude chcieť vás presvedčiť ,aby ste niečomu neverili.<br />
Všetci sme slobodní ľudia a máme právo veriť, v čo chceme. Pokojne verte v Boha, to vám radím ja, ateista . Navyše, aj ateistický pohľad na vesmír môže byť nesprávny. Nikto nevie aká je skutočná pravda.“</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Si na dobrej ceste, priateľu, AK SKUTOČNE hľadáš Pravdu. Pravda sa ti dá spoznať. Ak však svoje hľadanie iba predstieraš, si beznádejne stratený. V poslednej vete sa však určite mýliš. JA VIEM, AKÁ JE PRAVDA!!! A to je táto: Ježiš Kristu je Boh, jediný Boh. V tejto vete je VŠETKO: aj tvoja spása, aj tvoje šťastie, aj tvoja radosť. VŠETKO.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">„Čo teda ateista chce? Ateista chce, aby ľudia navždy zmazali nesprávny výraz "Kde je rozum, tam nie je láska a kde je láska, tam nie je rozum", pretože áno, tam kde je láska, MôŽE byť aj rozum !!!! Tieto dve veci môžu existovať vedľa seba.<br />
Ateista si želá, aby pri láske ľudí, bol aj ten rozum. Aby ľudia premýšľali a neverili slepo ako roboty. Prečo?“</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: To Boh od teba ani nechce, priateľu. Viera robotov JE INÁ AKO VIERA DETÍ. Premedituj si to.</span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;">„Ukážte mi jedného jediného Dobrého tvora vo vesmíre, ktorý by od svojho priateľa, ktorého miluje, požadoval, aby pre neho každú nedeľu opakoval stále dookola tie isté verše, do konca života!!!!!!<br />
To je nonsens. Omše a modlitby najviac ukazujú na pravdu ateizmu !!!“</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Zase sa mýliš, lebo nevieš ČO JE EUCHARISTICKÁ HOSTINA. Je to výkrik lásky voči tebe: ZOMREL SOM ZA TEBA NA KRÍŽI! Nemusíš už skončiť v pekle! Ale pozývam ťa do svojho náručia: Maj spoločenstvo SO MNOU, KTORÝ SOM! Zachráň sa z tohto neveriaceho a cudzoložného pokolenia!</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Lebo ak nechceš spoločenstvo SO MNOU, KTORÝ SOM, potom už môžeš mať len jedno spoločenstvo – so satanom. Priateľu, NIET TRETEJ CESTY. Zachráň sa.</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Patrik Lencéš: <span style="background-color: rgb(245, 245, 245); font-family: Arial, sans-serif; line-height: 115%;">Boh ťa nenúti. Hovorí ti, že to je cesta k nemu. To ako ja keď napíšem frajerke, že stretneme sa tam a tam. Ja ju tam nenútim ísť ale ak chce byť so mnou, tak tam musí ísť. Tak isto je to s Bohom a človekom. Boh nám cez desatoro a Cirkev ukázal cestu k nemu, tá cesta je spôsob života a ten spôsob zahŕňa aj bohoslužbu, o ktorej máš tiež mylné predstavy. Ak chceme byť s Bohom, tak ideme po tej ceste ktorú nám ukázal.</span></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><span style="background-color: rgb(245, 245, 245); font-family: Arial, sans-serif; line-height: 115%;">Viera a rozum sa dopĺňajú. Toto je názor starý ako kresťanstvo samo, ak nie ešte starší.</span></span></p>
<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><span style="line-height: 1.6em;">„Stále ale tvrdím, verte čomu chcete, je to váš život, ale prosím vás, AJ UVAŽUJTE! Uvažujte, aby váš život bol hodnotný, aby ste ho prežili ako ľudské tvory, bytosti, ktoré túžia po poznaní nášho sveta a nechcú byť iba robotmi, ktoré na slovo poslúchajú. Nebojte sa rozmýšľania. Je to to jediné, čo nás odlišuje od zvierat !“</span></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">-----------------------------------------</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Štefan Patrik Kováč: Teraz na konci ti ďakujem, že si mi dal túto príležitosť sa s tebou porozprávať. Modlím sa za teba. A za dar viery. Uvažuj nad myšlienkami, ktoré som ti tu S LÁSKOU dal. Vážim si ťa a volám ťa do PLNÉHO života, ktorý môžeš mať iba v Tom, ktorý ti ho stvoril. Ty si Ateista obdarený inteligenciou, ktorú používaš - ako tvrdíš - na konanie dobra, hoci nevieš, že ju máš od Inteligentného (Boha). Len aby to o tebe bola pravda. To už si musíš dať odpoveď ty. Môžeš nájsť Boha, keď SKUTOČNE BUDEŠ CHCIEŤ SPOZNAŤ Pravdu.</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">Ale pre tých, ktorí svoju inteligenciu používajú na konanie zla, BOHUŽIAĽ, priateľu, musím ešte – na druhú stranu – pridať túto výstrahu, lebo život bez Boha OBYČAJNE vedie do skazy ducha a tela:</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><em>Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. <sup>19</sup> Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. <sup>20</sup> Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. <sup>21</sup> Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. <sup>22</sup> Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. <sup>23</sup> Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy.</em></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><em> <sup>24</sup> Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá <sup>25</sup> tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen.</em></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><em> <sup>26</sup> Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. <sup>27</sup> A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. <sup>25</sup> A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, <sup>29</sup> plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, <sup>30</sup> utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, <sup>31</sup> sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. <sup>32</sup> Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielen že to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.</em> (Rim 1:18-32)</span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><strong>Štefan Patrik Kováč, ThLic</strong></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;"><strong>vedúci Spločenstva Živá voda</strong></span></p>
<p>
<span style="font-size:14px;">PS Ak vás tento dialóg oslovil, prosím Z D I E L A J T E (facebook), aby to mohlo motivovať k hlbšej viere aj druhých.</span></p>Stefan Patrik Kovac2013-03-01T10:29:28ZBoj o dušu: vždy máš dve cestyStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/boj-o-dusu:-vzdy-mas-dve-cesty2013-02-14T16:42:06Z2013-02-14T16:42:06Z<p>
</p>
<h3>
<span style="font-size:14px;">Vyučovanie pre bračekov a sestričky v Kristovi</span></h3>
<h1>
<span style="font-size:24px;">Dve cesty a boj o dušu</span></h1>
<p>
Moji priatelia vedia, že leto jubilejného roku 2000 som prežil v Anglicku v komunite Dom otvorených dverí (<em>House of the Open Door</em>, HOD). Zažil som tam veľa požehnania, Boh ma v duchovnom živote posunul výrazným krokom vpred, vyriešili sa tam viaceré moje vnútorné problémy. Mocou krvi Ježiša Krista bol zničený koreň mojich hriechov. Viac: odišiel som odtiaľ s novým srdcom. Luke Heath, jeden z členov komunity, dostal na jednom z piatkových stretnutí chvál a uctievania (<em>Praise&Worship Friday Night Evening</em>) od Boha obraz<em>: Jesus uses his sword to cut your heart into two pieces, Stefan</em> (Ježiš ti svojím mečom presekáva srdce na dva kusy). Meč je znakom Božieho Slova, ktorým je Duch Svätý. Počas chvál som dostal tieto slová: Budeš v službe môjho Slova. <em>Ničím ti tvoje srdce a dávam ti nové.</em> Ty budeš služobník môjho Slova. Bude to bolestné, ale ak vytrváš, dostaneš to, čo prisľubujem. Jedným slovom, môj pobyt v komunite bol od Boha veľmi chcený, túžil ma na tomto požehnanom mieste – aké je všade, kde bratia žijú v láske spolu – veľmi obdariť. Boh ma tam chcel mať.</p>
<p>
Avšak na začiatku som dostal aj <em>inú ponuku</em>. Lákavú. Zvodnú. Ako som prišiel v noci z Londýna (cesta tam zo Slovenska trvala 22 hodín autobusom) do Eveshamu, čo je najbližšie väčšie mestečko pri dedinke Childswickam, v ktorej sídli komunita, a zostal tak stáť na námestí s taškou v ruke s úmyslom zavolať do HODu, aby prišli po mňa autom, ponúkol mi majiteľ blízkej pizzerie možnosť zatelefonovať si z jeho mobilného telefónu. Keď som vošiel dovnútra a zhovárali sme sa na rôzne témy, padla medzi rečou aj príležitosť zarobiť si – načierno. Strava, ubytovanie zadarmo – hore na poschodí, práca dole v pizzerii, plat – veľmi, veľmi dobrý (na naše pomery). Navyše – vtedy to bolo s mojou finančnou situáciou dosť zlé. „Ho, hó,“ vravím si, „to je príležitosť! Miesto do HODu – šup do pizzérie, kto tu bude o mne vedieť? Zarobím si a vrátim sa domov s kopou peňazí! Ha-há! To je možnosť!“ Začal som sa tým zapodievať v myšlienkach, uvažovať, počítať…</p>
<p>
Nie. Napokon mi Duch ukázal, že by to bola zrada Krista, ktorému som vtedy na začiatku musel len veriť, že ma chce mať v komunite, aby ma vyučoval a obdaril. Že on ma sem doviedol, lebo má so mnou svoj plán. Bola to skúška. Keď som na konci augusta odchádzal z HODu, vedel som už celkom jasne, čo to na začiatku bolo: pokušenie Zlého, ktorý chcel zabrániť Božiemu požehnaniu do môjho života. A ja som mal v rukách voľbu.</p>
<p>
A takto je to vlastne vždy: zakaždým máš na výber dve cesty. Ak Ježiš pre teba pripraví cestu požehnania, hneď je tam Ten, ktorý rozdeľuje, aby ťa z nej odviedol na inú cestu: na svoju. Bude ti ju prezentovať v pekných farbách (Zarobíš si, Štefan!), predstavovať ako príťažlivejšiu (Božia cesta je predsa taká fádna, tu si so mnou užiješ veľa psiny!), bude ti podsúvať myšlienky, ako zľahčiť zradu Ježiša, keď si sa mu kedysi zaviazal, že budeš kráčať len po jeho cestách (Veď je to odbočenie dočasné, Ježiš počká), bude ti svoju cestu ukazovať ako rozumnejšiu (z čoho chceš žiť? – veď treba zarábať na živobytie, poď do pizzerie!). Vtedy zaváži len tvoja viera: ako hlboko Ježišovi veríš? Ako si stojíš za svojím rozhodnutím nasledovať Majstra a byť jeho učeníkom? Veríš, že Ježiš ti môže dať len to najlepšie? Alebo „nachvíľu pozastavíš“ svoje rozhodnutie o bezpodmienečnom nasledovaní Majstra?</p>
<p>
Voľba, ktorú za teba nikto nemôže urobiť.</p>
<p>
<span style="font-size:18px;"><strong>Duchovný boj. </strong></span>A ešte jedna vec: Ak príde Duch Svätý a ujme sa tvojho života, buď pripravený na útoky Zlého. Neponúka len dve cesty, ale priamo útočí. Chce ti veľa zobrať – čo si schopný obetovať pre Pána? Dokážeš povedať spolu s Pavlom: Pre Ježiša som všetko stratil a pokladám za odpadky (Flp 3:8b)? Nepriateľ má o teba väčší záujem. Viac mu škodíš. Keď totiž prijmeš Ducha Božieho, si v armáde. Kristovej. Pokiaľ neprijmeš, pokiaľ neurobíš Ježiša Pánom svojho bytia a neodovzdáš mu svoj život, vtedy mu neškodíš, vtedy si ťa veľmi nevšíma, však si napoly jeho, si mu neškodný. Tu na zemi je len slabý obraz vojny na nebi – nebojuješ s telom a krvou ale s vyššími mocnosťami. Preto musíš patriť do Armády, sám si stratený.</p>
<p>
Si vojak. <em>Už môžeš len bojovať, alebo dezertovať.</em> Chceš dezertovať, alebo bojovať? Očakávaj útoky Zlého. Buď pripravený. Si v armáde. Nepriateľ je pripravený – a ty? Nech ťa neprekvapí. Ako sa dá najlepšie bojovať? Že najprv zomrieš sebe a necháš v sebe bojovať Krista, Vojvodcu a Kráľa. Vtedy nemôžeš prehrať. Môžeš stratiť jednotlivé bitky, keď nie si dokonalý, ale konečné víťazstvo je tvoje. Je to však každodenné umieranie sebe a vstávanie s Kristom.</p>
<p>
Neboj sa, Kristus je s tebou, on je hlavou vojska kresťanov. Dáva ti najsilnejšie zbrane (Ef 6), na ktoré nepriateľ nemá: bedrá si prepáš <span style="font-size:18px;"><strong>pravdou</strong></span> (nerobiť malé kompromisy s lžou, klamstvom: tam sú potom tvoje slabé miesta, ktorými sa môže k tebe dostať šíp Nepriateľa), obleč si pancier<span style="font-size:18px;"><strong> spravodlivosti</strong></span> (odhoď svoju spravodlivosť a zober si Ježišovu: robí sa to v pokání a ľútosti nad svojimi chybami, Ježiš ťa oblečie do svojho panciera, cez ten ti neprenikne nijaký granát ani strela), obuj si topánky pohotovosti <span style="font-size:18px;"><strong>hlásať evanjelium</strong></span> (silná zbraň, ktorou ukazuješ, že sa nebojíš; budeš stáť pevne, taká obuv sa nekĺže, nik ti nepodrazí nohy, čo by ti mohol, keby si jedno hlásal a druhé žil). Do svojej výzbroje zaraď aj štít <span style="font-size:18px;"><strong>viery</strong></span>, lebo práve on odráža šípy pochybností satana. Štít potrebuješ vždy, aby si si chránil krk, ruky a iné časti tela, ktoré nechráni pancier. Dobre si ho chráň a stále naň mysli – nikdy si ho nezabudni vziať do boja, lebo keď nemáš alebo prídeš o túto zbraň, postupne stratíš všetky ostatné. Máš k dispozícii aj prilbu <span style="font-size:18px;"><strong>spásy</strong></span>, ktorou si môžeš chrániť hlavu a svoje myšlienky, cez ktoré útočí Zlý prvý: ak si vezmeš svoju spásu od Ježiša, prežiješ ju a budeš v nej kráčať, si zachránený. A napokon meč Ducha, ktorým je <span style="font-size:18px;"><strong>Božie slovo</strong></span>. Tým sa nemusíš len brániť, ale môžeš prejsť aj do útoku.</p>
<p>
Nie je to úžasné, patriť do takejto silnej armády?</p>
<h2>
<strong><span style="font-size:12px;">Štefan Patrik A. Kováč, ThLic</span></strong></h2>
<p>
vedúci Spoločenstva Živá voda, Piešťany (zamerané na evanjelizáciu/robíme duchovné obnovy)</p>
<p>
P.S. Ak ťa, priateľu, toto vyučovanie oslovilo a rozhodol si sa "nedezertovať", môžeš toto posolstvo zdieľať aj ďalej. Buď trikrát požehaný od Trojjediného!</p>Stefan Patrik Kovac2013-02-14T16:42:06ZModli sa stále, lebo nemusíš mať časStefan Patrik Kovachttps://www.mojakomunita.sk/en/web/spkovac/blog/-/blogs/modli-sa-stale-lebo-nemusis-mat-cas2013-01-25T18:21:38Z2013-01-25T18:21:38Z<p>
</p>
<p>
<span style="font-size:12px;">Povzbudenie do modliby a S V E D E C T V O o pomoci Boha</span></p>
<p>
<span style="font-size:18px;">Modli sa stále, lebo nemusíš mať čas</span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">Odvtedy, ako sa ma Ježiš v auguste 1996 dotkol svojou láskou, modlím sa viac a viac. V posledných rokoch som v modlitbe neustále. Ráno, v noci – keď sa zobudím na volanie Pána, cez deň... neustále. Modlitba je myslieť na Ježiša. Odovzdávať mu všetky činnosti. Odovzdávať mu deti. Odovzdávať mu prácu. Volať ho na pomoc. Ďakovať mu. Klaňať sa mu. Uctievať ho. Modlitba je byť v ňom.</span></p>
<p>
Rozprávam sa s ním. Pýtam sa ho, ako by to on urobil, ako by sa on zachoval. Pýtam sa ho, ako by on vyriešil tento problém, túto dilemu. Skúmam Ježišov život v Biblii., lebo modlitba je aj inšpirovať sa Ježišom, napodobňovať Ježiša, prispôsobovať svoj charakter Ježišovmu. Rozprávam sa s ním v mysli a rozprávam sa s ním nahlas.</p>
<p>
A modlím sa aj pred prácou. Chválim Boha, že mi pomôže a že ma ochráni. Tak to bolo aj počas rekonštrukcie domu z roku 1956, ktorý sme si z milosti Božej mohli kúpiť pre našu rozrastajúcu sa rodinu. Pred každou prácou. Takto som sa modlil aj v ten deň, keď sme s manželkou išli ohýbať roxory (železné prúty) do venca: „Pane, odovzdávam ti túto prácu, tak, ako všetky predtým. Veď aj ty si zakúsil remeslo tesára. Prosím ťa, aby si ju požehnal a aby si nás ochránil pred všetkými možným nebezpečenstvami, ktoré my nám mohli hroziť. Ochraňuj nás, prosím. Spolieham sa na teba, Ježiš, môj Priateľ.“</p>
<p>
Už predtým som ohýbal železné prúty do iných vencov, ale teraz som tam chcel dať osobitne hrubý roxor, lebo musel vydržať viac. Keď som ho za pomoci manželky ohol, zistil som, že v rohoch som ho neohol v rovine. A tak som ju požiadal, aby sa postavila na jeden koniec prúta a ja som druhý chcel vytočiť do opačnej strany, aby som ho dostal do roviny. S vypätím síl som ho napružil a chcel sa naň postaviť nohami. Ale to bolo aj všetko, „čo som chcel“. Viac som si už uvedomiť nedokázal.</p>
<p>
Železný prút sa mi totiž vyšmykol z ruky a v stotine sekundy smeroval k tvári.</p>
<p>
Tu už nebolo času na žiadnu modlitbu. Roxor mi strelil do priestoru oka – okuliare mi vyleteli do vzduchu a dopadli dva metre odo mňa.</p>
<p>
Chytil som si tvár a zavreté oči. Manželka len vykríkla: „Pre Boha! Čo ti je? Čo sa stalo?! Máš oko?! Vidíš?“ Z oka sa mi šírila bolesť. Mal som ruky na očiach a nevedel som, či som roxor nedostal do oka. Bál som sa dať ruky preč a otvoriť oči.</p>
<p>
Ale napokon som sa odvážil.</p>
<p>
„Vidím! Aleluja! Mám oko! Ja vidím! Chvála ti, Ježiš!!“</p>
<p>
Manželka Evka pozerá na oko – koniec železného prútu udrel so všetkou silou azda pol centimetra od ľavého oka!!!</p>
<p>
„Chvála ti Ježiš, že si mi zachránil oko! Čo by som si teraz počal – s vypichnutým okom? Štyri deti a slepý otec. Dom rozostavaný. Som ti vďačný, že si sa o mňa postaral – nezabudol si na mňa v čase núdze a potreby, na mňa, svojho služobníka.“</p>
<p>
Okolo ľavého oka sa mi „rozlievala“ modrina, skutočný monokel. Taký vzniká, keď sa chlapi bijú – potom mesiac každý, kto na mňa pozrel, bol zhrozený, že čo sa mi stalo, kto ma to prepadol. A ja som mal možnosť rozprávať o svojom Bohu, ktorý mi zachránil oko.</p>
<p>
Neskôr som si uvedomil, ako je dobré, že Ježiš nás vyzýva odovzdávať mu každú prácu a vôbec činnosť, modliť sa pred prácou. Potom už totiž nemusíš mať čas ani na „strelnú modlitbu“.</p>
<p>
(2) Inokedy som dokončoval tzv. fajermúry, to sa dokončujú múry pod konštrukciu strechy, keď už je dokončená. Stál som hore na najvyššom bode nad terasou a pozrel sa dole a akosi sa mi zakrútila hlava a stratil som balanc. Takpovediac som stál na jednej nohe a vedel som, že mám len dve možnosti: buď padnem dole na betón terasy, alebo sa prevážim na „dobrú“ stranu. Chytiť som sa nemal čoho. Vtedy mi dal Boh čas na azda päť-sekundovú modlitbu: „Pane, zachráň ma od pádu z tejto výšky, prosím.“</p>
<p>
A on odpovedal – skutočne ma zachránil. Prevážil som sa na „dobrú“ stranu. Len ma tak oblial studený pot z predstavy, ako by som dopadol, keby mi Ježiš nepomohol.</p>
<p>
Spomenul som si na situáciu v Anglicku, kde som kvôli zlému stavu bicykla skoro skončil pod kolesom kamiónu a tam som mal čas iba na kratučkú modlitbu, ktorá sa skladala z dvoch slov: Ježiš! Ježiš!! Na viac som čas nemal. A môj nekonečne dobrý Priateľ už vedel, čo má robiť: zachránil mi vtedy život.</p>
<p>
Ale Boh chce od nás, aby sme boli v modlitbe neustále – môžeme potom počuť Boží hlas, hlas Ducha v nás. Radu. Čo máme robiť. Príkladom je spôsob, ako som zohnal stojky na stavbu. Keď sa totiž robí horná deka na dome – my sme robili betónovú monolitickú –, je treba veľa stojok na podoprenie stropu. Ja ako „stavebný laik“ som si to nejako neuvedomoval, len murár mi zrazu hovorí, že je treba kopu stojok...</p>
<p>
„Čo teraz? Kde ich vôbec zoženiem? Kam sa mám obrátiť?“ Nič som nevedel, len to bolo treba rýchlo, lebo mrazy hrozili, že prídu každú chvíľu.</p>
<p>
Išiel som na bicykli za železničnou traťou ráno do stavebnín po niečo iné a ako zvyčajne moja myseľ zotrvávala v modlitbe. Tu zrazu počujem:</p>
<p>
„Odboč z cesty a choď do tohto podniku. Získaš stojky.“</p>
<p>
Bolo to akési prekladisko dreva-guľatiny, kmeňov stromov. Hovorím si: „Čo tam budem robiť?! Tu stojky určite nepredávajú.“ Ale poslúchol som hlas Ducha Svätého.</p>
<p>
A skutočne – aký div. Stojky tam síce nepredávali, ale poslúžili mi takou dobrou radou, že ďalej išlo všetko ako po masle. Vraj videli tam a tam nejaký inzerát; zavolal som tam (ten človek chcel akurát predať stojky, lebo končil hrubú stavbu domu), priateľ mi požičal traktor s vlečkou – a onedlho boli stojky na našej stavbe! Aký zázrak – pre mňa to bol zázrak. Pomoc z neba. Ako to všetko ide ľahko s Bohom! Pomocníkom pre toho, kto mu verí. Všetky zložité veci sa zrazu stanú jednoduché a ľahké.</p>
<p align="center">
* *** *</p>
<p>
Priateľu, ty, ktorý si už prijal Ježiša za svojho Pána, zotrvávaj v modlitbe, zotrvávaj pri ňom, buď stále v ňom. Modli sa neustále. V modlitbe môžeš dostať rôzne usmernenia, rady a inšpirácie – ako to bolo aj s tými stojkami.</p>
<p>
Keď bude tvoja myseľ neustále v modlitbe, v ťažkej životnej chvíli nebudeš mať problém rýchlo si spomenúť, kto ti vždy môže pomôcť – ako to bolo v tom nebezpečenstve smrti na bicykli a pri lavírovaní na fajermúre – tie situácie sa zomleli tak rýchlo, že som nemal čas na dlhé modlitby.</p>
<p>
A nakoniec – modli sa pred každou prácou, najmä pred ťažkými prácami a rozhodnutiami. Odovzdávaj ich Bohu. Lebo potom už nemusíš mať čas ani na jedno slovo modlitby: zažil som to s tým železným prútom.</p>
<p>
Vlastne – modli sa neustále. Maj svoju myseľ neustále pri Bohu, ešte lepšie: v Bohu. On neodoprie svoju prítomnosť duši, čo ho úprimne hľadá. A kde je On, tam je pomoc, rada a všetko požehnanie.</p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">Štefan Patrik Kováč, S-ŽV</span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">PS Ak ťa čítanie tohto vyznania povzbudilo do modlitby, brat, sestra, ZDIEĽAJ, aby sa Ježiš oslávil aj pomocou neho. Buď požehnaný/ná!</span></p>Stefan Patrik Kovac2013-01-25T18:21:38Z